Eaha to roto?

Tapura tumu parau

E hiˈoraa maitai e e faaararaa atoa

E hiˈoraa maitai e e faaararaa atoa

E hiˈoraa maitai e e faaararaa atoa

‘Na te Atua o Iakoba e haapii mai i ta ˈna haapaoraa, e haere tatou na te eˈa ta ˈna e faaite.’—ISA. 2:3.

1, 2. E nafea outou e maitai ai i te mau hiˈoraa Bibilia?

 E MAITAI oe i tei papaihia i roto i te Bibilia. Te faatiahia ra te haerea o te mau tane e vahine taiva ore e to ratou mau huru maitatai mea tia ia pee oe. (Heb. 11:32-34) Te faahiti-atoa-hia ra te tahi mau tane e vahine eiaha e pee i to ratou manaˈo e haerea ino. E faaararaa ïa.

2 Te faahiti ra te Bibilia i te tahi mau taata hiˈoraa maitai tei rave atoa râ i te ino, mai ia Davida. E tiai mamoe haehaa oia tei riro mai ei arii mana. Mea au roa na ˈna te parau mau e ua tiaturi oia ia Iehova. E hiˈoraa maitai ïa e pee. Tera râ, ua hara oia ma te faaturi ia Bate-seba, ma te haapohe ia Uria e ma te numera i te mau faehau. E faaararaa ïa. E hiˈo mai tatou i ta ˈna tamaiti te arii Solomona tei papai i te tahi tuhaa o te Bibilia. E hiˈopoa tatou e piti ohipa maitai ta ˈna i rave e pee tatou.

‘Te paari o Solomona’

3. Eaha te haapapu ra e e hiˈoraa maitai Solomona no tatou?

3 Ua haapopou Iesu Mesia i te arii Solomona ei hiˈoraa maitai no tatou i te na ôraa: “Na te arii vahine o apatoa i te tia-atoa-raa i te haavaraa ra, e faahapa i teie nei ui; i te mea i haere mai oia mai te hopea mai o te fenua e faaroo i te parau paari a Solomona; e inaha, e rahi teie ia Solomona.” (Mat. 12:42) Ua tui te roo o Solomona no to ˈna paari. Te faaitoito ra oia ia tatou ia tapi i te reira.

4, 5. Mea nafea i noaa ˈi ia Solomona te paari? E nafea e taa ê ai no tatou?

4 I to Solomona riroraa ei arii, ua parau te Atua ia ˈna na roto i te taoto ia ani i ta ˈna e hinaaro. Ia rahi to ˈna ite, ua ani Solomona i te paari. (A taio i Te mau arii 1, 3:5-9.) Eiaha râ te faufaa e te hinuhinu. No to te Atua mauruuru, ua horoa ˈtu oia i te paari, te aau haroaroa e te taoˈa rahi atoa. (Arii 1, 3:10-14) Ia au i ta Iesu parau, ua faaroo te arii vahine o Seba i te paari rahi o Solomona e ua haere mai to ˈna fenua atea mai e farerei ia ˈna.—Arii 1, 10:1, 4-9.

5 Eita e noaa semeio ia tatou te paari, mai ia Solomona. Ua parau iho â oia e na ‘Iehova e horoa mai i te paari.’ Ia tutava atoa râ tatou i te tapi i te reira. Ua papai hoi oia e ‘ia fariu to tatou tariˈa i te paari e ia imi to tatou aau i te ite.’ Ua na ô atoa oia e ia “titau,” ia “imi” e ia “paheru hua” tatou i te paari. (Mas. 2:1-6) E nehenehe ïa e noaa mai te paari.

6. E nafea tatou e pee ai i te hiˈoraa maitai o Solomona?

6 Mea maitai ia ui, ‘Te poihere ra anei au i te paari o te Atua, mai ia Solomona?’ No te mau fifi o te faanavairaa, e manaˈo noa te taata e rave rahi i te moni e ta ratou ohipa aore ra e faaoti e haere i te haapiiraa teitei. E oe e to oe utuafare? Te faaite ra anei ta outou mau faaotiraa e te imi ra e te haafaufaa ra outou i te paari o te Atua? E titauhia anei ia faatano i to outou manaˈo e ta outou mau fa no te tapi atu â i te paari? Ia noaa mai e ia faaohipa outou i te paari, e maitai noa ïa outou. Ua papai Solomona: “Ei reira oe e ite ai i te parau-tia, e te parau au, e te piˈo ore, e te mau eˈa maitatai atoa.”—Mas. 2:9.

Te hau no te haafaufaaraa i te haamoriraa mau

7. Mea nafea i patuhia ˈi te hoê hiero nehenehe no te Atua?

7 I muri iti aˈe i to ˈna ariiraa, ua faanaho Solomona ia patuhia te hoê hiero nehenehe no te mono i te sekene tei faaohipahia na mai te tau o Mose mai â. (Arii 1, 6:1) Eiaha râ ia tui to ˈna roo. E ere hoi na ˈna tera opuaraa, na Davida. Na te Atua râ i faataa maitai ia Davida e nafea ia hamani i tera hiero e te mau mea i roto. E ua turu rahi Davida i te paturaa na roto i te mau ô. (Sam. 2, 7:2, 12, 13; Par. 1, 22:14-16) Na Solomona râ i haapao i te paturaa tei oti e 7 matahiti e te afa i muri iho.—Arii 1, 6:37, 38; 7:51.

8, 9. (a) Eaha te hiˈoraa maitai ta Solomona i horoa i te faaotiraa i ta ˈna ohipa? (b) Eaha tei tupu i to Solomona haafaufaaraa i te haamoriraa mau?

8 Ua faaoti iho â Solomona i ta ˈna ohipa e ua tuu noa oia i te mau mea faufaa roa ˈˈe i te parahiraa matamua. E hiˈoraa maitai ïa oia no tatou. I te otiraa te hiero e te tuuraahia te afata faufaa i roto, ua pure Solomona i mua i te nunaa. Ua na ô oia ia Iehova: “Ia araara mai to mata i teie nei fare, i te rui e te ao; i te vahi ta oe i parau maira, Ei reira tau iˈoa vai ai: e ia faaroo mai â oe i te pure a to tavini ia pure i teie nei vahi.” (Arii 1, 8:6, 29) E nehenehe ïa Iseraela e te feia ěê e pure i tera hiero, tei patuhia no te faahanahana i te iˈoa o te Atua.—Arii 1, 8:30, 41-43, 60.

9 Eaha tei tupu i to Solomona haafaufaaraa i te haamoriraa mau? I te otiraa te avariraa o te hiero, ‘ua rearea e ua oaoa te aau o te nunaa i te mau maitai atoa ta Iehova i rave i ta ˈna tavini ia Davida e ia Iseraela.’ (Arii 1, 8:65, 66) A arii ai Solomona e 40 matahiti, ua itehia te hau rahi e te oraraa fanaˈo. (A taio i Te mau arii 1, 4:20, 21, 25.) Te faaite ra te Salamo 72 i te reira e te faataa maira i te mau haamaitairaa ia faatere Iesu Mesia, te Solomona Rahi.—Sal. 72:6-8, 16.

Ta Solomona i rave ei faaararaa

10. Eaha te hape rahi ta Solomona i rave?

10 E faaararaa atoa te huru oraraa o Solomona. No te aha? E manaˈo paha oe na mua i ta ˈna mau vahine faaipoipo e ta ˈna mau vahine tavini ěê. Te na ô ra te Bibilia: “Paari aˈera hoi Solomona, faafariu-ê-hia ihora tana aau e te mau vahine na ˈna, a pee atu ai i te mau atua ěê; aita aˈera tana aau i au i to ˈna Atua.” (Arii 1, 11:1-6) Eita iho â oe e hinaaro e rave i tera hape rahi. Tera râ, e ohipa ino â ta Solomona i rave, e faaararaa ïa.

11. Eaha te faahopearaa o to Solomona faaipoiporaa i ta ˈna vahine matamua?

11 Ua arii Solomona e 40 matahiti. (Par. 2, 9:30) Eaha ïa ta Te mau arii 1, 14:21 e haapii maira? (A taio.) I to Solomona poheraa, ia au i te irava, ua arii ta ˈna tamaiti o Rehoboama i te 41raa o to ˈna matahiti. O ‘Naama ati Amona’ to ˈna mama. I faaipoipo na ïa Solomona hou a arii ai i te hoê vahine o te hoê nunaa enemi e haamori ra i te idolo. (Tav. 10:6; Sam. 2, 10:6) Aita tatou i ite e ua haamori noa anei ta ˈna vahine i tera mau atua hape aore ra ua riro mai oia ei tavini na te Atua mau, mai ia Rahaba e ia Ruta. (Ruta 1:16; 4:13-17; Mat. 1:5, 6) Tera râ, e metua e e fetii hoovai ati Amona aita e haamori ra ia Iehova to Solomona.

12, 13. Eaha te hape ta Solomona i rave i te omuaraa o to ˈna ariiraa? Eaha paha ta ˈna i manaˈo?

12 Ua ino roa ˈtu â te tupuraa o Solomona i muri aˈe i to ˈna ariiraa. ‘Ua faaau oia i te parau i te arii o Aiphiti ia Pharao, e ua rave i te tamahine a Pharao e ua aratai i roto i te oire o Davida.’ (Arii 1, 3:1) Aita te Bibilia e parau ra e ua riro mai anei ta ˈna vahine Aiphiti ei tavini na Iehova, mai ia Ruta. Te faaite ra râ te Bibilia e ua hamani Solomona i te hoê fare no ˈna e no ta ˈna atoa paha mau tavini vahine Aiphiti i rapaeau i te oire o Davida. No te aha? No te mea eita e tano ia faaea te hoê taata haamori i te atua ê na pihai iho i te afata faufaa.—Par. 2, 8:11.

13 Ua manaˈo paha Solomona e ia faaipoipo oia i te tamahine a Pharao, e hoa ˈtu â ïa Iseraela e o Aiphiti. Ua hape râ oia. I faaue ê na te Atua i to ˈna nunaa eiaha e faaipoipo i te ati Kanaana e i te tahi atu mau nunaa ta ˈna i horoa i te iˈoa. (Exo. 34:11-16) Peneiaˈe ua na ô Solomona e e nehenehe o ˈna e faaipoipo i te vahine Aiphiti, aita hoi Iehova i faahiti i taua nunaa ra. Ua tano anei ta ˈna huru feruriraa? Aita Solomona i tâuˈa i ta Iehova faaararaa e mea atâta ia faaipoipo te hoê Iseraela i te hoê taata nunaa ê, a faarue atu ai i te haamoriraa mau no te tavini i te mau atua ê.—A taio i te Deuteronomi 7:1-4.

14. Te faaara maira ta Solomona i rave e mea atâta ia aha?

14 Ta Solomona i rave, e faaararaa ïa ia tatou. E manaˈo paha te hoê tuahine e ia haamatau oia i te hoê tane no teie nei ao, aita oia e ofati ra i te faaueraa a te Atua e faaipoipo ‘ia au i te Fatu.’ (Kor. 1, 7:39) E imi paha te tahi atu i te otoheraa no te apiti i te tuaro aore ra te tahi atu mau mea titau-ore-hia e te haapiiraa. E imi atoa paha i te otoheraa no te ore e aufau i te taatoaraa o te moni tute, aore ra no te huna i te tahi ohipa haama ta ratou i rave. A haamanaˈo e mea atâta ia imi i te otoheraa no te faaroo ore i te Atua, mai ia Solomona.

15. No to ˈna aroha ia Solomona i ore ai te Atua e aha? Ia haamanaˈo râ tatou i te aha?

15 Te parau ra te Bibilia e ua horoa â te Atua i te paari e te taoˈa rahi ia Solomona, tei faaipoipo hoi i te tamahine a Pharao. (Arii 1, 3:10-13) No to ˈna aroha, aita te Atua i faarue oioi ia ˈna ei arii e aita atoa i aˈo etaeta ia ˈna no to ˈna faaroo ore. Ua ite hoi te Atua e e taata hara oia hamanihia i te repo, mai ia tatou. (Sal. 103:10, 13, 14) Ia haamanaˈo râ tatou e e fifi tatou i teie nei â aore ra a muri aˈe no ta tatou e rave.

Tera rahiraa vahine!

16. Ua faaroo ore Solomona i te aha ma te faaipoipo e rave rahi vahine?

16 I roto i te Sire a Solomona, ua faahiahia te arii i te nehenehe o te hoê potii tei hau i to e 60 arii vahine e e 80 vahine tavini. (Sire 6:1, 8-10) Tera paha te numera o ta ˈna mau vahine i tera taime. Noa ˈtu e te haamori ra te rahiraa aore ra te taatoaraa i te Atua mau, ua faaroo ore Solomona i ta te Atua faaueraa. Na roto ia Mose, ua parau Iehova eiaha te arii o Iseraela e “faarahi i te vahine na ˈna, ia ore ia taiva tana aau.” (Deut. 17:17) Aita râ Iehova i faarue ia Solomona. Ua haamaitai â oia ia ˈna ma te haapapai ia ˈna i te Sire a Solomona.

17. Eaha te tupu ia faaroo ore tatou i te Atua?

17 Te auraa anei ïa e e nehenehe Solomona, aore ra tatou, e faaroo ore i te Atua ma te ore e faaruru i te mau faahopearaa ino? E ere. Te faaite ra râ te Atua i te faaoromai rahi. Eita paha te hoê taata e fifi oioi i te ofatiraa i te mau faaueraa a te Atua. A muri aˈe râ, oia ïa. E haamanaˈo anaˈe i ta Solomona i papai: “No te mea aore te utua no te parau ino ra i tuu-vave-hia ˈtu, i haapapuhia ˈi te aau o te taata nei i te rave i te parau ino ra.” Ua parau atoa oia: “Ua ite râ vau e maitai to te feia i mǎtaˈu i te Atua, tei haamori i mua i tana aro.”—Koh. 8:11, 12.

18. E nafea to Solomona hiˈoraa e haapapu ai i te Galatia 6:7?

18 Ahani Solomona i faaroo i te Atua, e ohipa maitai ïa ta ˈna ma te haamaitai-rahi-hia e Iehova. A mairi ai râ te tau, haamata ˈtura oia i te rave i te ohipa ino a matau roa ˈtu ai oia i te faaroo ore i ta Iehova mau faaueraa. Ua tano roa ïa to te aposetolo Paulo papairaa: “Eiaha e vare, e ore te Atua e noaa i te haavare, o ta te taata e ueue ra, o ta ˈna â ïa e ooti mai.” (Gal. 6:7) Ua ooti iho â Solomona i te ino. Te na ô ra te Bibilia: “Hinaaro atura te arii ra o Solomona i te vahine ěê e rave rahi, aore aˈera i haapao i te tamahine a Pharao anaˈe ra, o te ati Moabi, e te ati Amona, e te ati Edoma, e to Sidona, e te ati Heta.” (Arii 1, 11:1) Ua haamori noa paha e rave rahi o teie mau vahine i to ratou mau atua hape, e ua hema Solomona ma te rave i te ino. Ua faarue atura to tatou Atua faaoromai ia ˈna.—A taio i Te mau arii 1, 11:4-8.

Haapiiraa no nia i te maitai e te ino ta Solomona i rave

19. Eaha te tahi mau hiˈoraa maitatai i roto i te Bibilia?

19 Ua aratai Iehova ia Paulo ia na ô: “Te mau parau atoa hoi i papaihia i mutaa ihora, i papaihia ïa ia ite tatou; ia noaa to tatou tiairaa, i te faaoromai e te mahanahana o te parau i papaihia.” (Roma 15:4) Ua faahiti-atoa-hia e rave rahi tane e vahine e faaroo rahi to ratou. E hiˈoraa maitai ïa, i parau ai Paulo: “Eaha ˈtu â ta ˈu parau ia parau? e maoro hua hoi ia parau vau ia Gideona, ia Baraka, ia Samasona, ia Iepheta, ia Davida, ia Samuela, e te mau peropheta ra; o tei pau ia ratou te mau basileia i te faaroo, e ua rave i te parau-tia ra, e ua noaa tei parauhia maira, . . . ua faaetaetahia i te paruparuraa.” (Heb. 11:32-34) E nehenehe e huti mai i te haapiiraa e e pee i te mau hiˈoraa maitatai i roto i te Bibilia. E ia na reira iho â tatou.

20, 21. No te aha e huti mai ai i te haapiiraa i te mau hiˈoraa Bibilia?

20 Te tahi râ mau faatiaraa Bibilia, e faaararaa ïa. I tavini na vetahi mau tane e vahine ia Iehova, tei haamaitai ia ratou. A taio ai tatou i te Bibilia, e ite tatou i te ino ta vetahi i rave e te manaˈo tano ore ta te tahi atu i atuatu, a fifi roa ˈtu ai. No te huti mai i te haapiiraa, e uiui anaˈe: ‘Eaha tei tupu? E roo-atoa-hia anei au i teie fifi? E nafea teie faaararaa e tauturu ai ia ˈu?’

21 Mea faufaa ia hiˈopoa maitai tatou i teie mau hiˈoraa. Ua papai Paulo: “Roohia ihora ratou e taua mau mea ra ei hiˈoraa, e ei aˈo mai hoi ia tatou, i te feia i roohia mai i te hopea o te mau tau nei, i papaihia ˈi.”—Kor. 1, 10:11.

Eaha ta outou i haapii?

• No te aha e hiˈoraa maitai e e faaararaa atoa ˈi to roto i te Bibilia?

• No te aha Solomona i rave noa ˈi i te hape?

• Eaha ta te mau hape a Solomona e haapii maira?

[Uiraa haapiiraa]

[Hohoˈa i te api 11]

Ua faaohipa Solomona i te paari o te Atua

[Hohoˈa i te api 14]

Te huti mai ra anei oe i te haapiiraa i te faaararaa no nia ia Solomona?