Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Jihova Ọ Riẹ Owhẹ?

Kọ Jihova Ọ Riẹ Owhẹ?

Kọ Jihova Ọ Riẹ Owhẹ?

“Ọghẹnẹ ọ riẹ otu nọ erọ eriẹ.”—2 TIM. 2:19.

1, 2. (a) Eme o jọ Jesu oja? (b) Enọ vẹ u fo nọ ma re roro kpahe?

ẸDẸJỌ ohwo Farisi jọ o bru Jesu ze ọ tẹ nọe nọ: “Ujaje ovẹ o mae ro eva izi na?” Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Whọ rẹ rehọ eva ra kpobi, gbe ẹzi ra kpobi, gbe iroro ra kpobi, you Ọnowo na Ọghẹnẹ ra.” (Mat. 22:35-37) Jesu o you Ọsẹ obọ odhiwu riẹ gaga, yọ o ru lele eme yena nọ ọ ta na. Ofariẹ, usu riẹ kugbe Jihova o jariẹ oja, yọ o dhesẹ onana evaọ emamọ uzuazọ nọ o yeri. Oye jabọ nọ, taure o te ti whu, ọ rọ ta nọ Ọghẹnẹ ọ riẹ riẹ wọhọ ọnọ ọ romatotọ koko izi riẹ. Fikiere, Jesu ọ daji uyoyou Ọghẹnẹ.—Jọn 15:10.

2 Ahwo buobu nẹnẹ a rẹ ta nọ a you Ọghẹnẹ. Ababọ avro, ma be hae ta ere re. Rekọ, enọ jọ nọ e r’oja nọ ma re roro kpahe họ: ‘Kọ Ọghẹnẹ ọ riẹ omẹ? Ẹvẹ Jihova o rri omẹ? Kọ o rri omẹ wọhọ odibo riẹ?’ (2 Tim. 2:19) O rrọ uvẹ-ọghọ ulogbo re ma wo usu okpekpe kugbe Osu ehrugbakpọ na.

3. Fikieme ahwo jọ a re ro roro inọ a rẹ sae nyusu kugbe Jihova ha, kọ eme o re fi obọ họ k’omai whaha iroro itieye?

3 Ghele na, o rẹ jọ bẹbẹ kẹ makọ enọ i you Jihova re a roro nọ a rẹ sae nyusu okpekpe kugbei. Ahwo jọ a re rri oma rai inọ a fioka ha, fikiere a re roro nọ a sae jọ idibo Jihova ha. Rekọ o rrọ oware evawere gaga inọ Jihova o bi rri omai ere he. (1 Sam. 16:7) Pọl ukọ na o kere se ibe Ileleikristi riẹ nọ: “Ọ nọ o you Ọghẹnẹ ọye Ọghẹnẹ ọ rẹ riẹ.” (1 Kọr. 8:3) Re Ọghẹnẹ ọ riẹ owhẹ, who re you rie. Dai roro onana: Fikieme who bi ro se emagazini nana? Fikieme whọ be rọ daoma rọ eva ra kpobi, ẹzi ra kpobi, iroro ra kpobi, gbe ẹgba ra kpobi gọ Jihova? Otẹrọnọ whọ roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame no, eme ọ lẹliẹ owhẹ ru onana? Ebaibol ọ ta nọ Jihova, ọnọ ọ rẹ kiẹ idu ahwo riwi na, o bi si ahwo owoma re a nyusu kugbei. (Se Hagai 2:7; Jọn 6:44.) Fikiere, o rẹ sai mu owhẹ ẹro inọ fikinọ Jihova o si owhẹ whọ be rọ gọe na. O re gbabọkẹ enọ o si gb’oma na ha otẹrọnọ a kru ẹrọwọ rai. Ọghẹnẹ o rri rai ghaghae, yọ o you rai ziezi.—Ol. 94:14.

4. Fikieme u ro fo re ma hai roro didi kpahe usu mai kugbe Ọghẹnẹ?

4 Nọ Jihova o si omai no na, o rẹ jọ omai oja re ma daji uyoyou riẹ. (Se Jud 20, 21.) Kareghẹhọ inọ Ebaibol o dhesẹ nnọ ma gbẹ yọroma ha ma rẹ sai ghoro siọ Ọghẹnẹ ba hayo si oma noi. (Hib. 2:1; 3:12, 13) Wọhọ oriruo, taure Pọl ukọ na o te ti kere eme nọ e rrọ 2 Timoti 2:19 na, ọ fodẹ Himẹnayọs avọ Filẹtus. Ezae ivẹ nana a jẹ gọ Jihova vẹre, rekọ uwhremu na a te kie no edhere uzẹme na no. (2 Tim. 2:16-18) Kareghẹhọ re inọ ejọ nọ e jẹ gọ Ọghẹnẹ evaọ ikoko obọ Galesha a kie no ukoko na uwhremu na. (Gal. 4:9) Ajọ ma rri emamọ usu nọ ma wo kugbe Ọghẹnẹ vo vievie he.

5. (a) Iruemu jọ vẹ e rẹ were Ọghẹnẹ? (b) Iriruo vẹ ma be te t’ẹme kpahe?

5 U wo iruemu jọ nọ e rẹ were Jihova gaga. (Ol. 15:1-5; 1 Pita 3:4) Idibo Ọghẹnẹ jọ erọ oke anwae a wo ẹrọwọ gbe omaurokpotọ. Joma ta kpahe ezae ivẹ jọ nọ Jihova o you fikinọ a dhesẹ iruemu nana. Ma te jẹ ta kpahe ọzae jọ nọ o dhesẹ omorro nọ o je roro nọ ọ rrọ usu kugbe Ọghẹnẹ, kpakiyọ Jihova ọ se riẹ no. Ma ti wuhrẹ eware iwoma buobu no iriruo nana ze.

Ọsẹ Enọ I Wo Ẹrọwọ

6. (a) Didi evaifihọ Abraham o wo kpahe eyaa Jihova? (b) Ẹvẹ Jihova ọ rehọ Abraham?

6 Abraham ọ jọ ohwo nọ o ‘wo ẹrọwọ.’ A tube sei “ọsẹ enọ e rọwo kpobi.” (Emu. 15:6; Rom 4:11) Fikinọ Abraham o wo ẹrọwọ, ọ nya siọ uwou riẹ, egbẹnyusu riẹ, gbe ekwakwa efe riẹ ba, ọ tẹ kwa kpohọ oria uthethabọ jọ. (Emu. 12:1-4; Hib. 11:8-10) Ẹrọwọ Abraham ọ gbẹ jọ gaga makọ nọ ikpe buobu e vrẹ no. Oye jabọ nọ “ọ jẹ rọwo nọ ọ rẹ rehọ Aiziki dhe-idhe,” wọhọ epanọ Jihova ọ ta kẹe. (Hib. 11:17-19) Abraham o fievahọ eyaa Jihova, fiki onana Ọghẹnẹ o rri rie ghaghae; Ọghẹnẹ ọ ginẹ riẹ Abraham. (Se Emuhọ 18:19.) Orọnikọ Jihova ọ riẹ nọ Abraham ọ jọ uzuazọ ọvo ho; ọ rehọ e riẹ wọhọ ogbẹnyusu oyoyou.—Jem. 2:22, 23.

7. Eme ma rẹ kareghẹhọ kpahe eyaa kpobi nọ Jihova ọ ya, kọ ẹvẹ onana u kpomahọ Abraham?

7 Kareghẹhọ inọ ẹkwotọ nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa riẹ kẹ Abraham na o te rie obọ evaọ edẹ uzuazọ riẹ hẹ. Yọ ọ ruẹ emọ riẹ nọ i bu wọhọ “uwẹkpẹ akotọ abade” he. (Emu. 22:17, 18) Dede nọ eyaa nana i rugba evaọ edẹ uzuazọ riẹ hẹ, Abraham o fi ẹrọwọ ọgaga họ Jihova. Ọ riẹ inọ eyaa Ọghẹnẹ e rẹ seba erugba ha. Ẹhẹ, ẹrọwọ nọ Abraham o wo o dhesẹ oma via evaọ uzuazọ nọ o yeri. (Se Ahwo Hibru 11:13.) Kọ Jihova ọ riẹ omai wọhọ enọ i wo ọkpọ ẹrọwọ Abraham?

O Gwọlọ Ẹrọwọ re Ohwo Ọ Hẹrẹ Jihova

8. Eware vẹ ahwo jọ a gwọlọ nọ a re le t’obọ?

8 Eware jọ e rẹ sae jariẹ nọ ma gwọlọ le t’obọ. Re a rọo, yẹ emọ, je wo omokpokpọ yọ emamọ isiuru nọ e rrọ ohwo kpobi oma. Rekọ ahwo buobu a te sai le eware nana jọ t’obọ họ. O tẹ via kẹ omai ere, owọ nọ ma jẹ u re dhesẹ epanọ ẹrọwọ mai ọ ga te.

9, 10. (a) Oghẹrẹ vẹ otujọ a be rọ gwọlọ ru isiuru rai gba? (b) Ẹvẹ who rri orugba eyaa Ọghẹnẹ?

9 Re ohwo ọ rọ ekpehre edhere le isiuru nana t’obọ yọ oware areghẹ hẹ. Oyena o rẹ raha usu ohwo kugbe Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, ahwo jọ a salọ oghẹrẹ usiwo imu nọ o wọso izi Jihova. Amọfa, fiki oghẹrẹ iruo nọ a rrọ, a bi wo uvẹ kẹ uviuwou rai hi hayo kpohọ iwuhrẹ ukoko ho. Kọ ẹvẹ kpahe usu orọo nọ a rẹ nya kugbe ohwo nọ ọ rrọ ukoko ho? Otẹrọnọ Oleleikristi jọ o ru ere kọ ọ be ginẹ gwọlọ re Jihova ọ riẹe? O hae jọnọ Abraham o bru okpakpa kpahe orugba eyaa nọ Ọghẹnẹ ọ ya kẹe, ẹvẹ Jihova ọ hai rri rie? Kọ ẹvẹ o hae jọ otẹrọnọ ohẹrẹ o bẹ Abraham no, o te muọ uzuazọ akpọriọ họ eyeri je ru okpodẹ kẹ omariẹ ukpenọ ọ rẹ hẹrẹ Jihova? (Wawo Emuhọ 11:4.) Kọ Jihova ọ hai gbe rri rie wọhọ emamọ ohwo?

10 Eware vẹ whọ gwọlọ ruẹ orugba rai? Kọ ẹrọwọ ra ọ ga te epanọ whọ sae rọ hẹrẹ Jihova, ọnọ ọ ya eyaa inọ o ti ru emamọ ẹgwọlọ ra kpobi gba kẹ owhẹ? (Ol. 145:16) Wọhọ epanọ o jọ kẹ Abraham, o sae jọnọ orugba eyaa Ọghẹnẹ jọ e te vẹrẹ te epanọ ma gwọlọ họ. Ghele na, o te were Jihova otẹrọnọ ma wo ọkpọ ẹrọwọ Abraham jẹ be rọ uruemu mai dhesẹ iẹe via. Ma ti wo erere otẹrọnọ ma ru ere.—Hib. 11:6.

Ohẹriẹ nọ O Rrọ Omaurokpotọ gbe Omorro

11. Uvẹ-ọghọ sa-sa vẹ Kora ọ reawere rai, kọ eme onana u dhesẹ kpahe usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ?

11 Mosis o wo ohẹriẹ no Kora gaga evaọ adhẹẹ ọrọkẹ ọruẹrẹfihotọ gbe ẹjiroro Jihova. Uruemu rai u kpomahọ oghẹrẹ nọ Jihova o rri rai. Kora yọ ohwo orua Livai nọ o no uviuwou Kohat ze, yọ ọ reawere uvẹ-ọghọ sa-sa. Ọ jariẹ nọ Jihova ọ rọ edhere igbunu siwi emọ Izrẹl evaọ Abade Ọwawae na, ọ jọ abọ Ọghẹnẹ okenọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ a kpe emọ Izrẹl nọ e gọ ọmọ-eruẹ oro na, ọ tẹ jẹ jọ usu enọ e jẹ wọ okọ ọvọ na. (Ọny. 32:26-29; Ik. 3:30, 31) U muẹro inọ ọ gọ Jihova ziezi evaọ ikpe buobu yọ ahwo buobu evaọ evuẹ na a rri rie wọhọ emamọ oriruo.

12. Wọhọ epanọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28, eme Kora o ru fiki omorro riẹ?

12 Rekọ okenọ orẹwho Izrẹl o jọ udhude na je kpohọ Ẹkwotọ Eyaa na, Kora o te roro nọ eruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ jọ i gbe kiehọ họ. Ezae egba ivẹ gbe udhuvẹ gbe ikpe (250) erọ orẹwho na a te kuomagbe Kora be gwọlọ ru inwene. Fikinọ Kora avọ ahwo nana a be gọ Ọghẹnẹ ziezi anwẹdẹ, a roro inọ onana o kẹ rai udu nọ a re ro ru epanọ u je rai. A ta kẹ Mosis nọ: “Wha nya therabọ hrọ! keme ogbotu na kpobi erẹri kohwo kohwo kpobi, keme ỌNOWO na avọ ae a rọ.” (Ik. 16:1-3) Omorro o da Kora avọ ahwo riẹ oma fia. Mosis ọ ta kẹ ae nọ: “ỌNOWO na o re ti dhesẹ ọnọ ọrọ ọriẹ.” (Se Ikelakele 16:5.) Okiokiọ riẹ, Jihova o te kpe Kora avọ enọ e jọ abọ riẹ jẹ kpareso Mosis na kpobi.—Ik. 16:31-35.

13, 14. Idhere vẹ Mosis o ro dhesẹ omaurokpotọ?

13 Wo ohẹriẹ, Mosis ọ jọ “wowou, vi ahwo kpobi nọ a jẹ ria evaọ akpọ na.” (Ik. 12:3) O dhesẹ omaurokpotọ riẹ via ẹkwoma ekpọvio Jihova kpobi nọ o lele. (Ọny. 7:6; 40:16) Mosis ọ rọ edhere ọvuọvo wọso hayo dheva kpahe eruẹrẹfihotọ Jihova ha. Wọhọ oriruo, Jihova o dhesẹ omoware kpobi nọ a rẹ rọ bọ uwou-udhu na, wọhọ ekọlọ ilulu na gbe epanọ a re thuru ehọ nọ e te jọ uwou-udhu na. (Ọny. 26:1-6) Ọkpako jọ ọ tẹ rrọ ukoko ra nọ o re lele omoware kpobi t’oka, uzou o rẹ sai dh’owhẹ. Rekọ, Jihova yọ ọsẹro ọgbagba nọ ọ rẹ kẹ idibo riẹ iruo avọ evaifihọ inọ a te riẹ iruo na ru. Nọ ọ tẹ fodẹ ugogo edhere nọ ọ gwọlọ nọ a ro ru oware jọ, kiyọ o wo emamọ ẹjiroro nọ o ro ru ere. Rekọ muẹrohọ inọ okenọ Jihova ọ fodẹ ugogo edhere nọ Mosis o re ro ru iruo nọ ọ kẹ riẹ, Mosis ọ dheva ha, wọhọ ẹsenọ Jihova o bi si ọghọ noi oma hayo be kẹe uvẹ ru onọ u je rie he. Ukpoye, Mosis ọ ta kẹ iruiruo na re a “ru epanọ ỌNOWO na ọ ta.” (Ọny. 39:32) Mosis o wo omaurokpotọ kẹhẹ! O vuhumu inọ iruo na erọ Jihova, yọ oruiruo gheghe ọ rrọ.

14 Omaurokpotọ Mosis o wariẹ dhesẹ oma via evaọ okenọ ọ rẹriẹ ovao dhe uyero obẹbẹ jọ. Evaọ ẹdẹjọ nọ emọ Izrẹl a jẹ go inọ a wo ame he, eva e tẹ dha Mosis, ọ gbẹ rọ orro kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Fiki onana, Jihova ọ tẹ ta kẹ Mosis inọ o ti su ahwo na ruọ Ẹkwotọ Eyaa na ha. (Ik. 20:2-12) Tei te Erọn, oniọvo riẹ, a thihako ẹgo emọ Izrẹl ikpe buobu no. Rekọ, fikinọ o ruthọ ẹsiẹvo ọyena, oware nọ o bi rẹro riẹ anwẹdẹ na u ti tei obọ họ. Eme Mosis o ru? Dede nọ oware na o kẹ riẹ uye, avọ omaurokpotọ Mosis ọ rehọ onọ Jihova ọ ta na. Ọ riẹ nọ Jihova yọ Ọghẹnẹ okiẹrẹe, ọnọ o wo ọriẹwẹ hẹ. (Izie. 3:25-27; 32:4) Nọ who te roro kpahe Mosis, who gbe rri rie wọhọ ohwo nọ Jihova ọ riẹ ziezi?—Se Ọnyano 33:12, 13.

O Gwọlọ Omaurokpotọ re Ohwo O Yoẹme kẹ Jihova

15. Eme omorro nọ Kora o dhesẹ u wuhrẹ omai?

15 Jihova ọ te jẹ omai rehọ otẹrọnọ ma bi ru lele inwene nọ a bi ru evaọ ukoko na jẹ be roma kpotọ kẹ enọ e be kpọ omai. Kora avọ ahwo riẹ a siomano Ọghẹnẹ fikinọ a wo omorro jẹ kare ẹrọwọ. Dede nọ Kora o rri Mosis wọhọ ọkpọkuọzae jọ gheghe nọ ọ be hae jẹ iroro kẹ ae kẹdẹ kẹdẹ, Jihova họ ọnọ o je gine su orẹwho na. O thọrọ Kora ẹro inọ Jihova họ ọnọ o bi su ai, fikiere ọ gbẹ roma kpotọ kẹ enọ Ọghẹnẹ o je ro su ai hi. O hai ti woma kẹ Kora re ọ hẹrẹ bẹsenọ Jihova o re ru eware vẹ hayo kpọ eware vi otẹrọnọ o gwọlọ ere. Rekọ fiki omorro riẹ, ikpe na kpobi nọ ọ rọ gọ Jihova na i te zihe ruọ ivrẹvru.

16. Ẹvẹ Jihova o ti rri omai otẹrọnọ ma rọ aro kele oriruo omaurokpotọ Mosis?

16 Oware nọ o via kẹ Kora na o rrọ obọdẹ unuovẹvẹ kẹ ekpako ukoko gbe amọfa evaọ ukoko na nẹnẹ. O gwọlọ omaurokpotọ re ma hẹrẹ Jihova je lele ọkpọvio enọ ọ be rọ kpọ omai. Kọ ma wo omaurokpotọ jẹ rrọ wolẹ wọhọ Mosis? Kọ ma bi dhesẹ ovuhumuo kẹ enọ e be kpọ omai jẹ be roma kpotọ ru lele ekpọvio rai? Kọ ma be sae kpọ oma mai nọ eware e gbẹ nya epanọ ma gwọlọ họ? Ma te ru ere, kiyọ Jihova ọ te jẹ omai rehọ re. Jihova o ti rri omai ghaghae otẹrọnọ ma be roma kpotọ je yoẹme.

Jihova Ọ Riẹ Enọ E Rrọ Eriẹ

17, 18. Eme ma re ru re Jihova o gbe se omai ahwo riẹ?

17 U fo re ma hai roro kpahe ahwo nọ Jihova o you je zizie re a jọ egbẹnyusu riẹ. Abraham gbe Mosis a gba ha yọ a wo ethobọ wọhọ epanọ ma wo. Ghele na, Jihova ọ jẹ rae rehọ re a jọ idibo riẹ. Rekọ, oriruo Kora o dhesẹ nọ ma gbẹ yọroma ha, ma sai kiukeku Jihova, ma gbe wo ọjẹrehọ riẹ hẹ. U fo re mai omomọvo ma nọ oma mai nọ: ‘Kọ ẹvẹ Jihova o bi rri omẹ? Eme mẹ rẹ sai wuhrẹ no iriruo Ebaibol nọ ma ta kpahe no na ze?’

18 O rẹ sae wha omosasọ se owhẹ re whọ riẹ nọ Jihova o re rri enọ e be gọe wọhọ ahwo riẹ. Fikiere, gbẹ hai dhesẹ ẹrọwọ, omaurokpotọ, gbe ekwakwa-aghae efa nọ i re ru owhẹ jọ ghaghae kẹ Ọghẹnẹ. Ababọ avro, re Jihova ọ riẹ omai yọ uvẹ-ọghọ ulogbo nọ o rẹ wha evevọwẹ se omai enẹna, gbe eghale buobu evaọ obaro.—Ol. 37:18.

Kọ Whọ Kareghẹhọ?

• Emamọ usu vẹ whọ sai wo kugbe Jihova?

• Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele ẹrọwọ Abraham?

• Eme ma rẹ sai wuhrẹ no oriruo Kora gbe ọrọ Mosis ze?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26]

Wọhọ Abraham, kọ ma wo ẹrọwọ inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ kpobi gba?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]

Kora ọ rọwo roma kpotọ kẹ ọruẹrẹfihotọ Jihova ha

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]

Kọ Jihova ọ riẹ owhẹ wọhọ ọnọ ọ rẹ roma kpotọ jẹ jẹ ọkpọvio rehọ?