Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nátan — verný zástanca čistého uctievania

Nátan — verný zástanca čistého uctievania

Nátan — verný zástanca čistého uctievania

Nie je ľahké presvedčiť vplyvného človeka, že jeho konanie je nesprávne a musí sa zmeniť. Išiel by si za niekým takým a poukázal mu na jeho chyby, keby si vedel, že zabil človeka, len aby nestratil tvár?

Dávid, kráľ starovekého Izraela, sa dopustil cudzoložstva s Bat-šebou a ona otehotnela. Aby svoj hriech utajil, dal zabiť jej manžela a potom sa s ňou oženil. Plynuli mesiace a Dávid stále tajil svoj hriech, pričom ďalej vykonával svoje kráľovské povinnosti. Ale Jehova nedovolil, aby jeho hriešne činy zostali nepovšimnuté. Poslal za ním svojho proroka Nátana, aby mu poukázal na jeho zlé konanie.

Pre Nátana to bola ťažká úloha. Predstav si, že na jeho mieste si ty. Nátan bol verný Jehovovi a pevne sa pridŕžal Božích noriem, takže určite chcel upozorniť Dávida na jeho hriechy. Ako to tento prorok urobí a presvedčí kráľa, aby sa kajal?

TAKTNÝ UČITEĽ

Čo keby si si teraz prečítal 2. Samuelovu 12:1–25? Predstav si, že si na Nátanovom mieste a rozprávaš Dávidovi tento príbeh: „V jednom meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý mal málo prostriedkov. Boháč mal veľmi mnoho oviec a dobytka, ale muž, ktorý mal málo prostriedkov, nemal nič, iba jednu ovečku, malú, ktorú si kúpil. A udržiaval ju nažive, a rástla uňho a pri jeho synoch, všetci spolu. Jedávala z jeho pokrmu a pila z jeho pohára a líhavala mu v náručí a bola mu ako dcéra. Po nejakom čase prišiel k boháčovi návštevník; on však šetril a nevzal nejakú zo svojich oviec a zo svojho dobytka, aby ju pripravil pre pocestného, ktorý prišiel k nemu. Vzal teda ovečku muža, ktorý mal málo prostriedkov, a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.“ ​(2. Sam. 12:1–4)

Dávid, ktorý sám bol kedysi pastierom, si zjavne myslel, že ide o skutočnú situáciu. Istý komentátor sa vyjadril: „Je možné, že Nátan za ním bežne chodieval, aby zastupoval človeka, ktorému bolo ukrivdené a ktorý by inak nedosiahol nápravu škody, a Dávid si myslel, že táto záležitosť je teraz na ňom.“ Aj keby to tak bolo, Nátan musel byť nielen verný Bohu, ale aj odvážny, aby takto hovoril s kráľom. Jeho príbeh Dávida veľmi rozhneval. „Akože žije Jehova, muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!“ zvolal Dávid. Potom Nátan vyslovil zdrvujúce slová: „Ty sám si ten muž!“ ​(2. Sam. 12:5–7)

Zamyslime sa, prečo Nátan hovoril o probléme týmto spôsobom. Pre človeka, ktorý si k niekomu vytvoril citové puto, nie je ľahké pozerať sa na svoju situáciu objektívne. Každý z nás má sklon vyhovárať sa a ospravedlňovať svoje nevhodné konanie. Nátanovo znázornenie však podnietilo Dávida, aby odsúdil svoje skutky, hoci si to ani neuvedomoval. Kráľ jasne videl, že to, čo Nátan opísal, je hanebné. No až keď sám Dávid odsúdil toto konanie, Nátan mu povedal, že znázornenie sa vzťahuje naňho. Vtedy si Dávid mohol uvedomiť závažnosť svojho hriechu. To jeho myseľ pripravilo na to, aby prijal pokarhanie. Uznal, že tým, čo urobil v súvislosti s Bat-šebou, v podstate „pohrdol“ Jehovom, a prijal zaslúžené pokarhanie. (2. Sam. 12:9–14; Žalm 51, nadpis)

Čo sa z toho môžeme naučiť? Cieľom každého, kto učí z Biblie, je pomôcť poslucháčom prísť k správnemu záveru. Nátan mal k Dávidovi úctu, a preto k nemu pristupoval taktne. Vedel, že v srdci Dávid miluje spravodlivosť a právo. Svojím znázornením sa snažil dosiahnuť, aby sa u Dávida tieto zbožné vlastnosti prejavili. Aj my môžeme úprimným ľuďom pomôcť pochopiť Jehovov pohľad na určitú vec. Ako? Keď pôsobíme na nich tak, aby sa prejavil ich zmysel pre spravodlivosť, pričom sa nad nich nevyvyšujeme v morálnom ani v duchovnom ohľade. O tom, čo je správne a čo nesprávne, nerozhoduje náš osobný názor, ale Biblia.

Nátan dokázal pokarhať mocného kráľa predovšetkým vďaka tomu, že bol verný Bohu. (2. Sam. 12:1) Aj my budeme mať vďaka vernosti odvahu pevne sa zastávať Jehovových spravodlivých zásad.

PODPOROVATEĽ ČISTÉHO UCTIEVANIA

Zdá sa, že Dávid a Nátan boli dobrými priateľmi, lebo Dávid dal jednému zo svojich synov meno Nátan. (1. Par. 3:1, 5) Keď sa v Biblii prvýkrát píše o Nátanovi, je v Dávidovej spoločnosti. Obaja milovali Jehovu. Kráľ zjavne dôveroval Nátanovmu úsudku, lebo sa tomuto prorokovi zdôveril so svojou túžbou postaviť Jehovovi chrám. Povedal: „‚Hľa, ja bývam v cédrovom dome, kým truhla pravého Boha býva uprostred stanových plátien.‘ Nátan teda povedal kráľovi: ‚Všetko, čo je v tvojom srdci — choď, urob, lebo Jehova je s tebou.‘“ ​(2. Sam. 7:2, 3)

Nátan, verný ctiteľ Jehovu, s nadšením súhlasil s Dávidovým plánom postaviť prvé trvalé centrum čistého uctievania na zemi. Ale pri tejto príležitosti vyjadril svoje pocity, a nie Jehovov názor. V noci Boh nariadil svojmu prorokovi, aby odovzdal kráľovi iné posolstvo: Dávid nepostaví Jehovov chrám. Postaví ho jeden z jeho synov. No Nátan mal tiež Dávidovi oznámiť, že Boh s ním robí zmluvu, ktorá zaručuje, že Dávidov trón sa stane „pevne založeným na neurčitý čas“. (2. Sam. 7:4–16)

Nátanov názor týkajúci sa výstavby chrámu nebol v súlade s Božou vôľou. Tento pokorný prorok sa však bez reptania podriadil Jehovovmu predsavzatiu a konal v súlade s ním. Tým nám dal vynikajúci príklad, ktorý môžeme napodobniť, keď nás Boh v niečom napráva. Ďalšie skutky, ktoré Nátan konal ako prorok, ukazujú, že nestratil Božiu priazeň. Naopak, zdá sa, že Jehova inšpiroval Nátana a vidiaceho Gáda, aby pomáhali Dávidovi zorganizovať 4 000 hudobníkov v chrámovej službe. (1. Par. 23:1–5; 2. Par. 29:25)

OCHRANCA KRÁĽOVSKÉHO ÚRADU

Nátan vedel, že zostarnutého Dávida má na tróne nahradiť Šalamún. Preto konal rozhodne, keď sa na sklonku Dávidovho života pokúsil zmocniť trónu Adonijah. V Nátanových činoch sa opäť prejavila taktnosť a lojálnosť. Najprv vyzval Bat-šebu, aby pripomenula Dávidovi jeho prísažný sľub urobiť kráľom ich syna Šalamúna. Potom sám predstúpil pred kráľa a opýtal sa, či dal súhlas na to, aby sa následníkom trónu stal Adonijah. Zostarnutý kráľ si uvedomil vážnosť situácie a poveril Nátana a ďalších verných služobníkov, aby Šalamúna pomazali a vyhlásili za kráľa. Adonijahov pokus o prevrat bol zmarený. (1. Kráľ. 1:5–53)

SKROMNÝ HISTORIK

Nátan a Gád sa všeobecne považujú za pisateľov 25. až 31. kapitoly 1. Samuelovej, ako aj celej 2. Samuelovej. O inšpirovaných dejinných záznamoch v týchto knihách sa v 1. Paralipomenon 29:29 uvádza: „Čo sa týka záležitostí kráľa Dávida, prvých a posledných, sú tam zapísané medzi slovami vidiaceho Samuela a medzi slovami proroka Nátana a medzi slovami vidiaceho Gáda.“ Nátanovo meno sa tiež spája s vytvorením záznamu týkajúceho sa „Šalamúnových záležitostí“. (2. Par. 9:29) Je teda veľmi pravdepodobné, že Nátan zohrával dôležitú úlohu na kráľovskom dvore aj po Dávidovej smrti.

Veľa z toho, čo vieme o Nátanovi, zrejme zaznamenal prorok sám. No to, že k určitým veciam sa nevyjadroval, nám o ňom veľa odhaľuje. Očividne bol skromným historikom. Nebol ambiciózny, netúžil urobiť si meno. Jeden biblický slovník to vyjadruje tak, že v inšpirovaných záznamoch sa objavuje „bez predstavenia a bez rodokmeňa“. O Nátanovom pôvode a osobnom živote nevieme nič.

MOTIVOVANÝ VERNOSŤOU JEHOVOVI

Z niekoľkých stručných správ o Nátanovi, ktoré čítame v Písme, je jasné, že to bol pokorný, ale rázny zástanca Božieho usporiadania. Jehova Boh mu zveril veľmi zodpovedné úlohy. Rozjímaj nad Nátanovými vlastnosťami, napríklad nad vernosťou Bohu a láskou k Božím normám. Snaž sa tieto vlastnosti napodobňovať.

Od teba sa pravdepodobne nebude žiadať, aby si karhal kráľov, ktorí scudzoložili, ani aby si maril pokusy o prevrat. No s Božou pomocou môžeš byť verný Bohu a môžeš sa zastávať jeho spravodlivých noriem. Môžeš byť odvážny a zároveň taktný učiteľ pravdy a podporovateľ čistého uctievania.

[Obrázok na strane 25]

Nátan sa prejavil ako ochranca kráľovského úradu, keď taktne poradil Bat-šebe