Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

A Whowho Ẹme Ọghẹnẹ avọ Udu!

A Whowho Ẹme Ọghẹnẹ avọ Udu!

A Whowho Ẹme Ọghẹnẹ avọ Udu!

Ebe mai wọhọ “Bearing Thorough Witness” About God’s Kingdom gbe Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom e ta kpahe epanọ uvi Ileleikristi a ro wo udu hayo ẹruọga evaọ etoke ọwọsuọ. Wọhọ ibe ileleikristi mai erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, ma rẹ lẹ se Jihova re ọ kẹ omai ẹzi riẹ, re o fi obọ họ kẹ omai whowho ẹme riẹ avọ udu.—Iruẹru 4:23-31.

Oniọvo jọ o kere kpahe epanọ iruo usiuwoma ota mai e jọ evaọ etoke ẹmo akpọ ọsosuọ inọ: “Idibo Ọghẹnẹ a jẹ rọ ọwhọ fi uko avọ ihrẹ orọ obe na Studies in the Scriptures họ ada kẹ ahwo, onọ uzoẹme riẹ o ta nọ The Finished Mystery. Ahwo buobu a rehọ obe na. A siobọno obe usi Uvie na Kingdom News No. 1 evaọ ukpe 1918. Kẹsena a te siobọno Kingdom News No. 2, onọ o ta kpahe oware nọ o soriẹ nọ egọmeti o ro fi awhaha họ ẹvravra obe na, The Finished Mystery. U no ere no, a te siobọno obe usi ofa, Kingdom News No. 3. Utu Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a fi ebe nana buobu họ ada. Re a sae tọlọ omobe Usi Uvie no ẹkpa ze rọkẹ ohwo evaọ oke yena o gwọlọ ẹrọwọ gbe ẹruọga.”

Nẹnẹ, a re wuhrẹ iwhowho-uvie ekpokpọ onaa usiuwoma ota, rekọ o jọ ere evaọ oke yena ha. Oniọvo mai jọ nọ ọ rrọ ohwo Poland nọ ọ be rria America o gbiku oware nọ o via kẹe evaọ ẹdẹ ọsosuọ nọ o kpohọ usiuwoma ota evaọ ukpe 1922 inọ: “Mẹ ọvo me dikihẹ aro ọfisi edọkita jọ je kporo ẹthẹ, mẹ riẹ epanọ me ti ro fi ebe nọ e rrọ ẹkpa mẹ họ ada ha yọ mẹ riẹ oyibo ẹta tere he. Enọso jọ o te rovie ẹthẹ na. Oware nọ o via ẹdẹ yena o rẹ thọrọ omẹ ẹro ho, keme o lẹliẹ ozọ mu omẹ. Nọ me rovie ẹkpa mẹ, ebe nọ e rrọ eva riẹ kpobi i te kie fihọ aro enọso na. Mẹ sae gbẹ kareghẹhọ ẹme nọ mẹ ta ha, rekọ me fi obe jọ họ ada kẹe. Udu o ruọ omẹ awọ taure me te ti no etẹe, yọ mẹ ruẹ nọ Jihova o fi obọ họ kẹ omẹ. Me fi emebe sa-sa họ ada ẹdẹ yena evaọ iyẹrẹ yena.”

Oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ ta nọ: “Oware wọhọ ukpe 1933, inievo buobu a jẹ rọ imoto nọ a fi egba họ ehru rai ta usiuwoma Uvie na.” Ẹdẹjọ, tei te ọzae-avọ-aye jọ a jọ usiuwoma evaọ ofẹ igbehru California, evaọ obọ America. Oniọvo-ọmọtẹ na ọ ta nọ: “Ọzae oniọvo nọ ma gbẹ jọ usiuwoma na ọ tẹ dhẹ omoto na kpohọ obọ ehru igbehru na, yọ ma rrọ ẹwho na evaọ obọ otọ. Nọ o mu ovuẹ usiuwoma nọ a rekọdo na họ ekporo, u te je do wọhọ ẹsenọ ovuẹ na u bi no obọ odhiwu ze. Ahwo ẹwho na a tẹ jẹ gwọlọ ohwo nọ o bi kporo ikporakporo na, rekọ a rue riẹ hẹ. Nọ ikporakporo na i kuhọ no, ma te muọ usiuwoma họ ẹta kẹ ahwo ẹwho na. Oke ofa jọ, mẹ rọ imoto ivẹ itieye efa ta usiuwoma, yọ uzẹme na họ, ahwo buobu a jẹ gwọlọ yo ovuẹ na ha. Rekọ a jẹ sae fare ezọ rai kẹ ovuẹ na ha keme ikporakporo na i je do ruọ iwou rai. Ẹsikpobi ma jẹ ruẹ nọ edhere nọ ọ mai fo evaọ oke yena Jihova o je ru re ma rọ ta usiuwoma na. O gwọlọ udu re ma rọ oghẹrẹ utioye ta usiuwoma oke yena, rekọ ma jẹ hae rọ ere nyate udu ahwo, yọ o jẹ hae wha orro se Jihova.”

Evaọ etoke ikpe 1930 gbe abọ emuhọ ikpe 1940, inievo e jẹ rehọ egramafonu gbe evuẹ Ebaibol nọ a ru fihọ ikporakporo jẹ rọ ta usiuwoma na. Oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ ta nọ: “Oniọvo-ọmọtẹ ọmaha jọ ọ jẹ rọ egramafonu ta usiuwoma n’uwou ruọ uwou. Nọ ọ jẹ jọ unuẹthẹ jọ kporo ovuẹ na, eva e dha ọzae nọ o wo uwou na te epanọ ọ rọ rehọ owọ fa egramafonu na no oria nọ oniọvo na ọ wọ riẹ fihọ. Uvumọ erekọdo ọ raha ha. Ezae esa jọ nọ e jẹ re emu evaọ omoto nọ ọ jọ kẹle etẹe a ruẹ oware nọ o via na, a te se oniọvo-ọmọtẹ na re o kporo erekọdo na kẹ ae, kẹsena a tẹ rehọ ebe mi ei. Onana u ru eva were oniọvo-ọmọtẹ na.” Re a sai thihakọ edawọ itieye na o gwọlọ udu.

Oniọvo-ọmọtẹ ọvona ọ ta nọ: “Mẹ kareghẹhọ okenọ ma ro muọ emagazini họ efihọ ada evaọ iyẹrẹ evaọ ukpe 1940. Taure ma te ti mu emagazini họ efihọ ada, ma jẹ hai dhe uhie họ avọ ewẹ-ebe ekẹkẹe nọ a kere ovuẹ Uvie na họ nọ ma kru h’abọ. Inievo-emetẹ gbe inievo-emezae a jẹ hae nya akotọ edhere avọ ewẹ-ebe nọ a kere fihọ nọ ‘Egagọ yọ Agbefẹ gbe Iwhayo’ gbe ‘Ruiruo kẹ Ọghẹnẹ gbe Kristi Ovie na.’ Evaọ oke ovona yọ a be rọ ebe evẹvẹ kẹ ahwo ọvọvẹ. Re ohwo o w’obọ evaọ oghẹrẹ usiuwoma ota nana o gwọlọ udu, rekọ u je fi obọ họ kẹ ahwo riẹ odẹ Jihova gbe idibo riẹ.”

Oniọvo-ọmọtẹ ọfa ọ ta nọ: “O jọ bẹbẹ gaga re ohwo ọ nyai fi emagazini họ ada evaọ emewho esese. Isẹri na a jẹ reoja ukpokpoma gaga evaọ oke yena. . . . O gwọlọ udu re ohwo ọ sai kru emagazini h’obọ, dikihẹ akotọ edhere, jẹ ta ẹme nọ a jiroro riẹ inọ ma hai whowho na. Ghele na, Ẹdẹ-Ọmaha ọvuọvo ọ je hai vo omai hi. Ẹsejọ ahwo a jẹ hai dhesẹ isiuru. Oke ofa ahwo a re kokohọ wọso omai, yọ ẹsejọ ma jẹ hae rọ areghẹ siọ oma rehọ re otu ugbarugba a siọ omai ba ẹhọre.”

Ghelọ ukpokpoma nọ u te Isẹri na evaọ etoke Ẹmo Akpọ Avivẹ, a jẹ ta usiuwoma na avọ udu. Evaọ usi uwhowho jọ nọ o rehọ edẹ 43, no December 1, 1940, rite January 12, 1941, iwhowho-uvie nọ i bu te idu udhuvẹ gbe ikpe (50,000) a ghale ebe esese nọ i bu te ima eree, yọ a se oke yena Etoke Odhesẹvia “Udu.”

Inievo buobu nọ e rrọ ukoko na kri no a rẹ sae kareghẹhọ use-abọ nọ o jọ kẹ ae evaọ oke nọ u kpemu, onọ o jọ gwọlọ nọ a re wo udu. Ejọ e kareghẹhọ inọ evaọ ikpe buobu u wo odẹme nọ a jẹ hae ta, onọ u dhesẹ udu nọ a je ro dhe iruo na inọ, Joma tunye haro! Ma riẹ oghẹrẹ edhere nọ ma te rọ ta usiuwoma na evaọ obaro ho taure eyero omuomu ọnana o te ti t’oba. Rekọ, avọ obufihọ Jihova ma te ruabọhọ usiuwoma ota na avọ ẹrọwọ gbe udu.

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]

N’otọ avọ otọ ze, o gwọlọ udu re a sae ta usiuwoma Uvie na