Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Gyihova Le Me Kyɛfoa

Gyihova Le Me Kyɛfoa

Gyihova Le Me Kyɛfoa

“Medame a mele wɔ kyɛfoa nee wɔ agyadeɛ wɔ Yizilayɛma avinli a.”—ƐDI. 18:20.

1, 2. (a) Kyɛfoa boni a Livaema nyianle wɔ azɛlɛ ne mɔɔ Dwɔhyua hyɛle manle Yizilayɛ mbusua ekpunli ne mɔ la anu a? (b) Ɛwɔkɛ boni a Gyihova bɔle Livaema a?

MEKƐ mɔɔ Yizilayɛma honle vale Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne dɔɔnwo la, Dwɔhyua, Ɛsɔfo Kpanyinli Ɛlieza, yɛɛ mbusua ekpunli ne mgbanyima hyɛle azɛlɛ ne. Bɛhyɛle bɛmanle mbusua ekpunli ne mɔ. (Ɛdi. 34:13-29) Mbusua ekpunli ne kɔsɔɔti nyianle azɛlɛ, noko Livaema annyia bie. (Dwɔ. 14:1-5) Duzu ati a Livaema annyia Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne bie ɛ? Asoo bɛ rɛle vile bɛ?

2 Mualɛ ne wɔ edwɛkɛ mɔɔ Gyihova hanle hilele Livaema la anu. Gyihova bɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔnrɛgyakyi bɛ ɛlɛ. Ɔhanle kɛ: “Medame a mele wɔ kyɛfoa nee wɔ agyadeɛ wɔ Yizilayɛma avinli a.” (Ɛdi. 18:20) Mekɛ mɔɔ Gyihova hanle kɛ: “Medame a mele wɔ kyɛfoa” la, ɛnee ɔlɛbɔ Livaema ɛwɔkɛ. Saa Gyihova ka ɛhye bie kile wɔ a, nganeɛ boni a ɛbade a? Mɔɔ lumua la, bie a ɛbabiza kɛ, “Asoo Gyihova babɔ menli mɔɔ le kɛ medame la ɛwɔkɛ zɛhae?” Anzɛɛ, “Asoo ɛnɛ, Gyihova bahola ayɛ Keleseɛnenli mɔɔ ɔnli munli la kyɛfoa?” Kpuyia ɛhye mɔ anwo hyia ɔboalekɛ bɛfane ɛdawɔ mumua ne nee menli mɔɔ ɛkulo bɛ edwɛkɛ la anwo. Yemɔti yɛbazuzu mɔɔ ɛhye kile la anwo. Ɔbamaa yɛanwu kɛzi Gyihova bahola ayɛ Keleseɛnema kyɛfoa la. Yɛbanwu kɛzi ɔbahola yeayɛ kyɛfoa ɔnva nwo kɛ ɛlɛ anwuma anyelazo anzɛɛ ɛbadɛnla paladaese wɔ azɛlɛ ye azo la.

Gyihova Nleanle Livaema

3. Duzu a manle Nyamenle kpale Livaema kɛ bɛyɛ ye gyima a?

3 Kolaa na Gyihova ava Mɛla ne amaa Yizilayɛma la, ɛnee mbusua tile a di ɛsɔfo wɔ bɛ mbusua nu a. Noko, mekɛ mɔɔ Gyihova vale Mɛla ne manle Yizilayɛma la, ɔkpale Livaema bie mɔ kɛ bɛyɛ ɛsɔfoma nee boavolɛma. Duzu a manle ɔyɛle ye zɔ a? Gyihova hanle kɛ mekɛ mɔɔ mengunle Yigyibitima belamunli mralɛ ne mɔ kɔsɔɔti la, mendule Yizilayɛma belamunli mralɛ kɔsɔɔti “menziele ahane kɛ bɛle me ɛdeɛ.” Ɛhye kile kɛ ɛnee bɛle ye ɛdeɛ mɔɔ bɛbayɛ ye gyima a. Noko akee, Gyihova zile kpɔkɛ kɛ “meva Livaema ne mezie Yizilayɛ belamunli mralɛ agyakɛ anu.” Ɛnee ɔkpondɛ kɛ Livaema yɛ ye gyima. Kɛmɔ Yizilayɛma belamunli mralɛ mrenya ne mɔ zonle bo Livaema anwo zo la ati, Gyihova hanle hilele Yizilayɛma mɔɔ ɛha la kɛ bɛkpɔne “menli mɔɔ bo zolɛ la.” (Ɛdi. 3:11-13, 41, 46, 47) Akee bɛbahola bɛabɔ Yizilayɛ Nyamenle ne gyima ne abo.

4, 5. (a) Duzu a Nyamenle mɔɔ ɛnee Livaema fa ye ayɛ bɛ kyɛfoa la kile a? (b) Kɛzi Gyihova nleanle Livaema ɛ?

4 Kɛzi Gyihova rayɛle Livaema kyɛfoa wɔ mekɛ mɔɔ ɔkpale bɛ kɛ bɛyɛ ye gyima la ɛ? Kɛ anrɛɛ ɔbamaa bɛ azɛlɛ kɛ agyadeɛ la, Gyihova vale debie mɔ sonle bolɛ kpalɛ la, gyima titile bie a manle bɛ a. Ɛnee bɛ agyadeɛ, anzɛɛ kyɛfoa a le “Gyihova ɛsɔfolilɛ.” (Dwɔ. 18:7, NW) Ɛdianlɛ tile 18 boa yɛ ma yɛnwu kɛ ɛnee bɛ sa baha nwonane afoa nu ninyɛne mɔɔ bɛbahyia nwo la. (Bɛgenga Ɛdianlɛ 18:19, 21, 24.) Livaema nyianle “debie biala ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko” vile Yizilayɛma ɛkɛ kɛ bɛ gyima ne anwo ahatualɛ. Ɛhye kile kɛ bɛnyianle azɛlɛ ne azo nzoleɛ nee nyɛmoa anu ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko. Livaema noko vale mɔɔ bɛnyianle ye la anu “kpalɛ kpalɛ ne” ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko manle ɛsɔfo ne mɔ. * (Ɛdi. 18:25-29) Eza ɛsɔfo ne mɔ liele “azubɔdeɛ nwuanzanwuanza biala” mɔɔ Yizilayɛma vale rɛlɛle Nyamenle wɔ ɛleka mɔɔ bɛsonle la. Yemɔti ɛnee ɛsɔfo ne mɔ bahola anyia anwodozo kɛ Gyihova banlea bɛ.

5 Bie mɔ die di kɛ Yizilayɛma duale ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko mɔɔ tɔ zo nwiɔ. Yizilayɛ mbusua vale ɛhye yɛle bɛ nwo boɛ wɔ bɛ ayia nwuanzanwuanza ne mɔ abo ɛvolɛ biala. (Mɛla 14:22-27) Noko bɛvale ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko ɛhye bɛlile bodane gyɛne nwo gyima. Yizilayɛma lile Ɛnwomenlelielɛ ɛvolɛ wɔ ɛvolɛ nsuu biala awieleɛ. Yizilayɛma vale ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko ɛhye boale ehyiavolɛma nee Livaema wɔ ɛvolɛ nsa nee ɛvolɛ nsia biala awieleɛ. Duzu ati a bɛvale Livaema bɛbokale mɛla ɛhye anwo a? Ɔluakɛ “bɛampɛ bɛ gya yɛɛ bɛnlɛ agyadeɛ” wɔ Yizilayɛ.—Mɛla 14:28, 29.

6. Ɔnva nwo kɛ Livae abusua ne annyia azɛlɛ la, nienwu a bɛdɛnlanle a?

6 Saa Livaema annyia azɛlɛ ne bie a, ɛnee nienwu yɛɛ bɛdɛnlanle a? Nyamenle nleanle bɛ. Ɔmanle Livaema azuamgbole 48 nee nwolɛ adidileka azɛlɛ. Ɛvealeka azuamgbole nsia ne mɔ boka azuamgbole ɛhye mɔ anwo. (Ɛdi. 35:6-8) Yemɔti, ɛnee saa Livaema angɔ gyima wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ sua ne anu a bɛlɛ ɛleka mɔɔ bɛde a. Gyihova nleanle bɛdabɛ mɔɔ bɛ nye bolole ye ɛzonlenlɛ gyima ne anwo la. Yemɔti, kɛzi Livaema hilele kɛ Gyihova a le bɛ kyɛfoa ɛ? Ɔlua anwodozo mɔɔ bɛbanyia kɛ Gyihova lɛ tumi na ɔbamaa bɛ sa aha mɔɔ bɛhyia nwo la yɛɛ ɔkpondɛ kɛ ɔboa bɛ la azo.

7. Duzu a ɛnee Livaema hyia nwo na bahola bava Gyihova bayɛ bɛ kyɛfoa a?

7 Ɛnee anzohwenlɛ biala ɛnle Mɛla ne anu ɛmmaa Yizilayɛnli mɔɔ andua ye ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko ne la. Noko saa menli ne anli Gyihova ngyɛnu bulu ɛkpɔ ko ne anwo mɛla ne azo a, ɛsɔfo ne mɔ nee Livaema ne anwo kyele bɛ. Ɛhye bie zile wɔ Nihɛmaya mekɛ zo. Ɔlua zo, Livaema gyakyile bɛ gyima ne na bɛhɔyɛle bɛ ɛya. (Bɛgenga Nihɛmaya 13:10.) Ɛnee kyesɛ menli ne di Gyihova Mɛla zo na Livaema asa aha mɔɔ bɛhyia nwo la. Na ɛnee ɛsɔfo ne mɔ nee Livaema hyia diedi wɔ Gyihova nee ndenle mɔɔ ɔdua zo ɔmaa bɛ sa ka mɔɔ bɛhyia nwo la anu.

Livaema Mɔɔ Vale Gyihova Yɛle Bɛ Kyɛfoa

8. Ngyegyelɛ boni a Livaenli Esafe hɔle nu a?

8 Kɛ abusua la, Livaema vale Gyihova kɛ bɛ kyɛfoa. Noko mekɛ mɔɔ Livaema bie mɔ ka agɔnwolɛ mɔɔ bɛdabɛ mumua ne bɛ nee Nyamenle lɛ nee bɛ rɛle mɔɔ wɔ ye nu anwo edwɛkɛ la bɛhanle kɛ, Gyihova “le me afoa nu ɛdeɛ.” (Awo. 3:24) Kɛ neazo la, Baebolo ne ka Livaenli bie mɔɔ ɛnee ze edwɛne nye zo kpalɛ na ɔvale Gyihova ɔyɛle ye kyɛfoa la anwo edwɛkɛ. Yɛbavɛlɛ ye Esafe, ɔnva nwo kɛ bie a ɛnee ɔle Esafe abozonli la. Ɔdaye a ɔlile Livae edwɛndolɛma ne ati wɔ Belemgbunli Devidi mekɛ zo a. (1 Edk. 6:31-43) Yɛkenga ye wɔ Edwɛndolɛ 73 ne kɛ Esafe ɛhye hwenle amumuyɛma anwo nungule, na ɛnee ɔnde ɔ bo kɛ bɛ nwo tɔ bɛ la. Ɔhanle bɔbɔ kɛ: “Meyɛ me ahonle nu bɔkɔbɔkɔ mgbane, menrinzi me sa anwo kɛ menze nwolɛ bie mgbane.” Ɔzɔho kɛ Esafe arɛle vile kɛ gyima mɔɔ Gyihova vale manle ye la le titile. Ɔ rɛle vile kɛ ɛnee Gyihova le ye kyɛfoa. Ɔgyegyele ye dedee “kɔkpula kɛ [ɔhɔle] Nyamenle Ɛzonlenlɛ Sua ne anu.”—Edw. 73:2, 3, 12, 13, 17.

9, 10. Kɛmɔti a ɛnee Esafe bahola aha kɛ Nyamenle le ye “kyɛfoa dahuu” ɛ?

9 Mekɛ mɔɔ Esafe wɔ ɛzonlenlɛ sua ne anu la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔkakyi ye adwenle. Bie a ɛhye bie ɛdo wɔ ɛlɛ. Ɛdawɔ noko ɛ rɛle vile ye wɔ mekɛ bie anu kɛ gyima mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa wɔ la le titile na ɛbɔle ɔ bo kɛ ɛdwenle nwonane afoa nu ninyɛne mɔɔ ɛbanyia la anwo. Noko mekɛ mɔɔ ɛzukoale Baebolo ne na ɛhɔle Keleseɛnema ayia la, ɛbɔle ɔ bo ɛdwenlenle kɛ Gyihova la bieko. Esafe nwunle mɔɔ awieleɛ kolaa ne ɔbado amumuyɛma la. Ɔzuzule ninyɛne kpalɛ mɔɔ ɛnee yenyia kɛ Nyamenle azonvolɛ ne mɔ anu ko la anwo. Awieleɛ bɔkɔɔ ne ɔhanle kɛ Gyihova bazɔ ɔ sa fema na yeahile ye adenle. Ɛnee ɔbahola yeaha yeahile Gyihova kɛ: “Memkpondɛ ɛhwee wɔ ewiade kɛ wɔmɔ.” (Edw. 73:23, 25) Akee ɔhanle kɛ Gyihova le ye kyɛfoa. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 73:26.) Esafe hɛlɛle kɛ: “Me nwonane bawie, me ahonle ayɛ bɛtɛɛ.” Noko ɔdoale zo ɔhanle kɛ Nyamenle le ye “kyɛfoa dahuu.” Ɛnee ɔze kɛ Gyihova bahakye ye kɛ ɔ gɔnwo dahuu, na ɔ rɛle ɛnrɛvi ye nɔhalɛ azonvolɛ. (Nolo. 7:1) Ɛhye kyekyele Esafe arɛle kpalɛ. Ɔdole edwɛne kɛ: “Na mame, ɔle kpalɛ kɛ menwɔbikye Nyamenle; meyɛ Awulae Nyamenle ne me ɛvealeka.”—Edw. 73:28.

10 Ɛhye ati, mekɛ mɔɔ Esafe hanle kɛ Nyamenle le ye kyɛfoa la ɛnee tɛ nwonane afoa nu ninyɛne nwo edwɛkɛ a Livaenli ne ɛlɛka a. Ɛnee ɛzonlenlɛ mɔɔ ɔlɛsonle Gyihova nee agɔnwolɛ mɔɔ ɔ nee Anwuma Anwumanli ne lɛ la anwo edwɛkɛ ɔ. (Gye. 2:21-23) Ɛnee ɔwɔ kɛ Esafe kɔ zo nyia diedi wɔ Gyihova anu na ɔfa ɔ rɛle ɔwula ye nu na ɔ nee Gyihova ahɔ zo ayɛ agɔnwolɛ. Ɛnee ɔwɔ kɛ ɔnwu kɛ saa ɔtie Gyihova a ɔ nye balie kenlebie. Ɛbahola wɔanyia diedi kɛ Gyihova bayɛ bie amaa ɛdawɔ noko.

11. Kpuyia boni a Gyɛlɛmaya bizale Gyihova a? Kɛzi Gyihova buale ye kpuyia ne ɛ?

11 Livaenli bieko mɔɔ ɔhanle kɛ Gyihova le ye kyɛfoa la a le ngapezonli Gyɛlɛmaya. Duzu a ɛnee ɔlɛkile a? Ɛnee ɔde Anato, Livaema suakpole mɔɔ bikye Gyɛlusalɛm la azo. (Gyɛ. 1:1) Gyɛlɛmaya noko bizale Gyihova deɛmɔti amumuyɛma anwo tɔ bɛ na tenlenema anwo kyele bɛ la. (Gyɛ. 12:1) Mekɛ mɔɔ ɔnwunle mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ Gyɛlusalɛm nee Dwuda la, ɔbizale Gyihova nwolɛ edwɛkɛ. Ɛnee Gyɛlɛmaya ze kɛ Gyihova di pɛlepɛle. Gyihova zele Gyɛlɛmaya kɛ ɔbɔ ɛzɛkyelɛ nwo nolo ɔvale ɔbuale Gyɛlɛmaya kpuyia ne. Gyihova manle ngapezo ɛhye rale nu. Menli mɔɔ diele Gyihova la nyianle bɛ ti, noko amumuyɛma mɔɔ andie kɔkɔbɔlɛ ne la wule.—Gyɛ. 21:9.

12, 13. (a) Duzu a manle Gyɛlɛmaya hanle kɛ, Gyihova “le me afoa nu ɛdeɛ” a? Subane boni a ɔlale ye ali a? (b) Duzu ati a ɛnee ɔwɔ kɛ Yizilayɛ mbusua ne kɔsɔɔti nyia Gyɛlɛmaya “anyelazo” ne bie ɛ?

12 Nzinlii, mekɛ mɔɔ Gyɛlɛmaya nwunle kɛ ye sua zo ɛyɛ suadu la, ɔdele nganeɛ kɛ asɛɛ ɔlua awozinli nu la. Ɛnee ɔle kɛ Gyihova ɛmaa yeyɛ “kɛ mɔwuamra ala la.” (Awo. 1:1, 16; 3:6) Gyɛlɛmaya hanle hilele Yizilayɛma kɛ bɛzia bɛdoa bɛ anwuma Selɛ ne, noko bɛlile ɛtane nzi yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ Gyihova sɛkye Gyɛlusalɛm nee Dwuda. Gyɛlɛmaya yɛle mɔɔ tenrɛ la ɛdeɛ, noko ɛhye manle ɔlile nyane. Wɔ zɔhane nyanelilɛ mekɛ ne anu bɔbɔ, Gyɛlɛmaya hanle kɛ, ye menli ne “abo [andu].” Ɔhanle ye wɔ Gyihova anwunvɔnezelɛ nwo kɛ: “Alehyenlɛ biala bɛle fofolɛ.” Akee Gyɛlɛmaya hanle kɛ, Gyihova “le me afoa nu ɛdeɛ.” Ɔnyianle debie mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ la. Ɛnee ɔle Gyihova ngapezonli.—Bɛgenga Awolɛyelɛ 3:22-24.

13 Yizilayɛma sua ne yɛle suadu ɛvolɛ 70. (Gyɛ. 25:11) Noko Gyɛlɛmaya edwɛkɛ, Gyihova “le me afoa nu ɛdeɛ” lale ye ali kɛ ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo. Ɛhye mɔɔ ɔyɛle la manle ɔhanle kɛ: “Mebanyia anyelazo wɔ ye nu.” Ɛhye kile kɛ ɔbava abotane yeahendɛ Gyihova. Yizilayɛ mbusua ne kɔsɔɔti agyadeɛ vile bɛ sa, yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ bɛnyia Gyɛlɛmaya subane ne bie. Ɛnee bɛ anyelazo ala a le Gyihova. Gyihova amkpo menli mɔɔ ɛnee wɔ Yizilayɛ mɔɔ bɛvale ye bɛyɛle bɛ kyɛfoa la. Wɔ ɛvolɛ 70 ne anzi, bɛziale bɛrale bɛ manle nu na bɛnyianle adenle bɛzonlenle Gyihova.—2 Edk. 36:20-23.

Menli Gyɛne Vale Gyihova Yɛle Bɛ Kyɛfoa

14, 15. Saa ɛye Livaema ne ɛsie ahane a, nwane a vale Gyihova yɛle ye kyɛfoa a? Duzu ati ɔ?

14 Esafe nee Gyɛlɛmaya le Livaema, noko tɛ Livaema angome a ɛnee kola fa Nyamenle yɛ bɛ kyɛfoa a. Mekɛ mɔɔ ɛnee Devidi le kakula na ɔtɛyɛle Yizilayɛ belemgbunli la, ɔvɛlɛle Nyamenle kɛ: “Ɛle me ɛdeɛ wɔ teasema azɛlɛ zo.” (Bɛgenga Edwɛndolɛ 142:1, 5.) Mɔɔ Devidi hɛlɛle edwɛne ɛhye la, ɛnee ɔnle belemgbunli sua nu anzɛɛ ye awuke nu. Ye agbɔvolɛ ti ɛnee yehɔvea bolɛ bɔne nu. Yeanyɛ boɛ fee la, Devidi hɔveale bolɛ bɔne nu fane nwiɔ. Mekɛ bie ɛnee ɔbikye Adulam yɛɛ mekɛ gyɛne nu ɛnee ɔwɔ Ɛngidae fienemgbole ne anu. Ɔbayɛ kɛ ɔhɛlɛle Edwɛndolɛ 142 ne wɔ bolɛ bɔne ɛhye mɔ ko anu.

15 Saa Devidi hɛlɛle edwɛne ɛhye wɔ bolɛ bɔne nu a, ɛnee Belemgbunli Sɔɔlo ati ɔ. Ɛnee Sɔɔlo kpondɛ kɛ ɔku Devidi, yemɔti Devidi hɔveale bolɛ bɔne nu, ɛleka mɔɔ ɛkɛ ne ɛhɔlɛ ɛnla aze la. (1 Sam. 22:1, 4) Wɔ ɛleka koonwu zɛhae, bie a Devidi dele nganeɛ kɛ ɔnlɛ awie mɔɔ ɔbabɔ ɔ nwo bane a. (Edw. 142:4) Yemɔti, Devidi zɛlɛle Nyamenle kɛ ɔboa ye.

16, 17. (a) Duzu a manle Devidi dele nganeɛ kɛ ɔnlɛ boavolɛ biala a? (b) Nwane a ɛnee Devidi bahola abiza moalɛ avi ye ɛkɛ a?

16 Kolaa na Devidi ahɛlɛ Edwɛndolɛ 142 ne la, ɔbayɛ kɛ ɛnee yede mɔɔ ɛdo Ɛsɔfo Kpanyinli Ahemɛlɛke la. Ɛnee Ahemɛlɛke ɛnze kɛ Devidi ɛlɛnriandi Sɔɔlo yemɔti ɔboale ye. Belemgbunli Sɔɔlo nunguvo manle bɛhunle Ahemɛlɛke nee ye sua nu amra. (1 Sam. 22:11, 18, 19) Devidi dele nganeɛ kɛ ɔdi nwolɛ ɛzonle. Ɛnee ɔle kɛ yehu ɛsɔfo ne mɔɔ boale ye la. Saa ɛdawɔ a ɛle Devidi a, asoo anrɛɛ ɛbade nganeɛ kɛ ɛdi nwolɛ ɛzonle ɔ? Mɔɔ zɛkyele edwɛkɛ ne bɔbɔ la a le kɛ ɛnee Sɔɔlo tɛkpondɛ Devidi.

17 Ahemɛlɛke wule la yeangyɛ ngapezonli Samoɛle mɔɔ kpokpale Devidi kɛ ɔbayɛ belemgbunli la noko wule. (1 Sam. 25:1) Ɛhye bahola amaa Devidi ade nganeɛ kɛ yeha ɔ ngome, na ɔnlɛ boavolɛ. Noko ɛnee ɔze kɛ Gyihova baboa ye. Ɛnee ɔnlɛ adenle ɔnyɛ gyima titile ne mɔɔ Livaema yɛ la bie ɛdeɛ, noko ɛnee bɛkpokpa ye mɔɔ ɔbayɛ gyima titile gyɛne a. Ɛnee ɔbayɛ Nyamenle menli ne belemgbunli. (1 Sam. 16:1, 13) Yemɔti Devidi hanle ye nzuzulɛ nee ye nganeɛdelɛ kɔsɔɔti hilele Gyihova na ɔvale ɔ nwo ɔdole ɔ nwo zo. Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔava Gyihova kɛ wɔ kyɛfoa. Ɛbahola wɔava ɛ nwo wɔado ɔ nwo zo na wɔayɛ mɔɔ ɛbahola la amuala wɔ ye ɛzonlenlɛ nu.

18. Kɛzi menli mɔɔ yɛha bɛ nwo edwɛkɛ la lale ye ali kɛ ɛnee Gyihova le bɛ kyɛfoa ɛ?

18 Duzu a Gyihova mɔɔ yɛfa ye yɛayɛ yɛ kyɛfoa la ɛnee kile maa Gyihova azonvolɛ mɔɔ yɛha bɛ nwo edwɛkɛ la ɛ? Ɔkile kɛ bɛ kɔsɔɔti bɛnyianle gyima wɔ ye ɛzonlenlɛ nu. Eza bɛnyianle anwodozo kɛ Gyihova banlea bɛ. Ɛnee Livaema nee bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Livaema, mɔɔ bie a le Devidi la bahola ava Nyamenle ayɛ bɛ kyɛfoa. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛdayɛ noko yɛava Gyihova yɛayɛ yɛ kyɛfoa ɛ? Yɛbaha ɛhye anwo edwɛkɛ wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.

[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ]

^ ɛden. 4 Amaa wɔanwu kɛzi Gyihova nleanle ɛsɔfo ne mɔ anwo edwɛkɛ dɔɔnwo la, nea Insight on the Scriptures, Foa 2, mukelɛ 684.

Kɛzi Ɛbaye Ɔ Nloa Ɛ?

• Adenle boni azo a ɛnee Gyihova le Livaema kyɛfoa a?

• Kɛzi Esafe, Gyɛlɛmaya, nee Devidi hilele kɛ Gyihova le bɛ kyɛfoa ɛ?

• Subane boni a ɛhyia nwo amaa Nyamenle ayɛ wɔ kyɛfoa a?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Edwɛkɛ mɔɔ bɛkpa wɔ mukelɛ 11]

Livaema annyia azɛlɛ kɛ agyadeɛ. Emomu, ɛnee Gyihova le bɛ kyɛfoa, ɔluakɛ ɔmanle bɛ gyima titile

[Nvoninli wɔ mukelɛ 10]

Kɛzi ɛnee Gyihova le ɛsɔfo ne mɔ yɛɛ Livaema ne kyɛfoa ɛ?

[Nvoninli wɔ mukelɛ 12]

Duzu a manle Esafe vale Gyihova yɛle ye kyɛfoa dahuu a?