Musíme platiť dane?

MÁLOKOHO teší, že musí platiť dane. Mnohí zastávajú názor, že peniaze, ktoré zaplatia na daniach, sú buď využívané neefektívne, alebo sú spreneverené, alebo rozkradnuté. Niektorí však namietajú proti plateniu daní z morálnych dôvodov. Obyvatelia jedného mesta na Blízkom východe vysvetlili, prečo sa rozhodli neplatiť dane, takto: „Nebudeme financovať náboje, ktoré zabíjajú naše deti.“

Takéto postoje nie sú ani ojedinelé, ani nové. Zosnulý hinduistický vodca Móhandás K. Gándhí vyjadril svoje stanovisko, prečo mu jeho svedomie nedovoľuje platiť dane, slovami: „Ten, kto podporuje vojensky organizovaný štát — či už priamo, alebo nepriamo —, nesie spoluvinu na hriechu. Každý človek, starý či mladý, sa zúčastňuje na hriechu, keď platením daní prispieva na udržiavanie takéhoto štátu.“

Podobne aj filozof Henry David Thoreau, ktorý žil v 19. storočí, zdôvodňoval svoj odmietavý postoj k plateniu daní, z ktorých sa financujú vojny, morálnymi zásadami. Opýtal sa: „Musí občan, hoci iba na chvíľu alebo iba v najmenšej miere, podriadiť svoje svedomie zákonodarcom? Prečo by bol potom každý obdarený svedomím?“

Otázka platenia daní kresťanov zaujíma, lebo Biblia jasne učí, že by si mali vo všetkom zachovať čisté svedomie. (2. Timotejovi 1:3) Na druhej strane Biblia uznáva, že vlády majú právo vyberať dane. Hovorí: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam [ľudským vládam], lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh. Preto je naliehavý dôvod, prečo máte byť podriadení, nielen pre hnev, ale aj pre vlastné svedomie. Preto aj platíte dane; sú totiž Božími verejnými služobníkmi, ktorí stále slúžia práve tomuto účelu. Dávajte každému, čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň.“ ​(Rimanom 13:1, 5–7)

Preto bolo o kresťanoch v prvom storočí známe, že ochotne platili dane, aj keď značná časť z ich daní išla na podporu armády. To isté platí aj o Jehovových svedkoch v súčasnosti. * Ako by sa dal tento zdanlivý rozpor vysvetliť? Musia kresťania potlačiť hlas svojho svedomia vždy, keď majú zaplatiť daň?

Dane a svedomie

Je dôležité poznamenať, že časť daní, ktoré sa vyžadovali od kresťanov v prvom storočí, išla na armádu. Napriek tomu ich kresťania platili, aby si zachovali čisté svedomie. Gándhí a Thoreau však práve z tohto dôvodu odmietali platiť dane, z ktorých sa financuje armáda. Ako je to teda?

Všimnite si, že kresťania poslúchali príkaz  zapísaný v 13. kapitole Rimanom nielen preto, aby sa vyhli trestu, ale aj „pre vlastné svedomie“. (Rimanom 13:5) Áno, svedomie v skutočnosti vedie kresťana k tomu, aby platil dane, aj keď sú využívané na podporu činností, s ktorými on osobne nesúhlasí. Aby sme pochopili tento zdanlivý rozpor, musíme si uvedomiť jeden dôležitý fakt o našom svedomí, našom vnútornom hlase, ktorý nám hovorí, či je naše konanie správne, alebo nie.

Hoci takýto vnútorný hlas má každý z nás, ako poznamenal Thoreau, tento hlas nemusí byť spoľahlivý. Ak sa chceme páčiť Bohu, musíme svoje svedomie prispôsobiť jeho morálnym normám. Často musíme upraviť svoje zmýšľanie a názory, aby sa zhodovali s Božími, pretože Božie myšlienky sú nadradené našim. (Žalm 19:7) Preto by sme sa mali snažiť pochopiť Boží názor na ľudské vlády. Aký je teda jeho názor?

Všimnime si, že apoštol Pavol nazval ľudské vlády „Božími verejnými služobníkmi“. (Rimanom 13:6) Čo to znamená? V podstate to znamená, že udržiavajú poriadok a zabezpečujú spoločnosti užitočné služby. Aj tie najskorumpovanejšie vlády často zabezpečujú pre svojich obyvateľov napríklad poštové služby, vzdelávanie, požiarnu ochranu a presadzujú dodržiavanie zákonov. Hoci si Boh plne uvedomuje nedostatky týchto ľudských autorít, na nejaký čas pripúšťa ich existenciu a nariaďuje nám, aby sme platili dane z úcty k jeho usporiadaniu, teda k tomu, že dovoľuje, aby takéto vlády vládli nad ľudstvom.

Boh však pripúšťa ľudské vlády len dočasne. Jeho vôľou je nahradiť všetky ľudské vlády svojím nebeským Kráľovstvom a nakoniec odčiniť všetky škody, ktoré tieto vlády počas storočí spôsobili ľudstvu. (Daniel 2:44; Matúš 6:10) Kým to však urobí, neoprávňuje kresťanov, aby odmietali platiť dane alebo nejakým iným spôsobom odopierali občiansku poslušnosť.

Čo však, ak si, tak ako Gándhí, stále myslíte, že platiť dane, ktoré sa využívajú na podporu vojen, je hriech? Tak ako sa náš výhľad zlepší, keď vyjdeme na nejaké vyššie položené miesto, aj naše uvažovanie môžeme ľahšie prispôsobiť Božiemu, ak si uvedomíme, o čo sú jeho názory vyššie než naše. Prostredníctvom proroka Izaiáša Boh povedal: „Ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ ​(Izaiáš 55:8, 9)

Absolútna autorita?

Hoci Biblia učí, že kresťania majú platiť dane, neznamená to, že ľudské vlády môžu od svojich občanov vyžadovať absolútnu poslušnosť. Ježiš učil, že Boh dal týmto vládam iba obmedzenú moc. Keď dostal otázku, či je v Božích očiach správne platiť dane rímskej vláde, ktorá bola vtedy pri moci, odpovedal týmto hlbokým výrokom: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:13–17)

Vlády — znázornené „cézarom“ — razia peniaze a pomáhajú udržiavať ich hodnotu. Teda z Božieho pohľadu majú právo vyžadovať  ich späť vo forme daní. Ježiš však ukázal, že na „Božie veci“ — náš život a uctievanie — si nemôže robiť nárok žiadna ľudská inštitúcia. Keď sú ľudské zákony alebo požiadavky v rozpore s Božími zákonmi, kresťania ‚musia viac poslúchať Boha ako ľudí‘. (Skutky 5:29)

Kresťania sú dnes možno znepokojení tým, ako sa využíva nejaká časť ich daní, ale nesnažia sa zasahovať do činnosti vlády ani ju ovplyvňovať tým, že by jej odporovali alebo odmietali platiť dane. To by prezrádzalo nedostatok dôvery v Božie riešenie ťažkostí ľudstva. Naopak, trpezlivo čakajú, kým Boh vo svojom stanovenom čase zasiahne do ľudských záležitostí prostredníctvom vlády svojho Syna, Ježiša, ktorý povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ ​(Ján 18:36)

Prečo je dobré držať sa biblického učenia

Keď sa budete riadiť biblickým učením v otázke platenia daní, prinesie vám to úžitok vo viacerých ohľadoch. Vyhnete sa trestu za porušenie zákona a nebudete sa musieť obávať toho, že vás prichytia. (Rimanom 13:3–5) A čo je ešte dôležitejšie, zachováte si čisté svedomie pred Bohom a svojím konaním mu budete prinášať česť. Aj keď to pre vás môže znamenať finančnú stratu v porovnaní s tými, ktorí neplatia dane alebo podvádzajú na daniach, môžete sa spoľahnúť na Boží sľub, že on sa postará o svojich verných služobníkov. Biblický pisateľ Dávid to vyjadril takto: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ ​(Žalm 37:25)

Okrem toho, keď chápeme biblický príkaz platiť dane a poslúchame ho, prinesie nám to pokoj mysle. Boh nás neberie na zodpovednosť za to, ako vláda využíva naše dane, rovnako ako podľa zákona nájomník domu nie je zodpovedný za to, ako vlastník domu využíva nájomné, ktoré mu nájomník platí. Muž menom Stelvio, ktorý žije v južnej Európe, sa roky snažil dosiahnuť politickú zmenu, ale potom sa dozvedel o biblickej pravde a zanechal tieto snahy. Vysvetlil: „Musel som uznať, že človek nie je schopný nastoliť vo svete spravodlivosť, mier a bratské vzťahy. Iba Božie Kráľovstvo môže dosiahnuť, aby tu bola iná, lepšia spoločnosť.“

Ak tak ako Stelvio verne ‚splácate Božie veci Bohu‘, aj vy si môžete byť istí, že zažijete čas, keď Boh nad celou zemou nastolí spravodlivú vládu a odčiní škody a nespravodlivosť, ktoré spôsobili ľudské vlády.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 22]

Musíme upraviť svoje názory, aby sa zhodovali s Božími, pretože Božie myšlienky sú nadradené našim

[Zvýraznený text na strane 23]

Platením daní si kresťania zachovávajú čisté svedomie pred Bohom a dávajú tak najavo svoju dôveru, že sa postará o ich potreby

[Obrázky na strane 22]

„Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu“

[Prameň ilustrácie]

Copyright British Museum