Prispievaj k zachovaniu dobrého ducha zboru

„Nech je nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista s duchom, ktorého prejavujete.“ ​(FIL. 4:23)

AKO PODPORÍME ZDRAVÉHO DUCHA V ZBORE...

keď sme so svojimi bratmi?

keď sme horliví vo zvestovateľskej službe?

keď oznámime závažné previnenie?

1. Za čo bol pochválený zbor vo Filipi a v Tyatíre?

KRESŤANIA vo Filipi, ktorí žili v prvom storočí, boli chudobní. Napriek tomu boli štedrí a spoluveriacim prejavovali lásku hodnú napodobňovania. (Fil. 1:3–5, 9; 4:15, 16) Preto im mohol apoštol Pavol v závere svojho listu inšpirovaného Bohom napísať: „Nech je nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista s duchom, ktorého prejavujete.“ ​(Fil. 4:23) Keďže podobného ducha prejavoval aj kresťanský zbor v Tyatíre, oslávený Ježiš Kristus mu povedal: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ ​(Zjav. 2:19)

2. Ako môžeme ovplyvniť to, akého ducha prejavuje náš zbor?

² Aj v súčasnosti každý zbor Jehovových svedkov prejavuje určitého ducha, čiže prevládajúci postoj. Niektoré zbory sú známe tým, že prejavujú ducha vrúcnosti a láskavosti. Ďalšie sú výnimočné tým, že horlivo podporujú dielo kázania o Kráľovstve a kladú veľký dôraz na službu celým časom. Keď sa ako jednotlivci usilujeme prejavovať dobrého ducha, prispievame k jednote zboru a jeho duchovnému napredovaniu. (1. Kor. 1:10) Naproti tomu keby sme prejavovali negatívneho ducha, mohlo by to viesť k duchovnej ospalosti, k vlažnosti, ba až k tolerovaniu nesprávneho konania v zbore. (1. Kor. 5:1; Zjav. 3:15, 16) Aký je duch tvojho zboru? Čo môžeš ty osobne urobiť, aby si prispel k dobrému duchu v zbore?

 PODPORUJ DOBRÉHO DUCHA ZBORU

3., 4. Ako môžeme „chválorečiť [Jehovovi] vo veľkom zbore“?

³ Žalmista spieval: „[Jehova] ja ti budem chválorečiť vo veľkom zbore; medzi početným ľudom ťa budem chváliť.“ ​(Žalm 35:18) Žalmista sa nezdráhal chváliť Jehovu, keď bol medzi Božími služobníkmi. My máme vynikajúcu príležitosť prejaviť horlivého ducha, keď na štúdiu Strážnej veže a ďalších zborových zhromaždeniach podávame komentáre a dávame nimi najavo svoju vieru. Každý by si mohol položiť otázky: ‚Využívam naplno výsadu zapájať sa na zhromaždení do programu? Pripravujem sa dôkladne a podávam premyslené komentáre? Pomáham ako hlava rodiny svojim deťom vopred si pripraviť komentáre a vediem ich k tomu, aby odpovedali vlastnými slovami?‘

⁴ Žalmista Dávid dal „stále srdce“, teda srdce odhodlané konať správne, do súvisu so spevom. „Moje srdce je stále, ó, Bože,“ vyjadril sa, „moje srdce je stále. Ja budem spievať a hrať melódiu.“ ​(Žalm 57:7) Piesne na zborových zhromaždeniach sú pre nás vynikajúcou príležitosťou so stálym srdcom „spievať a hrať melódiu“ Jehovovi. Čo keby ste si na večernom rodinnom uctievaní nacvičili spev piesní, ktoré dobre nepoznáte? Buďme odhodlaní ‚celý život spievať Jehovovi; hrať svojmu Bohu, dokiaľ sme‘. (Žalm 104:33)

5., 6. Ako môžeme byť k druhým pohostinní a štedrí a aký účinok to bude mať na zbor?

⁵ Ďalší spôsob, ako sa v zbore pričiniť o ducha lásky, je byť k bratom a sestrám pohostinní. Pavol zahrnul do poslednej kapitoly listu Hebrejom toto nabádanie: „Nech zostáva vaša bratská láska. Nezabúdajte na pohostinnosť.“ ​(Hebr. 13:1, 2) Vynikajúci spôsob, ako prejaviť pohostinnosť, je pozvať na obed či na večeru cestujúceho dozorcu s manželkou alebo služobníkov celým časom zo zboru. Aj vdovy, rodiny s jedným rodičom a iní môžu mať úžitok z toho, keď ich občas pozveme k spoločnému stolu alebo na naše rodinné uctievanie.

⁶ Pavol radil Timotejovi, nech nabáda druhých, „aby konali dobro, boli  bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života“. (1. Tim. 6:17–19) Pavol podnecoval spoluveriacich k tomu, aby si pestovali ducha štedrosti. Takého ducha môžeme prejavovať aj v ekonomicky ťažkých časoch. Dobrý spôsob, ako to robiť, je priviezť tých, ktorí to potrebujú, do zvestovateľskej služby a na zhromaždenie, prípadne ich odviezť domov. A čo tí, ktorí prijímajú tieto skutky milujúcej láskavosti? Dobrého ducha zboru podporia, keď si budú ceniť láskavosť spolukresťanov a dajú to najavo napríklad tak, že podľa svojich možností prispejú k úhrade rastúcich výdavkov na pohonné hmoty. A čo keby sme si zariadili veci tak, aby sme mohli tráviť viac času s duchovnými bratmi a sestrami, vďaka čomu sa budú cítiť potrební a milovaní? Keď robíme veľa dobrého „tým, čo sú nám príbuzní vo viere“, a sme pripravení venovať im niečo zo svojho času a prostriedkov, nielenže sa prehlbuje naša láska k nim, ale tiež to posilňuje vrúcneho a dobrého ducha zboru. (Gal. 6:10)

7. Ako vplýva na atmosféru v zbore to, že nešírime dôverné informácie?

⁷ Zamyslime sa ešte nad niečím ďalším, čo posilňuje puto lásky medzi spoluveriacimi: priateľstvo a zachovávanie dôvernosti. (Prečítajte Príslovia 18:24.) Praví priatelia nešíria dôverné informácie. Keď sa nám bratia zveria so svojimi najtajnejšími myšlienkami a pocitmi a majú istotu, že sa nedostanú na verejnosť, vzájomné puto lásky sa posilní. Buďme priateľmi, ktorí dokážu zachovávať dôvernosť, a prispievajme k duchu lásky a k pocitu rodinnej spolupatričnosti v zbore. (Prísl. 20:19)

BUĎ HORLIVÝ V SLUŽBE

8. Akú radu dostali Laodicejčania a prečo?

⁸ Ježiš zboru v Laodicei povedal: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci. Pretože si však vlažný, ani horúci, ani studený, vyvrhnem ťa zo svojich úst.“ ​(Zjav. 3:15, 16) Laodicejčanom chýbala horlivosť v kresťanskej službe. Ich postoj sa zjavne odrazil aj na vzájomných vzťahoch. Preto im Ježiš s láskou radil: „Všetkých, ku ktorým mám náklonnosť, karhám a vediem k poriadku. Preto buď horlivý a rob pokánie.“ ​(Zjav. 3:19)

9. Ako sa náš postoj k zvestovateľskej službe odrazí na duchu zboru?

⁹ Ak má zbor prejavovať dobrého a zdravého ducha, musíme byť  vo zvestovateľskej službe horliví. Jednou z úloh zboru je hľadať v obvode ľudí podobných ovciam a duchovne ich posilňovať. Preto sa musíme zápalisto zúčastňovať na diele robenia učeníkov, tak ako to robil Ježiš. (Mat. 28:19, 20; Luk. 4:43) Čím budeme v službe horlivejší, tým budeme súdržnejší ako ‚Boží spolupracovníci‘. (1. Kor. 3:9) Keď v službe vidíme, ako druhí obhajujú svoju vieru a vyjadrujú vďačnosť za duchovné veci, podnecuje nás to viac ich milovať a vážiť si ich. Okrem toho, keď slúžime „plece pri pleci“, v zbore to podporuje ducha jednoty. (Prečítajte Sofoniáša 3:9.)

10. Ako to ovplyvňuje spolukresťanov v zbore, keď sa zlepšujeme vo zvestovateľskej službe?

¹⁰ Dobrý účinok na druhých má aj to, keď sa snažíme zlepšiť svoju službu. Keď prejavujeme väčší záujem o ľudí, ktorých stretávame, a hľadáme účinnejšie metódy, ako zapôsobiť na srdce poslucháčov, náš zápal pre službu rastie. (Mat. 9:36, 37) Nadšenie sa ľahko prenesie na našich spoločníkov. Ježiš vyslal svojich učeníkov zvestovať po dvoch, nie po jednom. (Luk. 10:1) Tak sa nielen vzájomne povzbudzovali a školili, ale aj pobádali k väčšej horlivosti v službe. Či si neceníme možnosť spolupracovať s horlivými zvestovateľmi Kráľovstva? Ich nadšenie nás povzbudzuje a poháňa zvestovať. (Rim. 1:12)

CHRÁŇ SA REPTANIA A ZLÉHO KONANIA

11. Aký postoj sa rozvinul u niektorých Izraelitov v Mojžišových dňoch a aké to malo následky?

¹¹ Izraeliti boli sformovaní ako národ ešte len niekoľko týždňov a už sa u nich rozvinul duch nespokojnosti a reptania. Viedlo to k vzbure proti Jehovovi a proti mužom, ktorí ho zastupovali. (2. Mojž. 16:1, 2) Len málo Izraelitov, ktorí vyšli z Egypta, mohlo vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Dokonca ani Mojžiš tam nesmel vojsť, lebo nesprávne zareagoval na zlý postoj izraelského zboru. (5. Mojž. 32:48–52) Čo môžeme robiť my, aby sme si neosvojili zlý postoj druhých?

12. Ako sa môžeme chrániť, aby sa v nás nerozvinul duch nespokojnosti?

¹² Musíme sa chrániť, aby sa v nás nerozvinul duch reptania. Hoci nám v tom môže pomôcť pestovanie pokory a úcty k autorite, musíme venovať pozornosť aj výberu spoločníkov. Ak si volíme nevhodnú zábavu či trávime veľa času v spoločnosti spolupracovníkov alebo spolužiakov, ktorí nedbajú na biblické zásady, vyžiada si to svoju daň. Urobíme múdro, keď obmedzíme množstvo času stráveného s ľuďmi, ktorí sú negativistickí alebo prejavujú ducha nezávislosti. (Prísl. 13:20)

13. K akým duchovným škodám v zbore môže viesť reptanie?

¹³ Reptanie má ničivý vplyv a môže prerásť do niečoho, čo spôsobí ešte väčšie duchovné škody. Napríklad môže narušiť pokoj a jednotu zboru. Navyše, ak sa sťažujeme na spoluveriacich, nielenže im môžeme spôsobiť bolesť, ale môže to tiež viesť k hriechu, akým je ohováranie a nadávanie. (3. Mojž. 19:16; 1. Kor. 5:11) V prvom storočí niektorí v zbore reptali, keď ‚pohŕdali panstvom a hovorili utŕhačne o slávnych‘. (Júda 8, 16) Boh je zásadne proti reptaniu voči mužom,  ktorým je v zbore zverená zodpovednosť.

14., 15. a) Aký účinok by to malo na celý zbor, keby sme nechali zlé konanie bez povšimnutia? b) Čo by sme mali urobiť, ak sa dozvieme, že niekto sa tajne dopúšťa hriechu?

¹⁴ Čo ak sa dozvieme, že niekto sa tajne dopúšťa hriechu, napríklad zneužíva alkohol, pozerá pornografiu alebo žije nemravným životom? (Ef. 5:11, 12) Keby sme zatvárali oči pred závažným previnením, bránilo by to pôsobeniu Jehovovho svätého ducha a ohrozovalo by to pokoj celého zboru. (Gal. 5:19–23) Ako sa raní kresťania v Korinte museli očistiť od zla, tak aj dnes sa zbor musí chrániť pred zhubnými vplyvmi, aby si zachoval zdravého, pozitívneho ducha. Čo môžeš urobiť, aby si prispel k pokoju v zbore?

¹⁵ Ako už bolo spomenuté, v určitých záležitostiach je dôležité zachovávať dôvernosť, najmä keď sa nám niekto zverí so svojimi pocitmi a myšlienkami. Veď šíriť o niekom dôverné informácie je zlé a zraňujúce! No keď sa niekto dopustí vážneho hriechu, tí, ktorým je podľa Písma zverená právomoc riešiť túto záležitosť, čiže starší zboru, by o tom mali byť informovaní. (Prečítajte 3. Mojžišovu 5:1.) Teda keď vieme, že nejaký kresťan skĺzol k zlému konaniu, mali by sme ho povzbudiť, aby šiel za staršími a poprosil ich o pomoc. (Jak. 5:13–15) Ak to však v rozumnom čase neurobí, mali by sme to oznámiť my.

16. Ako oznámenie závažného previnenia pomáha zachovať ducha zboru?

¹⁶ Kresťanský zbor je duchovným útočiskom a my musíme prispievať k jeho ochrane oznámením závažného previnenia. Ak starší dosiahnu u previnilca zmenu zmýšľania a on kajúcne prijme karhanie a naprávanie, neohrozuje už ducha zboru. Čo ak sa však hriešnik nekajá a odmieta láskavé rady od starších? Je vylúčený, čo vedie k ‚zničeniu‘, teda k odstráneniu zhubného vplyvu spomedzi nás a k zachovaniu ducha zboru. (Prečítajte 1. Korinťanom 5:5.) Áno, ak má byť duch zboru zachovaný, každý z nás musí podniknúť náležité kroky, spolupracovať s radou starších a chrániť blaho spoluveriacich.

PODPORUJ ‚JEDNOTU DUCHA‘

17., 18. Čo nám pomôže ‚zachovať jednotu ducha‘?

¹⁷ Ježišovi raní nasledovníci „sa venovali učeniu apoštolov“, čo prispelo k tomu, že sa v zbore rozvinul duch jednoty. (Sk. 2:42) Vážili si biblické rady a usmerňovanie od starších mužov. V dnešných dňoch starší spolupracujú s triedou verného a rozvážneho otroka, vďaka čomu všetci v zbore dostávajú povzbudenie a pomoc, aby zostali jednotní. (1. Kor. 1:10) Keď sa podriaďujeme pokynom Jehovovej organizácie založeným na Biblii a usmerňovaniu starších, dokazujeme, že sa ‚vážne usilujeme o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja‘. (Ef. 4:3)

¹⁸ Teda zo všetkých síl sa usilujme prispieť k zachovaniu dobrého, zdravého ducha zboru. Môžeme si byť istí, že ak to budeme robiť, ‚nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista bude s duchom, ktorého prejavujeme‘. (Fil. 4:23)

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 19]

Pripravuješ si premyslené komentáre a prispievaš tak k dobrému duchu v zbore?

[Obrázok na strane 20]

Keď sa budeš učiť naše piesne, prispeješ k dobrému duchu v zbore