Bežte tak, aby ste dosiahli cenu

„Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ ​(1. KOR. 9:24)

1., 2. a) Čím Pavol povzbudil hebrejských kresťanov? b) K čomu sú nabádaní Boží služobníci?

APOŠTOL Pavol použil v liste Hebrejom pôsobivý slovný obraz, aby povzbudil spolukresťanov. Pripomenul im, že v pretekoch o život nie sú sami. Obklopoval ich „veľký oblak svedkov“, ktorí úspešne dobehli do cieľa. Hebrejskí kresťania mali pamätať na verné skutky a mimoriadnu námahu svojich predchodcov, a to ich malo podnietiť, aby vytrvávali v pretekoch a nevzdali sa.

² V predchádzajúcom článku sme uvažovali o živote niektorých verných služobníkov, ktorí patria k ‚oblaku svedkov‘. Videli sme, že vďaka neochvejnej viere zostali verní Bohu — obrazne povedané, vytrvávali v pretekoch a úspešne ich dokončili. Ich príklad je pre nás veľmi poučný. Ako bolo v článku spomenuté, Pavol dal svojim spoluslužobníkom vrátane nás toto nabádanie: „Odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ ​(Hebr. 12:1)

3. Na čo chcel Pavol poukázať, keď hovoril o bežcoch v gréckych hrách?

³ V súvislosti s bežeckými pretekmi, ktoré v tých dňoch patrili k obľúbeným športovým podujatiam, istá kniha uvádza, že „Gréci cvičili a súťažili nahí“. * (Backgrounds of Early Christianity) Bežci sa zbavili akejkoľvek nepotrebnej príťaže alebo nákladu, ktorý by ich mohol spomaľovať, tým, že  sa obnažili. Hoci by sme to zavrhli ako necudné a neslušné, bežali tak s jediným cieľom — získať cenu. Pavol chcel poukázať na to, že ak majú bežci v pretekoch o život dostať cenu, musia sa zbaviť čohokoľvek, čo by im v behu prekážalo. To bola dobrá rada pre vtedajších kresťanov a je dobrá aj pre nás dnes. Aká príťaž alebo aký náklad by nám mohol brániť získať cenu v pretekoch o život?

‚Odložme všetku príťaž‘

4. Na čo sa zameriavali ľudia v Noachových dňoch?

⁴ Pavol radil, aby sme ‚odložili všetku príťaž‘. To zahŕňa čokoľvek, čo by nám mohlo brániť plne sa sústrediť na preteky a vynakladať v nich maximálne úsilie. Čo by mohlo byť takou príťažou? Zamerajme sa na Noacha, jedného z mužov, o ktorých hovoril Pavol, a spomeňme si na Ježišove slová: „Ako sa to dialo v Noachových dňoch, tak to bude aj v dňoch Syna človeka.“ ​(Luk. 17:26) Ježiš nehovoril v prvom rade o zničení nebývalého rozsahu, ktoré má prísť, ale poukazoval na spôsob života ľudí. (Prečítajte Matúša 24:37–39.) Väčšina ľudí v Noachových dňoch sa nezaujímala o Boha a už vôbec sa nesnažila robiť to, čo sa mu páči. Čo odvádzalo ich pozornosť od týchto dôležitých vecí? Nič zvláštne. Jedli, pili a uzatvárali manželstvá — čo je bežnou súčasťou života. Podľa Ježiša bol skutočný problém v tom, že si nič „nevšimli“.

5. Čo nám môže pomôcť, aby sme úspešne dobehli do cieľa?

⁵ Tak ako Noach a jeho rodina, aj my máme každý deň veľa práce. Musíme si zarábať na živobytie a starať sa o seba a svoju rodinu. To si môže vyžadovať veľa času, energie a prostriedkov. Zvlášť v ťažkých ekonomických podmienkach by sme sa mohli ľahko stať úzkostlivými o veci, ktoré potrebujeme k životu. Okrem toho ako kresťania oddaní Bohu máme dôležité teokratické povinnosti. Zúčastňujeme sa na službe, pripravujeme sa na kresťanské zhromaždenia a navštevujeme ich a máme tiež osobné štúdium a rodinné uctievanie, aby sme zostali duchovne silní. Hoci Noach mal v službe Bohu veľa práce, „urobil to práve tak“. (1. Mojž. 6:22) Niet pochýb, že ak máme v kresťanských pretekoch dobehnúť do cieľa, je životne dôležité, aby bol náklad, ktorý musíme niesť, čo najmenší, a aby sme si k nemu zbytočne nepridávali.

6., 7. Na akú Ježišovu radu by sme mali pamätať?

⁶ Čo mal Pavol na mysli, keď povedal, aby sme odložili „všetku príťaž“? Samozrejme, nemôžeme sa úplne zbaviť všetkej zodpovednosti, ktorú máme. V tejto súvislosti pamätajme na Ježišove slová: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ ​(Mat. 6:31, 32) Z Ježišových slov vidno, že aj takzvané normálne veci ako jedlo a oblečenie sa môžu  stať príťažou alebo kameňom potknutia, ak nie sú na správnom mieste.

⁷ Teraz sa zamerajme na slová „váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete“. Vyplýva z nich, že náš nebeský Otec, Jehova, prispeje svojím dielom k tomu, aby boli uspokojené naše potreby. Sľub, že dostaneme všetko, čo potrebujeme, neznamená, že budeme mať všetko, čo by sa nám osobne páčilo alebo čo by sme chceli. No napriek tomu sme nabádaní, aby sme neboli úzkostliví o veci, o ktoré „sa dychtivo usilujú národy“. Prečo? Ježiš dal neskôr svojim poslucháčom túto radu: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo.“ ​(Luk. 21:34, 35)

8. Prečo je zvlášť teraz dôležité ‚odložiť všetku príťaž‘?

⁸ Cieľová čiara je priamo pred nami. Aké nerozumné by bolo, keby sme si tesne pred cieľom pridávali zbytočný náklad, ktorý by nám beh iba sťažoval! Preto je namieste Pavlova múdra rada: „Je to prostriedok k veľkému zisku, tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou“ alebo spokojnosťou. (1. Tim. 6:6) Keď si tieto slová vezmeme k srdcu, výrazne sa zvýši naša šanca získať cenu.

„Hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“

9., 10. a) Na čo sa vzťahuje vyjadrenie „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“? b) Ako by sme sa do tohto hriechu mohli zapliesť?

⁹ Pavol povedal, že máme odložiť nielen „všetku príťaž“, ale aj „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“. Čo by ním mohlo byť? Grécke slovo preložené ako „ľahko sa zapliesť“ sa v Biblii vyskytuje iba raz, a to v tomto verši. Učenec Albert Barnes vysvetlil: „Tak ako bežec dbá na to, aby si neobliekol odev, ktorý by sa mu pri behu mohol omotať okolo nôh a spomaľovať ho, aj kresťan musí konať podobne a dať bokom všetko, čo sa podobá na taký odev.“ Kresťan by nemal pripustiť, aby sa takto zaplietol, čiže aby sa dopustil hriechu v podobe oslabenia alebo straty viery. Ako by sa to mohlo stať?

¹⁰ Kresťan nestratí vieru za noc. Môže sa to diať postupne a nebadane. Predtým Pavol vo svojom liste vystríhal, aby sme sa nedali ‚odvliecť preč‘ a aby sa v nás „nevyvinulo zlé srdce bez viery“. (Hebr. 2:1; 3:12) Keď sa bežcovi okolo nôh omotá odev, je takmer isté, že spadne. Preto nesmie ignorovať skutočnosť, že určitý odev mu môže pri behu spôsobiť problémy. Čo by mohlo viesť k tomu, že by prehliadal takéto riziko? Možno nedbanlivosť, prílišná sebadôvera alebo rozptyľujúce vplyvy. Aké poučenie si môžeme vziať z Pavlovej rady?

11. Čo by mohlo spôsobiť, že stratíme vieru?

¹¹ Mali by sme pamätať na to, že strata viery je výsledok toho, čo robíme v priebehu istého času. O ‚hriechu, do ktorého sa ľahko zapletáme‘, ďalší učenec poznamenáva, že je to „hriech, ktorý je oproti nám v obrovskej výhode, a to vzhľadom na naše okolnosti, naše založenie, našich spoločníkov“. Inak povedané, prostredie, v akom sa pohybujeme, slabosti, ktoré máme, a ľudia, s ktorými sa stretávame, môžu mať na nás silný vplyv. To všetko môže oslabiť našu vieru alebo dokonca spôsobiť, že ju stratíme. (Mat. 13:3–9)

12. Aké pripomienky by sme si mali vziať k srdcu, ak nechceme stratiť vieru?

¹² Trieda verného a rozvážneho otroka nám už roky pripomína, aby sme si dávali pozor na to, čo pozeráme a počúvame, inými  slovami, na čo zameriavame svoje srdce a svoju myseľ. Vystríha nás pred tým, aby sme sa nedali zapliesť do osídla honby za peniazmi a majetkom. Z trate by sme mohli zísť, aj keby sme sa rozptyľovali pozlátkou a leskom sveta zábavy alebo nekonečnou ponukou technických noviniek. Bolo by vážnou chybou myslieť si, že takéto rady sú príliš prísne alebo sa týkajú len iných, zatiaľ čo my osobne sme voči takému nebezpečenstvu imúnni. Osídla, ktoré nám kladie do cesty Satanov svet a do ktorých sa môžeme ľahko zapliesť, sú nenápadné a rafinované. Nedbanlivosť, prílišná sebadôvera a rozptyľujúce vplyvy priviedli niektorých k pádu a mohli by ohroziť aj našu nádej na získanie ceny života. (1. Jána 2:15–17)

13. Ako sa môžeme chrániť pred škodlivými vplyvmi?

¹³ Deň čo deň sme vystavení vplyvu ľudí, ktorí presadzujú ciele, hodnoty a zmýšľanie tohto sveta. (Prečítajte Efezanom 2:1, 2.) No to, do akej miery nás ovplyvnia, záleží hlavne na nás, na tom, ako na ich vplyv reagujeme. ‚Vzduch‘, o ktorom hovoril Pavol, je smrtiaci. Musíme si dávať stále pozor, aby sme sa ním neudusili, lebo inak by sme nedobehli do cieľa. Čo nám pomáha vytrvávať v pretekoch? Príklad Ježiša, o ktorom možno povedať, že je dokonalý vedúci bežec. (Hebr. 12:2) Máme aj príklad Pavla, ktorý sa počítal medzi bežcov v kresťanských pretekoch a spoluveriacich nabádal, aby ho napodobňovali. (1. Kor. 11:1; Fil. 3:14)

Ako dosiahnuť cenu?

14. Ako sa Pavol pozeral na svoju účasť v pretekoch?

¹⁴ Ako sa Pavol pozeral na svoju účasť v pretekoch? Keď sa poslednýkrát prihováral starším z Efezu, povedal: „Nepovažujem svoju dušu za drahú, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od  Pána Ježiša.“ ​(Sk. 20:24) Bol ochotný obetovať všetko, aj svoj život, aby dobehol do cieľa. Všetko to úsilie a tvrdá práca, ktorú vynaložil v súvislosti s dobrým posolstvom, by boli márne, keby pre niečo nedokončil svoj beh. Ale Pavol nebol sebaistý a nemyslel si, že víťazstvo má už zaručené. (Prečítajte Filipanom 3:12, 13.) Až na konci svojho života s určitou istotou povedal: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ ​(2. Tim. 4:7)

15. Aké povzbudenie dal Pavol svojim spolubežcom v pretekoch?

¹⁵ Navyše Pavol vrúcne túžil, aby aj jeho spolukresťania dobehli do cieľa a neodstúpili z pretekov. Napríklad kresťanov vo Filipi nabádal, aby usilovne pracovali na svojej záchrane. Museli ‚pevným zovretím držať slovo života‘. Pavol dodal: „Aby som mal v Kristovom dni dôvod na jasot, že som nadarmo nebežal alebo nadarmo tvrdo nepracoval.“ ​(Fil. 2:16) Podobne nabádal aj kresťanov v Korinte: „Bežte tak, aby ste [cenu] dosiahli.“ ​(1. Kor. 9:24)

16. Prečo by mal byť pre nás cieľ, čiže cena, niečo skutočné?

¹⁶ Pri behu na dlhé trate, akým je napríklad maratón, nie je spočiatku cieľovú čiaru vidieť. No bežec je počas celých pretekov zameraný na cieľ, a to tým viac, čím je k nemu bližšie. Podobne by to malo byť v našom behu. Cieľ, čiže cena, musí byť pre nás niečo skutočné. To nám pomôže, aby sme ju získali.

17. Ako nám viera pomáha zameriavať sa na cenu?

¹⁷ „Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme,“ napísal Pavol. (Hebr. 11:1) Abrahám a Sára boli ochotní zanechať pohodlný spôsob života a žiť ako ‚cudzinci a dočasní usadlíci v krajine‘. Čo im pomohlo? „Videli [splnenie Božích sľubov] zďaleka.“ Mojžiš zavrhol „dočasný pôžitok z hriechu“ i „egyptské poklady“. Odkiaľ mal vieru a silu urobiť to? „Hľadel v ústrety vyplateniu odmeny.“ ​(Hebr. 11:8–13, 24–26) Je pochopiteľné, že keď Pavol opisoval každého z týchto ľudí, vždy začal slovom „vierou“. Práve viera im umožnila hľadieť za skúšky a ťažkosti, ktoré prežívali, a vidieť, čo pre nich Boh robí a ešte urobí v budúcnosti.

18. Čo môžeme robiť, aby sme odložili „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“?

¹⁸ Keď budeme rozjímať o mužoch a ženách viery spomenutých v 11. kapitole Hebrejom a budeme napodobňovať ich príklad, pomôže nám to pestovať si vieru a odložiť „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“. (Hebr. 12:1) Môžeme tiež ‚dbať jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom‘ tým, že sa na zhromaždeniach stretávame s ľuďmi, ktorí si pestujú rovnakú vieru. (Hebr. 10:24)

19. Prečo si myslíš, že je dôležité zameriavať sa na cenu?

¹⁹ Koniec našich pretekov je blízko. Cieľová čiara je akoby na dohľad. Vďaka viere a Jehovovej pomoci môžeme aj my ‚odložiť všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme‘. Áno, môžeme bežať tak, aby sme dosiahli cenu — požehnania, ktoré nám sľúbil náš Boh a Otec, Jehova.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo znamená odložiť „všetku príťaž“?

• Čo by mohlo spôsobiť, že kresťan stratí vieru?

• Prečo sa musíme zameriavať na cenu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Čo je „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“, a ako by sme sa doň mohli zapliesť?