Radujme sa spolu!

ŠŤASTIE a radosť je čoraz ťažšie dosiahnuť. Mnohým sa zdá takmer nemožné, aby sa s druhými delili o pozitívne zážitky a radostné pocity. Zvlášť vo veľkých mestách sa v dnešnej dobe žije tak, že ľudia sa uzatvárajú do seba a izolujú sa od druhých.

„Osamelosť je veľmi bežný stav,“ hovorí profesor psychobiológie Alberto Oliverio, a „niet pochýb, že život v husto zastavaných oblastiach prispieva k izolácii. V mnohých prípadoch to vedie k tomu, že sa nezaujímame o osobný život kolegu v práci, suseda, či pokladníčky, ktorá pracuje v blízkom supermarkete.“ Taká izolácia často vedie k depresii.

Kresťania sú však v odlišnej situácii a prejavujú iného ducha. Apoštol Pavol napísal: „Vždy sa radujte.“ ​(1. Tes. 5:16) Je veľa dôvodov, aby sme boli radostní a spolu sa radovali. Uctievame Najvyššieho Boha, Jehovu; rozumieme biblickému posolstvu pravdy; máme nádej na záchranu a na večný život; a môžeme tiež pomáhať druhým, aby sa  aj oni radovali z tých istých dobrých vecí. (Žalm 106:4, 5; Jer. 15:16; Rim. 12:12)

Praví kresťania sa vyznačujú tým, že sa radujú a o svoju radosť sa delia s druhými. Preto neprekvapuje, že Pavol Filipanom napísal: „Mám radosť a radujem sa so všetkými vami. Aj vy majte radosť a radujte sa so mnou.“ ​(Fil. 2:17, 18) Pavol tu dvakrát tesne za sebou hovorí o tom, že máme mať radosť a že sa máme spolu radovať.

Kresťania sa musia dôsledne vyhýbať akémukoľvek sklonu izolovať sa. Nikto, kto sa odťahuje od druhých, sa nemôže radovať so spoluveriacimi. Ako teda môžeme poslúchať Pavlovo nabádanie „naďalej sa radujte v Pánovi“ spolu so svojimi bratmi? Inými slovami, ako sa môžeme s bratmi naďalej radovať v súvislosti s naším vzťahom k Pánovi? (Fil. 3:1)

Radujme sa so spoluveriacimi

Keď Pavol písal list Filipanom, pravdepodobne bol v tom čase uväznený v Ríme za svoju kazateľskú činnosť. (Fil. 1:7; 4:22) No väzenie nestlmilo jeho nadšenie pre službu. Naopak, radoval sa z toho, že slúži Jehovovi naplno a že je „vylievaný ako tekutý obetný dar“. (Fil. 2:17) Z Pavlovho postoja vidíme, že radosť nezávisí od okolností. Hoci bol Pavol vo väzení, vyjadril sa: „Budem [sa] aj naďalej radovať.“ ​(Fil. 1:18)

Pavol kedysi založil vo Filipi zbor a cítil k tamojším bratom mimoriadnu náklonnosť. Vedel, že keď im povie, akú radosť má zo služby Jehovovi, povzbudí ich to. Preto napísal: „Bratia, chcem, aby ste vedeli, že sa moje záležitosti vyvinuli skôr na pokrok dobrého posolstva ako inak, takže sa moje väzenské putá v spojení s Kristom stali verejne známymi medzi celou Prétoriánskou strážou a všetkými ostatnými.“ ​(Fil. 1:12, 13) To, že Pavol povedal o tejto povzbudzujúcej skúsenosti ďalším, bolo prejavom toho, že mal radosť a že sa radoval spolu s bratmi. Filipania sa zasa mali radovať s Pavlom. Ak to však mali robiť, nesmeli sa dať zastrašiť tým, čo zažíval; mali napodobňovať jeho príklad. (Fil. 1:14; 3:17) Filipania sa okrem toho mohli naďalej zmieňovať o Pavlovi vo svojich modlitbách a pomáhať mu a podporovať ho, nakoľko to bolo v ich silách. (Fil. 1:19; 4:14–16)

Prejavujeme takého radostného ducha ako Pavol? Usilujeme sa všímať si pozitívne stránky našej kresťanskej služby i okolností, ktoré  vplývajú na náš život? Keď sme v spoločnosti bratov, je dobré radovať sa z toho, čo sme zažili vo zvestovateľskej službe. Na to nepotrebujeme senzačné skúsenosti. Možno sa nám podarilo zaujať niekoho posolstvom o Kráľovstve, lebo sme použili zvlášť účinný úvod alebo logické argumenty. Azda sme sa dobre porozprávali s domácim o určitom biblickom verši. Alebo nás v obvode jednoducho spoznali ako Jehovových svedkov a už len to bolo vynikajúce svedectvo. Keď sa rozprávame o takýchto skúsenostiach, je to spôsob, ako sa spolu radovať.

Mnohí z Jehovovho ľudu prinášali a stále prinášajú obete, aby sa dovŕšilo kazateľské dielo. Priekopníci, cestujúci dozorcovia, bételiti, misionári a medzinárodní služobníci sa nasadzujú v službe celým časom a majú z toho radosť. Máme z toho radosť aj my a radujeme sa s nimi? Potom prejavujme svoju vďačnosť za týchto drahých ‚spolupracovníkov pre Božie kráľovstvo‘. (Kol. 4:11) Keď sme s nimi na zborových zhromaždeniach alebo na kresťanských zjazdoch, môžeme ich zo srdca povzbudzovať. Môžeme tiež napodobňovať ich príklad horlivosti. A môžeme si vytvárať ‚príležitosti‘ na to, aby sme si vypočuli ich zážitky a povzbudzujúce vyjadrenia, tak, že im prejavíme pohostinnosť, napríklad ich pozveme k spoločnému stolu. (Fil. 4:10)

Radujme sa s tými, ktorí sú v skúškach

Keď Pavol vytrvával v prenasledovaní a prekonával skúšky, posilňovalo to jeho odhodlanie zostať verný Jehovovi. (Kol. 1:24; Jak. 1:2, 3) Vedel, že bratia vo Filipi sa zrejme stretnú s podobnými skúškami a jeho vytrvalosť ich povzbudí, a to bol preňho dôvod, aby mal radosť a radoval sa s nimi. Preto napísal: „Bola [vám] daná prednosť pre Krista, aby ste v neho nielen uverili, ale aj preňho trpeli. Bojujete totiž rovnaký boj, aký ste videli pri mne a o akom teraz v mojom prípade počujete.“ ​(Fil. 1:29, 30)

Podobne aj dnes kresťania trpia za to, že svedčia o Bohu. Niekedy je odpor proti nim spojený s násilím, ale často má nenápadnejšiu formu. Môže mať podobu falošných obvinení odpadlíkov, nepriateľstva zo strany rodinných príslušníkov či posmechu spolupracovníkov a spolužiakov. Ježiš upozorňoval, že tieto skúšky by nás nemali ani prekvapiť, ani zastrašiť. Naopak, sú dôvodom na radosť. Ježiš povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ ​(Mat. 5:11, 12)

Nemali by sme byť vystrašení ani zdesení, keď počujeme o tom, že v niektorých krajinách sú naši bratia kruto prenasledovaní. Naopak, mali by sme sa radovať z ich vytrvalosti. Môžeme sa za nich modliť a prosiť Jehovu, aby im pomohol vytrvať a udržať si vieru. (Fil. 1:3, 4) Pre týchto drahých bratov azda nemôžeme urobiť nič viac, ale môžeme pomôcť tým v našom zbore, ktorí prechádzajú skúškami. Môžeme sa o nich zaujímať a podporovať ich. Môžeme si vytvárať príležitosti na to, aby sme sa s nimi radovali, tak, že ich občas pozveme na naše večerné rodinné uctievanie, pôjdeme s nimi do zvestovateľskej služby a budeme sa spolu s nimi venovať oddychovým činnostiam.

Naozaj máme veľa dôvodov na to, aby sme sa spolu radovali! Vzdorujme duchu tohto sveta, v ktorom je bežné izolovať sa od druhých, a naďalej sa s bratmi deľme o svoju radosť. Keď to budeme robiť, nielenže tým prispejeme k láske a jednote v zbore, ale budeme sa tiež môcť naplno tešiť z toho, že sme časťou kresťanského bratstva. (Fil. 2:1, 2) Teda pamätajme na Pavlovo nabádanie: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ ​(Fil. 4:4)

[Prameň ilustrácie na strane 6]

Glóbus: s láskavým dovolením Replogle Globes