Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Me Dhesẹ Odẹ Ra Kẹ Ae”

“Me Dhesẹ Odẹ Ra Kẹ Ae”

“Me Dhesẹ Odẹ Ra Kẹ Ae”

“[Me] dhesẹ odẹ ra kẹ ahwo nọ whọ kẹ omẹ evaọ akpọ na no. . . . Me dhesẹ odẹ ra kẹ ae, [yọ] me [ti gbe] dhesẹ i.”​—JỌN 17:6, 26.

Oware nọ U Dhesẹ: Jesu o dhesẹ odẹ Ọghẹnẹ kẹ ahwo ẹkwoma odẹ na nọ ọ jẹ hae ta kpahe evaọ usiuwoma ota riẹ. Nọ Jesu o je se no Ikereakere na ze, wọhọ epanọ ọ jẹ hai ru kẹse kẹse na, o je se odẹ Ọghẹnẹ dovia. (Luk 4:16-21 *) O wuhrẹ ilele riẹ re a lẹ inọ: “Ọsẹ mai ru re a dhẹozọ kẹ odẹ ra.”—Luk 11:2.

Epanọ Ileleikristi Ikpe-Udhusoi Ọsosuọ A ro Ru Lele Onana: Pita ukọ na ọ vuẹ ekpako nọ e jọ Jerusalẹm inọ Ọghẹnẹ ọ jọ udevie erẹwho na salọ “ahwo ro mu kẹ isẹri ise kẹ odẹ riẹ.” (Iruẹru Ikọ Na 15:14) Ikọ na gbe amọfa a je whowho evaọ usiuwoma ota rai inọ “kohwo kohwo nọ o se odẹ Ọnowo [“Jihova,” NW] a re ti si yei.” (Iruẹru Ikọ Na 2:21; Ahwo Rom 10:13) Evaọ ebe Ikereakere Griki Ileleikristi na, a kere odẹ Ọghẹnẹ fihọ ae re. Obe jọ nọ a kere izi ahwo Ju fihọ nọ ekere riẹ o kuhọ evaọ oware wọhọ ukpe 300 C.E., o ta kpahe oghẹrẹ nọ ewegrẹ Ileleikristi a jẹ rọ mahe ebe nọ Ileleikristi a kere. Obe na o ta nọ ewegrẹ “e jẹ hae rọ erae mahe ebe Etausiuwoma na gbe erọ [ahwo nọ ewegrẹ na a roro nọ yọ Ileleikristi Ju]. A jẹ kẹ ebe na uvẹ re e to muotọ evaọ erae na, . . . yọ whọ rẹ jọ ebe nana ruẹ eria sa-sa nọ Odẹ Ọghẹnẹ o jọ romavia.”

Amono A bi Ru Lele Onana Nẹnẹ? Ebaibol ọ Revised Standard Version nọ ogbẹgwae nọ a re se National Council of the Churches of Christ evaọ obọ America u kuenu kẹ, u wo eme nana evaọ ẹwẹ-obe nọ u mu rie họ: “A whaha odẹ ovo jọ nọ a re ro se Ọghẹnẹ ọvo na evaọ egagọ ahwo Ju taure egagọ Ileleikristi e tẹ te ze, wọhọ ẹsenọ a be rọ odẹ na hẹriẹe no eghẹnẹ efa, yọ u tube fo vievie he re ichọche Ileleikristi na i se odẹ yena.” Fikiere, a jọ Ebaibol yena rehọ odẹ-ova na “OLORI” nwene ẹta odẹ Ọghẹnẹ. Kẹle na, ipopu ichọche Kathọlik e ta kẹ ibishọpo rai inọ: “Te ile gbe elẹ rai, wha se odẹ Ọghẹnẹ nọ a rọ YHWH * kere na ha.”

Amono a bi se odẹ Ọghẹnẹ jẹ be rehọ iẹe wuhrẹ amọfa nẹnẹ? Okenọ uzoge ọmọzae nọ a re se Sergey ọ jọ oware wọhọ ikpe ikpegbisoi evaọ orẹwho nọ a re se Kyrgyzstan, o riwi ifimu jọ nọ a jọ rehọ odẹ na Jihova, se Ọghẹnẹ. Evaọ oware wọhọ ikpe 10 nọ i lele i rie, o gbe yo odẹ na viere he. Uwhremu na, nọ Sergey ọ kwa kpohọ obọ America, inievo-emetẹ ivẹ mai a tẹ ta usiuwoma te uwou riẹ, jẹ jọ Ebaibol na dhesẹ odẹ Ọghẹnẹ kẹe. Eva e were Sergey gaga nọ ọ rọ ruẹ egagọ nọ a bi jo se je bi wuhrẹ amọfa kpahe odẹ na, Jihova. O nwani kiehọ gaga, obe-ofeme na Webster’s Third New International Dictionary, o fa odẹ na “Jihova Ọghẹnẹ,” inọ yọ “ọghẹnẹ nọ ọ mai kpehru, gbe ọghẹnẹ ọvo nọ Isẹri Jihova a be gọ.”

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 3 Jesu ọ jọ obe Luk 4:18 wariẹ eme nọ e rrọ obe Aizaya 61:1, oria nọ odẹ na Jihova o jọ romavia evaọ ẹvẹrẹ Hibru anwae.

^ edhe-ẹme 5 Lele epanọ a fa riẹ no Oyibo ze, evaọ ẹvẹrẹ Isoko, a be hai se odẹ na “Jihova.”