Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Napodobňuj Ježišov príklad bdelosti

Napodobňuj Ježišov príklad bdelosti

Napodobňuj Ježišov príklad bdelosti

„Zostaňte bdelí a stále sa modlite.“ ​(MAT. 26:41)

AKO BY SI ODPOVEDAL?

Kedy bude z našich modlitieb zjavné, že sme bdelí?

V akých ohľadoch môžeme ukázať, že sme bdelí vo zvestovaní?

Prečo je dôležité, aby sme zostali bdelí v skúškach, a ako to môžeme robiť?

1., 2. a) Aké otázky môžu vzniknúť v súvislosti s Ježišovým príkladom bdelosti? b) Môže hriešnym ľuďom pomôcť Ježišov dokonalý príklad? Znázorni to.

MOŽNO si povieš: ‚Dá sa vôbec napodobňovať Ježišov príklad bdelosti? Veď Ježiš bol dokonalý! A nielen to, niekedy presne vedel, čo sa stane v budúcnosti, dokonca povedal, čo sa udeje o mnoho storočí! Naozaj potreboval byť bdelý?‘ (Mat. 24:37–39; Hebr. 4:15) Pouvažujme najprv o uvedených otázkach, aby sme pochopili dôležitosť a naliehavosť tejto témy.

Môže hriešnym ľuďom pomôcť dokonalý príklad? Áno, môže, tak ako sa žiak môže učiť z dobrého príkladu svojho učiteľa. Znázornime si to na človeku, ktorý sa začína učiť strieľať z luku. Spočiatku vôbec nevie trafiť terč, ale ďalej chodí na tréningy a nevzdáva sa. Aby sa zlepšil, pozorne si všíma svojho trénera, vynikajúceho lukostrelca. Sleduje jeho postoj, polohu paží a prácu prstov na tetive. Krok za krokom sa učí, nakoľko treba napnúť tetivu, berie do úvahy vplyv vetra a vytrvalo trénuje. Keď napodobňuje to, čo vidí robiť trénera, postupne triafa šípmi čoraz bližšie k stredu terča. Podobne aj my sa usilujeme stať lepšími kresťanmi, keď sa riadime pokynmi, ktoré dal Ježiš, a napodobňujeme jeho dokonalý príklad.

3. a) Z ktorých Ježišových slov vidieť, že aj Ježiš potreboval byť bdelý? b) Čo budeme skúmať v tomto článku?

Ako je to však s bdelosťou? Naozaj potreboval Ježiš túto vlastnosť? Áno, potreboval. Napríklad v poslednú noc svojho života na zemi verných apoštolov nabádal: „Bdejte so mnou.“ A dodal: „Zostaňte bdelí a stále sa modlite, aby ste neupadli do pokušenia.“ ​(Mat. 26:38, 41) Ježiš prejavoval bdelosť neprestajne, ale v tých ťažkých hodinách pred svojou smrťou chcel byť mimoriadne bdelý a čo najbližšie k svojmu nebeskému Otcovi. Vedel, že aj jeho nasledovníci potrebujú byť bdelí, a to nielen vtedy, ale i v budúcnosti. Preskúmajme teda, prečo Ježiš chce, aby sme stále boli bdelí. Potom budeme uvažovať o troch oblastiach, v ktorých môžeme napodobňovať Ježišovu bdelosť.

PREČO JEŽIŠ CHCE, ABY SME BOLI BDELÍ?

4. Aký vplyv má na našu bdelosť to, čo o budúcnosti nevieme?

Stručne povedané, Ježiš chce, aby sme zostali bdelí jednak preto, že nevieme, čo všetko prinesie budúcnosť, a jednak pre to, čo už o budúcnosti vieme. Vedel Ježiš, keď žil na zemi, o budúcnosti všetko? Nie, čo je zjavné z toho, že pokorne uznal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ ​(Mat. 24:36) V tom čase „Syn“, čiže Ježiš, nevedel, kedy presne príde koniec tohto zlého sveta. A čo my dnes? Vieme o budúcnosti všetko? Vôbec nie! Nevieme, kedy presne Jehova vyšle svojho Syna, aby ukončil tento skazený systém. Bolo by ešte potrebné, aby sme zostávali bdelí, keby sme to vedeli? Ježiš vysvetlil, že koniec príde náhle, nečakane, a preto musíme stále bdieť. (Prečítajte Matúša 24:43.)

5., 6. a) Ako ovplyvňuje našu bdelosť to, čo vieme o budúcnosti a Božích predsavzatiach? b) Prečo by nás to, čo vieme o Satanovi, malo upevniť v odhodlaní byť bdelí?

Na druhej strane veľa úžasných vecí o budúcnosti Ježiš vedel. Poznal pravdy, o ktorých väčšina ľudí okolo neho ani netušila. To, čo vieme my, sa s Ježišovým poznaním nedá ani porovnať, ale vďaka Ježišovi vieme veľa o Božom Kráľovstve i o tom, čo vykoná v blízkej budúcnosti. Keď sa pozeráme na ľudí okolo seba, či už v škole, v práci, alebo v obvode, kde zvestujeme, vidíme, že pre väčšinu z nich sú tieto žiarivé pravdy zahalené úplnou tmou. To je pre nás ďalší dôvod na bdelosť. Musíme byť ustavične bdelí tak ako Ježiš a všímať si príležitosti, keď sa môžeme deliť o to, čo vieme o Božom Kráľovstve. Každá taká príležitosť je vzácna a nechceme premeškať ani jednu. V stávke je život ľudí! (1. Tim. 4:16)

Ježiš vedel ešte niečo, čo mu pomáhalo zostať bdelý. Vedel, že Satan je odhodlaný pokúšať ho, prenasledovať ho a prinútiť ho, aby prestal verne slúžiť Bohu. Tento zlomyseľný nepriateľ stále hľadal ‚iný vhodný čas‘, aby mohol Ježiša podrobiť skúške. (Luk. 4:13) Ježiš nikdy nepoľavil v ostražitosti. Chcel byť pripravený na každú skúšku, nech už by prišla v podobe pokušenia, odporu, či prenasledovania. Nie sme aj my v podobnej situácii? Vieme, že Satan sa stále správa „ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“. Božie Slovo preto všetkých kresťanov vyzýva: „Buďte triezvi, bdejte.“ ​(1. Petra 5:8) Ako to však môžeme robiť?

AKO PREJAVOVAŤ BDELOSŤ, KEĎ SA MODLÍME

7., 8. Akú radu a aký príklad dal Ježiš v súvislosti s modlitbou?

Biblia ukazuje, že medzi duchovnou bdelosťou a modlitbou je úzka spojitosť. (Kol. 4:2; 1. Petra 4:7) Krátko nato, ako Ježiš prosil svojich nasledovníkov, aby bdeli s ním, povedal: „Zostaňte bdelí a stále sa modlite, aby ste neupadli do pokušenia.“ ​(Mat. 26:41) Týkala sa jeho rada iba tiesnivej situácie, v ktorej sa práve nachádzali? Nie, táto rada je zásada, podľa ktorej máme žiť každý deň.

Ježiš dal v modlitbe znamenitý príklad. Možno si pamätáš, že raz strávil modlitbou k svojmu Otcovi celú noc. Skúsme si tú scénu predstaviť. (Prečítajte Lukáša 6:12, 13.) Je jar a Ježiš sa zrejme nachádza neďaleko rybárskeho mesta Kafarnaum, kam sa po svojich zvestovateľských cestách v tej oblasti zvyčajne vracia. Ako sa schyľuje k večeru, vychádza na jeden z vrchov, odkiaľ je výhľad na Galilejské more. Krajina sa ponára do tmy a Ježiš možno vidí mihotavé svetlá olejových lámp v Kafarnaume a okolitých dedinách. No keď oslovuje Jehovu, sústredí sa už iba na modlitbu. Ubiehajú minúty, hodiny. Nevšíma si, že svetlá v diaľke jedno po druhom zhasínajú, že mesiac putuje po oblohe a že v húštinách šuchocú nočné zvieratá hľadajúce potravu. V modlitbe sa pravdepodobne zameriava na vážne rozhodnutie, pred ktorým stojí — vybrať si 12 apoštolov. Predstavme si, ako Ježiš pohrúžený do modlitby hovorí svojmu Otcovi všetko, čo zvažuje u každého učeníka a čo mu robí starosti, a úprimne ho prosí o pomoc a múdrosť.

9. Čo sa môžeme naučiť z toho, že Ježiš sa celú noc modlil?

Čo sa môžeme z Ježišovho príkladu naučiť? Azda to, že sa musíme modliť celé hodiny? Nie. Ježiš svojim nasledovníkom s pochopením povedal: „Duch je síce dychtivý, ale telo je slabé.“ ​(Mat. 26:41) Napriek tomu môžeme Ježiša napodobňovať. Napríklad radíme sa s naším nebeským Otcom, skôr ako urobíme rozhodnutie, ktoré môže v duchovnom ohľade ovplyvniť nás, našu rodinu alebo spoluveriacich? Zahŕňame do svojich modlitieb aj prosby za bratov a sestry vo viere? Modlíme sa zo srdca alebo len opakujeme tie isté vyjadrenia? Všimni si tiež, že Ježiš si cenil možnosť súkromne sa porozprávať so svojím Otcom a zdôveriť sa mu. V tomto uponáhľanom, hektickom svete je veľmi ľahké dať sa strhnúť vírom každodenných činností a zabudnúť na to, čo je najdôležitejšie. Ak si vyhradíme dostatok času na hlboké osobné modlitby, prispeje to k našej duchovnej bdelosti. (Mat. 6:6, 7) Priblížime sa k Jehovovi a budeme túžiť ešte viac posilniť svoj vzťah k nemu a vyhýbať sa všetkému, čo by tento vzťah oslabilo. (Žalm 25:14)

AKO PREJAVOVAŤ BDELOSŤ, KEĎ ZVESTUJEME

10. Z ktorej udalosti vidíme, že Ježiš si všímal príležitosti na vydanie svedectva?

10 Ježiš bol bdelý aj v diele, ktorým ho Jehova poveril. Pri určitých prácach môže myseľ človeka blúdiť bez toho, aby to malo vážne následky. No mnohé práce vyžadujú intenzívnu sústredenosť a pozornosť a k nim určite patrí aj kresťanská služba. Ježiš bol vo svojej práci vždy bdelý a všímal si príležitosti, keď sa mohol podeliť o dobré posolstvo. Napríklad raz išiel so svojimi učeníkmi celé dopoludnie pešo. Keď prišli k mestu Sychar, učeníci šli do mesta nakúpiť potraviny. Ježiš zostal odpočívať pri mestskej studni, no neprestal byť bdelý a všimol si príležitosť na vydanie svedectva. K studni prišla načerpať vodu jedna Samaritánka. Ježiš si mohol povedať, že si zdriemne. Mohol si nájsť dôvod, prečo sa s ňou nerozprávať. On sa jej však prihovoril a vydal mocné svedectvo, ktoré ovplyvnilo život mnohých v tom meste. (Ján 4:4–26, 39–42) Môžeme dôslednejšie napodobňovať Ježišov príklad bdelosti, napríklad tak, že si budeme pozornejšie všímať príležitosti podeliť sa o dobré posolstvo s ľuďmi, ktorých stretávame pri každodenných činnostiach?

11., 12. a) Ako Ježiš odpovedal ľuďom, ktorí sa ho snažili odviesť od služby? b) Ako Ježiš prejavoval vyrovnanosť v práci, ktorou bol poverený?

11 Niekedy sa stalo, že ľudia sa snažili odviesť Ježiša od jeho práce, hoci ich k tomu neviedli zlé úmysly. Ježišovo zázračné uzdravovanie tak zapôsobilo na zástupy v Kafarnaume, že chceli, aby s nimi Ježiš zostal. To je pochopiteľné. No Ježišovou úlohou bolo zvestovať všetkým „strateným ovciam domu Izraela“, nielen tým v Kafarnaume. (Mat. 15:24) Preto im povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:40–44) Z toho jasne vidíme, že Ježiš sa v živote zameriaval na službu. Nedovolil, aby ho niečo rozptyľovalo.

12 Bol Ježiš taký zameraný na svoju prácu, že sa stal fanatikom či askétom? Pohltila ho služba natoľko, že bol povznesený nad bežné starosti rodín? Nie, Ježiš dal dokonalý príklad v tom, ako byť vyrovnaný. Tešil sa zo života a rád trávil príjemné chvíle s priateľmi. Cenil si rodinné usporiadanie a mal hlboké pochopenie pre to, čo rodiny potrebujú a aké problémy zažívajú, a bez zábran prejavoval náklonnosť deťom. (Prečítajte Marka 10:13–16.)

13. Ako môžeme napodobňovať Ježišov príklad bdelosti a vyrovnanosti, keď zvestujeme o Kráľovstve?

13 Ako môžeme získať podobnú vyrovnanosť ako Ježiš, keď napodobňujeme jeho príklad bdelosti? Tak, že nedovolíme, aby tento svet odvádzal našu pozornosť od služby. Dokonca aj priatelia a príbuzní, ktorí to s nami myslia dobre, nás môžu nabádať, aby sme v službe spomalili či usilovali sa o to, čo je podľa nich normálny život. No ak napodobňujeme Ježiša, na službu sa budeme pozerať ako na pokrm. (Ján 4:34) Táto práca nás duchovne živí a prináša nám potešenie. Nikdy však nechceme ísť do extrémov tým, že by sme sa pozerali na druhých zhora alebo boli asketickí. Tak ako Ježiš chceme byť radostní a vyrovnaní služobníci „šťastného Boha“. (1. Tim. 1:11)

AKO PREJAVOVAŤ BDELOSŤ, KEĎ SME V SKÚŠKACH

14. Akému sklonu sa musíme vyhýbať v čase skúšok a prečo?

14 Ako sme videli, Ježiš vyslovoval najnaliehavejšie nabádania k bdelosti väčšinou vtedy, keď prechádzal ťažkými skúškami. (Prečítajte Marka 14:37.) Keď sme vystavení skúškam, musíme sa držať Ježišovho príkladu viac ako inokedy. Mnohí majú v skúškach sklon zabúdať na jednu životne dôležitú pravdu. Je taká dôležitá, že v knihe Príslovia sa uvádza dvakrát: „Je cesta, ktorá je priama pred mužom, ale jej koniec sú cesty smrti.“ ​(Prísl. 14:12; 16:25) Ak sa spoliehame na vlastnú múdrosť, a to najmä vtedy, keď zápasíme s vážnymi problémami, pravdepodobne tým ohrozíme seba i tých, ktorých milujeme.

15. V akom pokušení by mohla byť hlava rodiny v ťažkej ekonomickej situácii?

15 Napríklad otec ako hlava rodiny môže byť pod silným tlakom, lebo si uvedomuje, že sa musí starať o hmotné potreby „tých, ktorí sú jeho vlastní“. (1. Tim. 5:8) Mohol by byť v pokušení prijať prácu, pre ktorú by opakovane vynechával kresťanské zhromaždenia, rodinné uctievanie či službu. Ak sa spolieha výlučne na svoj úsudok, také konanie sa mu môže zdať ospravedlniteľné, dokonca správne. No pravdepodobne to povedie k duchovnej chorobe a napokon k duchovnej smrti. O čo lepšie je poslúchať radu z Prísloví 3:5, 6! Tam Šalamún radí: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“

16. a) Na čiu múdrosť sa Ježiš spoliehal a čo sa z toho učíme? b) Ako mnohí muži, ktorí sú hlavou rodiny, napodobňujú v ťažkých časoch Ježišov príklad?

16 Keď Ježiš prechádzal skúškami, nikdy sa nespoliehal na vlastný úsudok. Predstav si, najmúdrejší muž, aký kedy žil na zemi, sa rozhodol neopierať o vlastnú múdrosť. Napríklad keď ho pokúšal Satan, opakovane mu odpovedal vetou: „Je napísané.“ ​(Mat. 4:4, 7, 10) Spoliehal sa na múdrosť svojho Otca, aby odolal pokušeniu, čím prejavil pokoru — vlastnosť, ktorou Satan opovrhuje a ktorá mu úplne chýba. Konáme rovnako aj my? Muž, ktorý je hlavou rodiny, napodobňuje Ježišov príklad bdelosti tak, že umožní Božiemu Slovu, aby ho viedlo, a to hlavne v náročnom období. Na celom svete to tak robia tisíce mužov, ktorí majú rodinu. Vytrvalo kladú Božie Kráľovstvo a čisté uctievanie na prvé miesto v živote, dokonca pred hmotné záujmy. Takým konaním poskytujú svojej rodine tú najlepšiu starostlivosť. Jehova zase požehnáva ich úsilie starať sa o hmotné potreby rodiny, tak ako to sľúbil vo svojom Slove. (Mat. 6:33)

17. Čo ťa podnecuje k tomu, aby si napodobňoval Ježišov príklad bdelosti?

17 Niet pochýb o tom, že Ježiš dal ten najlepší príklad bdelosti. Jeho príklad je praktický, užitočný a dokonca zachraňuje život. Pamätaj, že Satan pracuje na tom, aby ťa duchovne uspal. Chce, aby si mal slabú vieru, aby si ľahostajne pristupoval k uctievaniu a aby si prestal byť rýdzi. (1. Tes. 5:6) Nedovoľ, aby sa mu to podarilo! Zostaň bdelý tak ako Ježiš — bdelý, keď sa modlíš, keď zvestuješ a keď zápasíš so skúškami. Vďaka tomu sa už teraz, keď odbíja posledná hodina tohto systému, budeš tešiť z bohatého, šťastného a naplneného života. A keď príde náš Pán, aby s týmto systémom skoncoval, nájde ťa bdelého a plne zamestnaného konaním vôle jeho Otca. Pre Jehovu bude skutočným potešením, keď ťa bude môcť odmeniť za tvoj verný spôsob života! (Zjav. 16:15)

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 6]

Ježiš zvestoval žene pri studni. Čo robíš, aby si mal príležitosť zvestovať každý deň?

[Obrázok na strane 7]

Keď sa staráš o duchovné blaho svojej rodiny, vidieť z toho, že si bdelý