Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Who Bi Ru Jihova Họ Ẹkẹ Gbe Ukuoriọ ra?

Kọ Who Bi Ru Jihova Họ Ẹkẹ Gbe Ukuoriọ ra?

Kọ Who Bi Ru Jihova Họ Ẹkẹ Gbe Ukuoriọ ra?

“Wha kake guọlọ uvie riẹ gbe ẹrẹreokie riẹ, eware enana kpobi a reti fi ai họ kẹ owhai.”—MAT. 6:33.

1, 2. (a) Amono họ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ nọ Ahwo Galesha 6:16 o fodẹ na? (b) Amono họ “erua kpogbivẹ Izrẹl” nọ Matiu 19:28 o fodẹ na?

NỌ WHO te se ku Izrẹl evaọ Ebaibol, eme ọ rẹ ziọ owhẹ iroro? Kọ who re roro kpahe Jekọp, ọmọzae Aiziki, ọnọ a nwene odẹ riẹ kpohọ Izrẹl? Hayo kọ emọ riẹ e rẹ ziọ owhẹ iroro, koyehọ orẹwho Izrẹl? Kọ ẹvẹ kpahe Izrẹl abọ-ẹzi? Ẹsibuobu nọ a tẹ fodẹ Izrẹl evaọ edhere ẹwoho, yọ a be ta kpahe ‘Izrẹl Ọghẹnẹ,’ ahwo 144,000 na, enọ a rọ ẹzi wholo re a jọ ivie gbe izerẹ evaọ obọ odhiwu. (Gal. 6:16; Evia. 7:4; 21:12) Rekọ dai roro kpahe erua 12 Izrẹl nọ a ta ẹme te eva Matiu 19:28.

2 Jesu ọ ta nọ: “Eva akpọ nọ tha nọ Ọmọ ohwo ọ te keria agbara uvie oruaro, whai enọ i lele omẹ, wha rẹ te keria egbara uvie kpogbivẹ ti guẹdhọ erua kpogbivẹ Izrẹl.” Evaọ oria Ebaibol nana, “erua kpogbivẹ Izrẹl” na họ enọ i ti wo osa uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase otọakpọ yọ enọ a rọ ẹzi wholo na họ enọ i ti gu ẹdhọ rai. A ti wo erere no iruo ahwo 144,000 na ze.

3, 4. Emamọ oriruo vẹ enọ a rọ ẹzi wholo na a fihotọ no?

3 Wọhọ izerẹ gbe otu Livai erọ oke anwae na, otu nọ a rọ ẹzi wholo na a rri iruo rai wọhọ uvẹ-ọghọ. (Ik. 18:20) Otu nọ a rọ ẹzi wholo na a rẹro ho inọ a te jọ otọakpọ na kẹ ae ẹkwotọ hayo oria jọ wọhọ ukuoriọ rai. Ukpoye, a bi rẹro okenọ a ti ro lele Jesu Kristi jọ ivie gbe izerẹ evaọ obọ odhiwu. A te gbẹ jọ obei gọ Jihova, wọhọ epanọ Eviavia 4:10, 11 o ta kpahe iruo rai evaọ obọ odhiwu.—Izik. 44:28.

4 Otu nọ a rọ ẹzi wholo na a rrọ otọakpọ yeri uzuazọ nọ u dhesẹ inọ Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ rai. Uvẹ-ọghọ nọ a be rọ gọ Ọghẹnẹ na o mae rrọ ae oja. A fi ẹrọwọ họ idhe ẹtanigbo Kristi yọ a bi lele iei ẹsikpobi, onọ o wha riẹ ze nọ a ro “ru use avọ esanọ rai ga.” (2 Pita 1:10) Uyero rai o rrọ epọvo na ha, yọ a wo oghẹrẹ onaa ovona ha. Rekọ o tẹ make rọnọ eware e rrọ ae oma gaga hayo a wo onaa jọ tere he, a rẹ rọ onana f’oma ha re a ru umutho jọ ọvo evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Ukpoye, a rẹ rọ egagọ Ọghẹnẹ karo, ru utho ẹgba rai kpobi. Yọ a rrọ emamọ oriruo kẹ enọ i wo ẹruore ẹria otọakpọ aparadase.

5. Ẹvẹ Ileleikristi kpobi a sai ro ru Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ rai, kọ fikieme oyena o sae rọ jọ use-abọ?

5 Makọ ma wo ẹruore obọ odhiwu hayo ọrọ otọakpọ na, ma rẹ ‘vro oma mai ma vẹ tọlọ uruveghe mai, ma vẹ rọ kpahe Kristi ẹsikpobi.’ (Mat. 16:24) Ima ahwo buobu nọ e gwọlọ reawere uzuazọ evaọ Aparadase otọakpọ a be gọ Ọghẹnẹ je bi lele Kristi. Eva e rẹ were ai nọ a tẹ dawo utho ẹgba rai kpobi. Ibuobu a ru uzuazọ rai lọhọ no re a sae jọ ekobaro. Ejọ i te gbe emerae jọ h’oma a ve ru ọkobaro obufihọ. Efa e be sai ru iruo ọkobaro ho, rekọ a be dawo ẹgba rai kpobi evaọ odibọgba na. A wọhọ Meri, ọnọ o ku ewhri họ awọ Jesu. Jesu ọ ta kpahe iẹe nọ: ‘O ru iruo iwoma kẹ omẹ. O ru onọ ọ sai ruẹ.’ (Mak 14:6-8) O sae lọhọ tere he re ma dawo utho ẹgba mai kpobi keme ma be rria akpọ nọ Setan o bi su. Ghele na, ma be daoma gaga je bi fievahọ Jihova. Roro kpahe epanọ ma bi ro ru ere evaọ ugogo idhere ene jọ.

Hae Kake Gwọlọ Uvie Ọghẹnẹ

6. (a) Ẹvẹ ahwo buobu a bi ro dhesẹ nọ uyerakpọ nana ọvo a rọ ẹro rai kpahe? (b) Fikieme o rọ mai woma re ma wo oghẹrẹ eriwo Devidi?

6 Jesu o wuhrẹ ilele riẹ re a kake gwọlọ Uvie gbe ẹrẹreokie Ọghẹnẹ. Ahwo nọ a rrọ idibo Ọghẹnẹ hẹ a rẹ gwọlọ isiuru obọ rai keme “ẹkẹ rai ọ rọ uzuazọ akpọ na.” (Se Olezi 17:1, 13-15.) Fikinọ a wo adhẹẹ kẹ Ọnọma na ha, ibuobu e rọ oma rai kpobi kẹ uzuazọ akpọriọ, emọ iyẹ, gbe uku nọ a re whu seba kẹ emọ rai. Uyerakpọ nana ọvo a rọ ẹro rai kpahe. Evaọ abọdekọ riẹ, o jọ Devidi oja re o wo “emamọ odẹ” kugbe Jihova, wọhọ epanọ ọmọ riẹ ọ tuduhọ ohwo kpobi awọ inọ o ru na. (Ọtausi. 7:1) Wọhọ Asaf, Devidi ọ ruẹ inọ re Jihova ọ jọ Ogbẹnyusu riẹ u woma vi oware ofa jọ nọ ọ rẹ rọ karo evaọ uzuazọ. Eva e were riẹ re ọ nyusu kugbe Ọghẹnẹ. Nẹnẹ, Ileleikristi buobu a rọ iruẹru Uvie na karo kẹ iruo obọ rai.

7. Oghale vẹ u te oniọvo jọ fikinọ ọ rehọ iruo Uvie na karo?

7 Rehọ oriruo Jean-Claude, ọnọ ọ be rria Central African Republic. Oniọvo nana yọ ọkpako ukoko nọ o wo aye gbe emọ esa. Evaọ orẹwho yena o rrọ bẹbẹ re a ruẹ iruo, yọ ahwo buobu a re ru enwenọ oware kpobi re a ruẹse gbẹ jọ iruo rai. Ẹdẹjọ, ọnọ o wuzou ofẹ nọ Jean-Claude ọ be jọ ru iruo ọ tẹ ta kẹe nọ o ti muọ iruo aso họ, koyehọ ọ te hai muọ iruo họ ighọjọ ezeza gb’abọ owọwọ yọ o ti kpohọ iruo na kẹdẹ kẹdẹ. Oniọvo nana ọ tẹ ta kẹ ọnọ o wuzou riẹ na inọ u te no eware abọ-iwo nọ ọ rẹ kẹ uviuwou riẹ no, o gba riẹ họ re ọ rẹrote ai evaọ abọ-ẹzi. Ọ tẹ jẹ ta kẹe nọ o wo ewha-iruo evaọ obọ egagọ riẹ. Ọnọ o wuzou riẹ na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Whọ tẹ rọ udugaga wo iruo, whọ rẹ kpairoro vrẹ eware efa kpobi, aye ra, emọ ra, gbe ebẹbẹ ra. Whọ rẹ raha oke ra kpobi fihọ iruo ra. Salọ onọ o were owhẹ: egagọ ra hayo iruo ra.” O hae jọnọ whẹ họ oniọvo nana, eme whọ hai ru? Jean-Claude o vuhumu inọ a tẹ maki si ei no iruo, Ọghẹnẹ ọ te sẹro riẹ. O ti gbe wo iruo buobu evaọ ukoko na, yọ Jihova ọ te sẹro uviuwou riẹ evaọ abọ-iwo. Fikiere nọ oke ewuhrẹ rai u te, o te kpohọ ewuhrẹ. Nọ ewuhrẹ ọ fa no, ọ tẹ be ruẹrẹ oma kpahe re o kpohọ iruo, avọ ozọ inọ a ti si ei no iruo. Okioke yena ohwo jọ ọ tẹ rọ ifonu sei. A si ọnọ o wuzou riẹ na no iruo no, rekọ oniọvo mai na ọ gbẹ rrọ iruo na.

8, 9. Ẹvẹ ma sai ro ru Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ mai evaọ aruorokele ahwo Livai gbe izerẹ na?

8 Ahwo jọ nọ a rẹriẹ ovao ku iyero nọ o jọ wọhọ nọ a bi ti si ai no iruo a rẹ sai roro nọ, ‘Kọ ẹvẹ mẹ sae te rọ ko uviuwou mẹ?’ (1 Tim. 5:8) O tẹ make rọnọ whọ rẹriẹ ovao ku uyero utioye na no, eware nọ whọ rọ ẹro ruẹ no i dhesẹ nọ whọ tẹ rọ egagọ Ọghẹnẹ karo, o ti vu owhẹ wa ha. Nọ Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ inọ jọ a kake gwọlọ uvie na, ọ kẹ rai imuẹro nọ: “Eware enana kpobi a reti fi ai họ kẹ owhai,” koyehọ eware nọ ma rẹ re, enọ ma rẹ da, hayo enọ ma re fihọ.—Mat. 6:33.

9 Roro kpahe ahwo Livai na nọ a ghale otọ te he. Fikinọ egagọ Ọghẹnẹ a rọ karo, a rẹroso Jihova, ọnọ ọ ta kẹ ae nọ: “Mẹ họ ẹkẹ rai.” (Ik. 18:20) Dede nọ ma be jọ etẹmpol na ru iruo ho wọhọ epanọ izerẹ gbe ahwo Livai na a je ru, ma rẹ sai wo ọkpọ ẹzi rai, fievahọ inọ Jihova ọ te rẹrote omai. U fo re ma fievahọ Ọghẹnẹ vi epaọ ọsosuọ nọ ma kẹle urere uyerakpọ nana no na.—Evia. 13:17.

Hae Kake Gwọlọ Ẹrẹreokie Ọghẹnẹ

10, 11. Ẹvẹ otujọ a ro fievahọ Jihova no evaọ ẹme iruo? Kẹ oriruo jọ.

10 Jesu ọ tẹ jẹ tuduhọ ilele riẹ awọ inọ a ‘kake guọlọ ẹrẹreokie Ọghẹnẹ.’ (Mat. 6:33) Onana u dhesẹ nọ ma re lele itee Jihova ukpenọ ma re lele erọ ahwo. (Se Aizaya 55:8, 9.) Whọ sae kareghẹhọ inọ evaọ oke nọ u kpemu, ahwo buobu a jẹ kọ ẹbe utaba hayo jẹ zẹ utaba gbe isigareti, je wuhrẹ ahwo epanọ a re fi ẹmo, hayo je ku hayo zẹ ekwakwa ẹmo. Nọ a riẹ uzẹme Ebaibol no, ibuobu i te nwene iruo rai je te kẹ ame-ọhọ.—Aiz. 2:4; 2 Kọr. 7:1; Gal. 5:14.

11 Andrew yọ oriruo jọ. Nọ tei te aye riẹ a wuhrẹ kpahe Jihova, a tẹ gbaemu inọ a rẹ gọe. Iruo Andrew e ghare kẹe gaga rekọ o te no iruo na. Fikieme? Fikinọ o je ru iruo evaọ oria nọ u w’obọ kugbe ẹmo-ofio rekiyọ ọ gwọlọ ru oreva Ọghẹnẹ. Okenọ Andrew o no iruo na, o wo emọ ivẹ, rekọ o wo oria ofa nọ ugho u bi no ze he, yọ ugho nọ o wo u ti re no evaọ umutho emerae jọ. Evaọ eriwo ohwo-akpọ, o sae wọhọ nọ o wo ukuoriọ họ. O te muọ iruo họ ẹgwọlọ avọ ẹro nọ ọ rọ so Ọghẹnẹ. Nọ a tẹ kareghẹhọ oke yena, tei te uviuwou riẹ a rẹ sae ginẹ ta nọ obọ Jihova o kpẹre he. (Aiz. 59:1) Andrew avọ aye riẹ a ru uzuazọ rai lọhọ te epanọ a bi tube ro ru iruo ọkobaro. Ọ ta nọ: “Ẹsejọ ẹbẹbẹ ugho, oria nọ ma rẹ rria, ẹyao, gbe owho e rẹ lẹliẹ omai ruawa. Rekọ Jihova ọ rrọ gb’omai ẹsikpobi. . . . Ma rẹ sae r’obọ sudu ta nọ re a gọ Jihova họ oware nọ o mai woma kpobi nọ ohwo-akpọ o re ru.” *Ọtausi. 12:13.

12. Okwakwa-aghae vẹ o gwọlọ re ma sae rọ itee Ọghẹnẹ karo? Kẹ iriruo jọ evaọ ẹwho ra.

12 Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Wha te wo orọwọ wọhọ ubi ahe jọ, wha rẹ ta kẹ ugbehru onana nọ, ‘Vu no etenẹ kpo obei’, u re vuẹ; oware ovo o rẹ bẹ owhai hi.” (Mat. 17:20) Kọ whọ te rọ itee Ọghẹnẹ karo o tẹ make rọnọ ere oruo o te wha uye se owhẹ? Otẹrọnọ who wo avro jọ sọ whọ te sai ru ere, lele inievo na jọ t’ẹme. Ababọ avro, oma o te sasa owhẹ nọ who te yo eware nọ a rọ ẹro ruẹ no.

Yere Jihova kẹ Eruẹrẹfihotọ Abọ-Ẹzi Riẹ

13. Ma tẹ be dawo utho ẹgba mai evaọ egagọ Jihova, eware abọ-ẹzi vẹ ma re rẹro rai?

13 Otẹrọnọ who rri uvẹ-ọghọ nọ whọ be rọ gọ Jihova ghaghae, o rẹ sai mu owhẹ ẹro inọ ọ te rẹrote owhẹ evaọ abọ-iwo gbe abọ-ẹzi wọhọ epanọ o ru kẹ ahwo Livai na. Roro kpahe Devidi. Dede nọ o je dhere ighogho itho, o fievahọ nọ Ọghẹnẹ ọ te rẹrotei. Ma rẹ sai fievahọ Jihova re nọ eware e tẹ make ga. Kareghẹhọ inọ okenọ Asaf ọ ziọ “aruẹri Ọghẹnẹ,” o te wo otoriẹ oware nọ o jẹ kẹe uye. (Ol. 73:17) Epọvo na re, ma re si kẹle Ọghẹnẹ ma tẹ gwọlọ nọ usu nọ ma wo kugbei o rẹ jọ gaga. Ma vẹ rọ ere dhesẹ ovuhumu kẹ uvẹ-ọghọ nọ ma be rọ gọ Ọghẹnẹ, makọ evaọ otọ uyero kpobi. Ere ma re ro ru Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ mai.

14, 15. Eme ma re ru otẹrọnọ a ru enwene evaọ otoriẹ mai kpahe uwuhrẹ Ebaibol jọ, kọ fikieme?

14 Eme who re ru otẹrọnọ Jihova o ru “eware ididi” riẹ jọ nọ e rrọ Ebaibol na vẹ? (1 Kọr. 2:10-13) Ma rẹ sai wuhrẹ oware jọ no oriruo Pita ukọ na ze evaọ okenọ Jesu ọ ta kẹ enọ e jẹ gaviezọ kẹe nọ: “Ajokpa oma Ọmọ ohwo wha re wha da azẹ riẹ hẹ, wha wo uzuazọ eva rai hi.” Fikinọ a wo otoriẹ eme na ha, ilele riẹ buobu a tẹ ta nọ: “Onana ẹme ọgaga; ono o re yoi? . . . A te si oma họ emu.” Rekọ Pita ọ tẹ ta nọ: “Olori, ono ma rẹ nya brẹ? Who wo ẹme uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.”—Jọn 6:53, 60, 66, 68.

15 Pita o wo otoriẹ eme nọ Jesu ọ ta kpahe ẹre uwo riẹ gbẹ ẹda azẹ riẹ na vọvọ họ. Rekọ o wo evaifihọ inọ Ọghẹnẹ o ti ru eware kpobi vẹ. Otẹrọnọ a ru enwene evaọ otoriẹ mai kpahe uwuhrẹ Ebaibol jọ, kọ whọ be daoma riẹ oware nọ o wha enwene na ze? (Itẹ 4:18) Ahwo Bẹria erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ a rọ oghọghọ “rehọ ẹme na, yọ a riwẹ ikerakere na kẹse kẹse.” (Iruẹru 17:11) Nọ whọ tẹ rọ aro kele ai, u ti ru nọ who ti ro rri uvẹ-ọghọ nọ whọ be rọ gọ Jihova ghaghae, whọ vẹ sai ru Ọghẹnẹ họ ẹkẹ gbe ukuoriọ ra.

Rọo Evaọ Olori na Ọvo

16. Ẹvẹ ma sai ro ru Ọghẹnẹ họ ẹkẹ gbe ukuoriọ mai wọhọ epanọ 1 Ahwo Kọrint 7:39 o ta?

16 Edhere ọfa nọ Ileleikristi a sai ro ru lele ẹjiroro Ọghẹnẹ họ efihiruo uzi Ebaibol na inọ a rọo “evaọ Ọnowo na.” (1 Kọr. 7:39) Inievo buobu a salọ nọ a rẹ seba ẹrọo ukpenọ a re veghe uzou kẹ uzi nana. Ọghẹnẹ ọ be rẹrote ahwo otiọye na. Eme Devidi o ru okenọ ọ jọ goli yọ o wọhọ nọ o wo ohwo ọvo nọ o re fi obọ họ kẹe he? Ọ ta nọ: “Mẹ rehọ onọ orọ omẹ eva kpobi bru ỌNOWO, mẹ ta uye kpobi nọ orọ omẹ oma kẹ e. Okenọ ẹzi mẹ ọ lọhọ.” (Ol. 142:1-3) O sae jọnọ ere ọvona o jọ Jerimaya oma, ọnọ ọ gọ Ọghẹnẹ ikpe buobu ababọ aye.

17. Ẹvẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ re rọo ho o bi ro fi oma nọ o rẹ jariẹ goli ẹsejọ kparobọ?

17 Oniọvo-ọmọtẹ jọ evaọ obọ America ọ ta nọ: “Mẹ re gbaemu hu inọ mẹ gwọlọ rọo ho. Mẹ te rọo nọ mẹ tẹ ruẹ ohwo ẹro mẹ. Oni mẹ, ọnọ ọ rrọ ukoko ho, ọ daoma re o ru omẹ rehọ ọzae kpobi nọ o t’obọ. Mẹ tẹ nọe sọ ọ te gwọlọ nọ o jariẹ uzou otẹrọnọ me wo ẹbẹbẹ evaọ orọo. Nọ okejọ o vrẹ no, ọ tẹ ruẹ nọ me wo emamọ iruo, be rẹrote omobọ mẹ, yọ eva e be were omẹ. Ọ tẹ siọ omẹ ba ekpokpo.” Oma o rẹ jọ oniọvo-ọmọtẹ nana goli ẹsejọ. Ọ ta nọ: “Okenọ oma o tẹ rrọ omẹ goli, mẹ rẹ rẹroso Jihova. Ọ rẹ siọ omẹ ba ha.” Eme o fi obọ họ kẹe fievahọ Jihova? Ọ ta nọ: “Olẹ u ru omẹ riẹ inọ Ọghẹnẹ ọ ginẹ rrọ gbe nọ ọ rrọ gb’omẹ. Ọnọ Ọ Mai Kpehru na ọ be gaviezọ kẹ omẹ, fikieme eva e gbẹ were omẹ hẹ?” Fikinọ oniọvo nana ọ riẹ nọ “ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio,” ọ ta nọ: “Mẹ be daoma fi obọ họ kẹ amọfa, yọ me bi rẹro oware ovo mi ai hi. O rẹ wha evawere se omẹ okenọ me te bi roro nọ, ‘Kọ eme me re ru ro fi obọ họ kẹ ohwo nana?’” (Iruẹru 20:35) Ẹhẹ, oniọvo-ọmọtẹ nana o ru Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ riẹ, yọ ọ be wereva evaọ egagọ Jihova.

18. Edhere vẹ Jihova ọ sai ro ru owhẹ họ ẹkẹ riẹ?

18 Makọ uyero kpobi nọ whọ rrọ kẹhẹ, whọ rẹ sai ru Ọghẹnẹ họ ẹkẹ gbe ukuoriọ ra. Who te ru ere, whọ te jọ usu ahwo nọ a be rọ evawere gọe. (2 Kọr. 6:16, 17) Oyena u re ru nọ whọ sae rọ jọ ẹkẹ Jihova, wohọ epanọ otujọ a jọ evaọ oke nọ u kpemu na. (Se Iziewariẹ 32:9, 10.) Wọhọ epanọ Izrẹl ọ jọ ẹkẹ Ọghẹnẹ evaọ udevie erẹwho na, ere Ọghẹnẹ ọ rẹ sae salọ owhẹ rehọ ọ vẹ jẹ rẹrote owhẹ.—Ol. 17:8.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 11 Rri Awake! ọ November 2009, ẹwẹ-obe avọ 12-14.

Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?

Ẹvẹ whọ sai ro ru Jihova họ ẹkẹ gbe ukuoriọ ra

• ẹkwoma Uvie Ọghẹnẹ gbe ẹrẹreokie riẹ nọ whọ rẹ kake gwọlọ?

• ẹkwoma ovuhumuo nọ who re wo kẹ emu abọ-ẹzi?

• ẹkwoma uzi Ọghẹnẹ nọ who re lele inọ whọ rọo evaọ Olori na ọvo?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

Jihova ọ rẹ jọ ẹkẹ gbe ukuoriọ mai nọ ma tẹ rọ egagọ riẹ karo

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

Oriruo Jerimaya ọ rrọ uduotahawọ kẹ omai