Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Bɛnlea Mboane Ekpunli Ne Mɔɔ Nyamenle Ɛva Ɛwula Bɛ Sa Nu La Boɛ”

“Bɛnlea Mboane Ekpunli Ne Mɔɔ Nyamenle Ɛva Ɛwula Bɛ Sa Nu La Boɛ”

“Bɛnlea Mboane Ekpunli Ne Mɔɔ Nyamenle Ɛva Ɛwula Bɛ Sa Nu La Boɛ”

“Bɛnlea mboane ekpunli ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛwula bɛ sa nu la boɛ, bɛva ahunlundwolɛ bɛnlea bɛ . . . bɛmmatwenlehwenle bɛ bo aze.”—1 PITA 5:2.

1. Mekɛ mɔɔ Pita hɛlɛle ye kɛlata ne mɔɔ lumua la, ɛnee tɛnlabelɛ boni a Keleseɛnema wɔ nu a?

ƐZOANVOLƐ Pita hɛlɛle ye kɛlata mɔɔ lumua la kolaa na Nero ava ɛkpɔlɛ ara Keleseɛnema mɔɔ bɛwɔ Wulomu la anwo zo. Ɛnee ɔkpondɛ kɛ ɔmaa ɔ gɔnwo mɔ diedima anwosesebɛ. Ɛnee Abɔnsam “lua nu” ɛlɛkpondɛ Keleseɛnema yeahye bɛ yeali. Ɛnee ɔwɔ kɛ “bɛyɛ bɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye” na “bɛbɛlɛ bɛ nwo aze wɔ Nyamenle tumi kpole ne abo” na bɛahola bɛagyinla kpundii. (1 Pita 5:6, 8) Ɛnee eza ɔwɔ kɛ bɛyɛ ko. Ɛnee ɔnle kɛ “bɛkeka bɛ nwo, na bɛyɛ bɛ nwo anwula,” ɔluakɛ saa bɛyɛ zɔ a ɔbamaa ‘bɛahuhu’ bɛ nwo.—Gal. 5:15.

2, 3. Nwane a ɔwɔ kɛ yɛ nee ye ko a, na duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔ anu a?

2 Ɛnɛ, yɛwɔ tɛnlabelɛ ko ne ala anu. Abɔnsam ɛlɛkpondɛ ndenle alua zo ahye yɛ ali. (Yek. 12:12) Eza anwongyelelɛ kpole ne mɔɔ “sumunli kɛ ewiade bɔle ɔ bo dedee mɔɔ yeradwu ɛnɛ la bie ɛtɛsile ɛlɛ” la, tɛbɔ yɛ nyunlu. (Mat. 24:21) Kɛmɔ ɛnee ɔwɔ kɛ ɛvoya ne mɔɔ lumua Keleseɛnema ne nea boɛ na mgbonde amba bɛ avinli la, zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ a. Ɔdwu mekɛ ne bie a, yɛhyia mgbanyima mɔɔ fɛta la moalɛ na yɛahola yɛayɛ ɛhye.

3 Bɛmaa yɛzuzu kɛzi mgbanyima ne mɔ bahola anlea “mboane ekpunli ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛwula bɛ sa nu” boɛ la anwo. (1 Pita 5:2) Yemɔ anzi, yɛbazuzu adenle kpalɛ mɔɔ bɛbava zo bɛayɛ mboaneneavolɛ gyima ne la noko anwo. Wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu, yɛbaha kɛzi asafo ne bahola ‘ali menli mɔɔ ɛlɛyɛ gyima ɛsesebɛ anlea mboane ne eni la’ anwo edwɛkɛ. (1 Tɛs. 5:12) Saa yɛsuzu edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo a, ɔbaboa yɛ amaa yɛagyinla kpundii wɔ yɛ Kpɔvolɛ kpole ne ngyegyelɛ ne anloa, na yɛanwu ye kɛ yemɔ a le awie mɔɔ yɛ nee ye ɛlɛko a.—Ɛfɛ. 6:12.

Bɛnlea Nyamenle Mboane Ne

4, 5. Kɛzi ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ bu mboane ekpunli ne ɛ? Maa neazo.

4 Pita manle mgbanyima mɔɔ ɛnee wɔ ɛvoya ne mɔɔ lumua Keleseɛnema avinli anwosesebɛ kɛ bɛnyia Nyamenle adwenle wɔ mboane ne mɔɔ bɛva bɛwula bɛ sa nu la anwo. (Bɛgenga 1 Pita 5:1, 2.) Ɔwɔ nuhua kɛ bɛbule Pita kɛ pila wɔ asafo ne anu, noko yeandendɛ yeantia mgbanyima ne mɔ. Emomu, ɔdule bɛ folɛ kɛ ɔ gɔnwo mɔ mgbanyima. (Gal. 2:9) Ɛnɛ, Neazo Eku ne dua adenle mɔɔ Pita luale zo la azo, tu asafo nu mgbanyima folɛ ɔmaa bɛbɔ mɔdenle bɛdi ɛzonle kpole mɔɔ bɛlɛ kɛ Nyamenle mboane ne neavolɛma la anwo gyima.

5 Ɛzoanvolɛ ne hɛlɛle kɛ ɛnee ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ ‘nea mboane ekpunli ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛwula bɛ sa nu la boɛ.’ Ɛnee ɔhyia kɛ bɛbu mboane ne kɛ Gyihova nee Gyisɛse Kelaese ɛdeɛ ɔ. Ɛnee ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ bu kɛzi bɛnea Nyamenle mboane ne la anwo mgbonda. Fa ye kɛ ɛ gɔnwo kpalɛ bie ɛva ɔ mra ɛrɛlɛ wɔ kɛ ɛnlea bɛ na ɔtu adenle. Asoo ɛnrɛnlea bɛ boɛ na ɛnrɛmmaa bɛ aleɛ? Saa ngakula ne mɔ bie anwo to ye a, asoo ɛnrɛyɛ ye ndɛ ɛnrɛkpondɛ ayile ɛnrɛyɛ ye ɔ? Yemɔti, ɔwɔ kɛ mgbanyima mɔɔ wɔ asafo ne anu la nea “Nyamenle asɔne [asafo] ne mɔɔ yeva ɔ Ra ne mogya a yekpondɛ la azo boɛ.” (Gyi. 20:28) Bɛmaa ɔtɛnla bɛ adwenle nu kɛ bɛvale Kelaese Gyisɛse mogya ne mɔɔ sonle bolɛ la a bɛdɔle boane ko biala a. Kɛmɔ bɛbabu mboane ne mɔ anwo mgbonda la ati, mgbanyima ne mɔ maa bɛ aleɛ, bɛbɔ bɛ nwo bane na bɛnea bɛ.

6. Gyima boni a ɛnee la tete mboaneneavolɛma anwo zo a?

6 Dwenle gyima mɔɔ ɛnee la mboaneneavolɛma anwo zo wɔ Baebolo mekɛ nu la anwo nea. Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛgyinla ewia mɔɔ bɔ bɛ alehyenlɛ nu nee ɛyɛlɛ mɔɔ ku bɛ nɔɔzo la anloa amaa bɛanlea bɛ mboane ne. (Mɔl. 31:40) Bɛvale bɛ ngoane bɔbɔ bɛdole esiane nu bɛmanle mboane ne. Devidi mɔɔ ɛnee le mboaneneavolɛ kakula la, liele ye mboane ne vile nane anwo ɛzulolɛ mɔɔ bie a le awenade nee bedi la asa nu. Devidi hanle kɛzi ɔyɛle ko biala la anwo edwɛkɛ kɛ: “Mesɔ ɔ kɔmenza, memia ye toonwo meku ye.” (1 Sam. 17:34, 35) Nea akɛnrasesebɛ mɔɔ ɔlale ye ali a! Nea kɛzi ɔbikyele nane ne anloa nu a! Noko akee, ɔyɛle debie biala mɔɔ ɔbahola la ɔvale ɔliele boane ne ngoane.

7. Kɛzi mgbanyima bahola alie boane bie avi Seetan anloa nu wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ɛ?

7 Ɛnɛ, ɔhyia kɛ mgbanyima nea boɛ wɔ Abɔnsam mɔɔ ɔto kɛ awenade la anwo. Ɔwɔ kɛ bɛnyia akɛnrasesebɛ amaa bɛahola bɛalie boane bie bavi Abɔnsam anloa nu wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo. Saa mgbanyima ne mɔ sɔ nane anwo ɛzulolɛ ne akɔmenza wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo a, bɛbahola bɛalie boane ne. Bɛbahola bɛ nee mediema mɔɔ bɛ nye ɛnla ɛkɛ na Seetan sɔ bɛ nea la azuzu edwɛkɛ nwo. (Bɛgenga Dwuudu 22, 23.) Nɔhalɛ nu, mgbanyima ɛngola ɛnyɛ ɛhye mɔɔ Gyihova moalɛ ɛmboka nwo a. Bɛyɛ boane mɔɔ kɛboda la bɛtɛbɛtɛ, bɛkyekye ye hanlɛ ne na bɛfa Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ le kɛ ayile la bɛboa ye.

8. Nienwu a mgbanyima ne mɔ kile mboane ne adenle kɔ a, wɔ adenle boni azo?

8 Mboaneneavolɛ eza fa ye mboane ne mɔ kɔ ɛleka mɔɔ ndile kpalɛ nee nzule wɔ la. Zɔhane ala a mgbanyima kile mboane ne adenle ba asafo ne anu, bɛmaa bɛ anwosesebɛ bɛmaa bɛkɔ ayia dahuu a, amaa mboane ne mɔ anyia “aleɛ wɔ mekɛ ne anloa.” (Mat. 24:45) Ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ fa bɛ mekɛ boa bɛdabɛ mɔɔ bɛnde kpɔkɛ wɔ sunsum nu la bɛmaa bɛnyia anwosesebɛ bɛfi Nyamenle Edwɛkɛ ne anu. Boane mɔɔ ɛdɔ gua zo la babɔ mɔdenle kɛ ɔsia yeara mboane ekpunli ne anu bieko. Kɛ anrɛɛ bɛbadu bɛ diema ne ahonle la, mgbanyima ne mɔ fi ɛlɔlɛ nu kilehile Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo ne mɔ anu na bɛkile ye kɛzi ɔbava yeabɔ ye ɛbɛla la.

9, 10. Kɛzi ɔwɔ kɛ mgbanyima nea bɛdabɛ mɔɔ bɛnde kpɔkɛ wɔ sunsum nu la ɛ?

9 Saa ɛ nwo to wɔ a, dɔketa boni a ɛkɔ ye ɛkɛ a? Asoo ɛbahɔ dɔketa mɔɔ ɔfa mekɛ ekyi bie ɔtie wɔ edwɛkɛ a ɛnee ɛkɛ ne ala yehɛlɛ ayile yemaa wɔ amaa yeanyia adenle yeanlea wuleravolɛma mɔɔ ɛha la ɛkɛ ɔ? Anzɛɛ ɛbahɔ dɔketa mɔɔ ɔnyia mekɛ ɔtie wɔ edwɛkɛ, ɔkilehile wɔ ewule ne anu ɔkile wɔ na akee ɔmaa wɔ ayile mɔɔ ɔbamaa wɔade kpɔkɛ la ɛkɛ?

10 Mgbanyima noko tie awie mɔɔ ɛnde kpɔkɛ wɔ sunsum nu la edwɛkɛ na bɛyɛ ye hanlɛ ne ayile. Ɔle kɛ “bɛkpokpa ye nwole wɔ Awulae duma nu” la wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo. (Bɛgenga Gyemise 5:14, 15.) Nyamenle Edwɛkɛ ne le kɛ ayile mɔɔ vi Geleade la, ɔkola ɔmaa awie mɔɔ ɛnde kpɔkɛ la anwo tɔ ye. (Gyɛ. 8:22; Yiz. 34:16) Baebolo ngyinlazo mɔɔ bɛfa bɛdi gyima la boa mɔɔ ɛngyi boɛ la, ɔmaa ɔgyinla boɛ wɔ sunsum nu. Ɛhɛe, saa mgbanyima ne mɔ tie mboane ne ngyegyelɛ na bɛ nee bɛ yɛ asɔne a, ɔboa dɔɔnwo.

Bɛva Ahunlundwolɛ Bɛyɛ Bɛmmatwenlehwenle Bɛ Bo Aze

11. Duzu a ka mgbanyima ne mɔ ɔmaa bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛnea Nyamenle mboane ne a?

11 Akee Pita hakyele mgbanyima ne mɔ wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ bɛyɛ mboaneneavolɛ gyima ne nee mɔɔ ɔnle kɛ bɛyɛ la anwo. Ɔnle kɛ mgbanyima ne mɔ ‘twenlehwenle bɛ bo aze,’ emomu, ɔwɔ kɛ bɛfa ‘ahunlundwolɛ bɛnea bɛ.’ Duzu a ka mgbanyima ne mɔ ɔmaa bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛsonle bɛ mediema a? Duzu a hanle Pita manle ɔnleanle Gyisɛse mboane ne na ɔmanle bɛ aleɛ a? Ɛlɔlɛ mɔɔ ɛnee ɔlɛ ɔmaa Awulae la ati ɔ. (Dwɔn 21:15-17) Ɔlua ɛlɔlɛ ti, mgbanyima ne mɔ ‘ɛndɛnla ɛmmaa bɛ ngome bɛ nwo, bɛtɛnla bɛmaa sonla ne mɔɔ bɛ ti a ɔwule la.’ (2 Kɔl. 5:14, 15) Ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa Nyamenle nee bɛ mediema la ka mgbanyima ne mɔ ɔmaa bɛfa bɛ anwosesebɛ, bɛ ezukoa nee bɛ mekɛ bɛsonle mboane ne. (Mat. 22:37-39) Bɛndwenlehwenle bɛ bo aze, emomu, bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛtu bɛ nwo bɛmaa.

12. Ndenle boni azo a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule ɔ nwo manle a?

12 Ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ tu bɛ nwo maa wɔ ndenle ne boni mɔ azo? Saa bɛlɛnea mboane ne mɔ a bɛsukoa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kɛmɔ ɔdaye mumua ne ɔzukoale Gyisɛse la. (1 Kɔl. 11:1) Kɛmɔ ɛnee Pɔɔlo nee ɔ gɔnwo mɔ kulo mediema mɔɔ ɛnee wɔ Tɛsalonaeka la ati, ‘bɛanga Edwɛkpa ne mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ ne la angome ala bɛangile bɛ; bɛvale bɛ ɛbɛlabɔlɛ noko bɛbokale nwo.’ Mekɛ mɔɔ bɛyɛ ɛhye la, bɛdɛfɛdɛfɛle bɛ, “kɛ ɛrɛladane mɔɔ ɛlɛdi ɔ mra adane la.” (1 Tɛs. 2:7, 8) Ɛnee Pɔɔlo ze kɛzi ɛrɛladane te nganeɛ maa ɔ mra la. Ɔyɛ debie biala ɔmaa bɛ, bɔbɔ ɔdwazo nɔɔzo ɔmaa bɛ aleɛ.

13. Ninyɛne nwiɔ boni a ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ nea di nwolɛ gyima pɛpɛɛpɛ a?

13 Ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ nea mboane ne na eza bɛdi ɛzonle mɔɔ bɛlɛ ye wɔ bɛ abusua ne anu la anwo gyima. (1 Tem. 5:8) Mekɛ mɔɔ mgbanyima ne mɔ fa sonle asafo ne la le mekɛ mɔɔ anwo hyia mɔɔ anrɛɛ bɛbahola bɛava bɛanlea bɛ mbusua a. Adenle ko mɔɔ bɛfa zo bɛdi ninyɛne nwiɔ ɛhye anwo gyima pɛpɛɛpɛ la a le kɛ bɛbado ɛsalɛ bɛavɛlɛ awie mɔ bɛaraboka bɛ nwo bɛayɛ bɛ nɔsolɛ Abusua Ɛzonlenlɛ ne. Wɔ Japan, kpanyinli ko mɔɔ bɛfɛlɛ ye Masanao la ɛdo ɛsalɛ ɛvɛlɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛtɛgyale nee bɛdabɛ mɔɔ bɛ awovolɛ anzɛɛ bɛ mbusua ɛnle asafo ne anu la, ɛmaa bɛaraboka bɛ abusua ne debiezukoalɛ nwo wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Wɔ mekɛ bie anzi, menli mɔɔ ɔboale bɛ la bie mɔ rayɛle mgbanyima na bɛzukoale Masanao neazo kɛnlɛma ne.

Bɛnlea Mboane Ne, Bɛmmakpondɛ Ahatualɛ

14, 15. Duzu ati a ɔwɔ kɛ mgbanyima nea boɛ wɔ “ahatualɛ” nwo a, na kɛzi bɛbahola bɛazukoa Pɔɔlo wɔ ɛhye ɛyɛlɛ nu ɛ?

14 Pita eza zile mgbanyima ne mɔ adua kɛ bɛnlea mboane ne, “tɛ kɛ asɛɛ bɛkpondɛ ɔ nzi ahatualɛ la ati ɔ,” na emomu, kɛmɔ “bɛkulo kɛ bɛsonle la ati ɔ.” Mgbanyima ne mɔ gyima ne die mekɛ dɔɔnwo, noko akee bɛ nye ɛnla ezukoa afoa nu ahatualɛ zo. Pita nwunle kɛzi ɔhyia kɛ ɔbɔ ɔ gɔnwo mɔ mgbanyima kɔkɔ wɔ esiane mɔɔ wɔ nu kɛ bɛbanlea mboane ne na bɛakpondɛ “ɔ nzi ahatualɛ” la anwo. Esiane ne da ali wɔ ‘Babelɔn Kpole ne’ mgbanyima asetɛnla mɔɔ anwondɔlɛ wɔ nu na mekɛ ko ne ala bɛmaa bie mɔ di ehyia la anu. (Yek. 18:2, 3) Ɛnɛ, ɔwɔ kɛ mgbanyima nea boɛ na bɛanva zɔhane adenle ne azo.

15 Pɔɔlo yɛle neazo kɛnlɛma manle Keleseɛne mgbanyima. Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnee ɔle ɛzoanvolɛ mɔɔ anrɛɛ ɔbahola ‘yeayɛ kpomgbolo yeakpolo’ Keleseɛnema mɔɔ ɛnee wɔ Tɛsalonaeka la ɛdeɛ, noko ‘yeanli awie biala debie mɔɔ yeandua a.’ Emomu, ‘ɔyɛle gyima, ɔhwinle ɔ ti anwo alehyenlɛ nee aledwolɛ.’ (2 Tɛs. 3:8) Mgbanyima dɔɔnwo mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ, mɔɔ neavolɛ adenduvoma boka nwo la, yɛ neazo kɛnlɛma wɔ ɛhye anu. Bɛmkpo ɛyɛvolɛ mɔɔ bɛ gɔnwo mɔ diedima yɛ bɛ la, noko bɛnyɛ “kpomgbolo” bɛmkpolo awie biala akɔme.—1 Tɛs. 2:9.

16. Mboane ne mɔɔ bɛfi bɛ ‘ɛhulolɛ’ nu bɛanlea bɛ la kile duzu?

16 Kɛmɔ “bɛkulo kɛ bɛsonle la ati” a mgbanyima ne mɔ nea mboane ne mɔ a. Ɛhulolɛ mɔɔ bɛlɛ kɛ bɛsonle la da ali wɔ bɛ nwo mɔɔ bɛtu bɛmaa bɛboa mboane ne la anu. Noko akee, yemɔ ɛngile kɛ bɛtinlitinli mboane ne mɔ anwo zo kɛ bɛzonle Gyihova. Mgbanyima mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ɛmmaa mboane ne mɔ ɛnva mɔɔ bɛkola ye yɛ wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu la ɛndo bɛ gɔnwo mɔ ɛdeɛ nwo. (Gal. 6:4) Mgbanyima ne mɔ ze kɛ asolo boane ko biala. Bɛkulo kɛ bɛboa bɛ mediema bɛmaa bɛfa anyelielɛ bɛsonle Gyihova.

Bɛmmapele Kɛ Bɛkile Bɛ Tumi, Bɛpɛ Kilemunli Kpalɛ

17, 18. (a) Duzu ati a ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a Gyisɛse ɛzoanvolɛ ne mɔ kpondɛ dibilɛ ɛ? (b) Tɛnlabelɛ mɔɔ le kɛ ɛhye la boni a yɛdayɛ noko yɛwɔ nu a?

17 Kɛmɔ yɛlumua yɛha la, ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ maa ɔtɛnla bɛ adwenle nu kɛ mboane ne mɔ le Nyamenle ɛdeɛ, tɛ bɛ ɛdeɛ ɔ. Bɛngile “bɛ tumi wɔ menli mɔɔ bɛva bɛ bɛwula bɛ bo la anwo zo.” (Bɛgenga 1 Pita 5:3.) Ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a, Gyisɛse ɛzoanvolɛ ne mɔ fa adwenle mɔɔ ɛndenrɛ la kpondɛ nwolɛ adenle. Kɛmɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛdi tumi wɔ maanle maanle ne anu yɛle la, bɛkpondɛle dibilɛ mgbole.—Bɛgenga Maake 10:42-45.

18 Ɛnɛ, ɔwɔ kɛ mediema mɔɔ ‘anye bolo kɛ bɛyɛ asafo nu mgbanyinli la’ biza bɛ nwo deɛmɔti bɛkulo kɛ bɛyɛ zɔ la. (1 Tem. 3:1) Ɛnɛ, bɛdabɛ mɔɔ bɛle mgbanyinli la bahola ava nɔhalɛlilɛ abiza bɛ nwo saa bɛ nye bolo tumi anzɛɛ duma ɛkpondɛlɛ kɛmɔ ɛzoanvolɛ ne mɔ bie yɛle la a. Saa ɛnee ɔyɛ se ɔmaa ɛzoanvolɛ ne mɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a, ɛnee ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbakpo ewiade subane biala mɔɔ bɛbanyia kɛ bɛdi tumi wɔ awie mɔ anwo zo la.

19. Duzu a ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ kakye wɔ mboane ne anwo bane ɛbɔlɛ nu a?

19 Noko, saa ɔdwu mekɛ ne bie a ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ gyinla kpundii, le kɛ mekɛ mɔɔ bɛlɛbɔ mboane ne anwo bane bɛavi “bɛdi anwo ɛzulolɛ” nwo la. (Gyi. 20:28-30) Pɔɔlo hanle hilele Taetɛse kɛ ‘ɔva ye tumi ne kpokpoti ɔwula ye ngilehilelɛ nee bɛ nyunlu ɛhwilɛ nu.’ (Tae. 2:15) Noko akee, saa bɛlɛtu zɛhae egyakɛ ne bɔbɔ a, mgbanyima ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbali bɛdabɛ mɔɔ bɛ nwo wɔ edwɛkɛ ne anu la eni. Kɛ anrɛɛ bɛbadendɛ bɛatia bɛ la, bɛze kɛ ɛdendɛlɛ kɛnlɛma boa maa bɛdwu bɛ ahonle nu na ɔka bɛ ɔmaa bɛfa adenle kpalɛ zo.

20. Kɛzi mgbanyima bahola azukoa Gyisɛse ayɛ neazo kɛnlɛma ɛ?

20 Kelaese neazo kpalɛ ne ka mgbanyima ne mɔ ɔmaa bɛkulo mboane ne. (Dwɔn 13:12-15) Saa yɛkenga kɛzi ɔhilehilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ wɔ edwɛkɛhanlɛ nee ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne anu a, ɔmaa yɛ nye die. Mɛlɛbɛnwoaze nwo kilemunli kpalɛ mɔɔ ɔpɛle la hanle ye ɛdoavolɛma ne ahonle ɔmanle bɛvale ‘anwoazehanlɛ bɛbule bɛ gɔnwo mɔ bɛdɛlale bɛ nwo bɔbɔ.’ (Fel. 2:3) Ɛnɛ noko, mgbanyima di Gyisɛse neazo ne anzi, na ɛhye ka bɛ ɔmaa “bɛpɛ kilemunli kpalɛ bɛmaa mboane ne.”

21. Ahatualɛ boni a mgbanyima ne mɔ anye la ye kenlebie a?

21 Pita hanle kenlebie anyelazo bie anwo edwɛkɛ ɔvale ɔdwulale ye folɛ mɔɔ ɔdule mgbanyima ne mɔ la. (Bɛgenga 1 Pita 5:4.) Neavolɛma mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nee Kelaese bɛanyia “anyunlunyia abɔtile ne mɔɔ ye kɛnlɛma ɛmkpa” la wɔ anwuma. Mboaneneavolɛ ngyikyi mɔɔ bɛle ‘mboane gyɛne ne’ anu amra la, bɛanyia nwolɛ adenle anlea Nyamenle mboane ne wɔ “Mboaneneavolɛ Kpanyinli ne” tumililɛ bo wɔ azɛlɛ ye azo. (Dwɔn 10:16) Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bahilehile ndenle mɔɔ asafo ne anu amra bahola alua zo aboa menli mɔɔ bɛkpa bɛ kɛ bɛli asafo ne anyunlu la anu.

Ndinu

• Duzu ati a ɛnee ɔfɛta kɛ Pita tu ɔ gɔnwo mɔ mgbanyima folɛ kɛ bɛnlea Nyamenle mboane ne ɛ?

• Kɛzi ɔwɔ kɛ mgbanyima nea bɛdabɛ mɔɔ bɛnde kpɔkɛ wɔ sunsum nu la ɛ?

• Duzu a ka mgbanyima maa bɛnea Nyamenle mboane ne mɔɔ wɔ bɛ sa nu la ɛ?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli wɔ mukelɛ 25]

Ɔwɔ kɛ mgbanyima mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la bɔ “mboane” ne anwo bane kɛmɔ tete mboaneneavolɛma yɛle la