Radujme sa zo svojej nádeje

‚Máme nádej na večný život. Ten sľúbil pred dávnymi časmi Boh, ktorý nemôže luhať.‘ (TÍT. 1:2)

NA ZOPAKOVANIE

Z čoho vieme, že v nebesiach nastáva radosť, keď niekto z pomazaných dokončí svoj pozemský beh v rýdzosti?

Ako súvisí naplnenie nádeje iných oviec s nádejou pomazaných?

Akými „svätými činmi správania“ a „skutkami zbožnej oddanosti“ musíme mať naplnený život, ak sa má naša nádej stať skutočnosťou?

1. Ako nám nádej od Jehovu pomáha vytrvávať?

JEHOVA je „Boh, ktorý dáva nádej“. To povedal apoštol Pavol a dodal, že Jehova nás môže ‚naplniť všetkou radosťou a pokojom tým, že veríme, aby sa nám mocou svätého ducha rozhojnila nádej‘. (Rim. 15:13) Ak sa v nás táto nádej rozhojňuje, sme schopní vytrvať v akejkoľvek situácii, ktorá vznikne, a naše srdce je naplnené radosťou a pokojom. Či sme pomazaní kresťania, alebo iné ovce, nádej máme ako „kotvu duše, istú a pevnú“. (Hebr. 6:18, 19) Na nádej sa môžeme upnúť, keď sa v našom živote strhne búrka, vďaka nádeji nebudeme unášaní pochybnosťami ani nestratíme vieru. (Prečítajte Hebrejom 2:1; 6:11.)

2. Na aké dve nádeje sa kresťania zameriavajú a prečo sa „iné ovce“ zaujímajú o nádej, z ktorej sa tešia pomazaní?

² Kresťania žijúci v tomto čase konca sa zameriavajú na dve rôzne nádeje. Zostávajúci z „malého stáda“ pomazaných kresťanov majú nádej na nesmrteľný život v nebesiach, kde budú kráľmi a kňazmi s Kristom v jeho Kráľovstve. (Luk. 12:32; Zjav. 5:9, 10) Oveľa početnejší „veľký zástup“ „iných oviec“ má nádej na večný život na rajskej zemi, kde budú poddanými mesiášskeho Kráľovstva. (Zjav. 7:9, 10; Ján 10:16) Iné ovce by nikdy nemali zabudnúť, že ich záchrana závisí od toho, či aktívne podporujú Kristových pomazaných „bratov“, ktorí sú zatiaľ na zemi. (Mat. 25:34–40) Pomazaní majú svoju odmenu istú a iné ovce si tiež môžu byť isté, že sa ich nádej naplní. (Prečítajte Hebrejom 11:39, 40.) Preskúmajme najskôr nádej, ktorá je predložená pomazaným.

 „ŽIVÁ NÁDEJ“ POMAZANÝCH KRESŤANOV

3., 4. Ako sú pomazaní kresťania znovuzrodení k „živej nádeji“ a čo je touto nádejou?

³ Apoštol Peter napísal pomazaným kresťanom, ktorých nazval ‚vyvolení‘, dva listy. (1. Petra 1:1) Poskytol v nich detaily o úžasnej nádeji, ktorú má malé stádo. V prvom liste napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, lebo podľa svojho veľkého milosrdenstva nám dal nové zrodenie k živej nádeji vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych, k neporušiteľnému a nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu. Je vyhradené v nebesiach pre vás, ktorí ste chránení Božou mocou prostredníctvom viery na záchranu, ktorá je pripravená, aby bola zjavená v poslednom čase. Z tohto sa veľmi radujete.“ ​(1. Petra 1:3–6)

⁴ Stanovený počet kresťanov, ktorých Jehova vybral, aby vládli s Kristom v nebeskom Kráľovstve, sa musí znova narodiť ako Boží synovia splodení duchom. Sú pomazaní svätým duchom, aby sa stali kráľmi a kňazmi spolu s Kristom. (Zjav. 20:6) Peter uvádza, že vďaka tomuto „novému zrodeniu“ získavajú „živú nádej“, ktorú nazýva ‚neporušiteľným a nepoškvrneným a nevädnúcim dedičstvom‘ vyhradeným pre nich „v nebesiach“. Nie div, že pomazaní sa ‚veľmi radujú‘ zo svojej živej nádeje. No to, či sa táto nádej stane skutočnosťou, závisí od ich vernosti.

5., 6. Prečo sa musia pomazaní kresťania usilovať zaistiť si nebeské povolanie?

⁵ V druhom liste Peter nabádal pomazaných kresťanov: „Usilujte [sa], aby ste si zaistili svoje povolanie.“ ​(2. Petra 1:10) Pomazaní musia neprestajne prejavovať kresťanské vlastnosti, ako je viera, zbožná oddanosť, bratská náklonnosť a láska. Peter uviedol: „Ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní.“ ​(Prečítajte 2. Petra 1:5–8.)

⁶ Vzkriesený Kristus mal pre starších splodených duchom, ktorí v prvom storočí slúžili vo filadelfskom zbore v Malej Ázii, toto posolstvo: „Pretože si zachoval slovo o mojej vytrvalosti, aj ja zachovám teba pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem, aby boli vyskúšaní tí, ktorí bývajú na zemi. Prichádzam rýchlo. Stále pevne drž, čo máš, aby ti nikto nevzal korunu.“ ​(Zjav. 3:10, 11) Keby sa pomazaný kresťan stal neverným, nezískal by „nevädnúcu korunu slávy“ sľúbenú vyvoleným, ktorí zostanú verní až do smrti. (1. Petra 5:4; Zjav. 2:10)

VSTUP DO KRÁĽOVSTVA

7. O akej úžasnej nádeji sa zmienil Júda vo svojom liste?

⁷ Ježišov nevlastný brat Júda napísal okolo roku 65 n. l. list pomazaným spolukresťanom, v ktorom použil oslovenie ‚povolaní‘. (Júda 1; porovnaj Hebrejom 3:1.) Pôvodne im chcel písať o veľkolepej nádeji na záchranu, ktorá je ‚spoločná‘ pre všetkých kresťanov povolaných do Božieho nebeského Kráľovstva, no musel sa zaoberať inými dôležitými témami. (Júda 3) V závere svojho krátkeho listu sa však zmienil o úžasnej nádeji, ktorú majú pomazaní kresťania, keď napísal: „Tomu, kto je schopný vás ochraňovať pred potkýnaním a postaviť vás bezchybných v dohľade svojej slávy s veľkou radosťou, jedinému Bohu, nášmu Záchrancovi, prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista, nech je sláva, majestát, sila  a moc od večnosti a teraz a až po celú večnosť.“ ​(Júda 24, 25)

8. Z čoho môžeme usúdiť, že v nebesiach nastáva radosť, keď sa niekto z pomazaných dokáže rýdzi, ako na to poukazuje aj Júda 24?

⁸ Každý verný pomazaný kresťan sa nepochybne chce chrániť „pred potknutím“, čiže pred čímkoľvek, čo by mohlo viesť k nevernosti a zničeniu. Pomazaní majú na základe Biblie nádej, že Ježiš Kristus ich vzkriesi z mŕtvych a umožní im, aby sa s veľkou radosťou ako duchovne dokonalí zjavili v prítomnosti Boha. Keď niekto z pomazaných zomrie vo vernosti, má istú vyhliadku, že bude vzkriesený v duchovnom tele, „v neporušiteľnosti... v sláve“. (1. Kor. 15:42–44) Ak je v nebi veľká „radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie“, iste si vieme predstaviť, aká radosť musí byť na nebeských nádvoriach, keď niekto z Kristových bratov splodených duchom dokončí svoj pozemský beh v rýdzosti. (Luk. 15:7) V čase, keď bude pomazaný prijímať svoju odmenu „s veľkou radosťou“, budú sa s ním radovať Jehova i verní duchovní tvorovia. (Prečítajte 1. Jána 3:2.)

9. Čo znamená, že verným pomazaným je „bohato zaobstaraný“ vstup do Kráľovstva, a ako táto nádej pôsobí na pomazaných na zemi?

⁹ V rovnakom duchu písal pomazaným kresťanom Peter. Povzbudil ich, že ak si zaistia nebeské povolanie vernosťou, „bude [im] naozaj bohato zaobstaraný vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista“. (2. Petra 1:10, 11) Keď Peter hovoril, že pomazaným bude vstup do Kráľovstva „bohato zaobstaraný“, možno tým chcel poukázať na to, že vstúpia do neba s veľkou slávou. Výraz „bohato zaobstaraný“ môže poukazovať aj na najvyšší stupeň požehnania, z ktorého sa budú tešiť tí, čo sa namáhali v pretekoch o život. So srdcom plným plesania a vďačnosti sa môžu obzrieť späť na svoj životný beh, ktorý dokončili vo vernosti. Táto vyhliadka dáva pomazaným  kresťanom na zemi silu ‚prepásať svoju myseľ k neutíchajúcej činnosti‘. (1. Petra 1:13)

„ZÁKLAD NÁDEJE“ PRE INÉ OVCE

10., 11. a) Aká nádej je predložená iným ovciam? b) Ako súvisí naplnenie pozemskej nádeje s Kristom a so ‚zjavením Božích synov‘?

¹⁰ Apoštol Pavol písal ‚Božím synom‘ splodeným duchom o veľkolepej nádeji, že budú ‚spoludedičmi‘ s Kristom. Potom sa zmienil o úžasnej nádeji, ktorú Jehova predkladá neurčenému počtu iných oviec: „Tvorstvo [ľudstvo] vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov [pomazaných]. Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ ​(Rim. 8:14–21)

¹¹ „Základ nádeje“ pre ľudstvo položil Jehova, keď sľúbil vyslobodenie z rúk „prahada“, Satana Diabla, prostredníctvom sľúbeného „semena“. (Zjav. 12:9; 1. Mojž. 3:15) Týmto „semenom“ bol v prvom rade Ježiš Kristus. (Gal. 3:16) Svojou smrťou a vzkriesením poskytol ľuďom pevný základ nádeje, že budú oslobodení z otroctva hriechu a smrti. Naplnenie tejto nádeje súvisí so ‚zjavením Božích synov‘. Oslávení pomazaní tvoria druhotnú časť „semena“. Budú ‚zjavení‘, keď sa budú s Kristom podieľať na zničení zlého Satanovho systému. (Zjav. 2:26, 27) To bude znamenať spásu pre iné ovce, ktoré vyjdú z veľkého súženia. (Zjav. 7:9, 10, 14)

12. Aké veľkolepé požehnania prinesie ľudstvu zjavenie pomazaných?

¹² Pre „stvorenie“ počas tisícročnej Kristovej vlády to bude veľká úľava! V tom čase budú oslávení „Boží synovia“ ešte ďalej ‚zjavovaní‘, keď budú slúžiť ako kňazi s Kristom a pomáhať ľuďom, aby pocítili úžitok z Ježišovej výkupnej obete. „Stvorenie“, poddaní nebeského Kráľovstva, začne byť vyslobodzované z účinkov hriechu a smrti. Poslušní ľudia budú postupne ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. Ak zostanú verní Jehovovi počas Milénia a záverečnej skúšky, ktorá príde na jeho konci, ich mená budú natrvalo zapísané do „zvitku života“. Získajú „slávnu slobodu Božích detí“. (Zjav. 20:7, 8, 11, 12) To je veľkolepá nádej!

NECH JE NAŠA NÁDEJ STÁLE ŽIVÁ

13. Z čoho vychádza naša nádej a kedy bude Kristus zjavený?

¹³ Dva Petrove inšpirované listy obsahujú veľa informácií, ktoré pomáhajú pomazaným aj iným ovciam, aby bola ich nádej stále živá. Peter vyzdvihol, že ich nádej nie je založená na skutkoch, ale vychádza z Jehovovej nezaslúženej láskavosti. Napísal: „Buďte triezvi; vložte svoju nádej v nezaslúženú láskavosť, ktorú máte dostať pri zjavení Ježiša Krista.“ ​(1. Petra 1:13) Kristus bude zjavený, keď príde odmeniť svojich verných nasledovníkov a vykonať Jehovov rozsudok nad bezbožnými. (Prečítajte 2. Tesaloničanom 1:6–10.)

14., 15. a) Na čo musíme zameriavať svoju myseľ, ak má naša nádej zostať živá? b) Akú radu dal Peter?

¹⁴ Ak má naša nádej zostať živá, musíme svoju myseľ zameriavať na prichádzajúci „Jehovov deň“ a sústreďovať naň svoj život. V tom dni budú zničené terajšie „nebesia“, čiže ľudské vlády, i „zem“, skazená ľudská spoločnosť a jej „prvky“. Peter napísal: „Akými ľuďmi by ste mali byť vy... keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť  Jehovovho dňa, prostredníctvom ktorého sa nebesia rozplynú v ohni a prvky sa v žeravej horúčave roztopia!“ ​(2. Petra 3:10–12)

¹⁵ Terajšie „nebesia“ a „zem“ budú nahradené „novými nebesami“, vládou Kristovho Kráľovstva, a „novou zemou“, čiže novou pozemskou spoločnosťou. (2. Petra 3:13) Ďalej dal Peter priamu radu vychádzajúcu zo skutočnosti, že ‚očakávame‘ sľúbený nový svet, čo znamená, že naša nádej naň je stále živá. Povedal: „Milovaní, keďže očakávate tieto veci, usilujte sa, aby vás nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ ​(2. Petra 3:14)

KRÁČAJME V SÚLADE SO SVOJOU NÁDEJOU

16., 17. a) Akými „svätými činmi správania“ a „skutkami zbožnej oddanosti“ by mal byť naplnený náš život? b) Ako sa naplní naša nádej?

¹⁶ Nestačí len usilovať sa o to, aby bola naša nádej živá, musíme tiež žiť v súlade s ňou. Musíme venovať pozornosť tomu, akými ľuďmi sme v duchovnom ohľade. K „svätým činom správania“ patrí aj ‚udržať si znamenité správanie medzi národmi‘, čo sa nám podarí, keď budeme mravne bezúhonní. (2. Petra 3:11; 1. Petra 2:12) Musíme „mať lásku medzi sebou“. K tomu patrí usilovať sa o zachovanie jednoty nášho medzinárodného bratstva, a to aj vo vlastnom zbore. (Ján 13:35) „Skutky zbožnej oddanosti“ sú také skutky, z ktorých vidieť náš blízky vzťah k Jehovovi. Patrí k nim úprimná modlitba, denné čítanie Biblie, hlboké osobné štúdium, rodinné uctievanie a aktívna účasť na zvestovaní ‚dobrého posolstva o kráľovstve‘. (Mat. 24:14)

¹⁷ Každý z nás chce byť takým človekom, z ktorého má Jehova radosť a ktorého zachráni, keď sa súčasný skazený systém ‚rozplynie‘. Potom sa naplní naša ‚nádej na večný život. Ten sľúbil pred dávnymi časmi Boh, ktorý nemôže luhať‘. (Tít. 1:2)

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 22]

Pomazaní kresťania dostanú „nové zrodenie k živej nádeji“

[Obrázok na strane 24]

Usilujte sa, nech je nádej každého v rodine živá