Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

A Ruẹ Mesaya na!

A Ruẹ Mesaya na!

A Ruẹ Mesaya na!

“Ma ruẹ Mesaya na.”—JỌN 1:41.

1. Eme ọ lẹliẹ Andru ta nọ: “Ma ruẹ Mesaya na” no?

JỌN ỌHỌAHWOAME na o dikihẹ kugbe ilele ivẹ riẹ jọ. Nọ ọ ruẹ Jesu nọ ọ be nyaze, Jọn o te bo nọ: “Ri Omogodẹ Ọghẹnẹ!” Andru gbe olele avivẹ na a tẹ nwani lele Jesu jẹ jọ kugbei evaọ ẹdẹ yena soso. Uwhremu na, Andru ọ tẹ ruẹ Saimọn Pita oniọvo eva riẹ, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ma ruẹ Mesaya na” no, kẹsena o te su ei bru Jesu.—Jọn 1:35-41.

2. Erere vẹ ma ti wo nọ ma be te kiẹ eruẹaruẹ nọ e ta kpahe Mesaya na haro na?

2 Nọ oke o be nyaharo na, Andru, Pita, gbe amọfa a ti wo uvẹ nọ a te rọ kiẹ Ikereakere na riwi je ti whowho via kẹ ahwo inọ Jesu ohwo Nazarẹt na họ Mesaya nọ a ya eyaa riẹ na. Nọ ma be te kiẹ eruẹaruẹ nọ e ta kpahe Mesaya na haro na, ẹrọwọ nọ ma fihọ Ẹme Ọghẹnẹ gbe Ọnọ A Wholo na ọ te ga ziezi.

“Ri Ovie Ra Ọ be Tha”

3. Eruẹaruẹ vẹ i rugba nọ Jesu ọ dhẹ ruọ Jerusalẹm avọ obokparọ?

3Mesaya na ọ te dhẹ ruọ Jerusalẹm avọ obokparọ. Eruẹaruẹ Zekaraya e ta nọ: “Ghọghọ gaga, O ọmọtẹ Zayọn! Do edo oghọghọ, O ọmọtẹ Jerusalem! Ri, Ovie ra o bi bru owhẹ tha; avọ ogaga gbe obọokparọ, ọ be rọ oma urokpotọ dhẹ eva ehru eketekete, gbe ehru ọmọ eketekete ọzae.” (Zek. 9:9) Ọso-ilezi na o kere nọ: “Ọnọ ọ be rehọ odẹ ỌNOWO na tha o wo oghale.” (Ol. 118:26) Orọnikọ Jesu o ru re ogbotu na a zurie ze ti dede iei hi. Ogbotu na nọ a rọ oghọghọ bo via na yọ orugba eruẹaruẹ. Dae rehọ iẹe nọ whọ jọ etẹe, bi yo ubo oghọghọ na nọ who bi ti se ikuigbe na.—Se Matiu 21:4-9.

4. Ẹvẹ Olezi 118:22, 23 o ro rugba?

4Dede nọ Jesu họ ọnọ o ru eruẹaruẹ kpahe Mesaya na gba, ahwo buobu a te siẹe, rekọ ọ rrọ ghaghae kẹ Ọghẹnẹ. Wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ, enọ e rọwo imuẹro na ha inọ Jesu họ Mesaya na ‘a se riẹ, yọ a se rie gbe oware ovo ho.’ (Aiz. 53:3; Mak 9:12) Rekọ Ebaibol ọ ta nọ: “Utho nọ ebuwou e se oye a ro ru uzou-ubienẹ. Onana iruẹru ỌNOWO; u te mu urirẹ eva aro mai.” (Ol. 118:22, 23) Jesu ọ rehọ eme nana kareghẹhọ isu-egagọ nọ e jẹ wọso ẹe, yọ Pita ọ ta nọ oma Kristi o jọ rugba. (Mak 12:10, 11; Iruẹru 4:8-11) Ginọ Jesu họ “utho-ubienẹ” ọrọ ukoko Ileleikristi na. Dede nọ ahwo yoma a se riẹ, ọ “ghare eva [aro] Ọghẹnẹ.”—1 Pita 2:4-6.

A Vivie Mesaya na, A tẹ jẹ Dhẹ Siẹe Ba

5, 6. Ẹvẹ a ruẹaro nọ a ti ro vivie Mesaya na, kọ ẹvẹ onana u ro rugba?

5Ogbẹnyusu ẹghẹ jọ o ti vivie Mesaya na. Devidi ọ ruẹaro nọ: “Ogbẹnyusu eva mẹ nọ omẹ rọ ẹroso, no o re lele omẹ re emu, ọ rọ suọ omẹ.” (Ol. 41:9) Imava nọ e rẹ re emu kugbe yọ egbẹnyusu. (Emu. 31:54) Fikiere u yoma gaga nọ Judas Iskariọt o ro vivie Jesu. Jesu ọ ta nọ eruẹaruẹ Devidi e jọ oma ohwo nana rugba nọ ọ ta nọ: “Orọnọ mẹ be ta ẹme rai kpobi hi; mẹ riẹ enọ mẹ sanọ; rekọ kpere ekere na ọ gba, nnọ, ‘Ọnọ ọ re ebrẹdi mẹ ọ kpare ithihrawọ riẹ mukpahe omẹ.’”—Jọn 13:18.

6A te kẹ ọnọ o vivie Mesaya na ewẹ isiliva 30—unuigho nọ a rẹ rọ dẹ ọrigbo. Matiu ọ fodẹ eme nọ e rrọ Zekaraya 11:12, 13 ro dhesẹ nọ a ginẹ rehọ unuigho utioye ro vivie Jesu. Rekọ fikieme Matiu ọ rọ ta nọ onana yọ ‘ẹme nọ Jerimaya ọruẹaro’ na ọ ta? Evaọ oke Matiu, evaọ ẹko ebe Ikereakere na jọ nọ obe Jerimaya gbe orọ Zekaraya e jọ usu rai, o wọhọ nọ obe Jerimaya o jọ orọ ọsosuọ. (Wawo Luk 24:44.) Judas ọ re igho nọ o ro vivie Jesu na ha, keme o gbolo ai fihọ evaọ etẹmpol na ọ tẹ nyai thuru whu.—Mat. 26:14-16; 27:3-10.

7. Ẹvẹ Zekaraya 13:7 o ro rugba?

7Makọ ilele Mesaya na a te vahabọ. Zekaraya o kere nọ: “Tehe othuru-igodẹ na, re igodẹ na e vahabọ.” (Zek. 13:7) Evaọ Nisan 14, 33 C.E., Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Whai kpobi a ti zoruẹ aso ọnana fiki mẹ; keme a kere nọ, ‘Mẹ rẹ te tehe othuruigodẹ, igodẹ uthuru na e vẹ te vaha abọ.’” Yọ ere o ginẹ via, keme Matiu o kere nọ ‘ilele na kpobi a dhẹ siọ Jesu ba.’—Mat. 26:31, 56.

A Bọwo Riẹ Ota Yọ A Tehe Riẹ

8. Ẹvẹ Aizaya 53:8 o ro rugba?

8A te rehọ Mesaya na gu ẹdhọ je brukpei. (Se Aizaya 53:8.) Nọ oke u rie no evaọ Nisan 14, ogbẹgwae Sanhẹdrin a te kokohọ, rọ ifi gba Jesu abọ, a tẹ rehọ iẹe se Pọntiọs Pailet. Nọ ọ nọ Jesu enọ, ọ jọ oma riẹ ruẹ oware uyoma ovo ho. Rekọ nọ ọ ta nọ o re siobọno Jesu, ogbotu na a te bo nọ ọ “ka riẹ veghe” re o siobọno Barabas ogbulegbu na kẹ ae. Fikinọ Pailet ọ gwọlọ ru ogbotu na evawere, o te siobọno Barabas, ọ tẹ ta kẹ elakpa riẹ re a fa Jesu, o te siobọno ei kẹ ae re a ka riẹ veghe.—Mak 15:1-15.

9. Eme ọ via evaọ oke Jesu nọ a ruẹaro riẹ eva Olezi 35:11?

9A ti se isẹi erue kpahe Mesaya na. Devidi ọso-ilezi na ọ so nọ: “Isẹri ugbarugba i tovrẹ, a tẹ nọ omẹ onọ eware nọ mẹ riẹ kpahe he.” (Ol. 35:11) Eruẹaruẹ nana i rugba keme “ilori izerẹ gbe ogbẹguae na ososo a . . . jẹ guọlọ erue nọ a re ro se isẹri kpe Jesu, re a ruẹse kpe ei.” (Mat. 26:59) Evaọ uzẹme, “ibuobu i se isẹi kpahe iẹ, rekọ isei rai [e rọwo] kugbe he.” (Mak 14:56) Ewegrẹ Jesu nọ e gwọlọ uwhu riẹ a daezọ họ sọ isẹi erue a bi se kpahe iẹe.

10. Dhesẹ epanọ Aizaya 53:7 o ro rugba.

10Mesaya na ọ te kpahe ẹme kẹ enọ i ti gu erue fihọ iẹe uzou hu. Aizaya ọ ruẹaro nọ: “Ahwo a kienyẹe, jẹ kẹe uye, dede o rovie unu riẹ hẹ; a su rie vrẹ wọhọ omogodẹ nọ a bi kpe, jẹ wọhọ odienu eva aro ọnọ ọ rẹ kọeto, yọ o rovie unu riẹ hẹ.” (Aiz. 53:7) Jesu ọ kpunu hu ‘nọ ilori izerẹ gbe ekpako na a je gu erue fihọ iẹe uzou.’ Pailet ọ nọ riẹ nnọ: “Who yo eware ibuobu nọ a ro se isẹi kpe owhẹ na?” Rekọ Jesu “o yo kẹ e he; makọ ẹme ọvo; fikiere urirẹ u te mu ọba na gaga.” (Mat. 27:12-14) Jesu ọ la enọ i je gu erue fihọ iẹe uzou na eka ha.—Rom 12:17-21; 1 Pita 2:23.

11. Ẹvẹ Aizaya 50:6 gbe Maeka 5:1 i ro rugba?

11Aizaya ọ ruẹaro nọ a te tehe Mesaya na. O kere nọ: “Mẹ rẹriẹ uke mẹ [dhe] otu nọ ọ rẹ họre ahwo mẹ tẹ rehọ egba mẹ kẹ enọ i re wolo eto-agba; mẹ sae si ovao omẹ no dhere omovuọ avọ eya-inwo ho.” (Aiz. 50:6) Maeka ọ ruẹaro nọ: “A be rehọ ọkpọ fa agba ọnọ o bi su Izrẹl.” (Mae. 5:1) Ro dhesẹ nọ ikere nana i rugba, Mak o kere nọ: “Ejọ i te mu ei eya họ enwokuo, a te ruru ovao riẹ, a tẹ tehe iẹe, a nọ, ‘Ruẹaro!’ Elọkọ na e tẹ tehe iẹe.” Mak o te je kere nọ elakpa a “rehọ ukpoko tehe uzou riẹ, a te nweya ku ei, nọ a ruwẹ no [evaọ oma ẹkoko], a tẹ gọ e.” (Mak 14:65; 15:19) Orọnikọ fiki oware uyoma jọ nọ Jesu o ru a je ro gboja kẹe he.

O Kru Ẹrọwọ Riẹ Rite Uwhu

12. Ẹvẹ Olezi 22:16 gbe Aizaya 53:12 e rọ jọ oma Jesu rugba?

12A ruẹaro kpahe oghẹrẹ uwhu nọ Mesaya na o ti whu. Devidi ọso-ilezi na ọ ta nọ: “Eguae otu omuomu e sagada wariẹ omẹ họ: a duwu abọ gbe awọ mẹ.” (Ol. 22:16) Wọhọ epanọ enọ i re se Ebaibol a riẹ, gbe wọhọ epanọ Mak o kere, eruẹaruẹ nana i rugba. Mak o kere nọ: “Nọ u te auwa avesa [koyehọ oware wọhọ ighọjọ izii ohiohiẹ], a tẹ kare iẹ veghe.” (Mak 15:25) A ruẹaro re inọ a ti kele Mesaya na kugbe erahaizi. Aizaya o kere nọ: “Ọ rọwo whu, a te kele ei kugbe erahaizi.” (Aiz. 53:12) Yọ ere o ginẹ via, a “kare igbulegbu ivẹ kugbe [Jesu], ọjọ obọze, ọdekọ ẹkpẹlobọ.”—Mat. 27:38.

13. Ẹvẹ Olezi 22:7, 8 ọ rọ jọ oma Jesu rugba?

13Devidi ọ ruẹaro nọ a ti se Mesaya na ẹkoko. (Se Olezi 22:7, 8.) A se Jesu ẹkoko okenọ ọ jẹ ruẹ uye evaọ ure oja, wọhọ epanọ Matiu o kere inọ: “Enọ e be nyavrẹ a vẹ rehọ iẹe jehwẹ a ve nuhu izou rai, nnọ, ‘Whẹ nọ ọ rẹ raha uwou egagọ-ode, ọ rehọ edẹ esa bọ e na, si oma ra: jo whẹ Ọmọ Ọghẹnẹ, [no ure oja, NW] na ze otọ.’” Epọvo na re, ilori izerẹ na, otu ikere-obe na, gbe ekpako na a tẹ jẹ rehọ iẹe se ẹkoko, ta nnọ: “O re si ahwo ọfa; ọ sai siwi oma riẹ hẹ-Ọye họ Ovie Izrẹl; ru re o no uruveghe na ze otọ, re ma rọ yẹe. Ọ rọ ẹro suọ Ọghẹnẹ; jọ o si yei enẹna, otẹrọnọ ọ rọ ẹro suẹe; keme ọ ta nọ, ‘Mẹ Ọmọ Ọghẹnẹ.’” (Mat. 27:39-43) Ghele na, Jesu o thihakọ enana kpobi. Emamọ oriruo o fihotọ k’omai.

14, 15. Dhesẹ epanọ eruẹaruẹ nọ e ta kpahe ewu Mesaya na gbe udi-ogho nọ a kẹ riẹ da i ro rugba.

14A te rehọ ewu Mesaya na fi edhọ. Ọso-ilezi na o kere nọ: “A ghale iwu mẹ udevie rai, fiki ewu ehru [mẹ] a je fiedhọ.” (Ol. 22:18) Ere o via, keme “nọ [egbaẹmo Rom a kare Jesu] veghe no, a tẹ rehọ edhọ-ifio ghale ewu riẹ.”—Mat. 27:35; se Jọn 19:23, 24.

15A te rehọ udi-ogho gbe udi nọ a rehọ ẹvẹvẹ gua kẹ Mesaya na. Ọso-ilezi na ọ ta nọ: “A kẹ omẹ obi re wọhọ emu, nọ uruame u kpe omẹ a tẹ kẹ omẹ enua da.” (Ol. 69:21) Matiu ọ ta kẹ omai nọ: “A tẹ rehọ udi nọ a rehọ ẹvẹvẹ gua kẹ [Jesu] da: rekọ nọ ọ dayẹẹ, ọ rọwo da e he.” Uwhremu na, “ọjọ ọ tẹ nwane dhẹ e rehọ uzi, o te duyei họ udi ogho, o je fi ei họ ukpoko, rọ kẹ e re ọ da.”—Mat. 27:34, 48.

16. Dhesẹ epanọ eme nọ e rrọ Olezi 22:1 i ro rugba.

16O te wọhọ nọ Ọghẹnẹ ọ siọ Mesaya na. (Se Olezi 22:1.) Eruẹaruẹ na i rugba keme Ebaibol ọ ta nọ, evaọ “auwa avọ iziri [koyehọ oware wọhọ ighọjọ esa uvo] Jesu o te bo gaga nọ, ‘Ẹloi, Ẹloi, lama sabaktani?’ O nọ a rẹ rẹriẹ nọ, ‘Ọghẹnẹ mẹ, Ọghẹnẹ mẹ, eme whọ jẹ se omẹ ba?’” (Mak 15:34) Orọnikọ ẹrọwọ nọ Jesu o fihọ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ o whrehe he. Ọghẹnẹ o vu Jesu wa kẹ ewegrẹ riẹ re a ruẹse dawo ẹgbakiete riẹ ziezi. Yọ ọ rehọ ubo nọ o bo na ru Olezi 22:1 gba.

17. Ẹvẹ Zekaraya 12:10 gbe Olezi 34:20 i ro rugba?

17A ti duwu Mesaya na, rekọ a ti wiri igbenwa riẹ hẹ. Ahwo Jerusalẹm a ti “riwi ọnọ a duwu na.” (Zek. 12:10) Yọ Olezi 34:20 o ta nọ: “[Ọghẹnẹ] ọ rẹ sẹro igbenwa riẹ kpobi, ọvuọvo rai o wiri hi.” Jọn ukọ na o dhesẹ nọ eruẹaruẹ nana i rugba nọ o kere nọ: “Alakpa jọ ọ tẹ rehọ ozuẹ du abefẹ [Jesu], ame gbe azẹ i te hwẹ no i ze. [Jọn] ọnọ ọ ruẹ o se isẹi, isẹi riẹ uzẹme . . . Eware nana i ru re ekere na ọ gba, nọ, ‘A re ti wirẹ onwae riẹ ovo ho.’ Ekere ọfa ọ jẹ ta re no, ‘A re ti ri yei, ọnọ a duwu na.’”—Jọn 19:33-37.

18. Ẹvẹ a ro ki Jesu kugbe edafe?

18A ti ki Mesaya na kugbe edafe. (Se Aizaya 53:5, 8, 9.) Ubrobọ owọwọ ọrọ Nisan 14, “ọdafe jọ nọ o no Arimatia ze, odẹ riẹ Josẹf,” ọ tẹ yare Pailet inọ ọ gwọlọ wọ ori Jesu vrẹ, Pailet ọ tẹ rọwo kẹe. Matiu o fibae nọ: “Josẹf ọ tẹ rehọ ori na, ọ tẹ rehọ ohọ ofuafo whaliẹ e, o je fi ei họ uki okpokpọ obọ riẹ nọ o bru evaọ utho ulogbo: o te ghelie utho ulogbo họ unu uki na, ọ tẹ nya vrẹ.”—Mat. 27:57-60.

Koyẹ kẹ Mesaya Ovie Na!

19. Eme ọ via nọ u ru eme nọ e rrọ Olezi 16:10 na gba?

19A te kpare Mesaya na no uwhu ze. Devidi o kere nọ: “Who ti siobọno omẹ kẹ Ẹri hi.” (Ol. 16:10) Dai roro epanọ akpọ o gbe eyae nọ e ziọ oria nọ a ki Jesu fihọ unu te. A jọ etẹe ruẹ ukọ-odhiwu, ọnọ ọ ta kẹ ae nọ: “U gbe owhai unu hu; wha be guọlọ Jesu ohwo Nazarẹt na, nọ a kare [veghe]: ọ kparoma no; ọ rọ etenẹ hẹ, wha ti ri oria nọ a fi ri ei họ!” (Mak 16:6) Pita ukọ na ọ ta kẹ ogbotu ahwo nọ a kokohọ Jerusalẹm evaọ Pẹntikọst 33 C.E. inọ: “Ẹme ẹkparomatha Kristi nọ [Devidi ọ ruẹ] ọye ọ ta na, anọ, a re vueiwa eva ẹri gbe he, iwo riẹ e rẹ ruẹ egbogbo gbehe.” (Iruẹru 2:29-31) Ọghẹnẹ ọ kuvẹ hẹ re ugboma Ọmọ oyoyou riẹ u gbo. Ofariẹ, Ọghẹnẹ ọ rehọ edhere igbunu kpare Jesu evaọ oma ẹzi.—1 Pita 3:18.

20. Ẹvẹ eruẹaruẹ nọ e ta kpahe esuo Mesaya na i ro rugba?

20Wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ, Ọghẹnẹ ọ ta nọ Jesu yọ Ọmọ riẹ. (Se Olezi 2:7; Matiu 3:17.) Ofariẹ, ogbotu ahwo a koyẹ kẹ Jesu gbe Uvie nọ o be tha na, yọ ma be rọ evawere ta usiuwoma kpahe iẹe gbe esuo owoma riẹ. (Mak 11:7-10) Kẹle na, Kristi o ti kpe ewegrẹ riẹ no nọ ọ be te dhẹ avọ uzẹme, omaurokpotọ, gbe ẹrẹreokie na. (Ol. 2:8, 9; 45:1-6) Esuo riẹ ọ vẹ te wha udhedhẹ gbe ọruẹriọ ziọ otọakpọ na soso. (Ol. 72:1, 3, 12, 16; Aiz. 9:6, 7) Jesu Kristi, Ọmọ oyoyou Jihova o muhọ esu no evaọ obọ odhiwu. O rrọ uvẹ-ọghọ ulogbo nọ ma rọ rrọ Isẹri Jihova nọ i bi whowho eware ezi nọ ma jọ uzoẹme nana wuhrẹ na.

Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?

• Ẹvẹ a ro vivie Jesu jẹ dhẹ siẹe ba?

• Eruẹaruẹ jọ vẹ i rugba evaọ okenọ a kare Jesu Kristi veghe?

• Fikieme u ro mu owhẹ ẹro nọ Jesu họ Mesaya nọ a ya eyaa riẹ na?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

Eruẹaruẹ vẹ ẹdhẹ nọ Jesu ọ dhẹ ruọ Jerusalẹm avọ obokparọ na i rugba?

[Iwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

Jesu o whu fiki izieraha mai, rekọ enẹna ọ rrọ Ovie nọ o bi su