Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Puonjri Kuom Wach Nyasaye

Puonjri Kuom Wach Nyasaye

Puonjri Kuom Wach Nyasaye

Be Nitie Geno ni Jomotho Nobed Mangima?

Sulani oting’o penjo manyalo bedo ni isepenjori, kendo onyiso kama inyalo yudoe dwoko ei Mumbi. Joneno mag Jehova diher nono penjogi kaachiel kodi.

1. Nitie geno mane ne jomotho?

Kane Yesu ochopo Bithunia, machiegni gi Jerusalem, osiepne Lazaro nosetho kuom odiechienge ang’wen. Yesu ne odhi e liel ka en gi Maritha kod Mariam, ma ne gin nyimine Lazaro. Matin nono, oganda ji nochokore kanyo. Be inyalo temo paro mor maduong’ ma ne omako Maritha kod Mariam kane Yesu ochiero Lazaro mobedo mangima kendo?​—Som Johana 11:20-24, 38-44.

Maritha ne nigi yie ni jomotho biro chier. Kinde duto, jotich Jehova mochung’ motegno osebedo kong’eyo ni e kinde mabiro, Nyasaye biro chiero jomotho mondo gidag e piny kendo.​—Som Ayub 14:14, 15.

2. Jomotho nie chal mane?

Kata obedo ni muya mar ngima, tiende ni roho, ema miyo dhano koda le bedo mangima, ok wan chwech roho madak ei ringruok. (Eklesiastes 3:19; Chakruok 7:21, 22) Kar mano, wan chwech mag ringruok molos kowuok e lowo. (Chakruok 2:7; 3:19) Sama obwongowa otho, parowa duto lal. Mano emomiyo bang’ chier mar Lazaro, ne ok owacho gimoro amora ma dipo ni ne oneno sama ne otho, nimar jomotho ok ong’eyo gimoro amora.​—Som Zaburi 146:4; Eklesiastes 9:5, 10.

Kuom adier, jomotho ok nyal sandore. Omiyo, puonj mar ni Nyasaye sando ji bang’ tho en miriambo. Puonjno ketho nying Nyasaye. Kata mana paro mar ni inyalo sand dhano e mach en gima Nyasaye osin-go ahinya.​—Som Yeremia 7:31.

3. Be wanyalo wuoyo gi jomotho?

Jomotho ok nyal wuoyo. (Zaburi 115:17) Kata kamano, sama malaike maricho wuoyo gi dhano, ginyalo timo kamano ka giwuondore ni gin roho mar ng’at motho. (2 Petro 2:4) Jehova kwero tim mar temo wuoyo gi jomotho.​—Som Rapar mar Chik 18:10, 11.

4. Gin jomage ma ibiro chier?

E piny manyien mabiro, ji tara gi tara manie liete biro bedo mangima kendo. Kata mana jogo ma ne timo timbe mamono nikech ne ok ging’eyo Jehova, ibiro chiergi.​—Som Luka 23:43; Tich Joote 24:15.

Jogo mibiro chier biro yudo thuolo mar puonjore adiera e wi Nyasaye, kendo nyiso yie kuom Yesu, kuom winje. (Fweny 20:11-13) Jogo ma nobed mangima, kendo timo gik mabeyo, biro dak nyaka chieng’ e piny. Kata kamano, moko kuom joma ibiro chier, biro dhi nyime timo gik maricho. Chier margi biro bedo ‘chier e bura.’​—Som Johana 5:28, 29.

5. Chier puonjowa ang’o kuom Jehova?

Chier biro nyalore mana nikech Nyasaye nooro Wuode mondo ochiw ngimane nikech wan. Omiyo, mano en yo ma Nyasaye nyisogo dhano hera koda ng’wonone maok giwinjore yudo.​—Som Johana 3:16; Jo Rumi 6:23.

Mondo iyud weche momedore, ne sula mar 6 kod 7 ei bugni, Ango ma Muma Puonjo Kuom Adier?, mogo gi Joneno mag Jehova.

[Picha manie ite mar 26]

Adam ne ochwe kowuok e buru