Jehova je môj podiel

„Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo uprostred synov Izraela.“ ​(4. MOJŽ. 18:20)

1., 2. a) V akej situácii sa ocitli Léviti pri rozdeľovaní krajiny? b) Aké uistenie dal Jehova Lévitom?

KEĎ Izraeliti dobyli veľkú časť Zasľúbenej krajiny, Jozua sa zameral na rozdeľovanie tejto krajiny lósom. Spolupracoval pri tom s veľkňazom Eleazárom a náčelníkmi kmeňov. (4. Mojž. 34:13–29) Léviti však nemali dostať pôdu ako dedičstvo tak ako ostatné kmene. (Joz. 14:1–5) Prečo kmeň Lévi nedostal v Zasľúbenej krajine nijaké územie, čiže podiel? Nemal dostať vôbec nič?

² Odpoveď sa dozvieme z toho, čo povedal Jehova Lévitom. Slovami „ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo uprostred synov Izraela“ zdôraznil, že na nich nezabudol. (4. Mojž. 18:20) Aké mocné uistenie: „Ja som tvoj podiel“! Ako by si sa cítil, keby to Jehova povedal tebe? Možno by si najprv zareagoval takto: ‚Som hodný takého uistenia od Všemohúceho?‘ Mohol by si si tiež položiť otázku: ‚Naozaj môže byť dnes Jehova podielom pre ktoréhokoľvek nedokonalého kresťana?‘ Tieto otázky sa týkajú teba i tvojich blízkych. Pozrime sa teda, čo znamená uistenie, ktoré dal Jehova Lévitom. Pomôže nám to pochopiť, ako môže byť Jehova podielom pre kresťanov dnes. Presnejšie, ako môže byť tvojím podielom, či už máš nádej na život v nebi, alebo sa tešíš na život na rajskej zemi.

Jehova sa stará o Lévitov

3. Čo predchádzalo tomu, že Boh si vybral Lévitov, aby mu slúžili?

³ Kým Jehova nedal Izraelitom Zákon, ako kňazi slúžili hlavy rodín. Ale keď dal Zákon, zriadil úrad kňazstva a vybral niektorých z kmeňa Lévi, aby slúžili celým časom ako kňazi a pomocníci. Čo tomu predchádzalo? Keď Boh usmrtil egyptských prvorodených, zasvätil si izraelských prvorodených a oddelil ich pre seba ako takých, ktorí mu patria. Potom urobil túto významnú zmenu: „Beriem Lévitov sprostred synov Izraela miesto všetkých prvorodených.“ Keďže pri sčítaní ľudu sa zistilo, že prvorodených synov Izraela je viac ako Lévitov, mala byť za nich zaplatená výkupná cena, aby vyrovnala tento rozdiel. (4. Mojž. 3:11–13, 41, 46, 47) Tak si mohli Léviti spĺňať svoju úlohu a slúžiť Bohu Izraela.

4., 5. a) Čo pre Lévitov znamenalo, že Boh bol ich podielom? b) Ako sa Boh staral o Lévitov?

⁴ Čo znamenala táto úloha pre Lévitov? Jehova povedal, že bude ich  podielom v tom zmysle, že nedostanú ako dedičstvo pôdu, ale vzácnu výsadu služby. Ich dedičstvom bolo to, že boli ‚Jehovovým kňazstvom‘. (Joz. 18:7) Kontext 4. Mojžišovej 18:20 ukazuje, že v hmotnom ohľade nemali byť ochudobnení. (Prečítajte 4. Mojžišovu 18:19, 21, 24.) Léviti mali dostať „každú desatinu v Izraeli ako dedičstvo odplatou za ich službu“. Dostávali desať percent z výnosu pôdy a z prírastku domácich zvierat v Izraeli. Léviti mali zase prispievať desatinou z toho, čo dostali, „práve z toho najlepšieho“, aby podporovali kňazstvo. * (4. Mojž. 18:25–29) Kňazom sa tiež dávali „všetky sväté príspevky“, ktoré synovia Izraela priniesli Bohu na jeho miesto uctievania. Tak mali členovia kňazskej triedy dobrý dôvod veriť, že Jehova sa o nich postará.

⁵ Zdá sa, že v mojžišovskom Zákone existoval aj druhý desiatok, ktorý si domácnosti odkladali na stravu a iné veci, z ktorých sa tešili na svätých zhromaždeniach každý rok. (5. Mojž. 14:22–27) Ale na konci každého tretieho a šiesteho roku sedemročného sabatného cyklu sa tento desiatok odkladal v bráne na úžitok chudobných aj Lévitov. Prečo boli do tohto zákona zahrnutí aj Léviti? Lebo nemali „žiaden podiel ani dedičstvo“ v Izraeli. (5. Mojž. 14:28, 29)

6. Kde bývali Léviti, keďže ako kmeň nemali v Izraeli pridelenú pôdu?

⁶ Možno si položíš otázku: ‚Kde bývali Léviti, keďže nemali pridelenú žiadnu pôdu?‘ Boh sa o nich postaral. Dal im 48 miest spolu s okolitými pastvinami. K týmto mestám patrilo aj šesť útočištných miest. (4. Mojž. 35:6–8) Tak mali Léviti kde bývať, keď neslúžili v Božej svätyni. Jehova sa veľmi dobre staral o tých, ktorí sa dali k dispozícii slúžiť mu. Léviti mohli dávať najavo, že Jehova je ich podielom, keď mu dôverovali, že je ochotný i schopný postarať sa o nich.

7. Čo sa od Lévitov očakávalo, ak mal byť Jehova ich podielom?

⁷ Zákon neurčoval nijaký trest Izraelitovi, ktorý zanedbal desiatok. Keď však ľud začal zanedbávať dávanie desiatkov, kňazi a Léviti to pocítili. To sa stalo v dňoch Nehemiáša. Léviti museli pracovať na poliach, a preto zanedbávali svoju službu. (Prečítajte Nehemiáša 13:10.) Z toho jasne vidíme, že živobytie kmeňa Lévi záviselo od duchovnosti národa. Okrem toho sami kňazi a Léviti museli dôverovať Jehovovi i spôsobu, akým sa o nich staral.

Jednotlivci, ktorí mali Jehovu ako svoj podiel

8. Opíš trápenie Lévitu Asafa.

⁸ Léviti ako kmeň mali mať Jehovu ako svoj podiel. Stojí za povšimnutie, že aj jednotlivci spomedzi Lévitov používali slová „Jehova je môj podiel“, aby vyjadrili svoju oddanosť Bohu a to, že sa naňho spoliehajú. (Plač 3:24) Takým Lévitom bol aj jeden spevák a skladateľ. Budeme o ňom hovoriť ako o Asafovi, hoci to mohol byť aj niektorý člen Asafovej domácnosti. Tento Lévita viedol  spevákov za dní kráľa Dávida. (1. Par. 6:31–43) V 73. žalme čítame, že Asaf (alebo jeden z jeho potomkov) nemohol pochopiť, prečo sa zlým v živote dobre darí. Začal im závidieť a dospel až k tomu, že povedal: „Istotne je teda márne, že som očistil svoje srdce a že si umývam ruky v nevinnosti.“ Zrejme stratil zo zreteľa, že jeho služba je veľkou výsadou, a prestal si ceniť, že Jehova je jeho podiel. Duchovne trpel, až kým „nevošiel do veľkolepej Božej svätyne“. (Žalm 73:2, 3, 12, 13, 17)

9., 10. Prečo mohol Asaf o Bohu povedať, že je jeho „podielom na neurčitý čas“?

⁹ Vo svätyni Asaf získal Jehovov pohľad na veci. Možno si aj ty mal podobnú skúsenosť. V istom okamihu si možno do určitej miery stratil zo zreteľa svoje duchovné výsady a začal si sa zameriavať na to, čo ti v hmotnom ohľade chýba. Ale keď si študoval Božie Slovo a chodil na zhromaždenia, začal si vidieť veci tak ako Jehova. Asaf si uvedomil, čo sa nakoniec stane so zlými. Uvažoval nad svojou službou Jehovovi a uvedomil si, že Jehova drží jeho pravicu a vedie ho. A tak mohol Jehovovi povedať: „Okrem teba nemám žiadne iné potešenie na zemi.“ ​(Žalm 73:23, 25) Potom sa zmienil o Bohu ako o svojom podiele. (Prečítajte Žalm 73:26.) Hoci žalmistovo telo a srdce mohli zlyhať, Boh mal byť jeho „podielom na neurčitý čas“. Žalmista si bol istý, že Jehova bude naňho pamätať ako na svojho priateľa. Na jeho vernú službu nezabudne. (Kaz. 7:1) Pre Asafa to muselo byť nesmierne utešujúce. Spieval: „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu. U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište.“ ​(Žalm 73:28)

¹⁰ To, že bol Jehova jeho podielom, znamenalo preňho viac než len to, že bol ako Lévita hmotne zabezpečený. Mal na mysli najmä svoju výsadu služby a svoj vzťah k Jehovovi, priateľstvo, ktoré si vypestoval s Najvyšším. (Jak. 2:21–23) Aby si žalmista udržal tento vzťah, musel si posilňovať vieru v Jehovu a dôverovať mu. Asaf musel byť presvedčený, že ak bude žiť podľa Božích zásad, bude odmenený. Aj ty môžeš mať rovnakú dôveru vo Všemohúceho.

11. Akú otázku položil Jeremiáš a ako bola zodpovedaná?

¹¹ Ďalší Lévita, ktorý vyjadril, že Jehova je jeho podiel, bol prorok Jeremiáš. Pouvažujme, čo tým myslel, keď použil toto vyjadrenie. Jeremiáš býval v Anatóte, lévitskom meste blízko Jeruzalema. (Jer. 1:1) Raz sa znepokojene opýtal: Prečo sa zlým dobre darí, zatiaľ čo spravodliví trpia? (Jer. 12:1) Keď videl, čo sa deje v Jeruzaleme a Judsku, cítil, že o tom musí ‚predložiť žalobu‘. Vedel, že Jehova je spravodlivý. Neskôr Jehova inšpiroval Jeremiáša k vysloveniu proroctva. Toto proroctvo i jeho následné splnenie mu dalo spoľahlivú odpoveď na  jeho otázku. V súlade s Božím proroctvom tí, ktorí poslúchli Jehovov pokyn, ‚dostali svoju dušu ako korisť‘, kým zlí, ktorým sa dobre darilo, ignorovali varovanie a zahynuli. (Jer. 21:9)

12., 13. a) Čo podnietilo Jeremiáša vyhlásiť „Jehova je môj podiel“ a aký postoj prejavoval? b) Prečo si museli všetky izraelské kmene rozvíjať postoj očakávania?

¹² Keď sa Jeremiáš neskôr obzeral po zničenej krajine, cítil, akoby kráčal v tme. Bolo to, ako keby ho Jehova „posadil... ako dlho mŕtvych ľudí“. (Plač 1:1, 16; 3:6) Jeremiáš povedal spurnému národu, aby sa vrátil k svojmu nebeskému Otcovi, ale zlo národa sa vystupňovalo až do tej miery, že Boh musel pripustiť zničenie Jeruzalema a Judska. Jeremiášovi to spôsobovalo bolesť, hoci to nebola jeho vina. Uprostred tohto nešťastia si spomenul na Božie prejavy milosrdenstva. „S nami nie je koniec,“ povedal. Áno, Jehovove milosrdenstvá sú nové každého rána! Vtedy Jeremiáš vyhlásil: „Jehova je môj podiel.“ Mal naďalej výsadu slúžiť Jehovovi ako prorok. (Prečítajte Plač Jeremiáša 3:22–24.)

¹³ Izraeliti mali stratiť svoju domovinu na 70 rokov. Celý ten čas mala ležať spustošená. (Jer. 25:11) No slová „Jehova je môj podiel“ odhalili, že Jeremiáš dôveroval v Božie milosrdenstvo, a preto prejavoval „postoj očakávania“. Všetky izraelské kmene stratili svoje dedičstvo, a preto si museli rozvíjať rovnaký postoj ako tento prorok. Jehova bol ich jedinou nádejou. Po 70 rokoch sa Boží ľud vrátil do svojej domoviny, kde mal výsadu slúžiť Bohu. (2. Par. 36:20–23)

Aj ďalší mohli mať Jehovu ako svoj podiel

14., 15. Kto okrem Lévitov umožnil Jehovovi, aby bol jeho podielom, a prečo?

¹⁴ Asaf i Jeremiáš pochádzali z kmeňa Lévi. Ale mohli mať výsadu slúžiť Jehovovi iba Léviti? Určite nie! Mladý Dávid, budúci kráľ Izraela, povedal o Bohu, že je jeho „podiel v krajine živých“. (Prečítajte Žalm 142:1, 5.) V čase, keď Dávid zložil tento žalm, nebol v žiadnom paláci, dokonca ani v dome. Bol v jaskyni, kde sa ukrýval pred svojimi nepriateľmi. Najmenej pri dvoch príležitostiach našiel útočisko v jaskyni — raz neďaleko mesta Adullam a druhý raz v pustatine En-gedi. Pravdepodobne v jednej z týchto jaskýň zložil 142. žalm.

¹⁵ Ak to bolo tak, Dávid bol na úteku pred kráľom Saulom, ktorý ho prenasledoval a chcel ho usmrtiť. Utiekol do jaskyne, ktorá bola ťažko prístupná. (1. Sam. 22:1, 4) V tejto odľahlej oblasti sa mu mohlo zdať, že nemá žiadneho priateľa, ktorý by ho chránil. (Žalm 142:4) Vtedy volal o pomoc k Bohu.

16., 17. a) Z akých dôvodov sa Dávid cítil bezradný? b) Na koho sa mohol Dávid obrátiť o pomoc?

¹⁶ Skôr ako Dávid zložil 142. žalm, možno sa dozvedel, čo postihlo veľkňaza Achimelecha, ktorý mu pomohol, hoci nevedel, že uteká pred Saulom. Žiarlivý kráľ Saul dal usmrtiť Achimelecha i jeho domácnosť. (1. Sam. 22:11, 18, 19) Dávid sa cítil zodpovedný za ich smrť, akoby on zabil kňaza, ktorý mu pomohol. Keby si bol na Dávidovom  mieste, mal by si podobné pocity? Dávidovu situáciu navyše sťažovalo aj to, že musel byť ustavične v strehu pred Saulom, ktorý ho prenasledoval.

¹⁷ Krátko po Achimelechovej smrti zomrel prorok Samuel, ktorý pomazal Dávida za budúceho kráľa. (1. Sam. 25:1) To mohlo u Dávida ešte zintenzívniť jeho pocit bezradnosti. No vedel, na koho sa obrátiť o pomoc — na Jehovu. Dávid nemal rovnakú výsadu služby ako Léviti, ale už bol pomazaný, aby slúžil v inom druhu služby, a to ako kráľ Božieho ľudu. (1. Sam. 16:1, 13) A tak si vylial srdce pred Jehovom a ďalej hľadal Božie vedenie. Aj ty môžeš a mal by si mať Boha ako svoj podiel a útočisko, keď vynakladáš úsilie, aby si mu slúžil.

18. Ako dali tí, o ktorých sme hovorili v tomto článku, najavo, že Jehova je ich podielom?

¹⁸ Tí, o ktorých sme hovorili, mali Jehovu ako svoj podiel v tom zmysle, že dostali pridelenú prácu v službe pre neho. Spoliehali sa na Boha, že sa postará o ich živobytie. Léviti aj členovia ďalších izraelských kmeňov, napríklad Dávid, mohli mať Boha ako svoj podiel. Ako môžeš aj ty urobiť Jehovu svojím podielom? O tom budeme hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• V akom zmysle bol Jehova podielom pre Lévitov?

• Ako dávali Asaf, Jeremiáš a Dávid najavo, že Jehova je ich podielom?

• Akú vlastnosť potrebuješ ty, ak má byť Boh tvojím podielom?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 8]

Léviti nedostali pôdu ako dedičstvo. Miesto toho bol ich podielom Jehova, lebo mali nesmiernu výsadu slúžiť mu

[Obrázok na strane 7]

V akom zmysle bol Jehova podielom pre kňazov a Lévitov?

[Obrázok na strane 9]

Čo pomohlo Asafovi, aby bol Jehova stále jeho podielom?