Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Be Muma Koro Weche mag Kinde Mabiro?

Be Muma Koro Weche mag Kinde Mabiro?

Puonjri Kuom Wach Nyasaye

Be Muma Koro Weche mag Kinde Mabiro?

Sulani nigi penjo manyalo bedo ni isepenjori, kendo onyiso kama inyalo somo e Mumbi mondo iyud dwoko mag penjogo. Joneno mag Jehova diher wuoyo kodi e wi dwokogo.

1. Be Muma koro gik moko sie mabiro timore?

En mana Nyasaye Manyalo Duto ema nyalo ng’eyo chuth gik mabiro timore e kinde mabiro. (Amos 3:7) Kuom ranyisi, a chon ne okoro biro mar jal miluongo ni Mesia kata Kristo. Mesia ne dhi wuok e anyuola mar Ibrahim, jalno ma ne oluoro Nyasaye. Ne odhi bedo jaloch ma ne dhi miyo dhano mawinjo Nyasaye oyud gweth mar ngima makare chuth maonge tuoche. (Chakruok 22:18; Isaiah 53:⁠4, 5) Jal Manosingino ne dhi wuok e dala mar Bethlehem.​​—⁠Som Mika 5:2.

Yesu ema ne en Mesia. Higini mokalo mia abiriyo, Muma ne okoro ni ne idhi nyuol Mesia gi nyako ma silili kendo ne idhi chaye. Ne odhi chiwo ngimane mondo ochul richo mag jomang’eny, kendo ne idhi yike gi jomwandu. (Isaiah 7:​14; 53:⁠3, 9, 12) Muma bende ne okoro higini mia abich motelo ni ne odhi donjo Jerusalem kobet e wi kanyna, kendo ne idhi ndhoge gi fedha 30. Wechego duto ne ochopo e wang’e.​​—⁠Som Zekaria 9:9; 11:12.

2. Be Nyasaye koro kinde sie ma gimoro biro timoree?

Higini mia abich motelo Muma ne okoro higa sie ma Mesia ne dhi fwenyoree. Ne okwan kinde ma ne dhi kalo kapok Mesia obiro e yor jumbe mag higini, ka “juma” achiel oting’o higini abiriyo. Jumbe ma kamago ne dhi bedo jumbe 7 koda jumbe 62 ma ka oriw bedo jumbe 69 mag higini. Kwan-gi duto romo higini 483. Ne ochak kwan higinigo karang’o? Kaluwore gi Muma, ne ochak kwan higinigo e higa ma Nehemia jatich Nyasaye ne ochopo Jerusalem mochako gero dalano kendo. Histori mar Jo-Persia nyiso ni ne en higa mar 455 Ka Ndalowa Podi. (Nehemia 2:​1-5) Ne obatis Yesu kaka Mesia e higa mar 29 E Ndalowa, to mano ne en bang’ higini 483 e wang’e.​​—⁠Som Daniel 9:​25.

3. Be gik ma Muma ne okoro chopo gie sani?

Yesu ne okoro gik madongo ma ne dhi timore e kindewa. Weche ma ne okorogo wuoyo e wi wach maber mar Pinyruodh Nyasaye, ma ne dhi reso jogo mohero Nyasaye a e chandruok. Pinyruodhno biro tieko piny marach mwadakieni.​​—⁠Som Mathayo 24:⁠14, 21, 22.

Weche mokor e Muma lero adimba kaka kinde giko ne dhi chalo. Kata obedo ni dongruok mang’eny timore, Muma ne onyiso ni ji ne dhi ketho piny e kindewagi. Chandruoge mikelo gi lwenje, nok mag chiemo, yiengini mag piny, koda tuoche ne dhi medore. (Luka 21:11; Fweny 11:18) Timbe ji ne dhi njawore. E kinde matekgi, jolup Yesu ne dhi lando wach maber mar Pinyruodh Nyasaye e pinje duto.​​—⁠Som Mathayo 24:⁠3, 7, 8; 2 Timotheo 3:​1-5.

4. Ngima mar dhano kinde mabiro biro chalo nade?

Nyasaye Manyalo Duto biro miyo jogo mawinje gik mabeyo mogundho. Yesu Kristo, ma en Mesia, kaachiel gi jogo moyiero, biro locho e wi piny ka gin e polo. Gin ema giloso sirkal mar Pinyruoth mabiro locho kuom higini gana achiel. Ibiro chier jogo mosetho ma giyud thuolo mar dak nyaka chieng’. E wi mano Pinyruodhno biro chango ji duto. Tuoche koda tho ok nobedie kendo.​​—⁠Som Fweny 5:​10; 20:⁠6, 12; 21:​4, 5.

Mondo iyud weche momedore, ne ite mag 23-​25 koda 197-​201 e buk Ang’o Ma Muma Puonjo Kuom Adier? monyis piny kae.