Abrahám — príklad viery

Abrahám stojí vonku vo večernom tichu. Keď pozerá hore na jasnú hviezdnatú oblohu, určite ho to podnecuje uvažovať o Božom sľube, že jeho potomkov bude toľko, ako tých žiariacich nebeských telies. (1. Mojžišova 15:5) Pre Abraháma sú hviezdy viditeľnou pripomienkou a zároveň zárukou Jehovovho sľubu. Veď ak mal Jehova moc vytvoriť taký obrovský vesmír a všetko v ňom, nie je schopný spôsobiť aj to, aby Abrahám a Sára mali dieťa? Takáto bola Abrahámova viera.

ČO JE VIERA? Slovo „viera“ sa v Biblii používa na označenie pevného presvedčenia o niečom, čo nevidíme. Takéto presvedčenie je založené na spoľahlivých dôkazoch. Človek, ktorý má vieru v Boha, sa zameriava na splnenie Jehovových sľubov a je si nimi taký istý, akoby sa už splnili.

AKO ABRAHÁM PREJAVOVAL VIERU? Abrahám ukázal, že verí Božím sľubom. Vo viere odišiel zo svojej rodnej krajiny s istotou, že Jehova dodrží svoj sľub a ukáže mu inú krajinu. Vo viere putoval kanaanskou krajinou s istotou, že jeho potomkovia nakoniec vezmú túto krajinu do vlastníctva. A vo viere Abrahám poslúchol Boha a pokúsil sa obetovať Izáka s istotou, že ak to bude potrebné, Jehova Izáka vzkriesi. (Hebrejom 11:8, 9, 17–19)

Abrahám sa zameriaval na budúcnosť, nie na minulosť. Hoci Abrahám a Sára mohli mať v Ure oveľa pohodlnejší život, než mali v Kanaane, „neuvažovali stále o krajine, ktorú opustili“. (Hebrejom 11:15, Today’s English Version) Zameriavali sa na to, ako ich  Boh spolu s ich potomkami požehná v budúcnosti. (Hebrejom 11:16)

Bola Abrahámova viera opodstatnená? Nepochybne. Jehova dodržal všetky svoje sľuby. Abrahámovi potomkovia sa časom rozmnožili na národ známy ako Izrael a neskôr prišli bývať do Kanaanu, do krajiny, ktorú Jehova sľúbil Abrahámovi. (Jozua 11:23)

ČO SA Z TOHO MÔŽEME NAUČIŤ? Môžeme si byť istí, že Jehova dodrží svoje sľuby. Dokonca aj keď sa niektoré z nich zdajú z ľudského pohľadu nesplniteľné, veríme, že „u Boha je všetko možné“. (Matúš 19:26)

Z Abrahámovho príkladu sa učíme aj to, že sa nemáme zameriavať na veci v minulosti, ale na to, čo nás čaká v budúcnosti. To sa naučil aj muž menom Jason. Trpí vysiľujúcou chorobou, následkom ktorej zostal úplne ochrnutý. Hovorí: „Musím priznať, že z času na čas sa pristihnem pri tom, že uvažujem o minulosti.“ A dodáva: „Najviac mi je ľúto, že už nemôžem robiť také jednoduché veci, ako napríklad objať svoju manželku Amandu.“

Jason má však absolútnu dôveru, že Jehova splní svoje sľuby — aj sľub o tom, že čoskoro sa naša zem stane rajom a ľudia, ktorí dôverujú Bohu, budú žiť večne v dokonalom zdraví. * (Žalm 37:10, 11, 29; Izaiáš 35:5, 6; Zjavenie 21:3, 4) „Pripomínam si, že to najlepšie je ešte len predo mnou,“ hovorí Jason a vysvetľuje: „Čoskoro sa to všetko skončí — stres, úzkosť, smútok a pocity viny — a bude to navždy preč.“ Aký vynikajúci príklad viery, akú mal aj Abrahám!

[Poznámka pod čiarou]