Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

“Humbei Vana Vaundapa Nombili Onene Pokati Kenyi”

“Humbei Vana Vaundapa Nombili Onene Pokati Kenyi”

“Humbei Vana Vaundapa Nombili Onene Pokati Kenyi”

“Humbei vana vaundapa nombili onene pokati kenyi, nokumuhongolela menyina lia Tatekulu, nokumulondola.”—1 TESSALONICENSES 5:12.

1, 2. (a) Ewaneno lio Tesalonika ankho likahi monkhalelo patyi etyi Paulu evehonekela omukanda wae wotete? (b) Paulu walundile ova Tesalonika valinge tyi?

 NKHELE soka ñgeno ukahi mewaneno lio Tesalonika kohale, liatetekela okuonganekwa mo Europa. Apostolu Paulu wakala omuvo omunyingi nokupameka ovakuatate mewaneno olio. Oe tyafuile waholovonene ovakulu mavakala komutwe, ngetyi ankho tyilingwa momawaneno omakuavo. (Atos 14:23) Anthi, etyi ewaneno liaonganekwa, ova Judeu vahongiliya onongangala ononyingi opo vataate Paulu na Sila mepundaumbo. Ovakristau vana vesalelemo avelitehelela ngoti vasiwapo, tyafuile nokukala owoma.

2 Etyi, atunda mo Tesalonika, Paulu ankho wasukalala newaneno olio epe. Oe wahandele okukondoka, mahi ‘Satanasi atyiki’ mondyila yae. Moluotyo, atumu Timoteo opo akapameke ewaneno. (1 Tessalonicenses 2:18; 3:2) Etyi Timoteo akondoka nonondaka onongwa konthele yavo, atyilundu Paulu okuhonekela ova Tesalonika. Ovipuka vimwe Paulu apopiamo, okuvelunda opo ‘vahumbe vana vevehongolela.’—Tanga 1 Tessalonicenses 5:12, 13.

3. Omahunga patyi Ovakristau ova Tesalonika ankho vena okuhumba ovakulu vewaneno?

3 Ovakuatate ankho vekahi komutwe Povakristau ova Tesalonika, ankho kavanoñgonokele ovipuka nga Paulu na vana ankho aenda navo. Tupu ankho vetupu enoñgonoko liopaspilitu ngo liovakulu mo Jelusalei. Haunene ewaneno olio ankho kalinetuukise enima! Mahi aveho mewaneno ankho vena ehunga liokupandula ovakulu vewaneno vekahi ‘nokuundapa nombili onene’ ‘nokuhongolela’ ‘nokulondola’ ovakuatate. Tyotyili ovo ankho vena ehunga ewa ‘liokuhumba [ovakulu vewaneno] unene nohole.’ Konondaka ombo Paulu walandulisako elondolo liokuti “kalei nombembwa pokati kenyi.” Inkha wakalele mo Tesalonika, okuti ñgeno wapandulile ovilinga viovakulu vewaneno? Oñgeni ove utala ‘ovalume Huku aava’ mewaneno liove menyina lia Kristu?—Efésios 4:8.

“Vaundapa Nombili Onene”

4, 5. Oityi ovakulu kononthiki mba Paulu ankho valingila ononkhono ononene opo valongese ewaneno? Iya oityi hono ovakulu vesukisila okutyilinga?

4 Etyi vatuma Paulu na Sila ko Berea, oñgeni ovakulu vewaneno mo Tesalonika ankho vekahi ‘nokuundapa nombili onene’? Tyotyili ankho vahetekela Paulu, okulongesa ewaneno Novihonekwa. Ove hamwe ulipula, ‘okuti Ovakristau ova Tesalonika ankho vapanda umwe Ondaka ya Huku?’ Haunene, Ombimbiliya ipopia okuti ova Berea ankho “vena vali onondunge tyipona ova Tesalonika . . . avakaovolola nawa mo Vihonekwa kese nthiki.” (Atos 17:11) Mahi, Paulu weveeleka nova Tesalonika aveho, ha no Vakristau. Vana vakala ovataveli, ‘vetavela Ondaka ya Huku, kaveitavelele ngatyina ondaka yovanthu, mahi, ondaka ya Huku.’ (1 Tessalonicenses 2:13) Ovakulu vewaneno vaundapele unene opo valongese ewaneno.

5 Hono, omupika wekolelo nokualunguka, ukahi nokuavela otyunda tya Huku ‘okulia momuvo wanakua.’ (Mateus 24:45) Nehongolelo liomupika, ovakulu vewaneno vaundapa unene opo vatekule ovakuatate vavo mopaspilitu. Vana veli mewaneno vena omikanda ominyingi viomupika, iya omalaka amwe ena o Índice das Publicações da Torre de Vigia no Watchtower Library mo CD-ROM. Opo vatekule nawa ewaneno mopaspilitu, ovakulu vakala ono ola ononyingi nokupongiya ononthele mbomaliongiyo, opo valongese monkhalelo ipameka ovakuatate. Okuti wasokale opi pelifwe omuvo ovakulu vakala nokupongiya ononthele mbavo valinga momaliongiyo, no movionge?

6, 7. (a) Oityi ovakulu vomawaneno mo Tesalonika velilongesila ku Paulu? (b) Omokonda yatyi tyipondola okupuiya kovakulu vewaneno hono okuhetekela Paulu?

6 Ovakulu vewaneno mo Tesalonika ankho vahinangela ongeleka ongwa ya Paulu yokunthita otyunda. Otyo ankho utyilinga nombili nohole, tyihakuluminyua. Ngetyi tyapopiwa monthele yokualamba, Paulu ‘wakala omutendi . . . , nga ina wokuna oluembia utekula nawa ovana vae.’ (Tanga 1 Tessalonicenses 2:7, 8.) Paulu alo umwe wafuilepo pala okuava ohande yae! Tyina ovakulu vewaneno vanthita ewaneno, vesukisa okukala ngae.

7 Ovanthita Ovakristau hono vahetekela Paulu okunthita otyunda noluembia. Onongi mbumwe, kambutyivili okukala nawa no nonkhuavo. No ngotyo, ovakulu vomawaneno vesukisa okukala navo nonondunge ‘nokuvetala nawa’. (Provérbios 16:20) Tyotyili, mokonda ovakulu vewaneno ovakuankhali, tyipondola okuvepuiya okutala ovituwa oviwa kese umwe ena. Ngotyo, tyina vaovola okukala omunthu omuwa pala aveho, kesukisile okupandulwa mokonda yononkhono alinga mbokukala omunthita omuwa okuhetekela Kristu?

8, 9. Omononkhalelo patyi mbumwe ovakulu vomawaneno hono ‘vayunga onohande mbetu’?

8 Atuho tuna ehunga ewa “liokutavela” ovakulu vomawaneno. Ngetyi tyahoneka Paulu ‘vekahi nokuyunga omienyo vietu.’ (Hebreus 13:17) Otyo tyituhinangelesa ovanthita ankho vahalala opo vaamene oviunda viavo. Tupu ovakulu vomawaneno hono pamwe kavalala opo vavatele ovakuatate vena ovitateka viekongoko ine o viopaspilitu. Mongeleka, ovakuatate Ovaameni Vonombangi Konthele Yohonde kavalala opo vakuateseko tyina umwe avela. Tyotyili, tupanda unene otyilinga tyavo tyina tuvasiwa motyitateka ngotyo!

9 Ovakulu Vokomisau yo Vokutunga Onondyuo Mbomaliongiyo Motyilongo, no nokomisau yokuvatela tyina pamamoneka ovinimawe, vaundapa unene opo vakuateseko ovakuatate. Ovo vesukisa tuvekuateseko nomutima auho! Tala ononkhono ovakuatate ovo valingile mo Myanmar mo 2008 etyi muaendele otyinimawe Nargis. Opo ovakuatate vo komisau oyo vehike kewaneno Bothingone potyilongo tyo delta Irrawaddy, valingile oungendi mohika yokuahanyua, nokutauluka ovivimbi. Etyi ovakuatate vopotyilongo vamona ovakuatate ovo vehika po Bothingone kumwe nomutalelipo womawaneno, avahimbika okuliyavela okuti: “Talei! Ou omutalelipo wetu womawaneno! Jeova wetuyovola.” Ove upanda ovilinga ovinene ovakulu vomawaneno valinga tyitenya na tyinthiki? Ovakulu vamwe vomawaneno vaholovonwa pala okuundapa movilinga ovio, vehole okuvasa ovitateka ovinene. Ovakulu ovo kavelipakeko tyina valinga otyilinga otyo. Ngotyo, vana vavatelwa novilinga ovio vapandula unene.—Mateus 6:2-4.

10. Ovilinga patyi viheiwe unene ovakulu vewaneno valinga?

10 Tupu ovakulu ovanyingi vomawaneno hono, vena ovilinga viokuhoneka. Mongeleka, onkhalamutwe yovakulu vewaneno ulinga oprograma yomaliongiyo osimano. Omuhoneki wewaneno uhoneka onolelatoliu kese hanyi na kese enima. Omuhongoli wosikola yovilinga via Huku ulinga apeho oprograma yosikola. Lwike mo nohanyi ononthatu, vatala omikanda vionombongo mbewaneno. Ovakulu vewaneno vatanga omikanda vitunda ko Filiyale nokulandula onondonga mbukahimo, otyo tyivekuatesako okutualako “newaneko mekolelo.” (Efésios 4:3, 13) Mokonda yononkhono onene ovakulu vewaneno valinga ‘ovipuka aviho vienda nawa, nokuaongana.’—1 Coríntios 14:40.

‘Vemuhongolela’

11, 12. Ovalie vahongolela ewaneno? Otyo tyakutikinya tyi?

11 Paulu wapopia konthele yovakulu vewaneno lio Tesalonika okuti “vahongolela” ewaneno. Ondaka oyo ilekesa “okukala lutai komutwe” iya ipondola okupitiyua okuti “okuendesa, okupita komutwe wa.” (1 Tessalonicenses 5:12; okatoi.) Paulu wapopia ovakuatate ovo okuti “vaundapa nombili onene.” Oe ankho kekahi nokupopia konthele “yomukulu weuaneno ukahi komutwe,” anthi ankho upopia ovakulu aveho mewaneno. Ovakulu ovanyingi hono, vekahi komutwe weuaneno nokuendesa omaliongiyo. Epiluluko lialingwa konthele yotyilinga “tyonkhalamutwe yovakulu vewaneno,” tyetukuatesako okutala ovakulu aveho vewaneno ngatyina olutu lwike vala.

12 “Okuhongolela ewaneno” ha kulongesa vala. Ondaka ngoyo yapopiwa mu 1 Timóteo 3:4. Paulu wapopia okuti omukulu weuaneno una okukala “omulume uhongolela ombunga yae monkhalelo yaviuka, nokuna ovana vetavela nehumbilo enene.” Ondaka “uhongolela” kailekesa vala okulongesa ovana vae, mahi tupu nokupita komutwe mombunga “nokuna ovana vetavela.” Enga, ovakulu vewaneno vapita komutwe mewaneno nokulihongolela, okukuatesako aveho okutavela ku Jeova.—1 Timóteo 3:5.

13. Oityi ovakulu vesukisila omuvo omunyingi opo valinge omatokolo omawa momaliongiyo avo?

13 Opo vahongolele nawa otyunda, ovakulu vewaneno vatomphola poyavo avatale omasuka-suka ewaneno no ñgeni mavavatela nawa ewaneno. Vamwe vapondola okusoka okuti ovipuka maviende vali nawa, inkha wike povakulu ulinga omatokolo aeho. Anthi, okulandula ongeleka yononkhalamutwe mbo kohale, ovakulu vewaneno hono, vatomphola nawa, okuovola ehongolelo lio Vihonekwa. Etyi vahanda, okulandula onondonga mbo Vihonekwa pala etyi tyesukisa mewaneno. Otyo tyienda vali nawa, tyina kese umwe povakulu elipongiya pala omaliongiyo, okutala Ovihonekwa nonondonga mbomupika wekolelo nokualunguka. Tyotyili, otyo tyesukisa omuvo omunyingi. Tyina vena omalusoke elikalela, ngetyi tyaendele novakulu ononkhalamutwe kohale, konthele yotyitateka tyekuendye, vesukisa omuvo omunyingi nokuovolola nawa opo valinge etokolo lielikuata Novihonekwa.—Atos 15:2, 6, 7, 12-14, 28.

14. Ove utyipanda tyina ovakulu vewaneno vaundapela kumwe? Utyipanda mokonda yatyi?

14 Tyikala ñgeni inkha umwe povakulu waanyena muetyi asoka ine uhanda vala vakuavo valinge etyi ahanda? Iya inkha umwe, uhanda vala okupatana, nga Diotrefe kohale? (3 João 9, 10) Tyotyili ewaneno aliho malimono ononkhumbi. Inkha Satanasi wahandele okuhanyako ewaneno pomuvo wo Vakristau votete, na hono uhanda okunyona ombembwa yewaneno. Oe upondola okuhongiliya ovanthu okukala nomahando elungavi, ngokukala nomunkhima. Ngotyo, ovakulu vesukisa okukala nomutima weliola nokuundapela kumwe ngolutu lwike. Tupanda unene ovakulu vomutima weliola vaundapela kumwe ngolutu!

‘Vemulondola’

15. Oityi tyilunda ovakulu vewaneno okulondola ovakuatate no nomphange?

15 Apa Paulu watoneka okupopia otyilinga tyepuiya mahi tyakolela tyovakulu vewaneno: tyokulondola otyunda. Movihonekwa vio Gregu vio Vakristau, o Paulu vala wapopia ondaka yo Gregu yapitiyua “okulondola.” Ondaka oyo ihangununa okuava onondonga mbatona, mahi, ha nokuanumana. (Atos 20:31; 2 Tessalonicenses 3:15) Mongeleka, Paulu wahonekelele ova Korintu okuti: “Ndyikahi nokuhoneka ovipuka evi, ha pala okumukundisa, mahi opala okumulondola ngatyina muvana vange ononthyolwa.” (1 Coríntios 4:14) Oe waava elondolo olio, mokonda ankho una eholelo nesuko navakuavo.

16. Oityi ovakulu vewaneno vena okuhinangela tyina valondola vakuavo?

16 Ovakulu vewaneno vetyii okuti onkhalelo valondola vakuavo yakolela. Valinga ononkhono mbokuhetekela Paulu okukala nonkhenda, neholelo, novakuatesiko. (Tanga 1 Tessalonicenses 2:11, 12.) Tyotyili ovakulu vewaneno, ‘vena okukakatela nawa mondaka yekolelo konthele younongo wavo wokulongesa, opo vetyivile okulondola nelongeso liakongoka.’—Tito 1:5-9.

17, 18. Oityi wesukisa okuhinangela tyina ulondolwa nomukulu weuaneno?

17 Tyotyili, ovakulu vewaneno ovakuankhali, vapondola okupopia ovipuka konyima avelivele. (1 Reis 8:46; Tiago 3:8) Tupu, ovakulu vetyii okuti ovakuatate no nomphange tyina vapewa onondonga pamwe ‘kavahambukwa, mahi vanumana.’ (Hebreus 12:11) Moluotyo, tyina omukulu umwe aavela omukuatate elondolo, oe apeho usoka nawa etyi mapopi nokulikuambela. Okuti upandula tyina ulondolwa nomukulu weuaneno wokuna eholelo nokuasuka noove?

18 Soka ñgeno una ouvela umwe uheiwe nawa. Iya konyima ondotolo aimbuka ouvela oo, mahi katyapepukile okutavela okuti una ouvela oo. Okuti monumana nondotolo? Au! Anthi, alo umwe inkha ati motandwa, ove motavela, mokonda utyii okuti matyikukalesa nawa. Onkhalelo ondotolo ekupopila tyo hamwe ikunumanesa, mahi okuti otyo matyikutyilika okuhakulwa? Au. Tupu, uhayeke onkhalelo ulondolwa ikutyilike okutavela vana Jeova na Jesus vatuma opo vekukuateseko okuamena oupanga wove na Jeova?

Panda Ovakulu Jeova Aava

19, 20. Oñgeni matulekesa okuti tuapanda ‘ovalume Huku aava’?

19 Oityi ove wesukisa okulinga inkha upewa otyipuka tyakolela? Okuti motyiundapesa okulekesa okuti wapandula? ‘Ovakulu vewaneno’ otyali Jeova ekuavela menyina lia Jesus Kristu. Onkhalelo imwe yokulekesa okuti wapandula otyali otyo, omokutehelela etyi ovakulu ovo vapopia nokuendelamo. Tupu upondola okulekesa okuti wapandula mokuava omakumbululo omawa momaliongiyo. Vatela ovilinga ovakulu vewaneno vahongolela, ngovilinga viokuivisa. Inkha ove wakuatesuako nonondonga wapeua nomukulu vewaneno, oityi uhemupandulila? Tupu oityi uhapandulila ombunga yovakulu vewaneno? Hinangela okuti ovakulu ovo vaundapa unene mewaneno, iya vakala omuwo omunyingi kondye yombunga yavo.

20 Yoo, onthue tuna omahunga omanyingi okupandula ovakulu vewaneno, vaundapa unene pokati ketu, okutuhongolela, nokutulondola. ‘Ovakulu vewaneno’ ovalume Jeova aava noluembia!

Okuti Ove Utyihinangela?

• Omahunga patyi Ovakristau ko Tesalonika ankho vena pala okupanda vana vevehongolela?

• Oñgeni ovakulu vewaneno lienyi vaundapa unene pala ove?

• Ouwa patyi upola kehongolelo liovakulu vewaneno?

• Inkha ulondolwa nomukulu, oityi wesukisa okuhinangela?

[Omapuko Elongeso]

[Olutalatu pefo 31]

Okuti ove upanda ononkhalelo ononyingi ovakulu vewaneno vanthita otyunda?