Bai na kontenido

Bai na kontenido

Bo Por Ta Felis Aunke Bo Famia No Tin e Mesun Religion ku Bo

Bo Por Ta Felis Aunke Bo Famia No Tin e Mesun Religion ku Bo

“Kon bo por sa ku lo bo no salba bo [kasá]?”—1 KOR. 7:16.

1. Ora un hende aseptá e mensahe di Reino, kon otro miembronan di su famia por reakshoná?

NA UN okashon ku Hesus a manda su disipelnan bai prediká, el a bisa nan: “Segun ku boso ta bai, prediká i bisa: ‘E Reino di shelu a yega serka.’” (Mat. 10:1, 7) E bon notisia akí lo a trese pas i felisidat pa esnan ku a asept’é di kurason. No opstante, Hesus a spièrta su apòstelnan ku hopi hende lo a oponé e obra di prediká e Reino. (Mat. 10:16-23) Anto ora e oposishon akí ta bini di miembronan di famia ku ta rechasá e mensahe di Reino, e ta mas difísil pa soportá.—Lesa Mateo 10:34-36.

2. Dikon un kristian por ta felis aunke su famia ta dividí pa motibu di religion?

2 Akaso esaki ta nifiká ku kristiannan ku ta biba den kas dividí pa motibu di religion no por ta felis? Klaru ku nò! Aunke tin biaha oposishon di famia por ta severo, no ta tur ora esei ta asina. Ademas, no nesesariamente nos famianan lo sigui oponé nos pa semper. Pero sea kual sea e kaso, hopi ta dependé di e manera ku e kristian ta reakshoná na oposishon i apatia. I no lubidá, Yehova ta bendishoná esnan ku ta leal na dje; pues, nos por ta felis asta den situashonnan desfaborabel. Un kristian por ta mas felis si e ta: (1) hasi esfuerso pa por tin pas den su famia i (2) hasi esfuerso sinsero pa yuda miembronan di su famia aseptá adorashon berdadero.

HASI ESFUERSO PA KULTIVÁ PAS DEN BO FAMIA

3. Dikon un kristian mester hasi esfuerso pa tin pas na kas?

3 Pa e simia di hustisia produsí fruta den un famia, ku otro palabra, pa un famia aseptá e bèrdat, mester tin pas den kas. (Lesa Santiago 3:18.) Pues, aunke no ta tur hende den kas ta Testigu, esun ku ta Testigu mester hasi esfuerso sinsero pa krea un ambiente di pas na kas. Kon e por logra esei?

4. Kon kristiannan por mantené nan pas mental?

4 Komo kristian, nos mester mantené nos pas mental. Kiko por yuda nos? Orashon sinsero, pasobra esaki por duna nos e “pas di Dios ku ta surpasá tur komprondementu.” (Flp. 4:6, 7) Estudio di Beibel tambe ta kontribuí na pas i felisidat. Pero pa esei por ta e kaso, nos tin ku apliká loke nos ta siña den nos bida. (Isa. 54:13) Partisipashon na reunionnan di kongregashon i den sirbishi di vèlt tambe ta esensial si nos ke tin pas i felisidat. Generalmente, e rumannan ku tin famia ku no ta den e bèrdat semper ta haña un manera pa hasi e kosnan importante ei. Enza, * por ehèmpel, kende su kasá ta opon’é severamente, ta bai prediká despues ku e ta kla ku su keasernan di kas. Enza a bisa: “Kada bes ku mi hasi esfuerso pa kompartí e bon notisia ku otro hende, Yehova ta bendishoná mi. Mi ta haña bon resultado.” E bendishonnan ei ta dun’é pas, felisidat i satisfakshon.

5. Ki situashon difísil kristiannan ku ta nan so den e bèrdat ta enfrentá hopi biaha, i unda nan por haña yudansa?

5 Komo kristian, nos tin ku hasi esfuerso pa kultivá un relashon pasífiko ku miembronan di famia ku no ta Testigu. Pero no ta tur ora esaki ta fásil. Pasobra tin biaha, nan ke pa nos hasi kosnan ku ta bai kontra prinsipionan bíbliko. I si nos no hasi manera nan ke, algun miembro di famia por asta rabia. Pero ora nos para firme, na final di kuenta, nos lo por tin pas den famia. Ma si e asuntu no ta bai kontra prinsipio bíbliko, nos no tin nodi di keda para riba nos punto ya ku esaki por kousa frikshon innesesario. (Lesa Proverbionan 16:7.) Pues, ki ora ku nos haña nos ku un problema, ta importante pa buska konseho bíbliko den e publikashonnan di e esklabo fiel i prudente i serka e ansianonan.—Pro. 11:14.

6, 7. (a) Dikon algun hende ta oponé miembronan di famia ku kuminsá studia Beibel ku Testigunan di Yehova? (b) Kon un Testigu òf un studiante di Beibel mester reakshoná ora e hañ’é ku oposishon di famia?

6 Pa nos por tin pas den kas, nos mester konfia den Yehova i hasi esfuerso pa komprondé e miembronan di famia ku no ta den e bèrdat. (Pro. 16:20; 24:3) Asta personanan ku a kaba di kuminsá studia Beibel por hasi esaki. Tin hende no tin problema ku nan kasá ta studia Beibel ku Testigunan di Yehova. Podisé nan ta asta atmití ku esei ta bon pa nan famia. Tòg, otronan sa oponé nan kasá severamente. Esther, kende awor ta un Testigu, a atmití ku el a rabia masha pisá ora su esposo a kuminsá studia Beibel ku Testigunan di Yehova. Esther a bisa: “Mi tabata tira su bukinan afó òf kima nan.” Howard, kende na promé instante tabata kontra pa su esposa studia Beibel ku Testigunan di Yehova, a remarká: ‘Hopi hòmber tin miedu pa nan kasá no ta kayendo den un trampa di sekta religioso. I debí ku nan ta kere ku nan esposa ta den peliger, nan por kuminsá opon’é.’

7 Ta importante pa yuda un studiante komprondé ku, apesar ku su kasá ta opon’é, e no mester stòp di studia Beibel. Pasobra hopi biaha, e por resolvé un asuntu si e trata su kasá ku suavedat i rèspèt. (1 Ped. 3:15) Howard a bisa: “Mi ta masha kontentu ku mi esposa a keda kalmu i no a pèrdè kabes!” Anto su esposa a splika: “Howard a eksigí pa mi stòp ku mi estudio di Beibel. Segun e, nan tabata brainwash mi. En bes di diskutí kuné, mi a bis’é ku por ta e tin rason, pero onestamente ami no a ripará esei. P’esei mi a pidié lesa e buki ku mi tabata studiando. Anto el a hasi esei, pero e no por a bai kontra di loke e buki ta bisa. Loke el a lesa a hasi un impakto profundo riba dje.” Ta bon pa tene na mente ku un hende ku no ta Testigu por sintié bandoná i pensa ku su matrimonio ta na peliger ora su kasá ta partisipá den aktividatnan kristian. Pero si e studiante di Beibel òf e Testigu sigui papia i trata su kasá ku suavedat i amor, e kasá lo por stòp di preokupá.

YUDA NAN ASEPTÁ ADORASHON BERDADERO

8. Ki konseho apòstel Pablo a duna kristiannan ku nan kasá no ta den e bèrdat?

8 Apòstel Pablo a konsehá kristiannan pa no bandoná nan kasá djis pasobra e no ta un Testigu. * (Lesa 1 Korintionan 7:12-16.) Mas bien, un kristian mester tene na mente ku su kasá lo por bin aseptá e bèrdat un dia. E punto di bista akí lo por yud’é mantené su goso apesar ku su famia ta dividí pa motibu di religion. No opstante, e mester ta kouteloso ora e ke kompartí e mensahe di Beibel ku su kasá, manera e siguiente eksperensianan lo mustra.

9. Kiko bo mester tene kuenta kuné ora bo ke kompartí e bèrdat ku otro miembronan di famia?

9 Kòrdando kon emoshoná e tabata ora el a haña e bèrdat, Jason a bisa: “Mi kier a konta tur hende loke mi a siña.” Sí, ora un studiante di Beibel komprondé ku loke e ta siñando ta e bèrdat, e por bira asina kontentu ku tur ora bai e ke papia di Beibel. Anto kisas e ta ferwagt ku su famia ta aseptá e mensahe di Reino mesora, pero nan lo por reakshoná kompletamente diferente. Kon e kasá di Jason a reakshoná ora Jason a kuminsá prediká na dje ku entusiasmo? E kasá ta kòrda: ‘Jason tabata papia asina tantu di e bèrdat, ku el a kansa mi.’ Un otro señora, kende a bin aseptá e bèrdat 18 aña despues di su kasá, a bisa: “Ami tabatin mester di tempu pa aseptá e bèrdat.” Pues, si bo ta studiando Beibel ku un persona kende su kasá no ta interesá den e bèrdat, ta bon pa tene algun seshon di práktika ku e studiante pa mustr’é kon e por splika su kasá e bèrdat ku takto. Moises a bisa: “Laga mi siñansa kai manera áwaseru, mi diskurso gotia manera serena, manera gota di awa riba yerba fresku.” (Deu. 32:2) Sí, algun palabra apropiá na e momento korekto ta logra mas ku un avalancha di palabra.

10-12. (a) Ki konseho apòstel Pedro a duna kristiannan kende nan kasá no ta sirbidó di Yehova? (b) Kon un studiante di Beibel a siña apliká e konseho na 1 Pedro 3:1 i 2?

10 Apòstel Pedro tambe a duna konseho na esposanan kristian kende nan kasá no ta den e bèrdat. El a skirbi: “Sea sumiso na boso esposo, ya ku si tin algun ku no ta obedesé e palabra, boso por gana nan na e fe pa medio di boso kondukta sin papia ni un pia di palabra, komo ku nan ta testigu di boso kondukta puru kompañá pa rèspèt profundo.” (1 Ped. 3:1, 2) Si un esposa ta sumiso i tin rèspèt profundo pa su kasá asta si su esposo ta trat’é malu, e por yuda su esposo aseptá e bèrdat. Di mes manera, un esposo kristian mester komportá su mes na un manera ku ta agradá Dios i sigui ehersé su hefatura ku amor aunke su kasá ta opon’é.—1 Ped. 3:7-9.

11 Hopi kristian tabatin bon resultado ora nan a sigui e konseho di Pedro. Tuma por ehèmpel e kaso di Selma. Ora Selma a kuminsá studia Beibel ku Testigunan di Yehova, su kasá, Steve, no a keda kontentu. Steve a atmití, “Mi a rabia; mi tabata insigur, yalurs i dominante.” Selma a bisa: ‘Asta promé ku mi a haña e bèrdat, mi mester a wak bon kiko mi ta papia òf hasi pa Steve no rabia, pasobra e tabata rabia masha lihé. Pero ora mi a kuminsá studia Beibel, el a bira pió.’ Kiko a yuda mehorá e situashon?

12 Selma ta kòrda un lès masha balioso ku el a siña for di e Testigu ku a studia Beibel kuné. Selma a konta: “Tabatin un dia ku mi no kier a studia. E anochi promé, ami ku Steve tabatin un desakuerdo, i el a dal mi. Mi tabata tristu i a sinti duele di mi mes. Anto mi a konta e ruman muhé kiko a pasa i kon mi tabata sinti mi, i e ruman a pidi mi lesa 1 Korintionan 13:4-7. Segun ku mi tabata lesa e versíkulonan, mi a kuminsá rasoná, ‘Steve no ta amoroso manera e tekstonan akí ta bisa.’ Pero e ruman a yuda mi kambia mi manera di pensa. El a puntra mi, ‘Kuantu biaha abo ta demostrá amor na bo kasá manera e tekstonan akí ta mustra?’ Mi a kontest’é, ‘Niun biaha, pasobra e ta un persona difísil pa biba kuné.’ Ku un stèm suave, e ruman a bisa mi, ‘Selma, ta ken ke bira kristian? Abo òf Steve?’ E ora ei, mi a realisá ku mi mester a kambia mi manera di pensa; mi a hasi orashon pidi Yehova yuda mi mustra mas amor na Steve. Pokopoko nos relashon a kuminsá mehorá.” Despues di 17 aña, Steve a aseptá e bèrdat.

OTRONAN TAMBE POR YUDA

13, 14. Kon otronan den kongregashon por yuda rumannan ku tin famia ku no ta den e bèrdat?

13 Meskos ku kada un gota di áwaseru ku muha tera ta yuda mata krese, asina kada un di nos den kongregashon por kontribuí na e felisidat di nos rumannan ku ta biba den kas dividí pa motibu di religion. Elvina di Brazil a bisa: “Amor di mi rumannan a yuda mi para firme den e bèrdat.”

14 Ora rumannan den kongregashon ta bondadoso i ta mustra interes den miembronan di famia ku no ta Testigu, esei por toka nan kurason. Un hòmber na Nigeria kende a aseptá e bèrdat 13 aña despues di su kasá a bisa: “Un biaha ku mi tabata den outo huntu ku un Testigu, su outo a daña. Mesora el a buska kontakto ku Testigunan ku tabata biba den bisindario, i nan a akomodá nos pa e anochi. Nan a perkurá pa nos komo si fuera nan tabata konosé nos fo’i chikí. Mi a sinti e amor kristian ku mi kasá semper a papia di dje.” Un señora na Inglatera ku a bini den e bèrdat 18 aña despues di su kasá a bisa: “E Testigunan tabata invitá ami ku mi kasá bin kome. I semper mi a sinti mi na kas serka nan.” * Un hòmber di Inglatera kende ku tempu tambe a bira Testigu a bisa: “E rumannan tabata invitá ami ku mi kasá na nan kas òf nan tabata bin bishitá nos. Nan tabata ke nos bon. I mi a nota esei spesialmente tempu mi tabata den hospital, pasobra hopi di nan a bin bishitá mi.” Tin manera ku abo tambe por mustra interes den miembro di famia di e rumannan ku ta nan so den e bèrdat?

15, 16. Kiko por yuda un sirbidó di Yehova keda felis aunke otro miembronan di su famia no aseptá e bèrdat?

15 Asta si un ruman semper a komportá su mes fiel i a prediká ku takto na su famia pa añanan largu, no ta sigur ku su kasá, yu, mayor òf otro miembro di su famia lo aseptá adorashon berdadero. Sí, algun miembro di famia ta keda indiferente òf asta ta kuminsá oponé e ruman severamente. (Mat. 10:35-37) Ma ora nos ta desplegá kualidatnan kristian, esei por tin bon efekto riba nos famia. Un esposo ku a bira Testigu despues a bisa: “Hende no por imaginá nan kuantu impreshon e bunita kualidatnan di un kasá por hasi riba e mente i kurason di esun ku no ta Testigu. Pues no entregá, sigui hasi esfuerso.”

16 Asta si miembronan di famia di un sirbidó di Yehova no bira Testigu, e por ta felis. Un ruman muhé ku no a logra éksito, despues ku el a hasi esfuerso 21 aña largu pa yuda su kasá aseptá e bèrdat, a bisa: “Mi ta mantené mi goso pasobra mi ta hasi esfuerso pa agradá Yehova, keda leal na dje i ta hasi mi bèst pa fortalesé mi relashon kuné. Mi ta tuma tempu pa studia Beibel, asistí na reunion, partisipá den sirbishi di vèlt i yuda otronan den kongregashon. E aktividatnan spiritual akí ta yuda mi hala mas serka Yehova i di e manera ei protehá mi kurason.”—Pro. 4:23.

NO ENTREGÁ!

17, 18. Kon un kristian por mantené su goso aunke su famia ta dividí pa motibu di religion?

17 Si bo ta un kristian fiel i otro miembronan di bo famia no ta Testigu, no entregá. Kòrda ku “[Yehova] lo no bandoná su pueblo pa motibu di su gran nòmber.” (1 Sam. 12:22) Tanten ku bo ta leal na dje, e ta ku bo. (Lesa 2 Krónikanan 15:2.) Pues, ‘buska bo goso den Yehova.’ Sí, “pone bo bida den man di SEÑOR, konfia den djE.” (Sal. 37:4, 5BPK) “Perseverá den orashon” i konfia ku nos amoroso Tata selestial por yuda bo soportá tur klase di difikultat.—Rom. 12:12.

18 Pidi Yehova yuda bo, mediante su spiritu santu, krea un ambiente pasífiko den bo famia. (Heb. 12:14) I ku tempu esaki lo por konmové kurason di esnan ku no ta Testigu. Anto segun ku bo ta “hasi tur kos pa e gloria di Dios,” lo bo ta felis i lo bo tin pas mental. (1 Kor. 10:31) Bo por ta sigur tambe ku bo rumannan den kongregashon lo duna bo nan sosten i amor.

[Nota]

^ par. 4 A kambia e nòmbernan.

^ par. 8 E konseho di Pablo no ta prohibí kristiannan di separá legalmente di nan kasá den situashonnan ekstremo. Esei ta un desishon personal serio. Wak e buki “Keda den e Amor di Dios,” na spañó, página 220-221.

^ par. 14 Beibel no ta prohibí nos di kome ku hende ku no ta Testigu.—1 Kor. 10:27.

[Preguntanan di Estudio]

[Plachi na página 30]

Skohe e momento apropiá pa splika bo kreensianan

[Plachi na página 31]

Mustra interes den kasánan ku no ta Testigu