Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Muma Loko Kit Ngima Ji

Muma Loko Kit Ngima Ji

Muma Loko Kit Ngima Ji

ANG’O ma nomiyo miyo moro ma hike okalo 60 owe lamo nyiseche manono? Ang’o ma nomiyo jadolo mar din mar Shinto owe lamono kendo obed Jakristo? Ere kaka dhako moro ma ne jonyuolne ochiwo ka eka oa nyuole mondo jomamoko ema opidhe, nonyagore gi lit ma ne owinjo e chunye ni ne en ng’at mojwang’? Winj ane gima jogi wacho.

“Sani ok an misumba mar nyiseche manono.”—ABA DANSOU

HIGA MA NE ONYUOLEE: 1938

PINY MOAE: BENIN

CHON: NE OLAMO NYISECHE MANONO

NGIMANA MACHON: Ne adongo So-Tchahoué, gweng’ machiegni gi dho nam. E gweng’no, ji gin jolupo, jopidh dhok, diek, rombe, anguro, kaachiel gi winy. Onge ndara e alworano, omiyo ji tiyo mana gi yiedhi e wuodhegi. Gigedo gi yien koda lum, kata obedo ni jomoko to gedo gi matofali. Thoth joma odak kanyo gin jochan. Kata kamano, mahundu to ok ng’eny ahinya kaka e taon.

Kane pod an nyathi, wuonwa noterowa an kaachiel gi nyamera kama itiegoe ji mondo oti ne nyiseche manono, kendo ne opuodhwa mondo waluw chike mag anyuolawa. Kane asebedo ng’ama duong’, ne achako lamo Dudua (Oduduwa) nyasach ogandawa mar Jo-Yoruba. Nagero ot matin ne nyasayeno kendo kinde ka kinde ne agolo chiwo mag gik moko kaka rabuon, kamnie, gwen, akuche, mo mar mnazi koda le mamoko. Chiwogi ne nengogi tek ahinya, kendo ne ajatiyo chiegni gi pesana duto.

KAKA MUMA NOLOKO NGIMANA: Kane achako puonjora Muma, ne apuonjora ni Jehova e Nyasaye kende madier. Ne apuonjora bende ni Jehova ok oyie ni ji oti gi kido mopa e lamo. (Wuok 20:4, 5; 1 Jo Korintho 10:14) Nafwenyo gima ne dwarore ni atim. Omiyo, nagolo ma awito oko kido mopa duto ma noyudo atiyogo e lamo. Naweyo chuth penjo nyiseche manono weche, kendo naweyo timo nyasi duto mag chike piny koda mag liel mitimo e alworawa.

Timo lokruogego ok ne en gima yot—hika nosekalo 60. Osiepena, wedena, kod joma odak e alworana ne kweda kendo ne giluonga gi nyinge mag achaye. Kata kamano, ne akwayo Jehova e lamo mondo omiya teko mar timo gima kare. Weche manie Ngeche 18:10, ne hoya ahinya, ndikono wacho niya: “Nying Jehova en ot matek moting’ore malo; Ng’at makare oringoe, mi okuwo.”

Gimachielo ma ne okonya ahinya, ne en dhi e chokruoge mag Joneno mag Jehova. Kuno, ne onyisa hera mar Jokristo, kendo ne amor nikech ne gin joma temo luwo chike makare manie Muma. Gima naneno nomiyo abedo gadier chuth ni Joneno mag Jehova luwo din madier.

KAKA MUMA OSEKONYA: Tiyo gi puonj mag Muma osemiyo winjruokna gi nyithinda omedo bedo maber. Awinjo bende ka gima ogolna osigo mapek mayande turo kora. Ne ajatiyo gi pesana duto e lamo nyiseche manono ma ne ok konya e yo moro amora. Sani to alamo Jehova, Nyasaye mabiro tiekonwa chandruogewa duto. (Fweny 21:3, 4) Amor ahinya nimar sani ok an misumba mar nyiseche manono, kar mano, atiyo ne Jehova! En ema omiyo abedo gi chuny mokuwe koda rit.

“Ne oyudo asemanyo Nyasaye a e tinna.”—SHINJI SATO

HIGA MA NE ONYUOLEE: 1951

PINY MOAE: JAPAN

CHON: NE EN JADOLO MAR DIN MAR SHINTO

NGIMANA MACHON: Ne adongo e taon moro e gweng’ mar Fukuoka. Jonyuolna ne gin jodin ahinya; kendo ne gipidha a e tinna mondo aluor nyiseche mag din mar Shinto. Kane pod an wuowi matin, gima ne anyalo timo mondo Nyasaye oresa ne siko chando chunya kendo ne an gi gombo motegno mar konyo joma chandore. Anyalo paro kinde moro kane pod an e praimari ka japuonj penjo ng’ato ka ng’ato e klaswa tich ma doher timo kobedo maduong’. Jo klas wetena ne wacho tije mag huma kaka bedo josayans. An to ne awacho ni gombona ne en tiyo ne Nyasaye. Ji duto ne onyiera.

Bang’ tieko sekondari, ne adonjo e skul matiego jopuonj mag din. Kane an kuno, ne aromo gi jadolo mar Shinto ma ne jatiyo gi sechene mag yueyo e somo buk moro ma ng’eye ne rateng’. Chieng’ moro nopenja niya, “Sato, be ing’eyo ni bugni en buk mane?” Noyudo aseneno ng’e bugno, omiyo nadwoke ni, “En Muma.” Nowachona ni: “Ng’ato ang’ata madwaro bedo jadolo mar Shinto owinjore osom bugni.”

Gie sano, nawuok ma adhi anyiewo Muma. Ne aketo Mumano kama ne aketoe buge, kama yot neno kendo ne arite maber sidang’. Kata kamano, ok ne akawo thuolo mar some nimar ngima mar skul noketa abedo modich ahinya. Kane atieko skul, nachako tiyo karwa mar lemo kaka jadolo mar Shinto. Gombo ma ne an-go a e tinna koro nosechopo.

Kata kamano, mapiyo nono, nayudo ni bedo jadolo mar Shinto ok ne en kaka ne aparo. Thoth jodolo ne ok ohero kata dewo jomoko ahinya. Jodolo mang’eny bende ne onge gi yie. Achiel kuom jotenda nowacho niya: “Kidwaro dhi maber e tijni, nyaka iwuo mana e wi rieko mag dhano kende. Wacho weche mamulo yie ok dwarre ka.”

Weche ma kamago ne nyoso chunya gi din mar Shinto. Kata obedo ni ne adhi nyime tiyo karwa mar lemo, nachako nono matut dinde mamoko. Kata kamano, onge din ma ne nenore ni ber. Kaka namedo nono dinde mang’eny, e kaka chunya ne medo nyosore. Naneno ni onge adiera e din moro amora.

KAKA MUMA NOLOKO NGIMANA: E higa mar 1988, ne aromo gi ja Budha ma ne ojiwa somo Muma. Ne aparo jadolo mar Shinto ma nojiwa timo kamano higini mang’eny ma nosekalo. Ne ang’ado ni atim kamano. Ka nachako somo Muma, mapiyo wechene nochako donjona ahinya. Seche moko ne anyalo somo otieno mangima nyaka piny yawre.

Gima nasomo nomiyo adwaro wuoyo e lamo gi Nyasaye miwuoyo kuome e Muma. Ne achako gi lemo moler e bug Mathayo 6:9-13. Ne anwoyo lamoni bang’ seche ariyo ariyo—ne atimo kamano kata sama an e tijena kar lemo mar Shinto.

Ne an gi penjo mang’eny kuom weche ma ne asomo. Gie kindeni noyudo asekendo, kendo nang’eyo ni Joneno mag Jehova puonjo ji Muma nikech noyudo giselimo chiega kinde moro. Ne amanyo Janeno moro kendo napenje penjo turi. Ne amor ahinya kane otiyo gi Muma e dwoko moro ka moro kuom penjogo. Notimo chenro mondo Joneno otim puonjruok mar Muma koda.

Mapiyo bang’e, nachako dhi e chokruoge mag Joneno mag Jehova. Gie kindeno, ne ok afwenyo ni moko kuom Joneno ma ne nie chokruogego ne gin joma ne asewuoyogo marach ahinya e kinde mosekalo. Kata kamano, ne gimosa gi mor kendo ne girwaka maber.

E chokruogego, ne apuonjora ni Nyasaye dwaro ni chwo onyis joodgi hera koda luor. Nyaka chop e kindeno, naketo pacha ahinya e tija kaka jadolo ma ne omiyo ok ami chiega koda nyithindwa ariyo thuolona. Eka nafwenyo ni ne asebedo ka achiko ita ahinya ne joma biro karwa mar lemo to ne pok achiko ita kata dichiel mondo awinj gima chiega wacho.

Kaka ne adhi nyime gi puonjruok Muma, ne apuonjora gik mang’eny e wi Jehova ma ne miyo asudo machiegni kode. Ndiko ma ne omulo chunya ahinya ne gin kaka Jo Rumi 10:13, mawacho ni: “Ng’ato ka ng’ato ma luongo nying Ruoth [Jehova], norese.” Ne oyudo asemanyo Nyasaye a e tinna, to koro ne ayude!

Ne achako winjo ka bedo kar lemo mar Shinto ok owinjore koda. Mokwongo, ne aluor ni ji biro wacho ang’o ka aweyo din mar Shinto. Kata kamano, ne ajawacho e chunya kinde duto ni ka nayud Nyasaye mar adier kama opogore, to nawe din mar Shinto. Omiyo, e higa mar 1989, nang’ado mar timo gima chunya maiye ne nyisa. Ne aweyo dolo kar lemo mar Shinto kendo ne aketora e lwet Jehova.

Weyo dolo kar lemo mar Shinto ne ok yot. Joma notelona kar tich nodhawo koda kendo ne gitemo chuna mondo adhi nyime tiyo kanyo. Kata kamano, gima tek moloyo ne en nyiso jonyuolna ni aweyo tich mar dolo. Sama ne adhi e od jonyuolna, nawinjo ka aluor ahinya kendo nikech luorono, kora ne rama kendo tiendena ne onyosore! Ne achung’ ding’eny e kor yo mondo akwa Jehova omiya teko.

Kane achopo e od jonyuolna, luoro nohewa ma ne ok anyal chako wachno. Seche nokalo. Gikone, bang’ lemo ahinya, ne alero ne wuonwa wechego duto. Ne anyise ni aseyudo Nyasaye madier kendo aweyo din mar Shinto mondo atine. Wuonwa ne obwok kendo ne owinjo malit. Wede mamoko nobiro e ot mondo gitem loko pacha. Ne ok adwar hinyo chuny joodwa, kata kamano, ne ang’eyo ni tiyo ne Jehova e gima kare. Bang’ kinde, joodwa ne owena kora.

Kata obedo ni ne aweyo dhi kar lemo mar Shinto, ne pod dwarore ni atim lokruok e yo ma aparogo. Ngima mar dolo nogurore motegno e pacha. Natemo mondo wiya owil gi ngimano, kata kamano, kamoro amora ma ne ang’iyo ne nitie gik ma ne parona ngimana machon.

Gik moko ariyo ne okonya loyo wechegi. Mokwongo, ne amanyo kuonde duto e oda mondo ayud gimoro amora ma ne otudore gi din mar Shinto. Kae to ne awang’ogi giduto—buge, piche, kata gige lamo ma nengogi tek. Mar ariyo, ne atemo bedo gi Joneno kinde mang’eny kaka nyalore. Kaka ne gitega koda osiep ma ne ginyisa, nokonya ahinya. Mos mos, ngimana machon ne wuok e pacha.

KAKA MUMA OSEKONYA: Ne ok ami chiega gi nyithinda thuolona kendo mano ne miyo giwinjo ni gin kendgi. Kata kamano, kane achako tiyo gi thuolona kaachiel kodgi kaka Muma puonjo chwo mondo otim, ne wabedo gi winjruok machiegni. Bang’ kinde, chiega noriwore koda e tiyo ne Jehova. Gie sani, an, chiega, wuodwa, nyarwa kaachiel gi chwore, wariwore e lamo madier.

Kang’iyo chien kendo aparo gombo ma ne an-go ka an nyathi mar tiyo ne Nyasaye kendo konyo jomoko, aneno ni aseyudo gik moko duto ma ne amanyo—kendo osemedna moko e wiye. Weche ditama ma dawachgo kaka amor gi gik ma Jehova osetimona.

“Ne awinjo ni aremo gimoro.”—LYNETTE HOUGHTING

HIGA MA NE ONYUOLEE: 1958

PINY MOAE: SOUTH AFRICA

CHON: NE OWINJO E CHUNYE NI EN NG’AT MOJWANG’

NGIMANA MACHON: Ne onyuola Germiston, taon ma ng’eny ji kunyoe kite mag nengo kendo ma mahundu ne nokie. Nikech jonyuolna ne neno ni ok ginyal pidha, ne ging’ado mar chiwa mondo jomamoko opidha. Kane an mana nyathi ma ja jumbe ariyo, dhako moro gi chwore ma ne johera nokawa kaka nyathigi kendo nakawogi kaka minwa gi wuonwa. Kata kamano, kane ang’eyo gima jonyuolna sie notimo, chunya ne chandore nikech naneno ni an ng’at ma ne ojwang’. Ne achako winjo ni ok an nyathi jonyuol ma ne pidhago kendo naneno ni ok ging’eyo kora gadier.

Kane ajahigini 16, nachako dhi kaachiel gi osiepena kuonde thum ma ne wamielie kendo wawinjoe thum ma weggi ema goyo kanyo. Kane an jahigini 17, nachako madho ndawa. Ne adwaro bedo mapuot kaka nyiri ma jo ohala nyiso sama gilando ndawa. Kane achopo higini 19, nachako tiyo Johannesburg, kama ne adonjorae gi osiepe maricho mapiyo nono. Bang’e matin, nachako tiyo gi weche maricho, madho ndawa ahinya, kendo madho kong’o ahinya giko juma.

Kata kamano, pod ne an gi teko mar timo gik mang’eny. Ne ajatugo opich mon koda spode mamoko. Bende ne atiyo matek e tija mar andika mi ne ang’era korka kompyuta. Nikech mano, ne an gi pesa mang’eny kendo ji mathoth ne kawa kaka ng’at ma ngimane dhi maber. Kata kamano, ne ok amor kata matin—ne an ng’ama olal kendo ngimana ne ok mora. E chunya maiye, ne awinjo ni aremo gimoro.

KAKA MUMA NOLOKO NGIMANA: Kane achako puonjora Muma, ne apuonjora ni Jehova en Nyasaye ma jahera. Ne apuonjora bende ni osenyisowa herano kuom miyowa Wachne ma en Muma. Chalo ka gima en owuon ondikonwa barua mondo otago yorewa. (Isaiah 48:17, 18) Nafwenyo ni mondo ayud konyruok kuom yor hera ma Jehova tayowago, ne dwarore ni atim lokruoge madongo e ngimana.

Achiel kuom lokruogego ne en loko osiepena. Nakawo mapek weche mayudore e bug Ngeche 13:20, mawacho ni: “Ng’a mawuotho kod jo mariek nobedi mariek; to ng’a ma wadgi jo mofuwo none chandruok.” Puonjno nomiyo aweyo osiepena machon kendo amako osiepe manyien e kind Joneno mag Jehova.

Gima ne tekna moloyo duto ne en weyo madho ndawa; timno ne oseketa misumba ahinya. Kaka ne aloyo wachno mos mos, ne aromo gi wach moro machielo matek. Weyo madho ndawa nomiyo amedo kilo 13.6! Mano nomiyo achayora ahinya kendo nokawa chiegni higini apar mondo adog e kilo ma ne an-go chon. Kata kamano, nang’eyo ni weyo ndawa e gima kare monego atim. Ne asiko akwayo Jehova e lamo kendo ne omiya teko mar loyo pekno.

KAKA MUMA OSEKONYA: Gie sani, ngima denda ber moloyo kaka ne en. Bende awinjo ka aromo—koro ok alawra gi mor manono miwacho ni ikelo gi tij andika, ngima mamalo, kata gi mwandu. Kar mano, ayudo mor e wuoyo gi ji kuom adiera mag Muma. Mana kaka an gi chwora, ji adek ma ne atiyogo bende koro tiyo ne Jehova. Kane pok jonyuolna ma ne opidha otho, ne ayudo thuolo mar nyiso moro ka moro kuomgi geno ma Muma chiwo mar chier e piny ma en paradis.

Sudo machiegni gi Jehova osekonya nyagora gi lit mar winjo ni an ng’at ma ne ojwang’. Osemiyo awinjo ni an gi joodwa nikech orwaka ei oganda mar owete manie piny mangima. E kindgi, an gi mine, wuone, owete, koda nyimine mang’eny.—Mariko 10:29, 30.

[Picha manie ite 28]

E kind Joneno mag Jehova, osenyisa hera mar Jokristo

[Picha manie ite 29]

Kar lemo mar din mar Shinto ma ne alemoe