Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ipeligróso piko espiritísmo?

¿Ipeligróso piko espiritísmo?

Bárbara a imitãme oñepyrũ ohendu espíritu oñeʼẽva chupe ha oreko visión. Heʼi voi oñemongeta hague ihénte omanovaʼekuéndi. Iména Joaquín ndive olee umi lívro oñeʼẽva espiritísmo rehe, ha mokõivéva oleekuaaiterei pe tarot. Upéva rupive oikuaa hikuái oganataha heta pláta ha añetehápe oñakãrapuʼã porã inegosiokuérape. Peteĩ árape, pe tarot rupive oikuaa og̃uahẽtaha hógape hénte ipeligrósova ha mbaʼéichapa oñeñangarekovaʼerã chuguikuéra.

HETÁPE g̃uarã yma guarénte pe espiritísmo, upéicharõ jepe, hetaiterei héntepe ogusta gueteri upéva. Oparupiete oiporu hikuái amuléto, tabla ouija térã oho espiritísta rendápe oikuaa hag̃ua henonderã ha oñeñangareko hag̃ua mbaʼe vaígui. Peteĩ artíkulo hérava “Lucifer ha umi komputadóra”, osẽvaʼekue rrevísta alemána Focus-pe, heʼi: “Internet oporomoakãraku jey espiritísmo rehe”.

¿Reikuaápa la Biblia oñeʼẽha espiritísmo rehe? Ikatu hína rehecharamoiterei umi mbaʼe heʼíva hese.

¿Mbaʼépa heʼi la Biblia?

Pe léi Ñandejára omeʼẽvaʼekue tetã Israélpe heʼi: “Ndaiporivaʼerã pende apytépe [...] ohóva umi oadivináva, ojapóva máhia, espiritísta ha paje apoha rendápe. Ni umi ojapóva paje hapicháre, oñeʼẽva omanovaʼekuéndi ni umi heʼíva mbaʼépa oikóta tenonderãme. Jehovápe ombojeguaru umi ojapóva koʼãichagua mbaʼe vai” (Deuteronomio 18:10-12, NM). ¿Mbaʼérepa Ñandejárape ombojeguaru pe espiritísmo?

Jahecha haguéicha ko artíkulo oñepyrũvo, heta tapicha oguerovia ikatuha oñeñeʼẽ umi omanovaʼekuéndi ha umi omanovaʼekue espíritu oñeʼẽha umi espiritísmo rupive. Koʼã mbaʼe ojeguerovia oĩ rupi heta rrelihión omboʼéva peteĩ tapicha omanóva ohoha umi espíritu oĩháme. Péro la Biblia nomboʼéi koʼã mbaʼe, upéva rangue heʼi: ‘Umi omanomavaʼekue ndoikuaavéima mbaʼeve’ (Eclesiastés 9:5). Heʼi avei umi omanovaʼekue haʼeteha oketevahína, ndohechái ni nohendúi mbaʼevete oikóva ijerére (Mateo 9:18, 24; Juan 11:11-14). b ¿Mbaʼérepa upéicharõ oĩ heʼíva oñeʼẽma hague umi omanovaʼekuéndi? ¿Mávapa ojapoukahína koʼã mbaʼe?

Oñemongetáva umi espíritundi

Mateo, Marcos, Lucas ha Juan heʼi Jesús oĩrõ guare ko yvy ape ári oñemongeta hague umi espíritu ndive. Marcos 1:23, 24 omombeʼu “peteĩ endemoniádo” heʼi hague Jesúspe: “Aikuaa porãiterei mávapa nde”. ¿Reikuaápa umi espíritu ndekuaa porãha avei? Ha nde, ¿mbaʼépa reikuaa chuguikuéra?

Jehová ojapo mboyve yvyporakuérape, ojapovaʼekue hetaiterei ánhel. Koʼã Ñandejára raʼy rovake ñande ndahaʼéi mbaʼeve (Job 38:4-7; Hebreos 2:6, 7). Haʼekuéra ningo ipoderóso ha iñarandueterei, ha ojejapovaʼekue chupekuéra okumpli hag̃ua Ñandejára rembipota. Upéicha heʼi pe salmísta: “Pemombaʼeguasu Jehovápe, mayma peẽ hiʼanhelkuéra. Peẽ pende poderósova ha pejapóva haʼe heʼíva” (Salmo 103:20, NM).

Upe rire, la Biblia omyesakã heta ánhel oñemongeta hague yvyporakuérandi Jehová heʼiʼỹre chupekuéra. ¿Maʼerãpa ojapo hikuái upéicha? Pe primer ánhel naiñeʼẽrenduivaʼekue, ombotavy Adán ha Évape omomombyry hag̃ua chupekuéra Ijapoharégui. Upéicha rupi oiko chugui Satanás el Diablo, heʼíva japu ha opuʼãva Ñandejárare (Génesis 3:1-6).

Upe rire, umi ótro ánhel avei “omboykevaʼekue hembiapo yvágape ha oheja rei ilugár”, oñembohete kuimbaʼéicha ou hag̃ua oiko umi kuñándi ko yvy ape ári (Judas 6, NM; Génesis 6:1, 2). Koʼã ánhel rrevélde ha umi ifamiliare omongyhyjepa yvyporakuérape. Umíva káusa ‘ko yvy henyhẽ violénsiagui’. Péro Ñandejára ohundipaite chupekuéra oguerúrõ guare pe ama guasu Noé tiémpope. Oiméne nde rehendúmava oñeñeʼẽ upévare (Génesis 6:3, 4, 11-13, ÑÑB).

Pe y ojagarrapágui oparupiete, umi ánhel rrevélde oheja hete ha oho jey umi espíritu oĩháme. Péro Ñandejára ndohejavéima chupekuéra oho jey ilugár ymaguarépe yvágape, síno omoĩ chupekuéra peteĩ lugárpe, oñembojojáva peteĩ “yvykua ypytũ” rehe (2 Pedro 2:4, 5, NM). La Biblia heʼi koʼã ánhel rrevéldere “demónio” (Santiago 2:19, NM). Ha haʼekuéra ombotavy oikóvo umi héntepe espiritísmo rupive.

¿Mbaʼépa oipota umi demónio?

Umi demónio oñeʼẽ yvyporakuérandi omomombyry hag̃ua chupekuéra Jehovágui. Umi podér orekóva ha opa mbaʼe ojapóva espiritísmo rupive, oiporu ani hag̃ua umi hénte oikuaa Ñandejárape ha oñemoag̃ui hese.

Ikatu avei jahechakuaa mbaʼépa oipota umi demónio ñahesaʼỹijóvo Satanás ojapovaʼekue. Haʼe oikuaveʼẽ Jesúspe “umi goviérno oĩva ko yvy ape ári ha umi mbaʼe porãita orekóva”. Péro, ¿mbaʼépa Jesús ojapovaʼerã upearã? Satanás heʼi chupe: “Eñesũ che renondépe ha una vemi jepe chemombaʼeguasu”. Upéicharõ Satanás ha idemoniokuéra oipota oñemombaʼeguasu chupekuéra. Péro, Jesús arakaʼeve nomombaʼeguasúi ótrope, síno Jehovápe añoiténte (Mateo 4:8-10, NM).

Koʼág̃a rupi, umi demónio noñemongetavéima derechoite yvyporakuérandi. Upéva rangue, oreko hag̃ua ipoguýpe umi héntepe ojevale umi mbaʼe haʼetévaicha ndaivaírivare, pór ehémplo pe bolas de cristal, tarot, horóscopo ha ambue mbaʼe. ¡Aníke reʼa iñuhãme! Koʼãva nañanepytyvõmoʼãi ha nañandeguerahamoʼãi mamove, ñanembyaíta uvei. Umi demónio ningo ohechakuaa umi héntepe ogustaha koʼã mbaʼe ha oiporu oreko hag̃ua chupekuéra ipoguýpe ha ani hag̃ua omombaʼeguasu Jehovápe. Ha nosẽiramo chupekuéra upe oipotáva, pyʼỹinte opersegi umi hoʼávape iñuhãme ha ombohasa asy chupekuéra. Oimérõ nde rehasa ko mbaʼe, ¿mbaʼépa ikatu rejapo resẽ hag̃ua ipoguýgui?

Mbaʼéichapa ikatu resẽ ipoguýgui

Aníke reheja nembotavy umi espíritu oñemongetáva yvyporakuérandi, haʼekuéra Ñandejára enemígo hína ha oĩma oñehundi hag̃uáicha (Judas 6). Umi espíritu ijapu ha oñembohasa umi omanovaʼekuéramo. ¿Mbaʼéichapa reñeñandúta rehechakuaáramo peteĩ reimoʼãvaʼekue neamigoha ojaposeha nderehe ivaíva? ¿Térã mbaʼépa rejapóta repilláramo peteĩ reikuaavaʼekue Internet rupive haʼeha violadór? Ajépa ipeligróso koʼã mbaʼe, péro ipeligrosove ñañeʼẽ umi demónio ndive. Upévare rejapovaʼerã ikatúva guive ani hag̃ua reñemoag̃ui hesekuéra ¿Mbaʼéichapa ikatu rejapo upéva?

Yma heta Efesoygua oikuaa rire la Biblia heʼíva espiritísmo rehe, ohechakuaa tekotevẽha ohundipaite umi ilívro oñeʼẽva máhia rehe. La Biblia omombeʼu haʼekuéra ‘ohapy hague umi lívro opavave renondépe’, hepyetereíramo jepe (Hechos 19:19, 20, NM). Koʼág̃a rupi oĩ umi lívro, amuléto ha tabla ouija, péro ndahaʼéi umíva añónte, oĩ avei heta pelíkula, videohuégo ha informasión Internétpe oñeʼẽva espiritísmo rehe. Nde rehundivaʼerã opa mbaʼe ikatúva nemoag̃ui umi demóniore.

¿Nemanduʼápa Joaquín ha Bárbara rehe, pe paréha ñañeʼẽ hague oñepyrũvo ko artíkulo? Pe tarot rupive oikuaákuri hikuái mokõi hénte “ipeligrósova” ohotaha hógape ha ndovaleiha ohendu ni oheja chuguikuéra mbaʼeve. Péro, mokõi testígo de Jehová hérava Connie ha Gudrun og̃uahẽrõ guare hógape ha heʼi chupekuéra ogueruha notísia porã oñeʼẽva Ñandejárare, haʼekuéra odesidi ohendu. Ipahápe oñeʼẽ hikuái espiritísmo rehe ha umi mokõi Testígo ohechauka chupekuéra mbaʼépa la Biblia heʼi upévare. Upe rire Joaquín ha Bárbara oñepyrũ ostudia la Biblia.

Pyaʼe voi ko paréha ohejaite opa mbaʼe ikatúva omoag̃ui chupekuéra umi demóniore. Umi testígo de Jehová omboʼe chupekuéra pe ojapóva ndogustamoʼãiha demoniokuérape. Upe guive Joaquín ha Bárbara oñepyrũ iprovléma ha hetaiterei ombohasa asy chupekuéra umi demónio. Káda pyhare okyhyjeterei jepi ha ova rire ae ótro ógape oñeñandu porãve hikuái. Ohasa aja ko situasión ijetuʼuetéva tuicha oipytyvõ chupekuéra Filipenses 4:13 heʼíva: “Ndaipóri chéve g̃uarã ikatuʼỹva [upe] chemombaretéva rupi”. Jehová ovendesi ko paréha odesidíva, ha tiémpo rire umi demónio nomolestavéima chupekuéra. Koʼág̃a, Joaquín ha Bárbara vyʼápe oservi Ñandejárape.

La Biblia heʼi opavave oipotáva Jehová vendisión tekotevẽha ojapo koʼápe heʼíva: “Peñemoĩ [...] Ñandejára poguýpe. Péro peñemoĩ hatã Satanás rehe, ha haʼe ojeíta pende ypýgui. Peñemoag̃ui Ñandejárare ha haʼe oñemoag̃uíta penderehe” (Santiago 4:7, 8, NM). Reipotáramo, pe Ñandejára Ipuʼakapáva ikatu nepytyvõ resẽ hag̃ua umi demónio poguýgui. Joaquín ha Bárbara ojepyʼamongeta rire hembiasakuére, ogueroviaitereive Salmo 121:2 heʼíva: “Ñandejára chepytyvõta”.

[Nóta]

a Oñekambia herakuéra.

b Reikuaa porãve hag̃ua ko témagui, ehecha pe lívro Mbaʼépa Añetehápe omboʼe la Biblia? kapítulo 6 heʼihápe “Moõpa oĩ umi omanovaʼekue?”, ojapóva testigos de Jehová.

[Komentário oĩva páhina 19-pe]

Pe espiritísmo ndohejái umi hénte oñemoag̃ui Ñandejárare

[Komentário oĩva páhina 20-pe]

“Peñemoag̃ui Ñandejárare ha haʼe oñemoag̃uíta penderehe.” (SANTIAGO 4:7, 8, NM)