Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Ako budem môcť zvestovať?‘

‚Ako budem môcť zvestovať?‘

‚Ako budem môcť zvestovať?‘

Po celom svete žijú bratia a sestry, ktorí sú vynikajúcim príkladom v tom, že sa verne zúčastňujú na zvestovateľskom diele napriek vážnym zdravotným problémom. Pozrime sa na skúsenosť sestry Dalie, ktorá žije vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy.

Dalia má vyše 30 rokov. Od narodenia sa u nej prejavujú následky krvácania do mozgu. Je ochrnutá a má ťažkú poruchu reči, takže jej dobre rozumie len rodina. Žije so svojou matkou Galinou, ktorá sa o ňu stará. Hoci je Daliin život plný ťažkostí a neistoty, snaží sa naň pozerať pozitívne. Čo jej v tom pomáha?

Galina vysvetľuje: „V roku 1999 k nám prišla na návštevu moja sesternica Apolonija. Je Jehovovou svedkyňou a všimli sme si, že dobre pozná Bibliu. Dalia jej začala klásť veľa otázok a zakrátko už študovala Bibliu. Občas som sa k nim v štúdiu pripojila, aby som vysvetľovala, čo Dalia hovorí. Všimla som si, že všetko, čo sa učí, jej veľmi prospieva. A tak som onedlho požiadala o biblické štúdium aj ja.“

Od chvíle, keď Dalia začala rozumieť biblickým pravdám, stále viac ju trápila jedna otázka. Nakoniec sa Apolonije opýtala: „Ako môže niekto ochrnutý ako ja zvestovať?“ ​(Mat. 28:19, 20) Apolonija ju upokojila: „Neboj sa. Jehova ti pomôže.“ A naozaj jej pomohol.

Ako teda Dalia zvestuje? Viacerými spôsobmi. Kresťanské sestry jej pomáhajú pripravovať listy s biblickým posolstvom. Dalia najprv povie sestrám, čo by chcela v liste vyjadriť. Potom na základe toho zostavia list. Dalia zvestuje aj tak, že posiela esemesky. A keď je dobré počasie, členovia zboru ju zoberú von, aby mohla oslovovať ľudí v parkoch a na ulici.

Dalia i jej mama robili duchovné pokroky, oddali sa Jehovovi a v novembri 2004 sa dali pokrstiť. V septembri 2008 vznikla vo Vilniuse skupina hovoriaca po poľsky. V tejto skupine bolo potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva, a tak sa obe rozhodli, že sa k nej pridajú. Dalia hovorí: „Niekedy sa stáva, že časť mesiaca už ubehla a ja som ešte nebola v službe, a to ma trápi. Ale keď to poviem Jehovovi v modlitbe, zanedlho mi niekto navrhne, že so mnou pôjde do služby.“ Ako naša drahá sestra prežíva svoju situáciu? Odpovedá: „Choroba mi ochromila telo, ale nie myseľ. Som taká šťastná, že môžem hovoriť druhým o Jehovovi!“