Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Amɛna Mesia Lɛ!

Amɛna Mesia Lɛ!

Amɛna Mesia Lɛ!

“Wɔna Mesia lɛ.”—YOH. 1:41.

1. Mɛni ha Andrea kɛɛ akɛ: “Wɔna Mesia lɛ”?

YOHANE BAPTISILƆ lɛ kɛ ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi enyɔ damɔ shi. Beni Yesu bɛŋkɛɔ amɛ lɛ, Yohane bo waa akɛ: “Naa, Nyɔŋmɔ toobi lɛ!” Amrɔ nɔŋŋ lɛ, Andrea kɛ kaselɔ kroko lɛ nyiɛ Yesu sɛɛ, ni amɛkɛ lɛ hi shi gbi lɛ fɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, Andrea na enyɛmi Simon Petro, ni beni ekɛ miishɛɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Wɔna Mesia lɛ” sɛɛ lɛ, ekɛ lɛ tee Yesu ŋɔɔ.—Yoh. 1:35-41.

2. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkase gbalɛi krokomɛi ni kɔɔ Mesia lɛ he lɛ he nii lɛ, te wɔbaaná he sɛɛ wɔha tɛŋŋ?

2 Beni be shwieɔ mli lɛ, Andrea, Petro, kɛ mɛi krokomɛi baaná hegbɛ babaoo kɛpɛi Ŋmalɛi lɛ amli, ni amɛkɛ nɔmimaa baawie akɛ Yesu ni jɛ Nazaret lɛ ji Mesia ni awo shi yɛ ehe lɛ. Beni wɔyaa nɔ wɔkaseɔ gbalɛi ni kɔɔ Mesia lɛ he lɛ he nii lɛ, hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ Mɔ ni Afɔ lɛ Mu lɛ mli lɛ mli baawa waa.

“Naa, Omaŋtsɛ lɛ Miiba”

3. Mɛɛ gbalɛi ba mli beni Yesu kɛ kunimyeli bote Yerusalem lɛ?

3 Mesia lɛ kɛ kunimyeli baabote Yerusalem. Zakaria gbalɛ lɛ kɛɔ akɛ: “Omli afilio pii, Zion biyoo! Bɔɔ oshe, Yerusalem biyoo! Naa, omaŋtsɛ lɛ miiba oŋɔɔ: jalɔ kɛ yiwalaherelɔ ji lɛ; ebaa ehe shi, ni etá teji nɔ, kɛ teji oblanyo ni ji teji yoo bi ko nɔ.” (Zak. 9:9) Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Ajɔɔ mɔ ni baa yɛ Yehowa gbɛi anɔ lɛ!” (Lala 118:26) Jeee Yesu ha asafo babaoo lɛ fee nakai lɛ. Shi bɔni afee ni nɔ ni agba afɔ̃ shi lɛ aba mli lɛ, asafo babaoo lɛ diɛŋtsɛ kɛ miishɛɛ bolɔ waa. Beni okaneɔ amaniɛbɔɔ nɛɛ, feemɔ he mfoniri akɛ oyɛ jɛmɛ ni oonu miishɛɛ gbee ni asafo babaoo lɛ kɛbolɔɔ lɛ.—Nyɛkanea Mateo 21:4-9.

4. Tsɔɔmɔ bɔ ni fee ni Lala 118:22, 23 lɛ ba mli.

4 Eyɛ mli akɛ mɛi babaoo baakpoo Yesu yɛ odaseyelii ni tsɔɔ akɛ lɛ ji Mesia lɛ fɛɛ sɛɛ moŋ, shi ejara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Taakɛ agba afɔ̃ shi lɛ, mɛi ni kpoo akɛ amɛaahe odaseyelii ni tsɔɔ akɛ Yesu ji Mesia lɛ amɛye lɛ ‘gbe Yesu he guɔ po, ni amɛbuuu lɛ nɔ ko.’ (Yes. 53:3; Mar. 9:12) Shi Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lalatsɛ lɛ ni ekɛɛ akɛ: “Tɛ lɛ ní tsutswalɔi lɛ shɛ́ fɔ̃ lɛ etsɔ koŋtɛ. Yehowa nifeemɔ nii nɛ.” (Lala 118:22, 23) Yesu tsɛ wiemɔ nɛɛ yisɛɛ beni ekɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni te shi wo lɛ lɛ wieɔ lɛ, ni Petro kɛɛ nakai gbalɛ lɛ ba mli kɛtsɔ Kristo nɔ. (Mar. 12:10, 11; Bɔf. 4:8-11) Lɛɛlɛŋ, Yesu batsɔ Kristofoi asafo lɛ “koŋtɛ.” Mɛi ni bɛ hemɔkɛyeli lɛ kpoo lɛ, Nyɔŋmɔ ‘hala lɛ ni ejara wa yɛ ehiɛ.’—1 Pet. 2:4-6.

Atsɔɔ Esɛɛgbɛ ni Ajo Foi Ashi Lɛ!

5, 6. Mɛni agba yɛ mɔ ni baatsɔɔ Mesia lɛ sɛɛgbɛ lɛ he, ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ ba mli?

5 Agba akɛ Mesia lɛ shieŋtsɛ baatsɔɔ esɛɛgbɛ. David gba akɛ: “Mi diɛŋtsɛ mishieŋtsɛ po ni miheɔ lɛ miyeɔ, mɔ ni yeɔ midɛŋ ŋmaa lɛ, efã enane eshi mi.” (Lala 41:10) Yɛ Biblia beaŋ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ mɔ ko fee ekome kɛye nii lɛ, etsɔɔ akɛ nanemɛi ji amɛ. (1 Mose 31:54) No hewɔ lɛ, Yesu sɛɛgbɛ ni Yuda Iskariot yatsɔɔ lɛ ji efɔŋ ni naa wa waa. Yesu gbala jwɛŋmɔ kɛtee David gbalɛ wiemɔi lɛ amlibaa nɔ beni ewieɔ mɔ ni baatsɔɔ esɛɛgbɛ lɛ he lɛ, ni E-kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ: “Jeee nyɛ fɛɛ nyɛhe miwieɔ; mi lɛ mile mɛi ni mihala; shi moŋ beni afee ni nɔ ni aŋma lɛ aba mli akɛ: ‘Mɔ ni kɛ mi yeɔ aboloo lɛ, ewó enanetsitsi nɔ eshi mi.’”—Yoh. 13:18.

6 Abaaha mɔ ni baatsɔɔ Mesia lɛ sɛɛgbɛ lɛ jwiɛtɛi kukuji 30—eji nyɔŋ yinii! Mateo kɛɛ akɛ Yuda Iskariot tsɔɔ Yesu sɛɛgbɛ kɛhé jwiɛtɛi kukuji 30 pɛ, ni ákɛ enifeemɔ lɛ ha gbalɛ ni yɔɔ Zakaria 11:12, 13 lɛ ba mli. Shi mɛni hewɔ Mateo kɛɛ akɛ ‘gbalɔ Yeremia’ ni gba enɛ efɔ̃ shi lɛ? Yɛ Mateo beaŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, kɛ́ aawie Biblia mli woji ni Zakaria wolo lɛ fata he lɛ ahe lɛ, atsiɔ Yeremia wolo lɛ tã klɛŋklɛŋ. (Nyɛkɛtoa Luka 24:44 lɛ he.) Yuda yeee shika ni etsɔ gbɛ gbonyo nɔ ená lɛ, ejaakɛ eyashɛrɛ shika lɛ eshwie sɔlemɔwe lɛ ni etee eyawo esɛ̃ kpãa.—Mat. 26:14-16; 27:3-10.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Zakaria 13:7 lɛ ba mli?

7 Mesia lɛ kaselɔi lɛ po baagbɛ ashwã. Zakaria ŋma akɛ: “Tswaa tookwɛlɔ lɛ nɔ̃, ni tooi lɛ aaagbɛ ashwã.” (Zak. 13:7) Yɛ Nisan 14, afii 33 Ŋ.B. lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɔɔŋ nɛŋ lɛ mihe sane baaha nyɛ fɛɛ nyɛnane atɔ̃tɔ̃; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Matswa tookwɛlɔ lɛ nɔ̃, ni tooku lɛ aaagbɛ ashwã.’” Ni nakai eba lɛ pɛpɛɛpɛ, ejaakɛ Mateo bɔ amaniɛ akɛ, “kaselɔi lɛ fɛɛ jo foi [amɛshĩ Yesu].”—Mat. 26:31, 56.

Afolɔ Enaa ni Atswa lɛ Nɔ̃

8. Mɛɛ shihilɛ ha Yesaia 53:8 lɛ ba mli?

8 Abaakojo Mesia lɛ ni abaabu lɛ fɔ. (Nyɛkanea Yesaia 53:8.) Nisan 14 beni je kɛɛ etsɛreɔ lɛ, Akuashɔŋ muu lɛ fɛɛ tee ajina, amɛfimɔ Yesu, ni amɛkɛ lɛ yaha Roma Nɔyelɔ Pontio Pilato. Ebi Yesu saji, shi enaaa tɔmɔ ko kwraa yɛ ehe. Shi beni Pilato kɛɛ ebaaŋmɛɛ Yesu he lɛ, asafo lɛ bɔi bolɔmɔ akɛ: “Sɛŋmɔ lɛ!” ni amɛbi ni aŋmɛɛ Baraba, ni ji gbɔmɔgbelɔ lɛ he aha amɛ. Akɛni Pilato miitao ni efee nɔ ni asafo lɛ taoɔ lɛ hewɔ lɛ, eŋmɛɛ Baraba he eha amɛ, eha ayi Yesu, ni eŋɔ lɛ eha ní ayasɛŋ lɛ.—Mar. 15:1-15.

9. Te gbalɛ ni yɔɔ Lala 35:11 lɛ ba mli eha tɛŋŋ yɛ Yesu beaŋ?

9 Amale odasefoi baaye odase amɛshi Mesia lɛ. Lalatsɛ David kɛɛ akɛ: “Odasefoi kutumpɔfoi teɔ shi; amɛbibiɔ mi nibii ni mileee.” (Lala 35:11) Yɛ gbalɛ nɛɛ mlibaa naa lɛ, “osɔfonukpai lɛ kɛ onukpai lɛ kɛ gwabɔɔ lɛ fɛɛ tao amale odasefonyo yɛ Yesu he, koni amɛgbe lɛ.” (Mat. 26:59) Hɛɛ, “mɛi pii ye ehe amale odase, shi amɛdasei lɛ yeee egbɔ.” (Mar. 14:56) Jeee Yesu henyɛlɔi lɛ ahe sane ko kwraa ji ehe amale odase ni aye lɛ, moŋ lɛ amɛmiitao kɛkɛ ni agbe lɛ.

10. Tsɔɔmɔ bɔ ni Yesaia 53:7 lɛ ba mli lɛ mli.

10 Mesia lɛ baafee dioo yɛ enaafolɔlɔi lɛ ahiɛ. Yesaia gba akɛ: “Afee lɛ niseniianii, shi kɛlɛ eba ehe shi, ni egbeleee edaaŋ, tamɔ too gwantɛŋ bi ní akɛ lɛ yaa ayagbe lɛ, loo tamɔ too gwantɛŋ feɔ dioo yɛ ehetsɔikulɔi ahiɛ, ni egbeleee edaaŋ.” (Yes. 53:7) Beni “osɔfonukpai lɛ kɛ onukpai lɛ folɔɔ [Yesu] naa lɛ, ejieee naa.” Pilato bi lɛ akɛ: “Ani onuuu saji sɔŋŋ ni amɛkɛshwieɔ onɔ nɛɛ?” Shi Yesu “efooo edaaŋ kwraa, ni amralo lɛ naa kpɛ ehe diɛŋtsɛ.” (Mat. 27:12-14) Yesu jɛɛɛ mɛi ni folɔ enaa lɛ.—Rom. 12:17-21; 1 Pet. 2:23.

11. Mɛni ha Yesaia 50:6 lɛ kɛ Mika 4:14 lɛ ba mli?

11 Yesaia gba akɛ abaayi Mesia lɛ. Gbalɔ lɛ ŋma akɛ: “Mitsɔ mikotosɛɛ miha yilɔi, kɛ midabii hu miha mɛi ní famɔɔ tsɔi; mikɛ mihiɛ hu eteee kɛjɛɛɛ hiɛgbele kɛ lajɔ̃ he.” (Yes. 50:6) Mika gba akɛ: “Aaatswa Israel kojolɔ lɛ daa tso!” (Mika 4:14) Beni Sanekpakpa ŋmalɔ Marko maa gbalɛi nɛɛ amlibaa nɔ mi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ni mɛi komɛi bɔi lajɔ̃ fɛ̃ɛ kɛ [Yesu] he shwiemɔ, ni amɛfi ehiɛ ni amɛyi lɛ, ni amɛkɛɛ lɛ akɛ: Gbaa! Ni tsuji lɛ gbala lɛ mãi.” Marko tsɔɔ akɛ asraafoi kɛ “pamplo tswia eyiteŋ, ni amɛfɛ̃ lajɔ̃ amɛshwie ehe, ni amɛkula shi amɛjá lɛ [kɛye ehe fɛo].” (Mar. 14:65; 15:19) Anɔkwa sane ji akɛ, jeee nɔ ko fɔŋ ni Yesu fee hewɔ amɛkɛ lɛ ye nakai lɛ.

Eye Anɔkwa Kɛtee Gbele Mli

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Lala 22:17 lɛ kɛ Yesaia 53:12 lɛ kɔɔ Yesu he?

12 Agba Mesia lɛ sɛŋmɔ lɛ he saji komɛi afɔ̃ shi. Lalatsɛ David kɛɛ akɛ: “Mɛi fɔji asafo efo sá ewo mihe; amɛgbulɔ miniji kɛ minaji.” (Lala 22:17) Beni Sanekpakpa ŋmalɔ Marko bɔɔ sane ko ni Biblia kanelɔi le jogbaŋŋ lɛ he amaniɛ lɛ, eŋma akɛ: “Shi [aaafee leebi] ŋmɛlɛ nɛɛhu mli amɛsɛŋ lɛ lɛ.” (Mar. 15:25) Agba hu akɛ abaabu Mesia lɛ afata eshafeelɔi ahe. Yesaia ŋma akɛ: “Eŋɔ esusuma ewo gbele mli, ni abu lɛ ashi nɔtɔ̃lɔi anɔ.” (Yes. 53:12) Ni nakai ebalɛ akɛ, “asɛŋ ojotswalɔi enyɔ afata [Yesu] he; mɔ kome yɛ eninejurɔ nɔ, ni mɔ kome hu yɛ ebɛku nɔ.”—Mat. 27:38.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu wo gbalɛ ni yɔɔ Lala 22:8, 9 lɛ obɔ?

13 David gba akɛ abaajɛ Mesia lɛ. (Nyɛkanea Lala 22:8, 9.) Beni Yesu piŋɔ yɛ sɛŋmɔtso lɛ nɔ lɛ, mɛi jɛ lɛ, ejaakɛ Mateo bɔ amaniɛ akɛ: “Shi mɛi ni hoɔ lɛ wie musubɔɔ wiemɔ amɛshi lɛ, ni amɛhoso amɛyitsei, ni amɛkɛɛ: Bo ní okumɔɔ sɔlemɔwe lɛ ni osaa otswaa gbii etɛ lɛ, ohereee bo diɛŋtsɛ oyiwala? kɛji Nyɔŋmɔ bi jio lɛ, jee sɛŋmɔtso lɛ nɔ okpleke shi ko!” Nakai nɔŋŋ osɔfonukpai lɛ, woloŋmalɔi lɛ, kɛ onukpai lɛ ye ehe fɛo, ni amɛkɛɛ: “Mɛi krokomɛi ayiwala ehereɔ, shi lɛ diɛŋtsɛ enɔ lɛ enyɛɛɛ ehere. Kɛji Israel maŋtsɛ lɛ ji lɛ lɛ, ha ní eje sɛŋmɔtso lɛ nɔ agbɛnɛ ekpleke shi, ni wɔɔhe lɛ wɔye. Ekɛɛ Nyɔŋmɔ nɔ ehiɛ kã: ha ní ejie lɛ ko, kɛji eyɛ ehe tsui lɛ; ejaakɛ ekɛɛ akɛ: Nyɔŋmɔ bi ji mi.” (Mat. 27:39-43) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu jie bulɛ kpo yɛ shihilɛi nɛɛ fɛɛ mli. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa po enɛ ji kɛha wɔ nɛkɛ!

14, 15. Tsɔɔmɔ bɔ ni gbalɛi pɔtɛɛ komɛi ni kɔɔ Mesia lɛ atadei kɛ ashiŋ ni aha lɛ lɛ he lɛ ba mli.

14 Abaafɔ̃ Mesia lɛ atadei lɛ nɔ oshiki. Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Amɛja mitadei lɛ amli amɛha amɛhe, ni mihebo lɛ amɛfɔ̃ nɔ oshiki.” (Lala 22:19) Nakai ji bɔ ni ebalɛ, ejaakɛ “beni [Roma asraafoi lɛ] sɛŋ [Yesu] lɛ, amɛfɔ̃ oshiki amɛkɛja etadei lɛ.”—Mat. 27:35; nyɛkanea Yohane 19:23, 24.

15 Abaaha Mesia lɛ ashiŋ kɛ ebɔɔ. Lalatsɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Amɛkɛ ebɔɔ ha mi akɛ miye, ni beni kumai ye mi lɛ amɛha mi ashiŋ akɛ minu.” (Lala 69:22) Mateo kɛɔ wɔ akɛ: “Amɛŋɔ wein ní akɛ ebɔɔ efutu mli amɛha [Yesu] ní enu; shi be ni esa enaa lɛ, esumɔɔɔ akɛ enuɔ.” Sɛɛ mli lɛ, “amɛteŋ mɔ kome jo foi eyakɔ ŋshɔŋkotsa, ni eŋɔtsɔ ashiŋ mli, ni eŋɔma pamplo naa eŋɔha lɛ akɛ enu.”—Mat. 27:34, 48.

16. Tsɔɔmɔ bɔ ni gbalɛ ni yɔɔ Lala 22:2 lɛ ba mli.

16 Ebaafee tamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ ekwa Mesia lɛ. (Nyɛkanea Lala 22:2.) Yɛ gbalɛ nɛɛ mlibaa naa lɛ, “[Aaafee shwane] ŋmɛji etɛ mli lɛ Yesu bo kɛ gbee walɛ ekɛɛ: ‘Eloi, Eloi, lama sabaktani?’ eshishi ji: ‘Mi-Nyɔŋmɔ, mi-Nyɔŋmɔ, mɛɛba okwa mi?’” (Mar. 15:34) Hemɔkɛyeli ni Yesu yɔɔ yɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ mli lɛ etako. Nyɔŋmɔ ŋmɛɛ Yesu he kɛha ehenyɛlɔi lɛ kɛtsɔ E-hebuu ni ejie kɛjɛ enɔ koni anyɛ aka Yesu emuuyeli lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ nɔ. Ni bɔ ni Yesu bo eha lɛ ha gbalɛ ni yɔɔ Lala 22:1 lɛ ba mli.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ Zakaria 12:10 lɛ kɛ Lala 34:21 lɛ ba mli?

17 Abaatsu Mesia lɛ nɔ̃, shi akumɔŋ ewui. Mɛi ni yɔɔ Yerusalem lɛ ‘aaakwɛ Mɔ ni amɛtsu lɛ nɔ̃ lɛ.’ (Zak. 12:10) Ni Lala 34:21 lɛ kɛɔ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] baa ewui fɛɛ yi, amɛteŋ ekome folo ekuuu.” Bɔfo Yohane ma sane nɛɛ nɔ mi, beni eŋma akɛ: “Asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome kɛ akplɔ tsu [Yesu] ŋmawuiaŋ, ni amrɔ lɛ lá kɛ nu je mli ho. Ni mɔ ni na lɛ [Yohane], lɛ eye he odase nɛɛ, ni edase lɛ anɔkwaŋ . . . Afee nii nɛɛ, koni nɔ ni aŋma akɛ: ‘Akũŋ ewú ko’ lɛ aba mli. Ni asaŋ ŋmalɛ kroko kɛɛ: ‘Amɛaakwɛ mɔ ni amɛtsu lɛ nɔ̃ lɛ.’”—Yoh. 19:33-37.

18. Te ebalɛ tɛŋŋ ni afũ Yesu yɛ niiatsɛmɛi ateŋ lɛ?

18 Abaafũ Mesia lɛ yɛ niiatsɛmɛi ateŋ. (Nyɛkanea Yesaia 53:5, 8, 9.) Nisan 14 lɛ gbɛkɛnaashi mli lɛ, “niiatsɛ ko ní jɛ Arimatia ní atsɛɔ lɛ Yosef lɛ” yatutɔ Pilato ní eŋɔ Yesu gbonyo lɛ eha lɛ, ni aŋɔ gbonyo lɛ aha lɛ. Mateo amaniɛbɔɔ lɛ kɛfata he akɛ: “Yosef ŋɔ gbonyo lɛ, ni eŋɔ klala farefare eha he, ni ekɛ lɛ yaŋmɛ lɛ diɛŋtsɛ egbonyobu hee ní eha akpɛ yɛ tɛsaa mli lɛŋ, ni ekoklo tɛ kpeteŋkpele ekɛtsi gbonyobu lɛ naa, ni eyiŋ etee.”—Mat. 27:57-60.

Jiemɔ Mesia, ni Ji Wɔ-Maŋtsɛ lɛ Yi!

19. Te gbalɛ ni yɔɔ Lala 16:10 lɛ ba mli eha tɛŋŋ?

19 Abaatee Mesia lɛ shi. David ŋma akɛ: “[Yehowa] oshiŋ misusuma ohaŋ gbohiiaje.” (Lala 16:10) Bo lɛ feemɔ bɔ ni yei ni tee gbonyobu ni afũ Yesu yɛ mli lɛ naa lɛ anaa baakpɛ amɛhe lɛ he mfoniri okwɛ. Amɛkɛ ŋwɛi bɔfo ko ni etsɔ ehe gbɔmɔ lɛ kpe yɛ jɛmɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkashea gbeyei! Nyɛmiitao Yesu Nazarenyo ni asɛŋ lɛ lɛ; ete shi, ebɛ biɛ; naa, he ni akɛ lɛ ŋmɛ nɛ!” (Mar. 16:6) Bɔfo Petro kɛɛ asafo ni ebua amɛhe naa yɛ Yerusalem yɛ afi 33 Ŋ.B. yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ akɛ: “[David] na eto ni ewie Kristo shitee lɛ he, akɛ ashiŋ esusuma yɛ gbohiiaje ni eheloo hu enaŋ fitemɔ.” (Bɔf. 2:29-31) Nyɔŋmɔ haaa e-Bi ni esumɔɔ lɛ waa lɛ gbɔmɔtso lɛ afite. Kɛfata he lɛ, atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ atee Yesu shi akɛ mumɔŋ bɔɔnɔ!—1 Pet. 3:18.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ agba Mesia lɛ nɔyeli lɛ he sane afɔ̃ shi?

20 Taakɛ agba afɔ̃ shi lɛ, Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ Yesu ji e-Bi. (Nyɛkanea Lala 2:7; Mateo 3:17.) Agbɛnɛ hu, mɛi babaoo nya Yesu kɛ Maŋtsɛyeli ni baa lɛ he, ni wɔ hu wɔkɛ miishɛɛ wieɔ lɛ kɛ enɔyeli ni kɛ jɔɔmɔi baaba lɛ he. (Mar. 11:7-10) Etsɛŋ, Kristo baakpata ehenyɛlɔi lɛ fɛɛ hiɛ, ni ‘anɔkwale kɛ mlijɔlɛ kɛ jalɛ hewɔ lɛ eeeje kpo ní eba yɛ egbojee lɛ mli.’ (Lala 2:8, 9; 45:2-7) Kɛkɛ lɛ, enɔyeli lɛ kɛ toiŋjɔlɛ kɛ shweremɔ aaaba shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. (Lala 72:1, 3, 12, 16; Yes. 9:5, 6) Yehowa suɔmɔ Bi lɛ ebɔi nɔyeli momo yɛ ŋwɛi akɛ Maŋtsɛ ni ji Mesia lɛ, ni mɛɛ hegbɛ po eji nɛkɛ akɛ wɔ, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ aaajaje anɔkwalei nɛɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi!

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ Yesu sɛɛgbɛ, ni ajo foi ashi lɛ?

• Mɛɛ gbalɛi komɛi kɔɔ Yesu Kristo sɛŋmɔ lɛ he?

• Mɛni hewɔ oyɔɔ nɔmimaa akɛ Yesu ji Mesia ni awo shi yɛ ehe lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Mɛɛ gbalɛi ba mli beni Yesu kɛ kunimyeli bote Yerusalem lɛ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 15]

Yesu gbo yɛ wɔhe eshai lɛ ahewɔ, shi amrɔ nɛɛ eeye nɔ akɛ Maŋtsɛ ni ji Mesia