▪ Ako je zapísané v biblickej knihe Genezis, Jehova Boh požiadal Abraháma, aby mu predložil svojho syna Izáka ako obeť. (1. Mojžišova 22:2) Pre niektorých čitateľov Biblie je ťažké pochopiť túto správu. „Keď som v detstve tento príbeh počula prvý raz, rozhorčilo ma to,“ hovorí Carol, ktorá dnes učí na jednej univerzite. „Aký je to Boh, keď žiada niečo také?“ Aj keď sú takéto pocity pochopiteľné, mali by sme pamätať na niekoľko vecí.

Po prvé, pouvažujme, čo Jehova neurobil. Hoci Abrahám bol ochotný obetovať Izáka, Jehova mu nedovolil, aby to nakoniec skutočne urobil, ani už viac od nikoho niečo také nežiadal. Jehova si želá, aby všetci jeho ctitelia, a to aj deti, žili — a aby ich život bol dlhý a uspokojujúci.

Po druhé, Biblia naznačuje, že Jehova mal na to zvláštny dôvod, keď od Abraháma žiadal, aby obetoval Izáka. Vedel, že o stáročia neskôr sám dovolí, aby jeho vlastný Syn, * Ježiš, za nás zomrel. (Matúš 20:28) Jehova chcel, aby sme my ľudia pochopili, ako veľa ho táto obeť bude stáť. Tým, čo žiadal od Abraháma, pôsobivo ukázal, akú obeť v budúcnosti prinesie. Ako to?

Zamyslime sa nad tým, čo Jehova povedal Abrahámovi: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a... obetuj [ho] ako zápalnú obeť.“ ​(1. Mojžišova 22:2) Všimnite si slová „ktorého tak miluješ“. Jehova vedel, ako veľa Izák pre Abraháma znamená. Vedel tiež, čo On sám cíti k svojmu Synovi, Ježišovi. Jehova tak veľmi miloval Ježiša, že pri dvoch príležitostiach, keď prehovoril z neba, ho nazval „môj Syn, milovaný“. (Marek 1:11; 9:7)

Všimnite si tiež, že keď Jehova žiadal Abraháma, aby obetoval Izáka, použil slovko „prosím“. Ako hovorí jeden biblický učenec, použitie tohto slova naznačuje, že „PÁN si uvedomuje hodnotu toho, čo žiada“. Možno si vieme predstaviť, ako táto žiadosť Abraháma zarmútila, ale sotva si dokážeme predstaviť, akú veľkú bolesť musel cítiť Jehova, keď videl, ako jeho milovaný Syn trpí a zomiera. Bola to nepochybne tá najväčšia bolesť, akú Jehova kedy zažil alebo akú kedy zažije.

Teda hoci nás možno striasa pri pomyslení na to, čo Jehova žiadal od Abraháma, je múdre, ak pamätáme na to, že Jehova napokon nedovolil tomuto vernému patriarchovi obetovať svojho syna. Keď ochránil Izáka pred smrťou, ušetril Abraháma od tej najhoršej straty, akú môže rodič utrpieť. No neochránil „svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých“. (Rimanom 8:32) Prečo Jehova vystavil sám seba takémuto hroznému utrpeniu? Urobil to preto, aby sme my „získali život“. (1. Jána 4:9) Nie je to silná pripomienka toho, ako veľmi nás Boh miluje? A nepodnecuje nás to opätovať mu svoju lásku? *

[Poznámky pod čiarou]