Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie“

„Neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie“

„Neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie“

„Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ ​(PRÍSL. 3:5)

1., 2. a) Do akých náročných situácií sa môžeme dostať? b) Na koho by sme sa mali spoliehať, keď sme v ťažkostiach, keď sa rozhodujeme alebo keď bojujeme s pokušením, a prečo?

SILVIIN * zamestnávateľ už musel zrušiť niekoľko pracovných miest vo svojej spoločnosti a prepustil viacero zamestnancov. Silvia sa obáva, že teraz je na rade ona. Čo urobí, ak príde o prácu? Ako zaplatí účty? Kresťanka Pamela uvažuje o tom, že sa presťahuje niekam, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Ale má to urobiť? Samuela trápi iný problém. Ešte ako chlapec sa pozeral na pornografiu a teraz, keď už má vyše 20 rokov, bojuje so silným pokušením vrátiť sa k tomuto zlozvyku. Ako môže tomuto pokušeniu odolať?

Na koho sa spoliehaš, keď sa ocitneš v náročnej situácii, keď stojíš pred nejakým dôležitým rozhodnutím alebo keď bojuješ s pokušením? Spoľahneš sa obyčajne sám na seba alebo ‚uvrhneš svoje bremeno na Jehovu‘? (Žalm 55:22) Biblia hovorí: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ ​(Žalm 34:15) Je teda nesmierne dôležité, aby sme celým srdcom dôverovali Jehovovi a nespoliehali sa na svoje vlastné porozumenie. (Prísl. 3:5)

3. a) Čo znamená dôverovať Jehovovi? b) Prečo niektorí môžu mať sklon spoliehať sa na vlastné porozumenie?

Dôverovať Jehovovi celým srdcom znamená robiť veci jeho spôsobom, v súlade s jeho vôľou. Kľúčom k tomu je stále sa k nemu približovať v modlitbách a vrúcne ho prosiť, aby nás viedol. No úplne sa spoľahnúť na Jehovu je pre mnohých náročné. Napríklad kresťanka Lynn priznáva: „Je pre mňa ťažké vkladať úplnú dôveru v Jehovu; stále sa to musím učiť.“ Prečo? Lynn hovorí: „S otcom nemám vlastne žiadny vzťah a matka sa nestarala o moje telesné ani citové potreby. A tak som sa veľmi skoro naučila, že sa o seba musím postarať sama.“ Preto je pre Lynn ťažké plne sa spoľahnúť na kohokoľvek. U niekoho môže sklon spoliehať sa na seba vyplývať z jeho schopností alebo úspechov. Napríklad niektorý starší sa môže natoľko spoliehať na svoje skúsenosti, že si zborové povinnosti plní bez toho, aby sa najprv pomodlil k Bohu.

4. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

Jehova od nás očakáva, že sa budeme úprimne snažiť svoje modlitby podporiť skutkami a že budeme konať v súlade s jeho vôľou. Ako teda nájsť vyrovnanosť, keď máme na jednej strane uvrhnúť svoje starosti na Jehovu a na druhej strane sa usilovať náročné problémy vyriešiť? Na čo si musíme dávať pozor, keď stojíme pred rozhodnutiami? Prečo je dôležitá modlitba, keď sa snažíme odolávať pokušeniam? Pouvažujme teraz o týchto otázkach na základe biblických príkladov.

Keď sme v ťažkostiach

5., 6. Čo urobil Ezechiáš, keď ho ohrozoval asýrsky kráľ?

O judskom kráľovi Ezechiášovi sa v Biblii píše: „Stále sa pridržiaval Jehovu. Neodbočil od jeho nasledovania, ale stále dodržiaval jeho prikázania, ktoré prikázal Jehova Mojžišovi.“ Áno, Ezechiáš „dôveroval Jehovovi, Bohu Izraela“. (2. Kráľ. 18:5, 6) Čo tento kráľ urobil, keď k Jeruzalemu prišiel Rabsáke s ďalšími vyslancami asýrskeho kráľa Senacheriba a s početným vojskom? Mocné asýrske vojsko sa už zmocnilo niekoľkých opevnených judských miest a teraz sa Senacherib zameral na Jeruzalem. Ezechiáš šiel do Jehovovho domu a začal sa modliť: „Ó, Jehova, náš Bože, prosím, zachráň nás z jeho ruky, aby všetky kráľovstvá zeme spoznali, že jedine ty, ó, Jehova, si Boh.“ ​(2. Kráľ. 19:14–19)

Ezechiáš konal v súlade so svojou modlitbou. Už predtým ako sa odišiel modliť do chrámu, dal ľudu pokyn, aby na Rabsákeho podpichovanie neodpovedali. Okrem toho vyslal poslov k prorokovi Izaiášovi s prosbou o radu. (2. Kráľ. 18:36; 19:1, 2) Ezechiáš podnikol také kroky, o ktorých vedel, že sa Jehovovi budú páčiť. Nesnažil sa vymyslieť riešenie, ktoré by bolo v rozpore s Jehovovou vôľou, napríklad tým, že by chcel získať podporu Egypta alebo okolitých národov. Nespoliehal sa na vlastné porozumenie; dôveroval Jehovovi. Keď potom Jehovov anjel zrazil 185 000 Senacheribových mužov, Senacherib odtiahol a vrátil sa do Ninive. (2. Kráľ. 19:35, 36)

7. Akú útechu môžeme načerpať, keď uvažujeme o modlitbách Anny a Jonáša?

Uveďme si ďalšie dva príklady. Anna, manželka Lévitu Elkánu, sa trápila preto, že nemala dieťa. Spoliehala sa však na Jehovu a modlila sa k nemu v súvislosti so svojou situáciou. (1. Sam. 1:9–11, 18) Druhým príkladom je prorok Jonáš, ktorý sa v bruchu ryby modlil: „Zo svojej tiesne som volal k Jehovovi a on mi odpovedal. Z brucha šeolu som kričal o pomoc. Ty si počul môj hlas.“ A Jehova ho zachránil. (Jon. 2:1, 2, 10) Je veľmi utešujúce vedieť, že bez ohľadu na to, v akej zúfalej situácii sa ocitneme, vždy sa môžeme obrátiť na Jehovu s „prosbou o priazeň“. (Prečítajte Žalm 55:1, 16.)

8., 9. Na čo sa Ezechiáš, Anna a Jonáš sústredili vo svojich modlitbách a čo sa z toho učíme?

Z príkladu Ezechiáša, Anny a Jonáša sa tiež učíme, na čo by sme nemali zabúdať, keď sme v nejakej náročnej situácii a modlíme sa. Títo traja Boží služobníci boli v tiesni a prežívali citovú bolesť. Napriek tomu je z ich modlitieb zjavné, že sa nesústredili len na seba a na svoje problémy. Tým najdôležitejším pre nich bolo Božie meno, uctievanie Boha a konanie jeho vôle. Ezechiáša trápilo, že na Jehovovo meno bola vŕšená pohana. Anna sľúbila, že svojho syna, po ktorom tak túži, dá Jehovovi, aby mu slúžil pri svätostánku v Šíle. A Jonáš povedal: „Čo som slávnostne sľúbil, splním.“ ​(Jon. 2:9)

Keď sa v nejakej náročnej situácii modlíme o pomoc, je múdre preskúmať svoje pohnútky. Zameriavame sa v modlitbách výlučne na riešenie svojich ťažkostí alebo pamätáme aj na Jehovu a jeho predsavzatie? Keď trpíme, ľahko sa môže stať, že sa natoľko ponoríme do svojho problému, až začneme strácať zo zreteľa duchovné veci. Teda keď sa modlíme o pomoc, zameriavajme sa na Jehovu, na posvätenie jeho mena a na obhájenie jeho zvrchovanosti. To nám pomôže zachovať si pozitívny postoj, aj keď sa situácia nevyrieši tak, ako sme dúfali. Niekedy nám totiž Jehova môže na modlitby odpovedať tým, že nám dá silu, ktorú potrebujeme, aby sme v skúške vytrvali. (Prečítajte Izaiáša 40:29; Filipanom 4:13.)

Keď stojíme pred nejakým rozhodnutím

10., 11. Čo urobil Jehošafat, keď sa ocitol v situácii, ktorú nevedel riešiť?

10 Ako robíš dôležité rozhodnutia v živote? Stáva sa ti, že sa najprv nejako rozhodneš a potom sa modlíš, aby Jehova tvoje rozhodnutie požehnal? Pouvažuj o tom, čo urobil judský kráľ Jehošafat, keď proti nemu prišli viesť vojnu spojené vojská Ammónčanov a Moábčanov. Judsko nebolo dostatočne mocné, aby obstálo proti takej presile. Čo teda Jehošafat urobil?

11 V Biblii čítame: „Jehošafat dostal strach a zameral svoju tvár hľadať Jehovu.“ Vyhlásil pre celé Judsko pôst a zhromaždil ľud, „aby sa dopytovali Jehovu“. Potom vstal uprostred ‚zboru Júdu a Jeruzalema‘ a začal sa modliť. Okrem iného prosil: „Ó, náš Bože, či nevykonáš nad nimi súd? V nás totiž niet sily pred týmto veľkým zástupom, ktorý prichádza proti nám; a sami nevieme, čo máme robiť, ale naše oči sú upriamené na teba.“ Pravý Boh vypočul Jehošafatovu modlitbu a Judsko zázračne oslobodil. (2. Par. 20:3–12, 17) Nemali by sme sa aj my spoliehať na Jehovu, a nie na svoje vlastné porozumenie, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím, zvlášť ak môže mať vplyv na našu duchovnosť?

12., 13. Aký príklad nám dal kráľ Dávid v tom, ako robiť rozhodnutia?

12 Čo by sme mali robiť, keď sme v situácii, ktorá pre nás nie je až taká ťažká — napríklad preto, lebo v nej vďaka svojim skúsenostiam dokážeme rýchlo nájsť riešenie? Zamyslime sa nad jednou udalosťou zo života kráľa Dávida. Keď Amalekiti napadli mesto Ciklag, odviedli Dávidove manželky a deti, ako aj manželky a deti jeho mužov. Dávid sa vtedy dopytoval Jehovu: „Mám prenasledovať tú záškodnícku tlupu?“ Jehova mu odpovedal: „Choď ju naháňať, lebo ich celkom istotne dostihneš a celkom istotne oslobodíš.“ Dávid urobil podľa Jehovovho slova a „oslobodil všetko, čo vzali Amalekiti“. (1. Sam. 30:7–9, 18–20)

13 Nejaký čas po tomto útoku prišli proti Izraelu Filištínci. Dávid sa znova dopytoval Jehovu a dostal jasnú odpoveď: „Vyjdi, lebo ti Filištíncov istotne vydám do rúk.“ ​(2. Sam. 5:18, 19) Krátko nato prišli Filištínci proti Dávidovi znova. Čo urobí Dávid teraz? Mohol by si povedať: ‚Podobnú situáciu som už dvakrát zažil. Vyjdem proti Božím nepriateľom tak ako predtým.‘ Bude uvažovať takto alebo bude hľadať vedenie u Jehovu? Dávid sa nespoľahol na svoje predošlé skúsenosti. Znova sa pomodlil k Jehovovi. A určite bol veľmi šťastný, že to urobil! Pokyny, ktoré dostal tentoraz, boli totiž odlišné. (2. Sam. 5:22, 23) Keď riešime podobnú situáciu či problém ako v minulosti, musíme si dávať pozor, aby sme sa nespoliehali výlučne na svoje skúsenosti. (Prečítajte Jeremiáša 10:23.)

14. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, ako Jozua a starší muži Izraela zareagovali na prosbu Gibeončanov?

14 Keďže sme nedokonalí, všetci — aj skúsení starší — si musíme dávať pozor, aby sme pri rozhodnutiach nezabúdali prosiť Jehovu o vedenie. Zamyslime sa nad tým, ako reagoval Mojžišov nástupca Jozua a starší muži Izraela, keď k nim prišli Gibeončania, ktorí sa prestrojili a predstierali, že pochádzajú z ďalekej krajiny. Jozua a starší muži im bez toho, aby sa dopytovali Jehovu, sľúbili, že proti nim nebudú bojovať, a uzavreli s nimi zmluvu. Hoci Jehova nakoniec túto zmluvu podporil, postaral sa o to, aby bolo do Biblie na naše poučenie zapísané, že v tomto prípade nehľadali jeho vedenie. (Joz. 9:3–6, 14, 15)

Keď bojujeme s pokušením

15. Prečo je v boji proti pokušeniu dôležitá modlitba?

15 Keďže všetci máme vo svojich údoch ‚zákon hriechu‘, musíme proti svojim hriešnym sklonom viesť tvrdý boj. (Rim. 7:21–25) V tomto boji však môžeme zvíťaziť. Ako? Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že jednou z kľúčových vecí v boji proti pokušeniu je modlitba. (Prečítajte Lukáša 22:40.) Ak nesprávne túžby či myšlienky pretrvávajú, aj keď sme sa pomodlili k Bohu, je potrebné ‚stále žiadať Boha‘ o múdrosť, aby sme v tejto skúške obstáli. Biblia nás uisťuje, že Boh „dáva [múdrosť] všetkým štedro a bez výčitiek“. (Jak. 1:5) Jakub tiež napísal: „Je niekto medzi vami [duchovne] chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému.“ ​(Jak. 5:14, 15)

16., 17. Kedy je najlepšie modliť sa, ak chceme, aby nám modlitba pomohla odolať pokušeniu?

16 Modlitba je v boji proti pokušeniu nevyhnutná, no musíme pamätať aj na to, že je potrebné modliť sa v tom správnom čase. Zamyslime sa nad mladým mužom, ktorý je opísaný v Prísloviach 7:6–23. Tento muž za súmraku prechádza ulicou, o ktorej je známe, že tam býva istá nemravná žena. Zvedený jej presviedčaním a hladkosťou jej pier, ide za ňou ako býk na porážku. Prečo tam tento muž išiel? Keďže „nemal srdce“, teda bol neskúsený, pravdepodobne bol zmietaný nesprávnymi túžbami. (Prísl. 7:7) Kedy by mu bola modlitba najviac pomohla? Určite by bolo užitočné, keby sa počas tohto stretnutia pomodlil kedykoľvek. No najlepšie by bol urobil, keby sa pomodlil už vtedy, keď mu napadlo prejsť sa po tej ulici.

17 Dnes možno niekto zvádza tvrdý boj s pokušením pozerať pornografiu. No dajme tomu, že by navštívil internetové stránky, o ktorých vie, že sa na nich nachádzajú dráždivé obrázky či videá. Nekonal by tým podobne ako mladý muž opísaný v siedmej kapitole Prísloví? Vydať sa takou cestou je veľmi nebezpečné! Ak chce človek odolať pokušeniu pozerať pornografiu, je potrebné, aby sa k Jehovovi modlil o pomoc skôr, než pôjde na internet.

18., 19. a) Prečo môže byť ťažké bojovať s pokušením a ako môžeme v tomto boji zvíťaziť? b) Čo si rozhodnutý robiť?

18 Odolať pokušeniu či zbaviť sa zlozvykov nie je ľahké. Apoštol Pavol napísal: „Telo je v svojej žiadosti proti duchu a duch proti telu.“ Preto ‚práve to, čo by sme radi robili, nerobíme‘. (Gal. 5:17) Ak chceme v tomto boji zvíťaziť, je potrebné vrúcne sa modliť, len čo nám príde na myseľ nesprávna myšlienka alebo pocítime pokušenie urobiť niečo nesprávne, a potom v súlade s modlitbami aj konať. „Žiadne pokušenie [nás] nepostihlo, len to, ktoré je bežné u ľudí“, a s Jehovovou pomocou si môžeme zachovať vernosť. (1. Kor. 10:13)

19 Či už sme v náročnej situácii, stojíme pred nejakým závažným rozhodnutím, alebo bojujeme s pokušením, pamätajme, že máme od Jehovu úžasnú výsadu — vzácny dar modlitby. Keď tento dar využívame, dávame najavo, že sa na Jehovu spoliehame. Mali by sme sa tiež stále modliť o svätého ducha, ktorým nás Boh vedie a posilňuje. (Luk. 11:9–13) Teda za každých okolností dôverujme Jehovovi a nespoliehajme sa na svoje vlastné porozumenie.

[Poznámka pod čiarou]

^ 1. ods. Mená boli zmenené.

Spomínaš si?

• Čo si sa o dôvere v Jehovu naučil od Ezechiáša, Anny a Jonáša?

• Ako nám príklad Dávida a Jozuu pomáha pochopiť, že pri rozhodnutiach musíme byť opatrní?

• Zvlášť kedy je dôležité modliť sa, ak chceme odolať pokušeniu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Kedy je najlepšie modliť sa, aby sme nepodľahli pokušeniu?