Skip to content

Skip to table of contents

Akoʻi Hoʻo fānaú

Taimi ʻOku Totonu Ke Tau Nofoʻaki ʻĀʻā Aí

Taimi ʻOku Totonu Ke Tau Nofoʻaki ʻĀʻā Aí

TE KE loto-tatau nai ko e nofoʻaki ʻāʻā ʻi he taimi ʻokú ke ʻi ʻapiako aí ʻoku mahuʻinga. ʻOku fiemohea ʻa e tokolahi lolotonga e ngaahi piliote ʻenau kalasí, ka ke akó, kuo pau ke ke nofoʻaki ʻāʻā. Mahalo ʻokú ke toe ʻalu foki ki he ngaahi fakatahá ʻa ia ʻokú ke ako ai ʻa e Tohi Tapú.

Ko e hā ʻokú ke pehē ʻe lava ke ke fai ke tokoniʻi ai koe ke nofoʻaki ʻāʻaá? * Ko e fakakaukau ʻe taha ko e mohe efiafia ange he poʻulí. Mahalo ko ha kiʻi mohe he hoʻatā efiafí ʻe toe tokoni foki. Tau sio angé pe ko e hā ʻe lava ke tau ako mei he meʻa naʻe hoko ki ha talavou naʻá ne tō ʻo mohe he tuʻapoó ʻi he pō ʻe taha lolotonga ha malanga ʻa e ʻapositolo ko Paulá. Sio ki he Tohi Tapú ʻi he Ngāue vahe 20, veesi 7 ki he 12, pea sio angé ki he meʻa naʻe hokó.

Naʻe ʻaʻahi ʻa Paula ki he fakatahaʻanga naʻe tuʻu he kolo taulanga ko Taloasí. ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapú ko Paulá “naʻe teu ke ne mavahe ʻi he ʻaho hono hokó” ʻi ha vaka. Ko ia “naʻe fai ai pē ʻene leá ʻo aʻu ki he tuʻapoó.” ʻOku tau lau: “Naʻe tangutu ʻi he matapā teké ha kiʻi talavou ko hono hingoá ko ʻŪtiko, pea naʻá ne tō hifo ʻo māʻumohe lolotonga ia ʻa e kei lea ʻa Paulá.” Ko e hā e meʻa hono hoko naʻe hokó?

Naʻe tō ʻa ʻŪtiko mei he matapā teké ki lalo “mei he fungavaka uá.” Naʻe lele hifo ʻa Paula mo e niʻihi kehé he sitepú ʻi he vave taha ʻo ʻenau malavá. Naʻe ʻi he kelekelé ʻa ʻŪtiko—kuó ne mate! ʻE lava ke ke sioloto atu ki he mamahi ne nau ongoʻí kotoa?— ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapú naʻe puke hake ʻe Paula ʻa ʻŪtiko ʻo fāʻofua kiate ia. ʻIkai fuoloa ne kalanga fiefia ʻa Paula: ‘ʻOua ʻe hohaʻa, ʻokú ne sai pē!’ Naʻe toe fakafoki mai ʻe he ʻOtuá ʻa ʻŪtiko ke moʻui!

Ko e hā ʻoku lava ke tau ako fekauʻaki mo e ʻOtuá mei he meʻa naʻe hoko kia ʻŪtikó?— Ko e meʻa ʻe taha ko Sihova, ʻa ʻetau Tamai fakahēvaní, ʻe lava ke ne toe fakafoki mai ʻa e kau maté ke moʻui, ʻo kau ai ʻa e fānaú. ʻOku mahinoʻi mo ʻofaʻi koe ʻe Sihova, ʻio, ʻo toe lahi ange ia ʻi hoʻo ongo mātuʻá. ʻI he taimi naʻe ʻi māmani ai ʻa Sīsuú, naʻá ne fakahaaʻi pe ʻoku fēfē ʻa e Tamaí ʻi heʻene puke ʻa e fanga kiʻi fānaú ʻo tāpuakiʻi kinautolu. Naʻá ne toe fokotuʻu hake ha tamaiki, ʻo kau ai ha kiʻi taʻahine taʻu 12.

ʻOku anga-fēfē hoʻo ongoʻí ʻi hoʻo ʻiloʻi ʻoku ʻofaʻi koe ʻe hoʻo Tamai fakahēvaní?— ʻIo, ʻokú ne ʻai kitautolu ke tau toe ʻofa kia Sihova pea loto ke talangofua ki he meʻa ʻokú Ne folofolaʻakí. ʻOkú ke ʻiloʻi ʻa e founga ʻe lava ke tau fakahaaʻi ai ʻoku tau ʻofa ʻiate Iá?— Ko e founga ʻe taha ko e leaʻaki ʻoku tau pehē. Naʻe pehē ʻe Sīsū: “ʻOku ou ʻofa ʻi he Tamaí.” Ka naʻe fai ʻe Sīsū ʻa e meʻa lahi ange ʻi he leaʻaki pē naʻá ne ʻofa ki he ʻOtuá. Naʻá ne fakahaaʻi ia ʻi he meʻa naʻá ne faí.

Naʻe talangofua ʻa Sīsū ki he ʻOtuá. “ʻOku ou fai maʻu pē ʻa e ngaahi meʻa ʻoku fakahōifua kiate iá,” ko e lea ia ʻa Sīsuú. Kapau ʻoku tau fai ʻa e meʻa tatau, tā ko e fakahōifuaʻi ʻa Sihova mo hono ʻAló, ʻa Sīsū, te tau feinga ʻaki hotau lelei tahá ke nofoʻaki ʻāʻā ʻi he taimi ʻoku totonu aí.

Lau ʻi hoʻo Tohi Tapú

^ Kapau ʻokú ke lautohi mo ha kiʻi tama, ko e kohí ʻoku fakamanatu ai ke kiʻi mālōlō pea fakaʻaiʻai ʻa e kiʻi tamá ke ʻomai ʻene fakakaukaú.