Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dobré posolstvo, ktoré všetci potrebujú

Dobré posolstvo, ktoré všetci potrebujú

Dobré posolstvo, ktoré všetci potrebujú

„Dobré posolstvo... je Božou mocou na záchranu.“ ​(RIM. 1:16)

1., 2. Prečo zvestuješ „dobré posolstvo o kráľovstve“ a aké aspekty tohto posolstva vyzdvihuješ?

‚SOM šťastný, že sa môžem každý deň deliť o dobré posolstvo.‘ Pravdepodobne už aj ty si si niečo také pomyslel alebo to aj povedal. Ako oddaný svedok Jehovu vieš, aké dôležité je zvestovať „toto dobré posolstvo o kráľovstve“. Možno dokážeš aj spamäti citovať Ježišove prorocké slová o tom, že to budeme robiť. (Mat. 24:14)

Keď zvestuješ „dobré posolstvo o kráľovstve“, pokračuješ v tom, čo Ježiš začal. (Prečítajte Lukáša 4:43.) Jedna z myšlienok, ktoré nepochybne zdôrazňuješ, je tá, že Boh čoskoro zasiahne do ľudských záležitostí. Vo „veľkom súžení“ skoncuje s falošným náboženstvom a očistí zem od zla. (Mat. 24:21) Pri zvestovaní pravdepodobne zdôrazňuješ aj myšlienku, že Božie Kráľovstvo obnoví na zemi raj, v ktorom bude prekvitať pokoj a šťastie. „Dobré posolstvo o kráľovstve“ je v skutočnosti súčasťou ‚dobrého posolstva, ktoré bolo oznámené Abrahámovi vopred‘, totiž: „Prostredníctvom teba budú požehnané všetky národy.“ ​(Gal. 3:8)

3. Prečo môžeme povedať, že apoštol Pavol v liste Rimanom zdôrazňoval dobré posolstvo?

Mohlo by sa však stať, že by sme nevenovali dostatočnú pozornosť kľúčovému aspektu dobrého posolstva, ktoré ľudia potrebujú? V liste Rimanom apoštol Pavol použil slovo „kráľovstvo“ iba raz, ale výraz „dobré posolstvo“ použil 12-krát. (Prečítajte Rimanom 14:17.) O akom aspekte dobrého posolstva sa Pavol v tomto liste tak často zmieňoval? Prečo je toto dobré posolstvo životne dôležité? A prečo by sme na to mali pamätať, keď ľuďom v našom obvode zvestujeme „Božie dobré posolstvo“? (Mar. 1:14; Rim. 15:16; 1. Tes. 2:2)

Čo potreboval zbor v Ríme

4. O čom Pavol zvestoval počas svojho prvého uväznenia v Ríme?

Je poučné všimnúť si, akým témam sa Pavol venoval, keď bol prvýkrát uväznený v Ríme. Čítame, že keď ho navštívili viacerí Židia, ‚dôkladne im svedčil (1) o Božom kráľovstve a presviedčal ich (2) o Ježišovi‘. K čomu to viedlo? „Niektorí verili tomu, čo hovoril; iní neverili.“ Neskôr Pavol „láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prišli, zvestoval im (1) Božie kráľovstvo a vyučoval ich (2) o Pánu Ježišovi Kristovi“. (Sk. 28:17, 23–31) To potvrdzuje, že Pavol venoval pozornosť Božiemu Kráľovstvu. Ale čo okrem toho zdôrazňoval? Niečo mimoriadne dôležité — Ježišovu úlohu v Božom predsavzatí.

5. O akej dôležitej potrebe hovoril Pavol v liste Rimanom?

Všetci ľudia potrebujú spoznať Ježiša a uveriť v neho. V liste Rimanom Pavol hovoril o tejto potrebe. Predtým napísal: „Boh, ktorému preukazujem svätú službu svojím duchom v spojitosti s dobrým posolstvom o jeho Synovi.“ Potom dodal: „Nehanbím [sa] za dobré posolstvo; veď je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru.“ Neskôr sa zmienil o čase, „keď bude Boh prostredníctvom Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudstva podľa dobrého posolstva, ktoré oznamujem“. A ďalej napísal: „Od Jeruzalema a dookola až po Illýriu [som] dôkladne zvestoval dobré posolstvo o Kristovi.“ * (Rim. 1:9, 16; 2:16; 15:19) Čo myslíš, prečo Pavol zameriaval pozornosť Rimanov na Ježiša Krista?

6., 7. Čo môžeme povedať o vzniku a zložení rímskeho zboru?

Nevieme, ako vznikol zbor v Ríme. Mohlo to byť tak, že Židia alebo prozelyti z Ríma, ktorí sa zúčastnili na sviatku Letníc v roku 33 n. l., sa vrátili do Ríma ako kresťania. (Sk. 2:10) Alebo pravdu v Ríme šírili obchodníci či cestujúci, ktorí boli kresťanmi. Nech už to bolo akokoľvek, v čase, keď Pavol písal tento list v roku 56 n. l., mal zbor v Ríme za sebou už dlhú históriu. (Rim. 1:8) Akí ľudia tvorili tento zbor?

Niektorí mali židovský pôvod. Keď Pavol poslal pozdravy Andronikovi a Júniovi, zmienil sa o nich ako o ‚svojich príbuzných‘. Pravdepodobne tým myslel príbuzných, ktorí boli Židia. Výrobca stanov Akvila a jeho manželka Priscilla boli tiež Židmi. (Rim. 4:1; 9:3, 4; 16:3, 7; Sk. 18:2) Ale mnohí bratia a sestry, ktorým Pavol poslal pozdravy, boli pravdepodobne Nežidia. Niektorí možno boli „z cézarovej domácnosti“, čo zrejme znamenalo, že boli cézarovi otroci alebo nižší úradníci. (Fil. 4:22; Rim. 1:6; 11:13)

8. V akej situácii boli kresťania v Ríme?

Všetci kresťania v Ríme boli v rovnakej situácii a v takejto situácii je aj každý z nás. Pavol to vyjadril takto: „Veď všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rim. 3:23) Áno, všetci, ktorým Pavol písal, potrebovali uznať, že sú hriešnici, a museli prejavovať vieru v Boží prostriedok na riešenie tejto situácie.

Uznanie hriešneho stavu

9. Na aký možný výsledok dobrého posolstva Pavol upriamil pozornosť?

V úvodnej časti listu Rimanom poukázal Pavol na obdivuhodný výsledok, ktorý môže mať dobré posolstvo, o ktorom sa opakovane zmieňoval: „Nehanbím [sa] za dobré posolstvo; veď je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru, najprv Žida, ale aj Gréka.“ Áno, záchrana bola možná. No k tomu bola nevyhnutná viera, čo je v súlade s hlbokou pravdou, ktorú Pavol citoval z Habakuka 2:4: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ ​(Rim. 1:16, 17; Gal. 3:11; Hebr. 10:38) Ale ako toto dobré posolstvo, ktoré môže viesť k záchrane, súvisí so skutočnosťou, že „všetci zhrešili“?

10., 11. Prečo môže byť myšlienka z Rimanom 3:23 pre niektorých zvláštna, zatiaľ čo pre iných nie?

10 Skôr ako si niekto môže rozvinúť vieru, ktorá vedie k záchrane života, musí najprv uznať, že je hriešnikom. Pre ľudí, ktorí boli odmalička vedení k viere v Boha a do určitej miery poznajú Bibliu, nie je táto myšlienka nezvyčajná. (Prečítajte Kazateľa 7:20.) Či už s tou myšlienkou súhlasia, alebo o nej pochybujú, prinajmenšom vedia, čo mal Pavol na mysli, keď povedal: „Všetci zhrešili.“ ​(Rim. 3:23) V službe sa však môžeme stretnúť s mnohými, ktorí nerozumejú tomuto vyjadreniu.

11 V niektorých krajinách bežne ľudia neboli vedení k myšlienke, že sa narodili ako hriešnici, že zdedili hriech. Samozrejme, pravdepodobne si uvedomujú, že robia chyby, majú určité nežiaduce črty osobnosti a v živote možno urobili nejaké zlé veci. A všímajú si, že ostatní sú na tom podobne. Napriek tomu pod vplyvom prostredia v skutočnosti nechápu, prečo to tak je. Dokonca ak by ste v niektorých jazykoch o niekom povedali, že je hriešnik, ostatní by si mohli myslieť, že hovoríte, že je zločinec alebo prinajmenšom porušuje nejaké predpisy. Človek, ktorý vyrastal v takomto prostredí, zrejme hneď nepochopí, že je hriešnikom v takom zmysle, ako to myslel Pavol.

12. Prečo mnohí neveria, že všetci ľudia sú hriešnikmi?

12 Dokonca ani v kresťanských krajinách mnohí neveria myšlienke, že sú hriešnikmi. Prečo nie? Hoci z času na čas chodia do kostola, biblickú správu o Adamovi a Eve považujú za obyčajnú rozprávku či mýtus. Iní vyrastajú v ateistickom prostredí. Pochybujú, že Boh existuje, a preto nedokážu pochopiť, že Najvyššia Bytosť určuje ľuďom morálne normy a že ich nedodržanie sa rovná hriechu. V určitom zmysle sú ako tí v prvom storočí, ktorých Pavol opísal, že nemajú „nijakú nádej“ a sú „bez Boha vo svete“. (Ef. 2:12)

13., 14. a) Čo je jeden z dôvodov, prečo sú bez ospravedlnenia tí, ktorí neveria v Boha ani v hriech? b) K čomu mnohých viedlo to, že sú neveriaci?

13 Pavol v liste Rimanom uviedol dva dôvody, prečo takéto prostredie, z ktorého človek pochádza, nemohlo byť ospravedlnením vtedy a nemôže byť ani dnes. Prvým dôvodom je to, že samo stvorenie svedčí o existencii Stvoriteľa. (Prečítajte Rimanom 1:19, 20.) To súhlasí s myšlienkou, ktorú Pavol napísal v liste Hebrejom, keď bol v Ríme: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ ​(Hebr. 3:4) Táto argumentácia poukazuje na to, že existuje Stvoriteľ, ktorý „postavil“, čiže vytvoril celý vesmír.

14 Pavol mal preto opodstatnený dôvod napísať Rimanom, že každý — vrátane Izraelitov v staroveku —, kto preukazuje oddanosť neživým modlám, je „bez ospravedlnenia“. To isté možno povedať o tých, ktorí sa oddávajú nemravným sexuálnym praktikám, ktoré sú proti prirodzenému používaniu mužského a ženského tela. (Rim. 1:22–27) Pavol, odvolávajúc sa na túto argumentáciu, prišiel k správnemu záveru, že „tak Židia, ako aj Gréci, sú pod hriechom“. (Rim. 3:9)

Svedok

15. Kto má svedomie a k čomu ho podnecuje?

15 List Rimanom hovorí aj o ďalšom dôvode, prečo by ľudia mali uznávať, že sú hriešnikmi a potrebujú riešenie svojej zlej situácie. Pavol v súvislosti so zbierkou zákonov, ktorú dal Boh Izraelitom v staroveku, napísal: „Všetci, ktorí hrešili pod zákonom, zákonom budú súdení.“ ​(Rim. 2:12) Pavol ďalej rozvíjal túto argumentáciu a poukázal na to, že ľudia z rôznych národov a etnických skupín, ktorí nepoznajú tieto Božie zákony, často „prirodzene konajú veci zákona“. Prečo takíto ľudia vo všeobecnosti odsudzujú krvismilstvo, vraždu a krádež? Pavol poukázal na pravý dôvod: majú svedomie. (Prečítajte Rimanom 2:14, 15.)

16. Prečo to, že človek má svedomie, nevyhnutne neznamená, že sa bude vyhýbať hriechu?

16 Napriek tomu si si pravdepodobne všimol, že mať svedomie, ktoré je akoby vnútorným svedkom, ešte neznamená, že sa ním človek bude riadiť. Dokazuje to príklad Izraelitov v staroveku. Hoci Izraeliti mali od Boha svedomie a konkrétne zákony odsudzujúce kradnutie a cudzoložstvo, často išli proti svojmu svedomiu i proti Jehovovmu Zákonu. (Rim. 2:21–23) Niesli dvojnásobnú vinu, a preto nepochybne boli hriešnikmi, ktorí nedosahujú Božie normy a nekonajú jeho vôľu. To vážne narušilo ich vzťah s ich Tvorcom. (3. Mojž. 19:11; 20:10; Rim. 3:20)

17. Aké povzbudenie nachádzame v liste Rimanom?

17 Mohlo by sa zdať, že myšlienky z listu Rimanom, o ktorých sme uvažovali, vykresľujú pochmúrny obraz o tom, aké postavenie majú v očiach Všemohúceho ľudia vrátane nás. Pavol tým však svoju úvahu nekončí. Citoval Dávidove slová zo Žalmu 32:1, 2, keď napísal: „Šťastní sú tí, ktorým boli odpustené nezákonné skutky a ktorých hriechy boli prikryté; šťastný je muž, ktorému Jehova v žiadnom prípade nepripočítava hriech.“ ​(Rim. 4:7, 8) Áno, Boh sa postaral o prostriedok na odpustenie hriechov bez toho, aby porušil svoje spravodlivé normy.

Dobré posolstvo zamerané na Ježiša

18., 19. a) Na akú črtu dobrého posolstva sa Pavol zameral v liste Rimanom? b) Čo musíme uznať, ak chceme zažiť požehnania Kráľovstva?

18 Možno si povieš: „To je skutočne dobré posolstvo!“ Je to naozaj tak, a to nás vedie späť k črte dobrého posolstva, ktorú Pavol vyzdvihol v liste Rimanom. Pavol napísal už spomínané slová: „Nehanbím [sa] za dobré posolstvo; veď je Božou mocou na záchranu.“ ​(Rim. 1:15, 16)

19 Toto dobré posolstvo sa sústreďovalo na Ježišovu úlohu pri uskutočňovaní Božieho predsavzatia. Pavol sa mohol tešiť na „deň, keď bude Boh prostredníctvom Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudstva podľa dobrého posolstva“. (Rim. 2:16) Týmito slovami neznižoval hodnotu ‚kráľovstva Krista a Boha‘ alebo toho, čo Boh vykoná prostredníctvom Kráľovstva. (Ef. 5:5) Ukázal však, že ak chceme žiť a tešiť sa z požehnaní pod vládou Božieho Kráľovstva, musíme uznať, že (1) z Božieho hľadiska sme hriešnici a (2) na to, aby nám boli odpustené hriechy, musíme prejavovať vieru v Ježiša Krista. Keď niekto porozumie týmto črtám Božieho predsavzatia, prijme ich a pochopí, akú budúcnosť má vďaka tomu pred sebou, môže právom zvolať: „Áno, to je skutočne dobré posolstvo!“

20., 21. Prečo by sme mali mať pri zvestovaní na mysli dobré posolstvo, ktoré je vyzdvihnuté v liste Rimanom, a k čomu to môže viesť?

20 Určite by sme mali pamätať na túto črtu dobrého posolstva, keď konáme našu kresťanskú službu. Pavol v súvislosti s Ježišom citoval Izaiášove slová: „Nikto, kto na ňom zakladá svoju vieru, nebude sklamaný.“ ​(Rim. 10:11; Iz. 28:16) Základné posolstvo o Ježišovi nie je úplne neznáme tým, ktorí poznajú to, čo Biblia hovorí o hriechu. No pre ostatných je toto posolstvo niečím celkom novým, niečím neznámym, čomu vo všeobecnosti ľudia v ich kultúre neveria. Ak takíto ľudia majú uveriť v Boha a dôverovať Písmam, budeme im musieť vysvetliť Ježišovu úlohu. Ďalší článok sa bude zaoberať tým, ako 5. kapitola listu Rimanom rozvíja túto črtu dobrého posolstva. Toto štúdium bude pravdepodobne užitočné pre tvoju službu.

21 Je veľmi odmeňujúce, že môžeme pomáhať úprimným ľuďom porozumieť dobrému posolstvu, o ktorom opakovane hovorí list Rimanom, dobrému posolstvu, ktoré „je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru“. (Rim. 1:16) Okrem takejto odmeny budeme môcť vidieť, ako druhí súhlasia s vyjadrením, ktoré Pavol citoval v Rimanom 10:15: „Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!“ ​(Iz. 52:7)

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Podobné vyjadrenia sa nachádzajú aj v iných inšpirovaných spisoch. (Mar. 1:1; Sk. 5:42; 1. Kor. 9:12; Fil. 1:27)

Spomínaš si?

• Akú črtu dobrého posolstva vyzdvihuje list Rimanom?

• Akú skutočnosť musíme druhým pomôcť pochopiť?

• Ako môže „dobré posolstvo o Kristovi“ priniesť požehnanie nám i druhým?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 8]

Dobré posolstvo opisované v liste Rimanom sa týka Ježišovej životne dôležitej úlohy v Božom predsavzatí

[Obrázok na strane 9]

Všetci sme sa narodili s vážnou chybou — s hriechom!