Abrahám — príklad odvahy

Abrahám pozoruje svoju rodinu a služobníctvo, ako sa pripravujú na odchod do Kanaanu. (1. Mojžišova 12:1–5) Keď sa pozerá na túto veľkú skupinu ľudí, ktorí sú od neho závislí, až príliš dobre si uvedomuje svoju zodpovednosť voči nim. Ako sa postará o ich materiálne potreby, keď budú v neznámej krajine? Nebolo by to ľahšie, keby zostali v meste Ur, v prekvitajúcej oblasti s rozsiahlymi pastvinami, úrodnou pôdou a bohatými zásobami vody? Čo ak v tej novej krajine ochorie alebo zomrie? Kto sa potom postará o jeho rodinu? Ak aj Abrahám mal takéto obavy, nedovolil, aby ho ochromili. Bol rozhodnutý konať — poslúchnuť Božie príkazy, nech sa deje čokoľvek. Bol to jasný znak skutočnej odvahy.

 ČO JE ODVAHA? Táto vlastnosť zahŕňa silu, smelosť a statočnosť — je opakom bojazlivosti alebo zbabelosti. Byť odvážny však ešte neznamená nikdy sa nebáť. Človek, ktorému dáva odvahu Boh, koná aj napriek svojim obavám.

AKO ABRAHÁM PREJAVOVAL ODVAHU? Abrahám sa nebál odlišovať. Vyrastal medzi ľuďmi, ktorí uctievali množstvo bohov a modiel. Nedovolil však, aby mu strach z toho, čo si budú myslieť iní, zabránil konať to, čo považoval za správne. Abrahám sa odvážne rozhodol konať inak ako väčšina ľudí v jeho okolí. Rozhodol sa uctievať iba jedného Boha — „Najvyššieho Boha“, Jehovu. (1. Mojžišova 14:21, 22)

Abrahám dával uctievanie pravého Boha pred hmotné záujmy. Bol ochotný vzdať sa pohodlného života v Ure a odísť do pustatiny s plnou dôverou, že Jehova sa o jeho materiálne potreby postará. Samozrejme, ako roky plynuli, Abrahám si možno občas spomenul na niektoré hmotné výhody, ktoré mu poskytoval život v Ure. Ale bol si istý, že Jehova sa oňho a o jeho rodinu vždy postará. Keďže považoval Jehovu za najdôležitejšiu Osobu vo svojom živote a mal k nemu blízky vzťah, mal odvahu poslúchať jeho príkazy.

ČO SA Z TOHO MÔŽEME NAUČIŤ? Abraháma môžeme napodobniť tak, že si budeme rozvíjať odvahu poslúchať Jehovu, aj keď ostatní okolo nás to nerobia. Biblia napríklad učí, že tí, ktorí sa zastávajú svojej viery v Jehovu Boha, môžu zažívať odpor, možno zo strany priateľov alebo príbuzných, ktorým na nich záleží. (Ján 15:20) No ak sme presvedčení o tom, čo sme sa o Jehovovi naučili, budeme svoju vieru úctivo obhajovať. (1. Petra 3:15)

Môžeme sa tiež spoľahnúť na Boží sľub, že sa postará o tých, ktorí mu dôverujú. Takáto dôvera nám dáva odvahu zameriavať sa v živote na duchovné veci, a nie na hmotné záujmy. (Matúš 6:33) Všimnite si, ako takúto dôveru prejavila jedna rodina.

Hoci Doug a Becky mali dve malé deti, chceli sa presťahovať do krajiny, kde bolo potrebných viac zvestovateľov dobrého posolstva Biblie. Po dôkladnom prieskume a vrúcnych modlitbách sa rozhodli, že uskutočnia svoje plány. „Chcelo to odvahu zobrať deti a presťahovať sa bez toho, aby sme vedeli, čo nás čaká,“ hovorí Doug. „Ale keď sme o tom ešte len začali uvažovať, porozprávali sme sa o príklade Abraháma a Sáry. Premýšľali sme o tom, ako dôverovali Jehovovi — a že On ich nikdy nesklamal —, a to nám skutočne pomohlo.“

Doug o ich živote v inej krajine hovorí: „Zažili sme úžasné požehnania.“ Vysvetľuje: „Náš život je teraz oveľa jednoduchší, a preto môžeme tráviť väčšinu dňa spolu ako rodina — zvestujeme, rozprávame sa a hráme sa s našimi chlapcami. Ten pocit slobody sa dá len ťažko opísať.“

Pravdaže, nie každý má možnosť urobiť v živote takú radikálnu zmenu. No všetci môžeme napodobňovať Abrahámov príklad a dávať uctievanie Boha na prvé miesto v živote s dôverou, že On nás podporí. Keď to robíme, „smelo môžeme hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť.“ ​(Hebrejom 13:5, 6, Slovenský ekumenický preklad)

[Zvýraznený text na strane 7]

Človek, ktorému dáva odvahu Boh, koná aj napriek svojim obavám

 [Rámček/obrázok na strane 8]

Zbožná žena a drahocenná manželka

Sára bola vydatá za výnimočného muža viery. Ale aj ona sama nám zanechala príklad viery hodný napodobňovania. Biblia ju pri troch konkrétnych príležitostiach dáva za vzor zbožným ženám. (Izaiáš 51:1, 2; Hebrejom 11:11; 1. Petra 3:3–6) Hoci Biblia odhaľuje o tejto pozoruhodnej žene relatívne málo, z toho, čo o nej vieme, môžeme vidieť, že prejavovala nádherné vlastnosti.

Zamyslime sa napríklad, ako Sára zareagovala, keď jej Abrahám oznámil, že dostal od Boha pokyn, aby odišli z Uru. Uvažovala nad tým, kam pôjdu a prečo? Mala obavy, ako si zabezpečia živobytie? Bola smutná, keď si pomyslela, že bude musieť opustiť svojich priateľov a príbuzných, nevediac, kedy ich znova uvidí a či vôbec? Takéto myšlienky jej určite napadli. Napriek tomu ochotne odišla z Uru s dôverou, že Jehova ju za jej poslušnosť požehná. (Skutky 7:2, 3)

Okrem toho, že Sára bola poslušnou Božou služobníčkou, bola aj vynikajúcou manželkou. Nepokúšala sa prevziať kontrolu nad záležitosťami rodiny, naopak, v srdci si pestovala úctu k svojmu manželovi a s láskou ho v jeho úlohe hlavy rodiny podporovala. Jej správanie bolo odrazom jej pekných vnútorných vlastností — tie boli jej ozdobou. (1. Petra 3:1–6)

Môže byť Sárin príklad užitočný aj pre dnešné manželky? „Z príkladu Sáry som sa naučila, že by som nemala cítiť zábrany hovoriť manželovi o svojich názoroch,“ hovorí Jill, ktorá je už vyše 30 rokov šťastne vydatá. Pokračuje: „No môj manžel má ako hlava rodiny zodpovednosť urobiť konečné rozhodnutie. A keď ho urobí, mojou úlohou je spraviť všetko, čo je v mojich silách, aby jeho rozhodnutie prinieslo dobré výsledky.“

Príklad Sáry je pre nás asi najviac pôsobivý v tom, že hoci bola veľmi krásna, nedovolila, aby pre svoju telesnú krásu spyšnela. (1. Mojžišova 12:10–13) Naopak, vždy pokorne podporovala Abraháma, stála pri ňom v dobrom i v zlom. Abrahám a Sára boli nepochybne bohabojní a pokorní manželia, ktorí sa mali veľmi radi a boli jeden pre druhého skutočným požehnaním.