AKÝ problém bol podľa vášho názoru vo vzťahu Fredericka a Leanne? Obaja to mysleli dobre. Obaja milovali Boha. A obaja chápali, aké je dôležité študovať Bibliu spoločne. Ale práve to, čo im mohlo pomôcť zjednotiť sa, ich zdanlivo rozdeľovalo. Možno spoločne študovali, ale nerozvíjali si duchovnosť ako manželia.

Čo je duchovnosť? Prečo by si ju manželské dvojice mali rozvíjať? S akými ťažkosťami sa pri tom môžu stretnúť a ako ich môžu prekonať?

Duchovnosť alebo „duchovné zmýšľanie“ v biblickom zmysle je určitý postoj alebo prístup k životu. (Júda 18, 19) Napríklad biblický pisateľ Pavol poukazuje na rozdiel medzi postojom duchovného človeka a telesného človeka. Naznačuje, že ľudia, ktorí majú telesné sklony, sa zameriavajú viac na seba než na druhých. Namiesto toho, aby sa snažili žiť podľa Božích noriem, robia to, čo je správne v ich vlastných očiach. (1. Korinťanom 2:14; Galaťanom 5:19, 20)

Naproti tomu ľudia s duchovným postojom si cenia Božie normy. Vnímajú Jehovu Boha ako svojho Priateľa a usilujú sa napodobňovať jeho osobnosť. (Efezanom 5:1) Preto sa k iným  správajú láskavo a jemne. (2. Mojžišova 34:6) A poslúchajú Boha aj vtedy, keď to pre nich nie je výhodné. (Žalm 15:1, 4) „Rozumiem tomu tak,“ hovorí Darren, ktorý žije v Kanade a je 35 rokov ženatý, „že duchovný človek vždy myslí na to, ako jeho reč a konanie ovplyvní jeho priateľstvo s Bohom.“ Jeho manželka Jane dodáva: „Myslím si, že duchovná žena sa denne usiluje o to, aby sa ovocie Božieho ducha stalo súčasťou jej osobnosti.“ ​(Galaťanom 5:22, 23)

Samozrejme, na to, aby si človek rozvíjal duchovný postoj, nemusí žiť v manželstve. Biblia učí, že každý z nás má zodpovednosť spoznávať Boha a napodobňovať ho. (Skutky 17:26, 27)

Teda prečo by si manželské dvojice mali rozvíjať duchovnosť spoločne? Zamyslite sa nad týmto znázornením: Dvaja záhradkári majú spoločnú záhradku a chcú v nej pestovať zeleninu. Jeden sa rozhodne sadiť v určitý čas roku, ale ten druhý si myslí, že by sa malo sadiť neskôr. Jeden chce použiť určitý typ hnojiva, kým ten druhý je zásadne proti tomu, lebo si myslí, že rastliny to nepotrebujú. Jeden chce pracovať v záhradke každý deň, kým ten druhý to nepovažuje za potrebné a len by sedel so založenými rukami. Za takých okolností záhrada možno prinesie nejakú úrodu, ale určite nie takú, akú by priniesla, keby sa obaja záhradkári dohodli, ako budú postupovať, a potom by na tom spolupracovali.

Manžel a manželka sú ako takíto záhradkári. Ak si rozvíja duchovnosť iba jeden z nich, ich vzťah sa môže zlepšiť. (1. Petra 3:1, 2) O čo je však lepšie, keď sa obaja partneri dohodnú, že budú uplatňovať Božie normy, a keď sa obaja veľmi snažia, aby sa v službe Bohu navzájom podporovali! „Dvaja sú lepší ako jeden,“ napísal múdry kráľ Šalamún. Prečo? „Pretože majú dobrú odmenu za svoju tvrdú prácu. Lebo keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka.“ ​(Kazateľ 4:9, 10)

Pravdepodobne túžite rozvíjať si duchovnosť spolu so svojím manželským partnerom. Ale tak ako je to pri starostlivosti o záhradu, túžba sama osebe neprinesie výsledky. Všimnite si dva problémy, s ktorými sa môžete stretnúť, a návrhy, ako ich môžete zvládnuť.

PROBLÉM č. 1: Nevieme si nájsť čas.

„Manžel ma vyzdvihne z práce vždy o siedmej večer,“ hovorí Sue, ktorá je vydatá ešte len krátko. „Keď prídeme domov, čakajú na nás všetky domáce práce. Je to boj medzi mysľou a telom. Myseľ nám hovorí, že by sme mali ako manželia venovať nejaký čas tomu, aby sme si rozvíjali duchovnosť, ale telo sa dožaduje odpočinku.“

Možné riešenie: Buďte pružní a ochotní spolupracovať. Sue hovorí: „S manželom sme sa rozhodli, že budeme vstávať skôr a pred odchodom do práce si spolu prečítame nejakú časť Biblie a porozprávame sa o nej. Manžel mi tiež pomáha s niektorými domácimi prácami, aby som mala viac času a aby sme mohli byť viac spolu.“ Čo im prináša takéto zvýšené úsilie? Suin manžel Ed hovorí: „Zistil som, že keď sa so Sue pravidelne rozprávame o duchovných veciach, dokážeme lepšie riešiť problémy a zvládať naše starosti.“

Okrem spoločných rozhovorov je dôležitá aj spoločná modlitba. Ako vám môže pomôcť, keď si niekoľko minút denne vyhradíte na to, aby ste sa spolu modlili? Ryan, ktorý je ženatý 16 rokov, hovorí: „Pred nejakým časom sme s manželkou prechádzali v našom vzťahu veľmi ťažkým obdobím. No každý večer sme si vyhradili chvíľu na spoločnú modlitbu a hovorili sme Bohu o tom, čo nás trápi. Som presvedčený, že to nám pomohlo vyriešiť naše problémy a vrátiť do nášho manželstva radosť.“

PROBLÉM č. 2: Každý sme iný.

„Nikdy som nebol študijný typ,“ priznáva Tony. Jeho manželka Natalie hovorí: „Veľmi rada čítam a rada sa o tom aj rozprávam. Ale keď s Tonym pri spoločnom štúdiu rozoberáme nejaký biblický námet, myslím si, že niekedy je zo mňa trochu v rozpakoch.“

Možné riešenie: Buďte svojmu partnerovi oporou, nie súperom ani sudcom. Vyzdvihujte jeho silné stránky a povzbudzujte ho, aby sa ďalej snažil. Tony hovorí: „Manželkino nadšenie pre rozoberanie biblických námetov ma niekedy trochu zastrašuje a v minulosti som sa do takýchto rozhovorov s ňou príliš nehrnul. Natalie ma však veľmi podporuje. Teraz sa spolu pravidelne rozprávame o duchovných veciach. Prišiel som na to, že sa nemám čoho báť. Dokonca sa z týchto spoločných rozhovorov teším. Vďaka nim sme obaja uvoľnenejší a náš vzťah je pokojnejší.“

Mnohé manželské dvojice zistili, že keď si každý týždeň vyhradia čas na spoločné čítanie a štúdium Biblie, ich manželstvo sa tým zlepšuje. Jedno upozornenie: Keď čítate nejakú biblickú radu, nevzťahujte ju hneď na svojho partnera, ale povedzte, ako by ste ju chceli uplatniť vy. (Galaťanom 6:4) Citlivé manželské otázky nechajte na iný čas, nepreberajte ich na vašom štúdiu. Prečo?

Predstavte si, že s rodinou sedíte pri jedle. Bola by to vhodná chvíľa na to, aby ste si vyčistili a obviazali hnisajúcu ranu? Zrejme nie. Asi by ste ostatným vzali chuť do jedla. Ježiš prirovnal spoznávanie a konanie Božej vôle k jedeniu. (Matúš 4:4; Ján 4:34) Ak by ste zakaždým, keď si spoločne sadnete k Biblii, hovorili o citových ranách, mohli by ste svojmu partnerovi vziať chuť na duchovný pokrm. Iste, o problémoch sa treba rozprávať. Ale hovorte o nich v čase, ktorý si na to vyhradíte. (Príslovia 10:19; 15:23)

Ak spoločne ako manželia sejete, teda rozvíjate si duchovnosť, budete vo svojom manželstve žať väčší pokoj a spokojnosť. Božie Slovo nás uisťuje, že „čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať“. (Galaťanom 6:7)

Pravdivosť tejto biblickej zásady môžu dosvedčiť aj Frederick a Leanne, ktorých sme spomínali v úvode tohto článku. Dnes sú spolu už 45 rokov a vedia, že vytrvalosť sa vypláca. „Mal som vo zvyku obviňovať svoju manželku z toho, že nevie komunikovať,“ hovorí Frederick. „Ale časom som si uvedomil, že aj ja sa musím viac snažiť.“ Leanne hovorí: „Ťažké chvíle v našom manželstve nám pomohlo prekonať to, že obaja milujeme Jehovu Boha. Po všetky tie roky sme spolu pravidelne študovali Bibliu a spoločne sme sa modlili. Keď vidím, ako Frederick pracuje na svojej kresťanskej osobnosti, je pre mňa ľahšie milovať ho.“