Napodobňujte ich vieru

Postavila sa za Boží ľud

ESTER sa blíži k nádvoriu paláca v Šušane. Srdce jej bije ako zvon. Snaží sa ho nejako upokojiť, ale je to ťažké. Všetko v paláci — farebné reliéfy okrídlených býkov, lukostrelcov a levov z glazúrovaných tehál, žliabkované kamenné stĺpy a veľkolepé sochy a dokonca i jeho umiestnenie na obrovských terasách blízko zasnežených vrcholkov pohoria Zagros s výhľadom na priezračné vody rieky Choaspes — to všetko bolo navrhnuté tak, aby každému návštevníkovi pripomínalo obrovskú moc muža, za ktorým Ester ide, muža, ktorý sám seba nazýva „veľkým kráľom“. A tento muž je jej manžel.

Manžel? Ako veľmi sa Ahasver líšil od manžela, akého by si predstavovalo ktorékoľvek bohabojné židovské dievča! * Ahasver si nebral príklad z takých mužov, ako bol napríklad Abrahám, ktorý pokorne poslúchol Boží pokyn, aby urobil to, čo mu hovorí jeho manželka Sára. (1. Mojžišova 21:12) Vedel len veľmi málo, ak vôbec niečo, o Jehovovi, Bohu, ktorého uctievala Ester, a o jeho zákonoch. Ahasver však poznal perzské zákony a jeden z nich zakazoval to, čo sa Ester práve chystala urobiť. Podľa tohto zákona bol každý, kto sa bez predvolania objavil pred perzským vládcom, hoden smrti. Ester nebola predvolaná, ale napriek tomu išla za kráľom. Keď sa blížila k vnútornému nádvoriu, kde ju už kráľ mohol zo svojho trónu zahliadnuť, možno mala pocit, že kráča v ústrety smrti. (Ester 4:11; 5:1)

Prečo bola Ester ochotná takto riskovať? A čo sa môžeme naučiť z príkladu viery tejto pozoruhodnej ženy? Skôr ako si odpovieme na tieto otázky, povedzme si niečo o tom, ako sa Ester vôbec stala kráľovnou Perzie.

„Krásny vzhľad“

Ester bola sirota. O jej rodičoch toho veľa nevieme. Svojej dcére dali meno Hadasa, čo je hebrejský výraz pre „myrtu“, krásny bielo kvitnúci krík. Keď zomreli, dievčatka sa súcitne ujal jeden z ich príbuzných, láskavý muž menom Mardocheus. Bol Esteriným bratrancom, ale bol od nej oveľa starší. Vzal si ju k sebe domov a staral sa o ňu ako o vlastnú dcéru. (Ester 2:5–7, 15)

Mardocheus s Ester žili ako židovskí vyhnanci v hlavnom meste Perzie, kde pravdepodobne museli znášať opovrhovanie pre svoje náboženstvo a Zákon, ktorý sa snažili dodržiavať. Ale Ester mala k svojmu bratrancovi určite blízky vzťah, lebo ju učil o Jehovovi, milosrdnom Bohu, ktorý svoj ľud v minulosti mnohokrát zachránil — a urobí to opäť. (3. Mojžišova 26:44, 45) Medzi Ester a Mardocheom zjavne vzniklo pevné puto založené na láske a lojálnosti.

Mardocheus bol zrejme nejakým úradníkom na hrade v Šušane a spolu s ďalšími kráľovými služobníkmi pravidelne sedával v jeho bráne. (Ester 2:19, 21; 3:3) Ako Ester  strávila svoju mladosť, to nevieme, ale môžeme sa domnievať, že sa starala o svojho staršieho bratranca a o jeho dom, ktorý sa pravdepodobne nachádzal v chudobnejšej časti mesta na opačnom brehu rieky, než stál kráľovský palác. Možno rada chodievala na šušanský trh, kde svoj tovar vystavovali zlatníci, striebrotepci a iní kupci. Ester určite ani len vo sne nenapadlo, že raz bude pre ňu tento luxusný tovar niečím bežným. Vôbec netušila, čo ju v budúcnosti čaká.

Zosadená kráľovná

Prišiel deň, keď celý Šušan vzrušene rozprával o tom, čo sa udialo za múrmi kráľovského paláca. Ahasver usporiadal pre svojich šľachticov veľkú hostinu s vyberanými jedlami a vínom. V priebehu hostiny sa rozhodol zavolať svoju krásnu manželku, kráľovnú Vašti, ktorá bola v tom čase na hostine, ktorú usporiadala pre ženy. Ale Vašti odmietla prísť. Pokorený kráľ sa v hneve obrátil na svojich radcov, aby povedali, ako má byť Vašti potrestaná. Čo sa s ňou stalo? Bola zosadená z pozície kráľovnej. Kráľovi sluhovia potom začali po celej krajine hľadať krásne mladé panny, aby si kráľ spomedzi nich vybral novú kráľovnú. (Ester 1:1–2:4)

V tom čase bola Ester už dospelá žena. Mardocheus sa na ňu zrejme z času na čas s úľubou zahľadel a s hrdosťou i obavami si uvedomil, že jeho malá sesternica už vyrástla — a stala sa z nej pozoruhodne krásna žena. „Tá mladá žena mala peknú postavu a krásny vzhľad,“ čítame o nej. (Ester 2:7) Telesná krása je príťažlivá, ale musí sa spájať s múdrosťou a pokorou. Inak môže viesť k márnomyseľnosti, pýche a ďalším nepekným črtám osobnosti. (Príslovia 11:22) Už ste sa s tým niekedy stretli? A ako to bude v prípade Ester? Bude pre ňu jej krása prínosom alebo nevýhodou? To mal ukázať čas.

Ester neunikla pozornosti kráľových sluhov. Zobrali ju od Mardochea a priviedli ju spolu s inými pannami do prepychového paláca za riekou. (Ester 2:8) Muselo to byť ťažké lúčenie, veď tí dvaja si boli ako otec a dcéra. Mardocheus určite nechcel, aby sa jeho adoptívna dcéra vydala za pohana, ani keby to bol samotný kráľ, ale v tomto prípade mal zviazané ruky. Ester pred svojím odchodom určite dychtivo počúvala každú jeho radu! Keď ju viedli do šušanského paláca, v mysli jej vírilo množstvo otázok. Čo ju len čaká?

„Získavala priazeň v očiach každého, kto ju videl“

Ester sa zrazu ocitla v úplne novom a cudzom svete. Okolo nej bolo „mnoho mladých žien“, ktoré boli privedené zo všetkých kútov Perzskej ríše. Určite mali odlišné zvyky,  postoje a hovorili rôznymi jazykmi. Pod dohľadom strážcu žien Hegaja mali tieto mladé ženy počas jedného roka podstúpiť rozsiahlu skrášľovaciu kúru, ku ktorej patrili masáže vonnými olejmi. (Ester 2:8, 12) V takomto prostredí a pri takomto spôsobe života sa z nich ľahko mohli stať namyslené a súperivé ženy, posadnuté svojím vzhľadom. Ako to ovplyvnilo Ester?

Nikto z ľudí si istotne nerobil o Ester väčšie starosti ako Mardocheus. Čítame, že deň čo deň chodil k domu žien tak blízko, ako sa len dalo, a snažil sa zistiť, ako sa jej darí. (Ester 2:11) Tie kusé informácie, ktoré sa k nemu dostali, možno cez ochotných sluhov z kráľovej domácnosti, ho určite napĺňali otcovskou hrdosťou. Prečo?

Ester na Hegaja tak zapôsobila, že s ňou zaobchádzal mimoriadne láskavo a dal jej sedem dievčat, aby jej slúžili, a najlepšie miesto v dome žien. V správe sa dokonca píše: „Ester celý čas stále získavala priazeň v očiach každého, kto ju videl.“ ​(Ester 2:9, 15) Mohla na každého tak hlboko zapôsobiť len svojou krásou? Nie, Ester mala v sebe niečo viac.

Čítame o nej napríklad: „Ester nepovedala o svojom ľude ani o svojich príbuzných, lebo Mardocheus jej prikázal, že to nemá povedať.“ ​(Ester 2:10) Mardocheus ju poučil, aby neprezradila svoj židovský pôvod. Nepochybne vedel, že ľudia na perzskom kráľovskom dvore majú voči jeho ľudu mnoho predsudkov. Určite sa veľmi tešil, keď sa dozvedel, že Ester sa aj teraz, keď už nebola pod jeho dohľadom, správa múdro a je poslušná.

Podobne aj dnes môžu mladí ľudia rozradostňovať srdce svojich rodičov alebo opatrovníkov. Aj vtedy, keď nie sú pod ich dohľadom — a možno sú dokonca obklopení plytkými, nemorálnymi či zlomyseľnými ľuďmi —, môžu odolávať škodlivým vplyvom a držať sa zásad, o ktorých vedia, že sú správne. Takým konaním rozradostňujú srdce svojho nebeského Otca, tak ako Ester. (Príslovia 27:11)

Keď nastal čas, aby bola Ester privedená pred kráľa, dostala možnosť vybrať si, čokoľvek by chcela, možno aby sa ešte viac skrášlila. Poslúchla však Hegajovu radu a prejavila skromnosť, keď nežiadala o nič viac, než čo  jej bolo ponúknuté. (Ester 2:15) Pravdepodobne si uvedomovala, že samotnou krásou si kráľovo srdce nezíska. Skromnosť a pokora však bola na tomto kráľovskom dvore vzácna ako šafran. Uvažovala Ester správne, ak tieto vlastnosti postavila nad krásu?

V biblickej správe nachádzame odpoveď: „Kráľ si zamiloval Ester viac ako všetky ostatné ženy, takže dosiahla pred ním viac priazne a milujúcej láskavosti ako všetky ostatné panny. A nasadil kráľovskú pokrývku hlavy na jej hlavu a urobil ju kráľovnou namiesto Vašti.“ ​(Ester 2:17) Pre toto pokorné židovské dievča muselo byť ťažké prispôsobiť sa takej veľkej životnej zmene — stala sa novou kráľovnou, manželkou v tom čase najmocnejšieho panovníka na zemi! Stúplo jej to do hlavy? Spyšnela?

Vôbec nie! Ester sa ďalej poslušne držala rád svojho adoptívneho otca Mardochea. Svoj židovský pôvod udržiavala v tajnosti, a keď sa neskôr Mardocheus dozvedel, že dvaja dvorní úradníci chcú zavraždiť Ahasvera, Ester poslušne oznámila kráľovi Mardocheovo varovanie a plány sprisahancov boli zmarené. (Ester 2:20–23) Svojou pokorou a poslušnosťou stále dávala najavo vieru vo svojho Boha. Dnes málokto považuje poslušnosť za cnosť, bežná je skôr neposlušnosť a vzbura. Ale ľudia, ktorí majú skutočnú vieru, si cenia poslušnosť tak ako Ester.

Jej viera je skúšaná

Na dvore kráľa Ahasvera získal veľmi významné postavenie muž menom Háman. Kráľ ho vymenoval za ministerského predsedu a Háman sa stal jeho hlavným radcom a druhým najmocnejším mužom v ríši. Kráľ dokonca nariadil, že každý, kto Hámana uvidí, musí sa mu pokloniť. (Ester 3:1–4) Pre Mardochea predstavoval tento zákon problém. Považoval za správne poslúchať kráľa, ale nie za cenu nerešpektovania Boha. Háman bol totiž „syn Hammedátu Agagského“. Bol teda očividne potomkom Agaga, amalekitského kráľa, ktorého popravil Boží prorok Samuel. (1. Samuelova 15:33) Amalekiti boli takí zlí, že sa stali nepriateľmi Jehovu a Izraela. Jehova Amalekitov ako národ odsúdil. * (5. Mojžišova 25:19) Ako by sa teda nejaký bohabojný Žid mohol klaňať potomkovi amalekitského kráľa? Pre Mardochea to bolo nemysliteľné. Vo svojom postoji zostal pevný. Dodnes sú bohabojní muži a ženy ochotní riskovať život, len aby neporušili zásadu: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29)

Háman zúril. Ale nestačilo mu len nájsť spôsob, ako sa zbaviť Mardochea. Mal v úmysle vyhladiť celý Mardocheov ľud! Išiel za kráľom a vykreslil mu Židov vo veľmi zlom svetle. Bez toho, aby konkrétne uviedol, ktorý národ má na mysli, naznačil, že je to bezvýznamný ľud, „oddelený a rozptýlený medzi národmi“. Dokonca povedal, že neposlúchajú kráľove zákony — sú to teda nebezpeční buriči. Ponúkol kráľovi, že prispeje do kráľovskej pokladnice obrovskou sumou peňazí, aby uhradil výdavky na vyvraždenie všetkých Židov v ríši. * Ahasver mu dal svoj pečatný prsteň, aby ním mohol zapečatiť akékoľvek nariadenie, ktoré sa rozhodne vydať. (Ester 3:5–10)

Zakrátko už poslovia na koňoch uháňali do všetkých kútov rozľahlej Perzskej ríše s oznámením o rozsudku smrti pre Židov. Predstavte si, čo asi spôsobilo toto vyhlásenie v odľahlom Jeruzaleme, kde ostatok Židov, ktorí sa  vrátili z babylonského vyhnanstva, s ťažkosťami obnovoval mesto, ktoré ešte nemalo obranné múry! Keď sa k Mardocheovi dostala táto strašná správa, možno si pomyslel práve na nich a tiež na svojich priateľov a príbuzných v Šušane. V silnom citovom rozrušení si roztrhol odev, dal si na seba vrecovinu, na hlavu si nasypal popol a vyšiel doprostred mesta, kde hlasno nariekal. Háman však sedel s kráľom pri víne a vôbec ho netrápilo, aký žiaľ spôsobil mnohým Židom a ich priateľom v Šušane. (Ester 3:12–4:1)

Mardocheus vedel, že musí konať. Ale čo mohol urobiť? Ester sa dopočula o jeho tiesni a poslala mu odevy, ale on sa nechcel dať utešiť. Možno už dlho uvažoval o tom, prečo jeho Boh, Jehova, dovolil, aby mu jeho milovanú Ester vzali a urobili z nej kráľovnú po boku pohanského vládcu. Teraz sa zdalo, že ten dôvod vychádza na svetlo. Mardocheus poslal kráľovnej odkaz, v ktorom na ňu naliehal, aby sa u kráľa za Židov prihovorila, a tak sa postavila „za svoj ľud“. (Ester 4:4–8)

Keď Ester dostala Mardocheov odkaz, srdce v nej zamrelo. Stála pred najväčšou skúškou svojej viery. Dostala strach a vo svojej odpovedi Mardocheovi to otvorene priznala. Pripomenula mu kráľov zákon, že ak pred neho niekto predstúpi bez predvolania, vynáša nad sebou ortieľ smrti. Takémuto rozsudku by sa priestupník vyhol len vtedy, keby k nemu kráľ vystrel svoje zlaté žezlo. Mohla Ester očakávať, že k nej bude kráľ taký zhovievavý, zvlášť keď vezmeme do úvahy, aký osud stihol Vašti, ktorá odmietla prísť, keď si ju kráľ dal zavolať? Ester Mardocheovi povedala, že  kráľ po ňu neposlal už tridsať dní! Čo ak medzitým stratila priazeň náladového monarchu? * (Ester 4:9–11)

Mardocheus odpovedal Ester veľmi pevne, aby posilnil jej vieru. Jasne jej povedal, že ak niečo neurobí ona, záchrana pre Židov príde z iného zdroja. Ako však môže očakávať, že bude ušetrená, keď prenasledovanie naberie na sile? Tým dal Mardocheus najavo svoju hlbokú vieru v Jehovu, ktorý nikdy nedovolí, aby bol jeho ľud vyhladený a aby sa jeho sľuby nesplnili. (Jozua 23:14) Potom sa Ester opýtal: „Kto vie, či si kráľovskú dôstojnosť nedosiahla pre čas, ako je tento?“ ​(Ester 4:12–14) Mardocheus plne dôveroval svojmu Bohu, Jehovovi. A čo my? (Príslovia 3:5, 6)

Viera silnejšia ako strach zo smrti

Pre Ester nadišiel rozhodujúci okamih. Požiadala Mardochea, aby sa on i ostatní jej krajania spolu s ňou po tri dni postili, a svoj odkaz uzavrela výrokom, ktorý sa zachoval až dodnes ako vyjadrenie čistej viery a odvahy: „Ak zahyniem, tak zahyniem.“ ​(Ester 4:15–17) Počas tých troch dní sa istotne modlila vrúcnejšie než kedykoľvek vo svojom živote. Napokon však obávaná chvíľa nadišla. Obliekla si svoje najkrajšie kráľovské rúcho a upravila sa tak, aby na kráľa urobila čo najlepší dojem. A vykročila.

Ako sme opísali na začiatku tohto článku, Ester sa blížila ku kráľovskému nádvoriu. Môžeme si len predstavovať, ako jej úzkosť zvierala srdce a ako úpenlivo sa modlila. Vošla na nádvorie, odkiaľ už mohla vidieť Ahasvera sediaceho na tróne. Možno sa usilovala čítať v jeho tvári — v tvári orámovanej pestovanými pravidelnými kučerami vlasov a dorovna zastrihnutou bradou. Ak musela chvíľu čakať, tá chvíľa jej musela pripadať ako večnosť. Ale potom ju jej manžel zbadal. Určite bol prekvapený, ale pri pohľade na ňu črty jeho tváre okamžite zmäkli. Vystrel k nej svoje zlaté žezlo! (Ester 5:1, 2)

Ester bola prijatá a vypočutá. Postavila sa za svojho Boha a za svoj ľud, a tým dala nádherný príklad viery všetkým Božím služobníkom až do dnešných čias. Ale to bol len začiatok náročnej úlohy, na ktorú sa podujala. Podarí sa jej presvedčiť kráľa, že jeho obľúbený radca Háman je podlý intrigán? Bude schopná pomôcť svojmu ľudu? To sa dozvieme v budúcom článku tohto seriálu.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Mardocheus bol na svoju adoptívnu dcéru právom hrdý

[Obrázok na strane 20]

Ester vedela, že pokora a múdrosť je oveľa dôležitejšia než telesný vzhľad

[Obrázok na stranách 22, 23]

Ester riskovala život pre záchranu Božieho ľudu