Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Wha Rehọ Adhẹ Kẹ Enọ Erọ Udevie Rai Ruiruo”

“Wha Rehọ Adhẹ Kẹ Enọ Erọ Udevie Rai Ruiruo”

“Wha Rehọ Adhẹ Kẹ Enọ Erọ Udevie Rai Ruiruo”

“Wha rehọ adhẹ kẹ enọ erọ udevie rai ruiruo, a tẹ jẹ rọ owhai esuo eva Ọnowo na jẹ be hrẹ owhai.”—1 TẸS. 5:12.

1, 2. (a) Ẹvẹ ukoko Tẹsalonika o jọ evaọ okenọ Pọl o kere ileta ọsosuọ riẹ se ai? (b) Eme Pọl ọ tuduhọ ahwo Tẹsalonika awọ inọ a ru?

DAE rehọ iẹe nnọ whẹ yọ omọvo ọrọ ukoko Tẹsalonika evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, onọ o jọ usu ikoko nọ a kaki ro mu evaọ unuakpọ yena. Pọl ukọ na ọ raha oke ziezi rọ bọ inievo na ga. O sae jọnọ ọ rehọ ekpako mu re a sẹro ukoko na wọhọ epanọ o ru evaọ ikoko efa. (Iruẹru 14:23) Rekọ nọ ukoko na u dikihẹ no, ahwo Ju a te koko ahwo ugbarugba họ, a te le Pọl avọ Saelas no okpẹwho na. Oma o rẹ sae jọ Ileleikristi nọ e gbẹ jọ obei ọkọkora, yọ ẹsejọhọ ozọ u je mu ai.

2 Nọ Pọl o no Tẹsalonika, ọ jẹ ruawa kpahe ukoko okpokpọ na. Ọ daoma re o zihe, rekọ “Setan ọ whaha” ẹnyaze riẹ. Fikiere o te vi Timoti re ọ bọ ukoko na ga. (1 Tẹs. 2:18; 3:2) Nọ Timoti ọ wha emamọ iyẹrẹ zihe ze, oma o tẹ wọ Pọl re o kere ileta se ahwo Tẹsalonika. Usu eware nọ o kere họ, ọ tuduhọ ae awọ re a “rehọ adhẹ kẹ enọ erọ udevie rai ruiruo.”—Se 1 Ahwo Tẹsalonika 5:12, 13.

3. Ẹjiroro vẹ Ileleikristi obọ Tẹsalonika a wo nọ a rẹ rọ rehọ adhẹẹ kẹ ekpako na?

3 Ekpako nọ e jọ ukoko obọ Tẹsalonika na a wo eriariẹ wọhọ Pọl avọ ibe-iruiruo riẹ hẹ; yọ a ri kri ukoko na wọhọ ekpako nọ e jọ obọ Jerusalẹm ho. Ukoko na u ri te ẹgbukpe he. Dede na, enọ e rrọ ukoko na a re yere Ọghẹnẹ nọ ọ rọ kẹ ae ekpako nana, enọ i je “ruiruo” evaọ ukoko na jẹ be “hrẹ” inievo na. Evaọ uzẹme, a wo emamọ ẹjiroro nọ a rẹ rọ “jọ eva uyoyou riwi [ekpako na] kpehru gaga fiki epanọ iruo rai e rọ.” Nọ Pọl ọ kẹ ohrẹ nana no, o te fibae nọ: “Wha wo udhedhẹ udevie omaobọrai.” Whọ hae jọ ukoko Tẹsalonika na, kọ iruo ekpako na e hae d’owhẹ ẹro? Ẹvẹ who bi rri ekpako nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Kristi ro mu evaọ ukoko ra?—Ẹf. 4:8.

Enọ I Bi “Ruiruo” Ziezi

4, 5. Fikieme o rọ jọ iruo egaga re ekpako na a sai wuhrẹ ukoko na evaọ oke Pọl, kọ fikieme o rọ rrọ epọvo na nẹnẹ?

4 Nọ Pọl avọ Saelas a kpobọ Bẹria no, ẹvẹ ekpako ukoko obọ Tẹsalonika a je ro “ruiruo” ziezi? Evaọ aruorokele Pọl, a jẹ rọ Ikereakere na wuhrẹ ukoko na. Rekọ, whọ rẹ sai roro nọ: ‘Kọ Ileleikristi obọ Tẹsalonika na a se Ẹme Ọghẹnẹ gboja?’ Whaọ, Ebaibol ọ ta nnọ ahwo Bẹria a mae “rọ uvi-ahwo vi erọ obọ Tẹsalonika . . . [keme a je] riwẹ ikerakere na kẹse kẹse.” (Iruẹru 17:11) Ahwo Ju nọ e jọ obọ Tẹsalonika họ enọ Pọl ọ jẹ ta kpahe orọnikọ Ileleikristi na ha. Ileleikristi na a rehọ Ebaibol na ‘wọhọ ẹme ahwo ho, rekọ wọhọ ẹme Ọghẹnẹ.’ (1 Tẹs. 2:13) Ababọ avro, ekpako na a daoma gaga re a rehọ ẹme Ọghẹnẹ wuhrẹ inievo na.

5 Nẹnẹ, ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na ọ be rehọ emu kẹ idibo Ọghẹnẹ eva ẹruoke. (Mat. 24:45) Evaọ otọ ọkpọvio ọrigbo na, ekpako na a be daoma gaga re a rọ ẹme Ọghẹnẹ ko inievo na. Inievo na a rẹ sai wo ebe ukoko na buobu, yọ evaọ evẹrẹ jọ, a wo ekwakwa nọ a re ro ru ekiakiẹ, wọhọ Watch Tower Publications Index gbe Watchtower Library. Re a sai wuhrẹ ukoko na ziezi, ekpako na a rẹ rehọ euwa buobu rọ ruẹrẹ ẹme nọ a kẹ rae họ re ẹme na ọ sai te inievo na udu. Kọ whọ riẹ epanọ ekpako na a be raha oke te rọ ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹme nọ a kẹ rae evaọ iwuhrẹ gbe ikokohọ?

6, 7. (a) Ẹvẹ ekpako obọ Tẹsalonika a rọ rehọ aro kele Pọl? (b) Fikieme o sae rọ jọ bẹbẹ nẹnẹ kẹ ekpako re a rọ aro kele Pọl?

6 Ekpako ukoko obọ Tẹsalonika a kareghẹhọ emamọ edhere nọ Pọl ọ jẹ rọ rẹrote uthuru na. Orọnikọ thakpinọ o weze bru inievo na ọvo ho. Wọhọ epanọ ma ta evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na, Pọl ọ “rọ oma kpotọ . . . wọhọ epanọ ọyọre-ọmọ ọ rẹ sẹro emọ riẹ.” (Se 1 Ahwo Tẹsalonika 2:7, 8.) U tube noi eva ze re o fi uzuazọ riẹ họ ọza fiki rai. Epọvo na ekpako na a re ru nọ a be rẹrote inievo na.

7 Ekpako na nẹnẹ a re rri uthuru na ghaghae wọhọ epanọ Pọl o ru. Inievo jọ e riẹ nọ e rẹ sasa oma ha. Ghele na, ekpako na a rẹ daoma riẹ oghẹrẹ nọ ahwo otiọye na a rrọ, a vẹ tẹrovi abọ owoma rai. (Itẹ 16:20) Fiki sebaẹgba, o sae jọ bẹbẹ kẹ ọkpako jọ re ọ rehọ emamọ ẹro rri omomọvo. Ghele na, nọ ọ be daoma roma kpotọ yeri kugbe ahwo kpobi na, kọ a gbe jiri ei kẹ iruo ezi nọ o bi ru?

8, 9. Idhere jọ vẹ ekpako ukoko inẹnẹ a be rọ “sẹro izi” mai?

8 Mai kpobi ma wo ẹjiroro nọ ma rẹ rọ “rehọ oma kpotọ kẹ” ekpako na. Pọl o kere nọ, “a be sẹro izi” mai. (Hib. 13:17) Eme yena e kareghẹhọ omai othuru-igodẹ nọ ọ rẹ siọ owezẹ ba re ọ sae rẹrote igodẹ riẹ. Epọvo na re, ekpako na nẹnẹ a rẹ sae siọ owezẹ ba re a sae rẹrote enọ i wo ẹbẹbẹ ẹyao, ẹbẹbẹ iroro hayo ẹbẹbẹ jọ nọ ọ rẹ sae raha usu rai kugbe Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, a rẹ rọwo inievo nọ e rrọ Egbẹgwae Ẹmeọta-Kugbe Ahwo Iwou-Imu no owezẹ ze nọ oware okpẹtu jọ o tẹ via. Ghele na, obufihọ rai o rẹ d’omai ẹro fia nọ ma tẹ rrọ uye.

9 Inievo nọ e rrọ Egbẹgwae Ebabọ Ubrotọ gbe enọ e rrọ egbẹgwae ogbodhẹ a re ru iruo gaga re a sai fi obọ họ kẹ inievo na. U fo re ma tha inievo itieye na uke. Roro kpahe ogbo nọ inievo mai a dhẹ okenọ ofou-ọwhibo ọ jọ Myanmar raha eware evaọ 2008. Re a sae dhẹ te ukoko ọ Bothingone, onọ ofou-ọwhibo na ọ mai kpomahọ, a dhẹ edhere nọ ahwo nọ a whu no a vọ. Nọ inievo ukoko na a ruẹ inọ ọsẹro okogho rai vẹre ọ rrọ usu ahwo nọ a kake dhẹ ogbo te ẹwho na, a te bo nọ: “Rri! Ọsẹro okogho mai. Jihova o siwi omai no!” Kọ uye nọ o be bẹ ekpako na t’aso t’uvo o be d’owhẹ ẹro? A rẹ rọ ekpako jọ mu obọdẹ ogbẹgwae re a gu edhọ nọ e rrọ gaga. Ekpako nana a be rọ iruo nọ a ru no seha ha; rekọ enọ i bi wo erere no iruo rai ze a bi dhesẹ nọ iruo rai e da rai ẹro fia.—Mat. 6:2-4.

10. Eghẹrẹ iruo efa vẹ ekpako na a bi ru?

10 Iruo efa nọ ekpako buobu nẹnẹ a bi ru họ ileta nọ a re kere gbe eme nọ a re kere fihọ efọmo sa-sa. Wọhọ oriruo, ọnọ o re koko iruẹru ugboma ekpako na họ ọ rẹ ghale eme nọ a re ru evaọ iwuhrẹ kẹ inievo na. Okere-obe na o re kere iyẹrẹ usiuwoma ota k’amara k’amara, o ve je ku iyẹrẹ ẹgbukpe erọ inievo nọ e rrọ ukoko rai kpobi kugbe. Ọsẹro isukulu na o re muẹrohọ omaa isukulu na ziezi. K’emerae esa k’emerae esa, a rẹ kiẹ igho ukoko na riwi. Ekpako na a re se ileta nọ uwou ogha u vi se ai, a ve je fi ekpọvio nọ a kẹ rai họ iruo re a sai ‘wo okugbe evaọ ẹrọwọ na.’ (Ẹf. 4:3, 13) Fiki omodawọ ekpako na, eware kpobi e be nya “ziezi gba kiete.”—1 Kọr. 14:40.

A “Rọ Owhai Esuo”

11, 12. Amono a be kobaro evaọ ukoko na, kọ eme iruo rai e kẹre te?

11 Pọl o dhesẹ ekpako obọ Tẹsalonika nọ i je ru iruo gaga na inọ a bi ‘su’ ukoko na. Otofa eme nana evaọ ẹvẹrẹ Griki u dhesẹ nọ ekpako na họ enọ e be kobaro evaọ ukoko na. (1 Tẹs. 5:12) Pọl ọ tẹ jẹ ta inọ ekpako na a bi “ruiruo.” Orọnikọ ọkpako ọvo jọ o wo họ iroro ho rekọ ekpako kpobi nọ e rrọ ukoko na. Nẹnẹ, ekpako na buobu a re ru ẹme evaọ ukoko na. Enẹna, ma gbe wo “ọsẹro ukoko” ho rekọ “ọnọ o re koko iruẹru ugboma ekpako na họ” keme ekpako na kpobi yọ ugboma ovona.

12 Re ekpako na a ‘su’ ukoko na orọnikọ re a wuhrẹ evaọ ukoko na ọvo ho. A rehọ ọkpọ ẹme ọvona ru iruo eva 1 Timoti 3:4. Pọl ọ ta nnọ ọsẹro ọ rẹ jọ ọnọ o bi “suẹ uwou riẹ ziezi, nọ ọ rẹ yọrọ emọ riẹ fihọ omaurokpotọ avọ adhẹ eva edhere kpobi.” Re ohwo o ‘su’ emọ riẹ orọnikọ o re wuhrẹ ai ọvo ho rekọ ọ rẹ jẹ kobaro evaọ iruẹru uviuwou na, ọ vẹ jẹ yọrọ emọ na re a wo “omaurokpotọ.” Ẹhẹ, ekpako a rẹ kobaro evaọ ukoko na, fi obọ họ kẹ inievo na kpobi roma kpotọ kẹ Jihova.—1 Tim. 3:5.

13. Fikieme o sae rọ rehọ oke re a jẹ iroro evaọ ẹgwae ekpako?

13 Re a sae rẹrote uthuru na ziezi, ekpako na a rẹ gbẹgwae kpahe epanọ a rẹ rọ rẹrote ẹgwọlọ ukoko na. O hae mae vẹrẹ orọnọ ọkpako ọvo ọ rẹ jẹ iroro na kpobi. Ghele na, wọhọ epanọ ugboma esuo na u je ru evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, ugboma ekpako na o rẹ keria ta ẹme ziezi, a vẹ jọ Ikereakere na gwọlọ ekpọvio. Utee rai họ re a ruẹ nọ eware nọ inievo na a bi ru e rọwo kugbe Ikereakere na. A rẹ sai le utee nana t’obọ nọ ọkpako kpobi ọ tẹ be hae ruẹrẹ oma họ kẹ ẹgwae ekpako, kiẹ Ikereakere gbe ekpọvio nọ i no obọ ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na ze riwi. Onana o rẹ ginẹ rehọ oke. Nọ ekpako a gbẹ rrọ unu ovo ho, wọhọ epanọ o jọ evaọ okenọ ugboma esuo orọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na o keria kẹ ẹme oyawo, o rẹ sae gwọlọ nọ a rehọ oke ru ekiakiẹ re a ruẹse jẹ iroro nọ e rọwo kugbe Ikereakere na.—Iruẹru 15:2, 6, 7, 12-14, 28.

14. Kọ o be were owhẹ inọ ekpako na a bi ru iruo evaọ okugbe? Fikieme whọ rọ ta ere?

14 Eme ọ rẹ sae via otẹrọnọ ọkpako jọ o sikẹ inọ ẹme riẹ a rẹ rehọ? Hayo ẹvẹ otẹrọnọ ohwo jọ ọ be wha ozighi fihọ ukoko na, wọhọ epanọ Diọtrẹfis o ru evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ? (3 Jọn 9, 10) Onana u re kpomahọ ukoko na kpobi. Otẹrọnọ Setan ọ daoma re ọ wha ozighi họ ukoko ikpe-udhusoi ọsosuọ na, o rẹ sai mu omai ẹro inọ ọ gwọlọ raha udhedhẹ nọ o rrọ ukoko na nẹnẹ. Ọ sae bẹbẹ ahwo họ re a gwọlọ ọkwa hayo okpodẹ. Fikiere, u fo re ekpako a wo omaurokpotọ re a je ru iruo kugbe wọhọ ugboma ovo. O rẹ were omai gaga nọ ekpako na a tẹ be rọ omaurokpotọ wha okugbe haro.

Enọ E “Be Hrẹ Owhai”

15. Eme ọ rẹ wọ ekpako kẹ inievo na ohrẹ?

15 Pọl ọ tẹ fodẹ iruo efa nọ e rrọ bẹbẹ rekiyọ i wuzou gaga nọ ekpako na a bi ru, koyehọ a be hrẹ uthuru na. Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na, Pọl ọvo ọ rehọ ẹme Griki nọ a jọ etenẹ fa “hrẹ” na ro ru iruo. Ẹme na ọ rẹ sai dhesẹ ohrẹ ogaga, rekọ orọnikọ orọ ofu hu. (Iruẹru 20:31; 2 Tẹs. 3:15) Wọhọ oriruo, Pọl o kere se ahwo Kọrint inọ: “Me kere onana re me fi oma-ovuọ họ owhai oma ha, rekọ re mẹ ghrẹ owhai wọhọ emọ iyoyou mẹ.” (1 Kọr. 4:14) Ọdawẹ nọ o wo kẹ amọfa o wọ riẹ kẹ ae ohrẹ.

16. Eme ekpako a re muẹrohọ nọ a tẹ be hrẹ amọfa?

16 Ekpako na a re muẹrohọ oghẹrẹ nọ a rẹ rọ kẹ amọfa ohrẹ. A rẹ daoma dhesẹ ẹwo, uyoyou, a ve je wo ẹzi obufihọ wọhọ Pọl. (Se 1 Ahwo Tẹsalonika 2:11, 12.) O tẹ make rrọ ere, ekpako na a rẹ ‘yọrọ uzẹme eme nọ a wuhrẹ whawha, re a sae rehọ emamọ uwuhrẹ wuhrẹ ahwo.’—Tait. 1:5-9.

17, 18. Eme who re wo họ iroro otẹrọnọ ọkpako jọ ọ k’owhẹ ohrẹ?

17 Ekpako na a gba ha, fikiere a rẹ sae ta ẹme thọ ẹsejọ yọ onana o rẹ kẹ ae uye. (1 Iv. 8:46; Jem. 3:8) Ekpako na a tẹ jẹ riẹ inọ o rẹ were he re ohwo ọ jẹ ohrẹ rehọ. (Hib. 12:11) Fikiere, taure ọkpako o te se ohwo re ọ kẹe ohrẹ, yọ o roro ẹme na te ziezi jẹ tubẹ lẹ kpahe iẹe no. Nọ ọkpako jọ ọ tẹ kẹ owhẹ ohrẹ, kọ ọdawẹ nọ o wo kẹ owhẹ ọ te d’owhẹ ẹro?

18 Dae rehọ iẹe inọ whọ be mọ ẹyao jọ rekọ ohwo ọvo ọ riẹ odẹ ẹyao na ha. Uwhremu na edọkita jọ ọ tẹ fa odẹ ẹyao na, rekọ ẹyao nọ ọ fodẹ na yọ ekpehre ẹyao. Kọ whọ te dheva kẹ edọkita na? Ijo. Ọ tẹ make ta k’owhẹ inọ obẹrọ a rẹ sai ro siwi ẹyao na, whọ te rọwo inọ a bẹre owhẹ thakpinọ ẹyao na o kpo. Ẹsejọhọ oghẹrẹ nọ edọkita na ọ rọ ta ẹme na k’owhẹ o were owhẹ hẹ, kọ oyena o te lẹliẹ owhẹ siọ obẹrọ na? Ijo. Epọvo na re, o tẹ make rọnọ ekpako na a rọ evedha k’owhẹ ohrẹ, gbẹ hae gaviezọ kẹ enọ Jihova avọ Jesu a bi ro fi obọ họ kẹ owhẹ re whọ sae gọ Ọghẹnẹ ziezi.

Wo Ovuhumuo kẹ Ekpako nọ Jihova Ọ rọ Kẹ Omai Na

19, 20. Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ inọ iruo ekpako na e d’owhẹ ẹro?

19 Eme who re ru otẹrọnọ a k’owhẹ obọdẹ okẹ jọ? Kọ whọ te rehọ okẹ na ru iruo ro dhesẹ inọ o were owhẹ? Jihova ọ rehọ ẹkwoma Jesu Kristi kẹ omai ekpako na wọhọ okẹ. Edhere jọ nọ who re ro dhesẹ inọ iruo ekpako na e d’owhẹ ẹro họ whọ rẹ gaviezọ ziezi nọ a te bi ru ẹme, who ve je fi eme nọ a ta h’iruo. Whọ rẹ sai je dhesẹ ovuhumuo ra ẹkwoma iyo nọ whọ rẹ kẹ eva iwuhrẹ. W’obọ evaọ iruo nọ ekpako na a be kobaro riẹ na, ojọ họ usiuwoma ota. Otẹrọnọ who wo erere no ohrẹ jọ nọ ọkpako jọ ọ k’owhẹ ze, kọ u gbe woma re whọ ta ere kẹe? Ofariẹ, kọ who gbe dhesẹ kẹ aye gbe emọ ọkpako na inọ iruo nọ ọkpako na o bi ru e d’owhẹ ẹro? Kareghẹhọ inọ re ọkpako ọ sai ru iruo ziezi evaọ ukoko na, ọ be rehọ oke mi aye gbe emọ riẹ.

20 Ẹhẹ, ma wo ẹjiroro buobu nọ ma re ro yere Ọghẹnẹ kẹ ekpako nọ o ro mu kẹ omai na, enọ i bi ru iruo gaga kẹ omai, bi su omai, jẹ be hrẹ omai. Ginọ uzẹme inọ ekpako na yọ emamọ ọruẹrẹfihotọ nọ Jihova o bi ro fi obọ họ k’omai.

Kọ Whọ Kareghẹhọ?

• Didi ẹjiroro Ileleikristi obọ Tẹsalonika a wo nọ a re ro dhesẹ edẹro kẹ enọ e jẹ kobaro evaọ udevie rai?

• Ẹvẹ ekpako nọ e rrọ ukoko ra a bi ro ru iruo gaga kẹ owhẹ?

• Erere vẹ who bi wo fikinọ ekpako na a bi su owhẹ?

• Ọkpako jọ ọ tẹ k’owhẹ ohrẹ, eme who re wo họ iroro?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]

Kọ idhere sa-sa nọ ekpako na a be rọ sẹro ukoko na e d’owhẹ ẹro?