Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ Asafoku Ni Yɔɔ Nyɛteŋ Lɛ Nɔ’

‘Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ Asafoku Ni Yɔɔ Nyɛteŋ Lɛ Nɔ’

‘Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ Asafoku Ni Yɔɔ Nyɛteŋ Lɛ Nɔ’

“Nyɛlɛa Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ nyɛteŋ lɛ, nyɛkwɛa nɔ, jeee nɔnyɛ̃ɛ naa, shi moŋ yɛ suɔmɔ naa.”—1 PET. 5:2.

1. Beni Petro ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ, no mli lɛ mɛɛ shihilɛ mli Kristofoi lɛ yɔɔ?

BƆFO Petro ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ ni Nero bɔi Kristofoi lɛ yiwaa yɛ Roma. Eesumɔ ni ewo enyɛmimɛi heyelilɔi lɛ hewalɛ. No mli lɛ, Abonsam “nyiɛ” eetao Kristofoi ni emi. Bɔni afee ni amɛnyɛ amɛfi shi shiŋŋ lɛ, ehe bahia ni amɛha ‘amɛhiɛ akã shi’ ni ‘amɛba amɛhe shi yɛ Nyɔŋmɔ nine ni wa lɛ shishi.’ (1 Pet. 5:6, 8) Agbɛnɛ hu, esa akɛ ekomefeemɔ aya nɔ ahi amɛteŋ. Kɛfata he lɛ, esaaa akɛ ‘amɛkɔ̃mɔkɔ̃mɔɔ amɛhe ni amɛyeyeɔ amɛhe,’ ejaakɛ no baanyɛ eha ‘amɛfite amɛhe’ loo amɛ diɛŋtsɛ amɛkpãta amɛhiɛ.—Gal. 5:15.

2, 3. Namɔ esa akɛ wɔ kɛ lɛ anɔ, ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ mli?

2 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔyɛ shihilɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ mli. Abonsam miitao hegbɛi ni eeetsɔ nɔ emi wɔ. (Kpoj. 12:12) Agbɛnɛ hu, etsɛŋ wɔkɛ ‘amanehulu babaoo ní anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli’ lɛ baakpe. (Mat. 24:21) Tamɔ bɔ ni ehe bahia ni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ koni amɛkɛ amɛhe akabe lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔfee. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔfee nakai lɛ, bei komɛi lɛ ehe baahia ni asafoŋ onukpai aye abua wɔ.

3 Nyɛhaa wɔsusua bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ anu sɔɔmɔ hegbɛ ni amɛná akɛ amɛkwɛ ‘Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ amɛteŋ lɛ’ nɔ lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ he. (1 Pet. 5:2) No sɛɛ lɛ, wɔbaasusu gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni esa akɛ atsɔ nɔ atsu nɔkwɛmɔ nitsumɔ nɛɛ he. Yɛ nikasemɔ ni baanyiɛ enɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaapɛi bɔ ni asafo lɛ baanyɛ ‘abu mɛi ni tsuɔ nii waa yɛ amɛteŋ ni amɛnyiɛɔ’ asafoku lɛ ‘hiɛ’ lɛ mli. (1 Tes. 5:12, NW) Saji nɛɛ ahe ni wɔɔsusu lɛ baaye abua wɔ koni wɔnyɛ wɔte shi wɔwo wɔ-Henyɛlɔ kpele lɛ, ni wɔyɔse akɛ lɛ ji mɔ ni wɔkɛná nɔmɔ lɛ.—Efe. 6:12.

Nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ Asafoku lɛ Nɔ

4, 5. Te esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ana asafoku lɛ amɛha tɛŋŋ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

4 Petro wo asafoŋ onukpai ni yɔɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ ateŋ lɛ hewalɛ ni amɛna asafoku ni yɔɔ amɛkwɛmɔ shishi lɛ taakɛ Nyɔŋmɔ naa asafoku lɛ. (Nyɛkanea 1 Petro 5:1, 2.) Eyɛ mli akɛ abu Petro akɛ akulashiŋ yɛ asafo lɛ mli moŋ, shi ekɛ asafoŋ onukpai lɛ ewieee tamɔ nɔ ni enɔ kwɔ fe amɛ. Shi moŋ lɛ, ebɔ amɛ kɔkɔ akɛ enanemɛi asafoŋ onukpai. (Gal. 2:9) Ŋmɛnɛ lɛ, Nɔyeli Kuu lɛ kaseɔ Petro ni amɛwoɔ asafoŋ onukpai lɛ hewalɛ koni amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛtsu sɔ̃ ni tsĩi ni kã amɛnɔ akɛ amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ nɔ lɛ he nii.

5 Bɔfo lɛ ŋma akɛ esa akɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli asafoŋ onukpai lɛ ‘akwɛ Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ amɛteŋ lɛ nɔ.’ Ehe miihia waa ni amɛyɔse akɛ asafoku lɛ ji Yehowa kɛ Yesu Kristo nɔ̃. Esa akɛ onukpai nɛɛ abu bɔ ni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ tooi lɛ amɛha lɛ he akɔntaa. Ŋɔɔ lɛ akɛ, onaanyo kpaakpa ko efã gbɛ ni ebi ni okwɛ ebii lɛ oha lɛ. Ani olɛŋ amɛ ni okwɛŋ amɛ jogbaŋŋ? Kɛ́ hela mɔ amɛteŋ mɔ ko lɛ, ani okwɛŋ ni ená helatsamɔ ni sa? Nakai nɔŋŋ esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ “akwɛ Nyɔŋmɔ asafo lɛ ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Bi lɛ lá he lɛ nɔ.” (Bɔf. 20:28, NW) Amɛhaa ehiɔ amɛjwɛŋmɔŋ ákɛ akɛ Kristo Yesu lá ni jara wa lɛ ni hé tooi lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Akɛni asafoŋ onukpai lɛ le nɔ ni sɔ̃ ni kã amɛnɔ lɛ biɔ hewɔ lɛ, amɛlɛ̀ɔ asafoku lɛ, amɛbuɔ amɛhe, ni amɛkwɛɔ amɛnɔ.

6. Mɛɛ sɔ̃ kã blema tookwɛlɔi lɛ anɔ?

6 Susumɔ sɔ̃i ni kã Biblia beaŋ tookwɛlɔi diɛŋtsɛ lɛ anɔ lɛ he okwɛ. Amɛkpalaa tooku lɛ yɛ shwane ni hulu miitso waa kɛ nyɔɔŋ ni fɛi miiye waa mli. (1 Mose 31:40) Amɛkɛ amɛwala po woɔ oshara mli yɛ tooku lɛ hewɔ. Oblanyo tookwɛlɔ ni ji David lɛ shɔ̃ etooku lɛ kɛjɛ kooloi awuiyelɔi ni jata kɛ oshishibrishi fata he lɛ adɛŋ. David wie kɛkɔ kooloi nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko he akɛ, “mimɔɔ etsɛ̃ŋ, ni mitswiaa lɛ nii, ni migbeɔ lɛ.” (1 Sam. 17:34, 35) Mɛɛ ekãa ejie lɛ kpo nɛkɛ! Kwɛ bɔ ni enɛ ha ewala yaje oshara mli! Fɛɛ sɛɛ lɛ, efee bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ koni ebaa tooku lɛ yi.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ ashɔ̃ tooku lɛ kɛjɛ Satan nyanyɔji ateŋ yɛ mfonirifeemɔŋ?

7 Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ Abonsam tutuamɔi ni tamɔ jata nɔ lɛ he. Enɛ baanyɛ abi ni amɛfee ekãa kɛshɔ̃ tooku lɛ kɛjɛ Abonsam nyanyɔji ateŋ yɛ mfonirifeemɔŋ. Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ mɔ Abonsam tsɛ̃ŋ yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ, amɛbaanyɛ amɛshɔ̃ tooku lɛ kɛjɛ edɛŋ. Amɛbaanyɛ amɛkɛ nyɛmimɛi ni hiɛ bɛ amɛhe nɔ ni Satan ŋaatsɔi lɛ miika amɛ lɛ asusu nii ahe. (Nyɛkanea Galatabii 6:1.) Ekã shi faŋŋ akɛ, onukpai lɛ nyɛŋ afee nakai kɛ́ Yehowa yelikɛbuamɔ bɛ mli. Amɛhiɛɔ too ni epila lɛ blɛoo, amɛfimɔɔ epilamɔ lɛ nɔ, ni amɛkpaa lɛ tsofa ni ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ.

8. Nɛgbɛ asafoŋ onukpai lɛ kpalaa tooku lɛ kɛyaa, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Tookwɛlɔ kpalaa etooku lɛ hu kɛyaa lɛɛhei ni sa kɛ hei ni nu yɔɔ. Nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai gbalaa asafoku lɛ jwɛŋmɔ kɛyaa asafo lɛ nɔ, ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ ni amɛya asafoŋ kpeei daa bɔni afee ni alɛ̀ amɛ jogbaŋŋ ni amɛnine ashɛ “amɛŋmaa” nɔ “yɛ be ni sa nɔ.” (Mat. 24:45) Ekolɛ ehe baahia ni asafoŋ onukpai lɛ kɛ be babaoo aye abua mɛi ni he miiye yɛ mumɔŋ lɛ koni amɛye mumɔŋ niyenii ni akɛhaa amɛ kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. Ekolɛ too ko ni edu gbɛ lɛ miibɔ mɔdɛŋ koni ebafata tooku lɛ he. Yɛ nɔ najiaŋ ni onukpai lɛ aaafã etsui lɛ, amɛjɛɔ suɔmɔ mli amɛgbálaa Ŋmalɛ mli shishitoo mlai amli amɛhaa lɛ ni amɛtsɔɔ lɛ bɔ ni eeefee ekɛtsu nii yɛ eshihilɛ mli.

9, 10. Te esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ mɛi ni he miiye yɛ mumɔŋ lɛ aye aha tɛŋŋ?

9 Kɛ́ ohe miiye lɛ, mɛɛ datrɛfonyo osumɔɔ ni ekwɛ bo? Ani osumɔɔ mɔ ni kɛ be kukuoo ko boɔ bo toi, kɛkɛ eŋma tsofa eha bo oyayaayai bɔni afee ni eshi bo ni ekwɛ mɔ ni nyiɛ osɛɛ lɛ? Aloo obaasumɔ datrɛfonyo ni baabo bo toi, ni baagbála nɔ ni feɔ bo lɛ mli etsɔɔ bo, ni etsɔɔ bo gbɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ otsa ohe?

10 Nakai nɔŋŋ, asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ abo mɔ ni he yeɔ yɛ mumɔŋ lɛ toi ni amɛye amɛbua lɛ ni ehe awa lɛ, ni no baatsɔɔ akɛ “amɛkpa lɛ mu yɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] gbɛ́i amli” yɛ mfonirifeemɔŋ. (Nyɛkanea Yakobo 5:14, 15.) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baanyɛ atsa mɔ ni he yeɔ lɛ tamɔ tsofa ni yɔɔ Gilead lɛ. (Yer. 8:22; Ezek. 34:16) Kɛ́ mɔ ni he yeɔ yɛ mumɔŋ lɛ kɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ tsu nii lɛ, ebaanyɛ eye ebua lɛ ni ekpɛ yiŋ srɔtoi ni baaha esɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ. Hɛɛ, kɛ́ too ni he yeɔ lɛ fɔse etsuiŋ etsɔɔ asafoŋ onukpai lɛ ni amɛbo lɛ toi ni amɛkɛ lɛ fee ekome kɛsɔle lɛ, eyeɔ buaa jogbaŋŋ.

Jeee Nɔnyɛ̃ɛ Naa, Shi Moŋ yɛ Suɔmɔ Naa

11. Mɛni tsirɛɔ asafoŋ onukpai lɛ koni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ nɔ lɛ?

11 Beni Petro tsaa eŋaawoo lɛ nɔ lɛ, ekai asafoŋ onukpai lɛ yɛ nibii ni esa akɛ amɛfee kɛ nibii ni esaaa akɛ amɛfeɔ akɛ nɔkwɛlɔi lɛ he. Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ nɔ, “jeee nɔnyɛ̃ɛ naa, shi moŋ yɛ suɔmɔ naa.” Mɛni tsirɛɔ asafoŋ onukpai lɛ ni amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛsɔmɔɔ nyɛmimɛi lɛ? Yoo, mɛni tsirɛ Petro ni ekwɛ Yesu tooku lɛ nɔ ni elɛ̀ amɛ lɛ? Oti kome ji suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Nuŋtsɔ lɛ kɛ bɔ ni edɔ Nuŋtsɔ lɛ he lɛ. (Yoh. 21:15-17) Suɔmɔ ni asafoŋ onukpai lɛ yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, ‘amɛhiɛ kãmɔɔɔ amɛhaaa amɛ diɛŋtsɛ amɛhe dɔŋŋ, shi moŋ amɛhiɛ kãmɔ amɛha mɔ ni gbo eha amɛ lɛ.’ (2 Kor. 5:14, 15) Suɔmɔ nɛɛ kɛ suɔmɔ ni asafoŋ onukpai lɛ yɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ amɛnyɛmimɛi lɛ tsirɛɔ amɛ ni amɛkɛ amɛnyɛmɔi, nibii ni amɛyɔɔ, kɛ amɛbe sɔmɔɔ asafoku lɛ. (Mat. 22:37-39) Jeee mligbigbilimɔ mli amɛjɛɔ amɛkɛ amɛhe shãa afɔle lɛ, shi moŋ amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛfeɔ nakai.

12. Nɛgbɛ bɔfo Paulo kɛ ehe shã afɔle kɛyashi?

12 Nɛgbɛ esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ amɛhe ashã afɔle kɛyashi? Asafoŋ onukpai lɛ kaseɔ bɔfo Paulo tamɔ bɔ ni lɛ hu ekase Yesu lɛ koni amɛnyɛ amɛkwɛ asafoku lɛ nɔ. (1 Kor. 11:1) Akɛni Paulo kɛ ehefatalɔi lɛ sumɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, “jeee Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ kɛkɛ” amɛná he miishɛɛ akɛ ‘amɛkɛaaha amɛ, shi moŋ amɛ diɛŋtsɛ amɛwala tete.’ Amɛmli jɔ yɛ nyɛmimɛi lɛ anɔ “taakɛ bɔ ni bii anyɛ hiɛɔ lɛ diɛŋtsɛ ebii dɔdɔɔdɔ lɛ.” (1 Tes. 2:7, 8) Paulo le bɔ ni bii anyɛ nuɔ he ehaa yɛ ebii ahe. Efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ehe miihia ni efee eha ebii lɛ, ni eteɔ shi nyɔɔŋteŋ po koni eha amɛ nɔ ko ni amɛye.

13. Mɛɛ sɔ̃i esa akɛ asafoŋ onukpai akwɛ jogbaŋŋ koni amɛtsu fɛɛ he nii jogbaŋŋ?

13 Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ jogbaŋŋ koni amɛkaha sɔ̃i ni amɛtsuɔ he nii akɛ nɔkwɛlɔi lɛ ye kɛbote sɔ̃i ni kã amɛnɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwekui amli lɛ mli. (1 Tim. 5:8) Be ni amɛnáa kɛhaa asafoŋbii lɛ ji be ni he hiaa waa ni kulɛ amɛbaanyɛ amɛkɛhi amɛ diɛŋtsɛ amɛwekui lɛ amasɛi. Gbɛ kome ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛtsu sɔ̃ ni kã amɛnɔ akɛ nɔkwɛlɔi lɛ ahe nii ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ amɛtsu sɔ̃ ni kã amɛnɔ yɛ amɛwekui lɛ amli lɛ he nii ji, ni bei komɛi lɛ amɛaafɔ̃ mɛi krokomɛi anine kɛba amɛgbɛkɛ Weku Jamɔ lɛ shishi. Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, Masanao ni ji asafoŋ onukpa yɛ Japan lɛ, fɔ̃ɔ oshijafoi kɛ mɛi ni amɛtsɛmɛi kɛ amɛwumɛi bɛ anɔkwale lɛ mli lɛ anine kɛbaa eweku nikasemɔ lɛ shishi. Beni be shwie mli lɛ, amɛteŋ mɛi ni aye abua amɛ lɛ batsɔmɔ asafoŋ onukpai ni amɛkase Masanao nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ.

Nyɛkatoa Sɛɛnamɔ ni Yɔɔ Hiɛgbele—Nyɛkɛ Tsuijurɔ Akwɛa Asafoku lɛ Nɔ

14, 15. Mɛni hewɔ esa akɛ asafoŋ onukpai akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ “sɛɛnamɔ ni yɔɔ hiɛgbele” he lɛ, ni te amɛaafee tɛŋŋ amɛkase Paulo yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ?

14 Petro wo asafoŋ onukpai lɛ hewalɛ hu ni amɛkwɛ asafoku lɛ nɔ, “jeee sɛɛnamɔ ni yɔɔ hiɛgbele hewɔ, shi moŋ tsuijurɔ naa.” Eyɛ mli akɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ be babaoo tsuɔ amɛsɔ̃i lɛ ahe nii moŋ, shi amɛkpaaa gbɛ akɛ abaato amɛnajiaŋ kɛ shika. Petro na akɛ ehe miihia ni ebɔ enanemɛi asafoŋ onukpai lɛ kɔkɔ yɛ oshara ni yɔɔ he akɛ amɛaakwɛ asafoku lɛ nɔ yɛ “sɛɛnamɔ ni yɔɔ hiɛgbele hewɔ” lɛ he. Ogbɔjɔ shihilɛ ni “Babilon kpeteŋkpele” lɛ mli jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ yɔɔ mli be mli ni mɛi babaoo miiye ohia lɛ haa oshara nɛɛ feɔ faŋŋ. (Kpoj. 18:2, 3) Ŋmɛnɛ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni esa akɛ amɛkwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ su fɛɛ su ni baanyɛ eha amɛkɔ gbɛ ni tamɔ nakai lɛ he.

15 Paulo fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa eha asafoŋ onukpai lɛ. Kulɛ, akɛ bɔfo lɛ, Paulo baanyɛ afee “jatsu” yɛ Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ anɔ, shi ‘eyeee mɔ ko ŋmaa yaka.’ Moŋ lɛ, ‘ekɛ mɔdɛŋbɔɔ kɛ tɔlɛ tsu nii nyɔɔŋ kɛ shwane.’ (2 Tes. 3:8) Asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo, ní nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi fata he lɛ, feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ. Eyɛ mli akɛ kɛ́ amɛnyɛmimɛi heyelilɔi lɛ fee amɛ gbɔ lɛ amɛkpooo moŋ, shi amɛfeee nɔ ko ni baaha amɛtsɔmɔ “jatsu” amɛha mɔ ko.—1 Tes. 2:9.

16. Mɛni asafoku lɛ ni aaakwɛ amɛnɔ yɛ “tsuijurɔ naa” lɛ tsɔɔ?

16 Asafoŋ onukpai lɛ kwɛɔ asafoku lɛ nɔ yɛ “tsuijurɔ naa.” Amɛhe ni amɛkɛshãa afɔle kɛyeɔ amɛbuaa asafoku lɛ tsɔɔ akɛ amɛmiisɔmɔ yɛ tsuijurɔ naa. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ amɛnyɛɔ asafoku lɛ nɔ ni amɛsɔmɔ Yehowa; asaŋ asafoŋ onukpai ni yɔɔ suɔmɔ lɛ wooo mɛi krokomɛi ahewalɛ ni amɛkɛ amɛhe ashi akaŋ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli. (Gal. 6:4) Asafoŋ onukpai lɛ le akɛ esoro asafoku lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ enyɛmɔ. Amɛyɛ he tsuijurɔ akɛ amɛaaye amɛbua amɛnyɛmimɛi lɛ koni amɛkɛ miishɛɛ asɔmɔ Yehowa.

Nyɛkayea Asafoku lɛ nɔ Nuŋtsɔmɛi Asane, Shi Moŋ Nyɛtoɔ Okadii Nyɛhaa Amɛ

17, 18. (a) Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ bɔfoi lɛ náaa lɛ mlɛo akɛ amɛaanu Yesu tsɔɔmɔ ni kɔɔ heshibaa he lɛ shishi lɛ? (b) Mɛɛ shihilɛ ni tamɔ amɛnɔ lɛ mli wɔbaanyɛ wɔyaje?

17 Taakɛ wɔna yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ aha ehi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ, Nyɔŋmɔ asafoku nɔ amɛkwɛɔ lɛ, shi jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛsafoku. Amɛkwɛɔ jogbaŋŋ koni ‘amɛkaye asafoi’ ni Nyɔŋmɔ kɛwo amɛdɛŋ ni amɛkwɛ nɔ lɛ “anɔ nuŋtsɔmɛi asane.” (Nyɛkanea 1 Petro 5:3.) Bei komɛi lɛ, Yesu bɔfoi lɛ taoɔ hegbɛ kɛ yiŋtoo ni ejaaa. Bɔfoi lɛ tao ni amɛná hegbɛ ni nɔ kwɔ, tamɔ jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ fee lɛ.—Nyɛkanea Marko 10:42-45.

18 Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ nyɛmimɛi hii ni “miitao nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ” apɛi amɛmli kɛtao yiŋtoo hewɔ ni amɛtaoɔ nitsumɔ nɛɛ. (1 Tim. 3:1) Mɛi ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai amrɔ nɛɛ baanyɛ apɛi amɛmli jogbaŋŋ amɛkwɛ akɛ shwelɛ kɛha mɛi anɔ onukpayeli loo kɛha hegbɛ ni nɔ kwɔ yɛ amɛmli tamɔ eba lɛ yɛ bɔfoi lɛ ekomɛi agbɛfaŋ lɛ lo. Akɛni bɔfoi lɛ ná naagba yɛ enɛ gbɛfaŋ hewɔ lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ayɔse akɛ esa akɛ amɛbɔ mɔdɛŋ waa koni amɛkaná je lɛŋ su ko ni baaha amɛná he miishɛɛ akɛ amɛye mɛi krokomɛi anɔ onukpai.

19. Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ miibɔ mɔdɛŋ koni amɛbu asafoku lɛ he lɛ, mɛni esa akɛ amɛha ehi amɛjwɛŋmɔ mli?

19 Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei komɛi lɛ ehe bahiaa ni asafoŋ onukpai lɛ afee shiŋŋ, tamɔ be mli ni amɛmiibu asafoku lɛ he kɛmiijɛ “klaji fulɔi” ahe lɛ nɛkɛ. (Bɔf. 20:28-30) Paulo kɛɛ Tito ni eya nɔ ‘ewo ŋaa ni ekã hiɛ kɛ hewalɛ fɛɛ.’ (Tito 2:15) Shi kɛ́ ehe bahia ni asafoŋ onukpai lɛ afee nɔ ko ni tamɔ nakai po lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ mɛi ni ekɔɔ amɛhe lɛ aye yɛ bulɛ naa. Amɛle akɛ yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaawie mɔ ko hiɛ nyanyaanya lɛ, bei pii lɛ mlihilɛ mli ni amɛaajɛ amɛkɔne mɔ lɛ yiŋ lɛ baaha amɛshɛ mɔ lɛ tsui he ni ebaatsirɛ mɔ lɛ ni ekɔ gbɛ ni ja.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ akase bɔ ni Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ?

20 Nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Kristo fee lɛ tsirɛɔ asafoŋ onukpai lɛ koni amɛsumɔ asafoku lɛ. (Yoh. 13:12-15) Kɛ́ wɔkane bɔ ni Kristo tsɔɔ ekaselɔi lɛ anii yɛ shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli eha lɛ, etaa wɔtsuiŋ. Bɔ ni eba ehe shi eha lɛ ná ekaselɔi lɛ anɔ hewalɛ, ni no tsirɛ amɛ koni amɛkɔ gbɛ ni tsɔɔ akɛ amɛyɛ ‘heshibaa jwɛŋmɔ ni amɛbuɔ amɛnanemɛi fe amɛ diɛŋtsɛ amɛhe.’ (Fil. 2:3) Ŋmɛnɛ lɛ, asafoŋ onukpai hu nyiɛɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ, ni amɛ hu amɛsumɔɔ ni ‘amɛto okadii amɛha asafoku lɛ.’

21. Mɛɛ jweremɔ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akpa gbɛ?

21 Petro tsĩ shiwoo ko ni baaba mli wɔsɛɛ lɛ tã kɛmu kɔkɔ ni ebɔ asafoŋ onukpai lɛ naa. (Nyɛkanea 1 Petro 5:4.) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baayafata Kristo he yɛ ŋwɛi ni ‘amɛnine aaashɛ anunyam akekere ni ŋalaaa lɛ nɔ.’ “Tooi krokomɛi” lɛ ateŋ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ nɔkwɛlɔi bibii lɛ baaná hegbɛ akɛ Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔkwɛlɔi yɛ “tookwɛlɔ nukpa lɛ” nɔyeli lɛ shishi. (Yoh. 10:16) Abaasusu gbɛi ni asafoŋbii lɛ baanyɛ atsɔ anɔ afĩ mɛi ni ahole amɛ ní amɛnyiɛ hiɛ lɛ asɛɛ lɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Emlitĩi

• Mɛni hewɔ esa jogbaŋŋ akɛ Petro bɔ enanemɛi asafoŋ onukpai lɛ kɔkɔ koni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ amɛkwɛmɔ shishi lɛ nɔ lɛ?

• Te esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ mɛi ni he yeɔ yɛ mumɔŋ lɛ anɔ amɛha tɛŋŋ?

• Mɛni tsirɛɔ asafoŋ onukpai lɛ koni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ amɛkwɛmɔ shishi lɛ nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ abu “tooi” ni amɛkwɛɔ amɛnɔ lɛ ahe taakɛ blema beaŋ tookwɛlɔi lɛ fee lɛ