Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛmaa Yɛ Nye Ɛlie Yɛ Anyelazo Ne Anu

Bɛmaa Yɛ Nye Ɛlie Yɛ Anyelazo Ne Anu

Bɛmaa Yɛ Nye Ɛlie Yɛ Anyelazo Ne Anu

“[Yɛlɛ anyelazo kɛ] kenle bie yɛbanyia ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la. Nyamenle, mɔɔ ɔmbɔ adalɛ ɛlɛ la, vale ngoane ɛhye bɔle yɛ ɛwɔkɛ kolaa na yeabɔ ewiade.”—TAE. 1:2.

ƐBAHOLA WƆAYE Ɔ NLOA Ɔ?

Duzu a maa yɛnwu kɛ anyelielɛ ba anwuma wɔ mekɛ mɔɔ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu bie kɛgyinla ye munlililɛ nu kɛhɔ awieleɛ la ɛ?

Kɛzi mboane gyɛne ne anyelazo ne nee menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anyelazo ne lɛ abusuabɔlɛ ɛ?

Saa yɛkpondɛ kɛ yɛ sa ka yɛ anyelazo ne a, ɛbɛla mɔɔ anwo “te saanwu” la nee “nyɛleɛ” kpalɛ boni a ɔwɔ kɛ yɛda ye ali a?

1. Kɛzi anyelazo ne mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ la baboa yɛ yeamaa yɛagyinla kpundii ɛ?

ƐZOANVOLƐ Pɔɔlo hanle kɛ, Gyihova le “Nyamenle mɔɔ le yɛ nzuzuguazo” anzɛɛ ɔmaa yɛ anyelazo. Eza ɔhanle ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Ɛmaa bɛ anyelielɛ nee [anzondwolɛ] wɔ bɛ diedi mɔɔ wɔ ye nu la ati, amaa bɛalua Sunsum Nwuanzanwuanza ne tumi zo bɛ anyelazo anyi.” (Wulo. 15:13) Saa yɛdua sunsum ne azo yɛmaa yɛ anyelazo ne nyi a, yɛbahola yɛagyinla tɛnlabelɛ biala mɔɔ yɛbayia ye la anloa, yɛ nye balie na yɛanyia anzondwolɛ. Kɛmɔ ɛnee ɔde ɔmaa Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la, anyelazo ɛhye “le kɛ sɛkɛ maa yɛ ɛkɛla. Ɔgyi pi, na ɔgyi ye kpundii” ɔmaa Keleseɛnema mɔɔ ɛha la. (Hib. 6:18, 19) Yɛbahola yɛava yɛ nwo yɛado yɛ diedi ne azo wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛyia asetɛnla nu ngyegyelɛ la amaa yeaboa yɛ na yɛamminli yɛ diedi ne.—Bɛgenga Hibuluma 2:1; 6:11.

2. Anyelazo nwiɔ boni a wɔ ɛkɛ maa Keleseɛnema ɛnɛ a? Duzu ati a “mboane” gyɛne ne anye die menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anyelazo ne anwo ɛ?

2 Keleseɛnema mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la lɛ anyelazo ngakyile nwiɔ. “Mboane ekpunli ekyi” ne anu amra mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la lɛ anyelazo kɛ bɛbanyia ngoane mɔɔ ɛnzɛkye ɛlɛ la wɔ anwuma. Bɛbayɛ arelemgbunli nee ɛsɔfoma wɔ Kelaese Belemgbunlililɛ ne anu. (Luku 12:32; Yek. 5:9, 10) “Mboane” gyɛne ne mɔɔ bɛ nwo zonle la lɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla aze dahuu wɔ paladaese azɛlɛ ne mɔɔ Mɛzaya Belemgbunlililɛ ne banlea zo la azo. (Dwɔn 10:16; Yek. 7:9, 10) Ɔwɔ kɛ mboane gyɛne ne kakye kɛ kyesɛ bɛboa Kelaese amediema mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la na bɛanyia ngoane. (Mat. 25:34-40) Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bɛanyia bɛ ahatualɛ ne, yɛɛ mboane gyɛne ne anyelazo ne noko bara nu. (Bɛgenga Hibuluma 11:39, 40.) Bɛmaa yɛlumua yɛzukoa anyelazo ne mɔɔ Nyamenle fa maa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anwo debie.

BƐLƐ “ANYELAZO MƆƆ ƐNWU ƐLƐ”

3, 4. Kɛzi Gyihova fa awolɛ fofolɛ nwo “anyelazo mɔɔ ɛnwu ɛlɛ” la maa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛ? Duzu a le anyelazo ɛhye?

3 Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle ngɛlata nwiɔ hɔmanle Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la. Ɔvɛlɛle menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɛ “Nyamenle menli ne mɔɔ yekpa nu yeye bɛ.” (1 Pita 1:1) Pita ngɛlata ne mɔ maa yɛnwu anyelazo kɛnlɛma mɔɔ mboane ekpunli ekyi ne lɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Pita hɛlɛle wɔ ye kɛlata ne mɔɔ lumua la anu kɛ: “Ayɛlɛyelɛ ɛha Nyamenle, yɛ Awulae Gyisɛse Kelaese ɔ Ze ne! Yelua ye ɛlolɛ kpole ne azo yedwazo Gyisɛse Kelaese yevi ewule nu na yemaa yɛnyia ngoane fofolɛ nwo anyelazo mɔɔ ɛnwu ɛlɛ a. Ɔlua zolɛ yɛ nye la nyilalɛ bebelebe ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛzie ye menli ne la azo. Bɛmɛ bɛ ti, yeva nyilalɛ ɛhye mɔɔ ɛmkpɔlɔ, ɔnzɛkye, yɛɛ ɔndu anzɛɛ ɔmkpa la yezie anwuma lɔ yemaa bɛ. Zɛhae nyilalɛ ne le bɛdabɛ mɔɔ ɔlua bɛ diedi ti Nyamenle tumi ne dielie bɛ gyɛlɛɛnye na bɛbaye ngoanelielɛ ne bɛahile bɛ wɔ mekɛ ne mɔɔ li amozi la ɛdeɛ. Ɛhye ati . . . ɔwɔ kɛ bɛdi fɛlɛko.”—1 Pita 1:3-6.

4 Gyihova fa “ngoane fofolɛ” anzɛɛ awolɛ fofolɛ maa Keleseɛnema ekyi mɔɔ yekpa bɛ kɛ bɛ nee Kelaese bali tumi wɔ anwuma la. Gyihova dua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo die bɛ kɛ ɔ mra na ɔyɛ bɛ arelemgbunli nee ɛsɔfoma mɔɔ bɛ nee Kelaese bali tumi wɔ anwuma kenlebie a. (Yek. 20:6) Awolɛ fofolɛ ɛhye maa bɛnyia “anyelazo mɔɔ ɛnwu ɛlɛ.” Duzu a le anyelazo ɛhye? Pita hanle kɛ ɔle dahuu ngoane mɔɔ ɛnzɛkye ɛlɛ mɔɔ bɛziezie bɛmaa bɛ wɔ anwuma. Anyelazo kɛnlɛma ɛhye maa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anye die. Noko saa bɛ sa baha anyelazo ɛhye a, kyesɛ bɛdi nɔhalɛ bɛkɔ awieleɛ.

5, 6. Duzu ati a ɔwɔ kɛ Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la di nɔhalɛ kɔ awieleɛ ɛ?

5 Pita dule Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la folɛ kɛ bɛbɔ mɔdenle kpalɛ kpalɛ kɛ bɛkɛmaa Nyamenle ɛvɛlɛlɛ mɔɔ yevɛlɛ bɛ nee ɛkpalɛ mɔɔ yekpa nu yeye bɛ la kɛgyinla bɛ nyunlu dahuu. (2 Pita 1:10) Ɔwɔ kɛ bɛbɔ mɔdenle bɛnyia subane mɔɔ bie a le diedi, nyamenlezonlenlɛ kpalɛ, mediema ɛhulolɛ, nee ɛlɔlɛ la. Pita hanle kɛ: “Saa bɛlɛ subane kpalɛ zɛhae molozo a, ɔmaa bɛ nwo kpundi bɛ na bɛyɛ nla.”—Bɛgenga 2 Pita 1:5-8.

6 Kelaese hanle hilele mgbanyima mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ ɛnee bɛwɔ Feladɛlefea asafo ne mɔɔ wɔ Ehyea Ekyi anu la kɛ: “Kɛmɔ wɔli me edwɛkɛ zo, wɔnyia abotane la, ngyegyelɛ kpole ne mɔɔ ɛlɛba ewiade arazɔ menli kɔsɔɔti mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo anlea la, mebaye wɔ meavi nu. Ɔnrɛhyɛ na meara. Mɔɔ ɛlɛ la sɔ nu boɛ, amaa awie amkpodi wɔ konim ahyɛlɛdeɛ ne anvi ɛ sa nu.” (Yek. 3:10, 11) Saa Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bie anli nɔhalɛ angɔ awieleɛ a, ɔnrɛnyia “anyunlunyia abɔtile ne” mɔɔ bɛva bɛbɔ bɛ ɛwɔkɛ la.—1 Pita 5:4; Yek. 2:10.

BELEMGBUNLILILƐ NE ƐNYIANLƐ

7. Anyelazo kɛnlɛma boni a Dwuudu hanle nwolɛ edwɛkɛ a?

7 Wɔ ɛvolɛ kɛyɛ 65 ne anu, Gyisɛse adiema Dwuudu hɛlɛle kɛlata hɔmanle menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la. Ɔhanle bɛ nwo edwɛkɛ kɛ “bɛdabɛ mɔɔ Nyamenle ɛvɛlɛ bɛ.” (Dwu. 1; fa to Hibuluma 3:1 anwo.) Alumua ne, ɛnee ɔkulo kɛ ɔkɛlɛ Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ngoanelielɛ nwo anyelazo ne anwo edwɛkɛ. (Dwu. 3) Noko, ɔhɛlɛle bɛ ninyɛne gyɛne mɔɔ anwo hyia la. Noko akee, ɔhanle Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anyelazo kɛnlɛma ne anwo edwɛkɛ ɔdwulale ye kɛlata ne. Ɔhɛlɛle kɛ: “Nyamenle mɔɔ kola sɔ bɛ mɔɔ bɛndɔ aze, na ɔfa bɛ kɔlɔnwo fɛlɛko nu ɔkɔ ɔdaye ye anyunlunyia ne anu, Nyamenle kokye ne mɔɔ le yɛ Ngoanedievolɛ ne, yemɔ yɛɛ anyunlunyia, belemgbunlililɛ, kpoleyɛlɛ, nee tumi ɛlua yɛ Awulae Gyisɛse Kelaese anwo zo ɛyɛ ye ɛdeɛ wɔ ɛnɛ nee mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la a!”—Dwu. 24, 25.

8. Duzu a maa yɛnwu kɛ anyelielɛ ba anwuma wɔ mekɛ mɔɔ awie mɔɔ bɛkpokpa ye kɛgyinla ye munlililɛ nu kɛhɔ ewule nu la ɛ?

8 Keleseɛnenli biala mɔɔ bɛkpokpa ye la kulo kɛ Nyamenle bɔ ɔ nwo bane na yeandɔ aze anzɛɛ yeanyɛ debie biala mɔ bamaa Nyamenle azɛkye ye la. Bɛ anyelazo a le kɛ Gyisɛse Kelaese badwazo bɛ avi ewule nu kɛ sunsum nu abɔdeɛ mɔɔ bɛdi munli la. Ɛhye bamaa bɛara Nyamenle anyunlunyia ne anu. Saa awie mɔɔ bɛkpokpa ye la di nɔhalɛ na ɔwu a, Nyamenle dwazo ye na ɔmaa ye sunsum nu sonlabaka, ngoane mɔɔ ɛmkpɔlɔ ɛlɛ yɛɛ anyunlunyia. (1 Kɔl. 15:42-44) Saa “anyelielɛ kɛra anwuma lɔ wɔ ɛtanevolɛ ko mɔɔ kɛnlu ɔ nwo la” anwo a, ɛnee nea anyelielɛ mɔɔ bara anwuma wɔ mekɛ mɔɔ Kelaese amediema ne mɔ anu ko bagyinla ye munlililɛ nu ahɔ ewule nu la. (Luku 15:7) Gyihova nee sunsum abɔdeɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la bɛali “fɛlɛko” kpole wɔ mekɛ mɔɔ awie mɔɔ bɛkpokpa ye asa kɛha ye ahatualɛ na ɔ nye kɛlie la.—Bɛgenga 1 Dwɔn 3:2.

9. Adenle boni azo a menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nyia “adenle kpole” kɔ Belemgbunlililɛ ne anu a? Kɛzi anyelazo ɛhye ka menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛtɛbɔ azɛlɛ ye azo la ɛ?

9 Zɔhane ala a Pita hɛlɛle Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɛ saa bɛbɔ mɔdenle bɛdi nɔhalɛ na bɛmaa bɛ ɛvɛlɛlɛ ne gyinla bɛ nyunlu dahuu a, “bɛbanyia adenle kpole bɛahɔ yɛ Awulae nee yɛ Dievolɛ Gyisɛse Kelaese belemgbunlililɛ ne mɔɔ wɔ ɛkɛ ne dahuu la anu.” (2 Pita 1:10, 11, NW) Mekɛ mɔɔ Pita hanle kɛ bɛbanyia “adenle kpole” bɛahɔ Belemgbunlililɛ ne anu la, ɔbayɛ kɛ ɛnee ɔlɛka anyunlunyia kpole anzɛɛ nyilalɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛbanyia ye wɔ anwuma la anwo edwɛkɛ. Saa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la dwenle nɔhalɛ mɔɔ bɛlile wɔ azɛlɛ ye azo la anwo a bɛ nye bɛalie kpole. Anyelazo ɛhye ka bɛ maa bɛdi nɔhalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo la.—1 Pita 1:13.

MBOANE GYƐNE NE LƐ “ANYELAZO”

10, 11. (a) Anyelazo boni a mboane gyɛne ne lɛ a? (b) Kɛzi azɛlɛ ye azo anyelazo ne fane Kelaese nee “Nyamenle amra” ne mɔɔ bɛbaye bɛ bɛahile la anwo ɛ?

10 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle “Nyamenle amra” mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛ nee Kelaese bali “agya” la anyunlunyia anyelazo ne anwo edwɛkɛ. Akee ɔhanle anyelazo kɛnlɛma mɔɔ Gyihova fa maa mboane gyɛne dɔɔnwo ne la anwo edwɛkɛ: “Abɔdeɛ muala ɛlɛkendɛ anwolɔlɛ kpole nu kɛ Nyamenle kɛye ɔ mra kɛhile. Ɔluakɛ abɔdeɛ muala mgbane mɔɔ ɛyɛ la, tɛ ɔdaye ye ɛhulolɛ zo ɔ, na Nyamenle ngyehyɛlɛ ɔ. Noko anyelazo ɛhye wɔ ɛkɛ ne kɛ kenle ko dedee bɛbaye abɔdeɛ muala bɛavi ɛkpɔlɔlɛ akɛlɛzonlenlɛ nu na yeanyia anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ ye la.”—Wulo. 8:14-21.

11 Gyihova vale anyelazo ɛhye manle wɔ mekɛ mɔɔ ɔbɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔbalua “raalɛ ne ara” anzɛɛ abozonli ne anwo zo yealie alesama yeavi Seetan Abɔnsam asa nu la. (Mɔl. 3:15; Yek. 12:9) Abozonli ɛhye foa mɔɔ lumua la a le Gyisɛse Kelaese. (Gal. 3:16) Gyisɛse ewule ne nee ye ewudwazo ne maa alesama nyia anyelazo kɛ bɛbalie bɛ bɛavi ewule nee ɛtane nu. Anyelazo ɛhye fane mekɛ mɔɔ bɛbaye “Nyamenle amra” anzɛɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ bɛahile la anwo. Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛbawula bɛ anyunlunyia la a le abozonli ne foa mɔɔ tɔ zo nwiɔ ne a. Adenle ko mɔɔ bɛbalua zo bɛawula bɛ anyunlunyia la a le kɛ bɛbaboka Kelaese anwo bɛazɛkye Seetan ɛtane ewiade ɛhye. (Yek. 2:26, 27) Ɛhye bamaa mboane gyɛne ne mɔɔ bapɛ anwongyelelɛ kpole ne la anyia ngoane.—Yek. 7:9, 10, 14.

12. Saa bɛye menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bɛkile a nyilalɛ kɛnlɛma boni a alesama banyia a?

12 Kelaese ɛvolɛ apenle tumililɛ ne bamaa alesama anwo adɔ bɛ! Zɔhane mekɛ ne, bɛbaye “Nyamenle amra” ne bɛahile bieko. Bɛ nee Kelaese bazonle kɛ ɛsɔfoma na bɛaboa bɛamaa alesama asa aha ye afɔlebɔlɛ ne azo nvasoɛ. Mekɛ mɔɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ɛlɛdi tumi wɔ azɛlɛ ye azo la, bɛbaye alesama mɔɔ bɛyɛ tieyɛ la bɛavi “ɛkpɔlɔlɛ akɛlɛzonlenlɛ nu.” Bɛbalie bɛ bɛavi ɛtane nee ewule nu. Saa bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova wɔ ɛvolɛ apenle ne yɛɛ sɔnea mɔɔ li awieleɛ la anu a, bɛbahɛlɛ bɛ aluma wɔ “teasema buluku ne” anu. Bɛbanyia “anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ ye la.” (Yek. 20:7, 8, 11, 12) Ɛhye le anyelazo kɛnlɛma amgba!

BƐMAA YƐZƆ YƐ ANYELAZO NE ANU BOƐ

13. Duzu a bamaa yɛanyia yɛ anyelazo ne a? Mekɛ boni a Kelaese ne mɔɔ ɔbara anzɛɛ bɛbaye ye bɛahile la bara nu a?

13 Edwɛkɛ mɔɔ Pita hɛlɛle ye wɔ ye kɛlata nwiɔ ne anu la boa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nee mboane gyɛne ne ɔmaa bɛsɔ bɛ anyelazo ne anu boɛ. Ɔhilehilele nu kɛ tɛ bɛ gyima ti a bɛnyia anyelazo ɛhye a, emomu, Gyihova ɛlolɛ ne ati ɔ. Ɔhɛlɛle kɛ: “Bɛzie bɛ adwenle koonwu, bɛyɛ bɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye na bɛmaa bɛ nye ɛla nyilalɛ ne mɔɔ bɛbanyia ye wɔ mekɛ mɔɔ Gyisɛse Kelaese kɛra la azo.” (1 Pita 1:13) Saa Gyisɛse Kelaese ba anzɛɛ bɛye ye bɛkile a, ɔbamaa ye nɔhalɛ azonvolɛ ahatualɛ na yeazɛkye ɛtanevolɛma.—Bɛgenga 2 Tɛsalonaekama 1:6-10.

14, 15. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛahola yɛazɔ yɛ anyelazo ne anu boɛ a? (b) Duzu debie a Pita se yɛyɛ a?

14 Amaa yɛahola yɛazɔ yɛ anyelazo ne anu boɛ la, ɔwɔ kɛ yɛkakye ye dahuu kɛ ɔnrɛhyɛ na “Awulae Kenle ne” ara. Ɔwɔ kɛ ɛhye ka yɛ ɛbɛlabɔlɛ kɔsɔɔti. Gyihova bazɛkye arane mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la, “anwuma” ne, nee ɛtanevolɛma, “azɛlɛ” ne yɛɛ “anwumaneamra.” Pita hɛlɛle kɛ: “Duzu menli a ɔwɔ kɛ bɛyɛ a? Ɔwɔ kɛ bɛyɛ menli mɔɔ bɛ ɛbɛla nwo te saanwu na bɛtu bɛ nwo bɛmaa Nyamenle, wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkendɛ na bɛ nye la kɛ Nyamenle Kenle ne bara ndɛndɛ la. Kenle zɔhane anwuma bayela adɔ nzonle na ye wuluwulu ne aholo anwumaneamra amuala.”—2 Pita 3:10-12.

15 Akee yɛbanyia “anwuma fofolɛ ne nee ewiade” anzɛɛ azɛlɛ fofolɛ ne. Kelaese arane ne barali arane mɔɔ wɔ ɛkɛ la agyakɛ anu na ye maanlema mɔɔ bɛle tenlenema la arali ɛtanevolɛma agyakɛ anu. (2 Pita 3:13) Pita hanle mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkendɛ anwuma fofolɛ ne nee azɛlɛ fofolɛ ne la. Ɔka kɛ: “Zɔhane ati, ayi mɔ, kɛmɔ bɛlɛkendɛ ɛhye mɔ la, bɛbɔ mɔdenle, amaa Awulae ba a yeanwu kɛ bɛ nwo te mɔɔ nvonleɛ biala ɛnle bɛ nu na bɛ nee ye bɛ nloa sɛ bɛ nwo a.”—2 Pita 3:14.

BƐMAA YƐBƆ YƐ ANYELAZO NE ANWO ƐBƐLA

16, 17. (a) Ɛbɛla mɔɔ anwo “te saanwu” la nee “nyɛleɛ” kpalɛ boni a ɔwɔ kɛ yɛda ye ali a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛ sa aha yɛ anyelazo ne ɛ?

16 Yɛdua yɛ ɛbɛlabɔlɛ zo yɛda ye ali kɛ yɛzɔ yɛ anyelazo ne anu boɛ. Kɛmɔ Pita hakyele yɛ la, ɔwɔ kɛ yɛyɛ menli mɔɔ Gyihova die yɛ to nu. Ɔwɔ kɛ yɛyɛ menli mɔɔ yɛ “ɛbɛla nwo te saanwu” na yɛ “nyɛleɛ wɔ maanlema avinli yɛ kɛnlɛma” ɔlua Nyamenle ɛhulolɛdeɛ mɔɔ yɛbayɛ la azo. (2 Pita 3:11; 1 Pita 2:12) Ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ mediema mɔɔ bɛwɔ ewiade amuala la. Ɛhye kile kɛ yɛbabɔ mɔdenle yɛamaa koyɛlɛ adɛnla asafo ne anu. (Dwɔn 13:35) Eza Pita hanle kɛ bɛdu “bɛ nwo bɛmaa Nyamenle,” anzɛɛ bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bamaa bɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la. Bie a le asɔneyɛlɛ, Baebolo ne mɔɔ yɛbagenga ye dahuu, bɛtianwo debiezukoalɛ, abusua ɛzonlenlɛ, nee edwɛkpa ne “mɔɔ fane Anwuma Belemgbunlililɛ ne anwo” mɔɔ yɛbɔ ye nolo dahuu la.—Mat. 24:14.

17 Yɛ nuhua ko biala kpondɛ kɛ ɔyɛ awie mɔɔ Gyihova die ye to nu mɔɔ ɔbalie ye ngoane wɔ mekɛ mɔɔ ɔbazɛkye ɛtane ewiade ɛhye la a. Saa yɛyɛ zɔ a yɛ sa baha anyelazo ɛhye: “Kenle bie yɛbanyia ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la. Nyamenle, mɔɔ ɔmbɔ adalɛ ɛlɛ la, vale ngoane ɛhye bɔle yɛ ɛwɔkɛ kolaa na yeabɔ ewiade.”—Tae. 1:2.

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli wɔ mukelɛ 22]

Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nyia awolɛ fofolɛ nwo “anyelazo mɔɔ ɛnwu ɛlɛ”

[Nvoninli wɔ mukelɛ 24]

Ɛ nee wɔ abusua ne ɛzɔ anyelazo ne anu boɛ