Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Ako bol financovaný chod Jehovovho chrámu v Jeruzaleme?

Rôzne chrámové služby sa financovali z daní, hlavne z povinných desiatkov. Ale boli tu aj iné formy daní. Napríklad keď sa staval svätostánok, Jehova nariadil Mojžišovi, aby od každého Izraelitu spísaného pri sčítaní ľudu vyzbieral po pol striebornom šekli. Mal to byť „príspevok Jehovovi“. (2. Mojžišova 30:12–16)

Časom sa zjavne stalo zvykom, že každý Žid ročne prispieval na chrám touto fixnou sumou. Práve túto ročnú chrámovú daň mal Peter na Ježišov pokyn zaplatiť mincou, ktorú vybral z úst vylovenej ryby. (Matúš 17:24–27)

Pred niekoľkými rokmi sa v Jeruzaleme našli dve strieborné mince, aké sa používali na zaplatenie chrámovej dane. Jedna z nich bola vyrazená v roku 22 n. l. v Týre a našla sa v jednom z jeruzalemských kanálov z prvého storočia. Na jednej strane tohto šekla je hlava Melkarta, čiže Baala, hlavného božstva Týru, a na druhej strane je orol sediaci na prove lode. Druhá minca, ktorá sa našla v sutinách odstránených z chrámového vrchu, sa datuje do prvého roku židovskej vzbury proti Rímu (66/67 n. l.). Je na nej kalich a tri vyvíjajúce sa plody granátovníka a nápisy „pol šekla“ a „Svätý Jeruzalem“. Dr. Gabriel Barkay o tejto nájdenej minci hovorí, že nesie „známky poškodenia ohňom, s najväčšou pravdepodobnosťou tým ohňom, ktorý v roku 70 n. l. zničil druhý chrám“.

Nakoľko pôsobivé boli stavebné projekty babylonského kráľa Nebukadnesara?

Biblická kniha Daniel uvádza Nebukadnesarove (Nabuchodonozorove) slová: „Či nie je toto Veľký Babylon, ktorý som sám postavil pre kráľovský dom v sile svojej moci a na dôstojnosť svojho majestátu?“ ​(Daniel 4:30) Bolo toto staroveké mesto naozaj také veľkolepé?

Historici pripisujú Nebukadnesarovi vybudovanie chrámov, palácov, mestských múrov a nádherných terasovitých záhrad. Hlavný chrám v centre Babylona mal zikkurat (vežu), ktorý bol vysoký pravdepodobne vyše 70 metrov. Ale „najslávnejším [Nebukadnesarovým] projektom je Cesta procesií a Ištarina brána,“ píše sa v knihe Babylon—City of Wonders (Babylon — mesto divov). Cesta procesií, ktorá viedla cez Ištarinu bránu, bola lemovaná reliéfmi kráčajúcich levov. Samotnú bránu, najveľkolepejší vchod do Babylona, táto kniha opisuje slovami: „Zahalená do plášťa z tmavomodrých glazovaných tehál a ozdobená reliéfmi stoviek kráčajúcich býkov a drakov, poskytovala starovekému návštevníkovi vstupujúcemu do hlavného mesta určite nezabudnuteľný pohľad.“

Začiatkom 20. storočia archeológovia vykopali tisícky fragmentov Ištarinej brány i Cesty procesií a potom mnohé z nich použili pri rekonštrukcii týchto pamiatok v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

[Obrázky na strane 12]

Skutočná veľkosť

[Pramene ilustrácií]

Hore: Clara Emit, s láskavým dovolením Israel Antiquities Authority; dole: Zev Radovan

[Obrázok na strane 12]

Rekonštrukcia Ištarinej brány