Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ebaibol Na O Re Nwene Uzuazọ Ohwo

Ebaibol Na O Re Nwene Uzuazọ Ohwo

Ebaibol Na O Re Nwene Uzuazọ Ohwo

EME u fi obọ họ kẹ ọzae jọ nọ o no egagọ nọ a jọ yọrọ iẹe wariẹ zihe kpohọ egagọ yena? Ẹvẹ upelẹ-ọzae jọ nọ ọ jẹ vioja ọsẹ ọ rọ ruẹ ọsẹ nọ ọ gwọlọ? Se eme nọ ahwo nana a ta.

“Me re zihe bru Jihova.”—ELIE KHALIL

UKPE NỌ A YẸ OMẸ: 1976

ORẸWHO MẸ: CYPRUS

IKU MẸ: MẸ JỌ ỌMỌ OGBỌFARIẸ

UZUAZỌ MẸ EVAỌ OKENỌ U KPEMU: Evaọ orẹwho Cyprus a jọ yẹ omẹ, rekọ evaọ Australia mẹ jọ whẹro. Ọsẹgboni mẹ yọ Isẹri Jihova, yọ a daoma gaga re a rehọ Ebaibol na wuhrẹ omẹ epanọ me re ro wo uyoyou kẹ Jihova gbe Ebaibol na. Rekọ nọ me te ikpe-ikpegbọ no, me te mu uzou họ eveghe. Mẹ jẹ hae lẹlẹ dhẹ no uwou evaọ aso nyai kuomagbe egbẹnyusu mẹ. Ma je tho imoto ahwo; ma je ru eware iyoma efa buobu re.

Nọ me mu uruemu nana họ obọ, ozọ ọsẹgboni mẹ o jẹ hai mu omẹ, fikiere me je ru re a seba ẹriẹ. Rekọ ẹmẹrera na, ozọ yena o tẹ rayẹ no. Me mu usu kugbe ahwo nọ a kpako vi omẹ, enọ e jẹ gọ Jihova ha, yọ uruemu uyoma rai u kpomahọ omẹ yoyoma. Ukuhọ riẹ, mẹ tẹ vuẹ ọsẹgboni mẹ inọ mẹ gwọlọ no egagọ rai. A daoma fi obọ họ kẹ omẹ, rekọ mẹ r’uzou kpotọ kẹ ae he. Onana o kẹ ọsẹgboni mẹ uye gaga.

Nọ mẹ kwa no uwou ọsẹgboni mẹ no, me te mu imu egaga họ ẹrehọ, mẹ jẹ kọ ige jẹ be zẹ. Me je yeri uzuazọ ọfariẹ, yọ mẹ jẹ hai lele egbẹnyusu mẹ kpohọ eria ile-igbe evaọ aso. Me te ti wo ofu-ọkpoo. Evaọ oke yena, ohwo jọ ọ tẹ ta ẹme hayo ru oware jọ nọ o were omẹ hẹ, ofu o re mu omẹ gaga, me ve muhọ edo, jẹ tubẹ bọriẹ dede. Eware kpobi nọ a jọ egagọ Ileleikristi na wuhrẹ omẹ inọ me re ru hu, eye me je ru.

EPANỌ EBAIBOL NA U RO NWENE UZUAZỌ MẸ: Me mu usu okpekpe kugbe ohwo jọ nọ ma gbẹ jẹ rehọ imu egaga, yọ anwọ okenọ ogbẹnyusu mẹ nana ọ rọ jọ ọmaha ọsẹ riẹ o ro whu. Mẹ aviẹ ma jẹ hai gbiku rite udevie aso. Evaọ aso ẹdẹjọ nọ ma je gbiku, ọ tẹ ta eva kẹ omẹ inọ ọsẹ riẹ nọ o whu na o be dae gaga. Fikinọ mẹ riẹ kpahe ẹruore ẹkparomatha na no emaha mẹ ze, me te mu ei họ ẹtakẹ kpahe Jesu inọ ọ kpare ahwo no uwhu ze, gbe inọ ọ ya eyaa inọ ọ te wariẹ kpare ahwo nọ a whu no zihe ziọ uzuazọ. (Jọn 5:28, 29) Mẹ jẹ hae ta kẹe inọ, “Dai roro epanọ o te jọ re whọ wariẹ ruẹ ọsẹ ra. O rẹ sae via inọ mai kpobi ma te rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase otọakpọ.” Eme yena i duobọte ogbẹnyusu mẹ na gaga.

Evaọ okiofa jọ, ogbẹnyusu mẹ na ọ tẹ kpare ẹme jọ ze kpahe edẹ urere na gbe uwuhrẹ eghẹnẹ esanerọvo. Mẹ jọ Ebaibol obọriẹ dhesẹ eria sa-sa kẹe, enọ i rovie uzẹme na via kpahe Jihova Ọghẹnẹ, Jesu, gbe edẹ urere na. (Jọn 14:28; 2 Timoti 3:1-5) Epanọ mẹ ta ẹme kpahe Jihova kẹ ogbẹnyusu na te, ere mẹ jẹ hai roro kpahe Jihova te re.

Ẹmẹrera na, uzẹme Ebaibol nọ ọsẹgboni mẹ a fi obọ họ kẹ omẹ riẹ evaọ oke emaha na i te mu owọ họ ewo evaọ udu mẹ. Wọhọ oriruo, evaọ ẹsejọ nọ mẹ avọ egbẹnyusu mẹ ma tẹ rrọ oria nọ ma be jọ rehọ imu egaga, Jihova ọ vẹ ziọ omẹ iroro. Egbẹnyusu mẹ buobu a rẹ ta nọ a you Ọghẹnẹ, rekọ uruemu rai u dhesẹ i rai ere he. Fikinọ mẹ gwọlọ wo ohẹriẹ no ai, mẹ tẹ ruẹ nọ o gwọlọ nọ me re ru oware jọ. O gwọlọ nọ me zihe bru Jihova.

Evaọ uzẹme, o lọhọ re ohwo ọ riẹ oware nọ o re ru, rekọ o rrọ bẹbẹ re o ru ei. O jọ lọlọhọ kẹ omẹ re me ru inwene jọ; me te siobọno imu egaga erehọ. Mẹ fa usu no egbẹnyusu anwae mẹ, ọkpako ukoko na jọ o te mu obe họ ewuhrẹ kugbe omẹ.

Rekọ o jọ bẹbẹ kẹ omẹ re me siobọno iruemu jọ. O mae jọ bẹbẹ kẹ omẹ re mẹ kpọ ofu mẹ. Evaọ ẹsejọ, mẹ jẹ daoma kpọ ofu mẹ, rekọ evaọ okiofa, o vẹ jọ bẹbẹ kẹ omẹ. Oke kpobi nọ mẹ sae kpọ ofu mẹ hẹ, obroziẹ-iroro mẹ o ve bi brukpe omẹ. Fikinọ onana o jẹ wha elọhoma se omẹ, mẹ tẹ nyabru ọkpako ukoko nọ o je wuhrẹ omẹ obe na re o fi obọ họ kẹ omẹ. Ọkpako ukoko na o wou gaga jẹ vọ avọ odiri, yọ eme riẹ i fi obọ họ kẹ omẹ gaga. Ẹdẹjọ, o te dhesẹ uzoẹme jọ kẹ omẹ inọ me se evaọ Uwou-Eroro na jọ nọ o ta kpahe epanọ u wuzou te re ohwo o thihakọ. * O lele omẹ jiroro oware nọ me re ru otẹrọnọ ohwo jọ o ru omẹ eva dha. Eware nọ mẹ jọ uzoẹme Uwou-Eroro na se gbe olẹ nọ me fi rie họ kẹ Jihova i fi obọ họ kẹ omẹ siọ ekpehre ofu mẹ na ba. Uwhremu na, evaọ amara Ane ukpe 2000, mẹ tẹ họ-ame, jẹ rọ ere zihe ruọ omọvo Isẹri Jihova. Onana o lẹliẹ ọsẹgboni mẹ wereva gaga.

IRERE NỌ ME WO NO: Enẹna, me wo ufuoma gbe emamọ obroziẹ-iroro fikinọ mẹ siọ ẹrehọ imu egaga gbe ọfariẹ-ogbe nọ i je zue omẹ oma ba no. Oware kpobi nọ me bi ru obọnana o be kẹ omẹ evawere, makọ iruo obọmẹ, ekpohọ ewuhrẹ ukoko mai, hayo nọ me te bi w’obọ evaọ arozaha jọ. Uzuazọ o be were omẹ oma.

Me yere Jihova gaga epanọ o ro ru nọ ọsẹgboni mẹ a gbẹ rọ kpairoro vrẹ omẹ hẹ. Me te bi je roro kpahe eme ọ Jesu nọ a kere fihọ Jọn 6:44 na inọ: “Ohwo ọvo ọ sai bru omẹ tha ha ajokpa nọ Ọsẹ nọ o vi omẹ ze o si rie.” Oma o rẹ were omẹ nọ mẹ tẹ kareghẹhọ inọ fikinọ Jihova o si omẹ bru oma riẹ ze mẹ sai ro zihe ze.

“Mẹ jẹ vioja ọsẹ.”—MARCO ANTONIO ALVAREZ SOTO

UKPE NỌ A YẸ OMẸ: 1977

ORẸWHO MẸ: CHILE

IKU MẸ: MẸ JỌ OMỌVO EGBA-ILE OZIGHI

UZUAZỌ MẸ EVAỌ OKENỌ U KPEMU: Oni mẹ ọ yọrọ omẹ evaọ Punta Arenas, okpẹwho nọ u wo erru ziezi nọ o kẹle South America. Ọsẹgboni mẹ a hẹriẹ evaọ okenọ mẹ jọ ikpe isoi, yọ onana u ru nọ me je ro roro inọ a gbabọkẹ omẹ. Mẹ jẹ vioja ọsẹ.

Nọ mẹ jọ ọmaha, Isẹri Jihova a je wuhrẹ obe kugbe oni mẹ, yọ oni mẹ ọ jẹ hae wha omẹ kpohọ iwuhrẹ Isẹri Jihova evaọ obọ Ọgwa Uvie rai. Rekọ iwuhrẹ na e jẹ dha omẹ eva, fikiere mẹ jẹ hai muofu kẹ oni mẹ nọ ma te mu ewuhrẹ họ ẹnya no. Nọ mẹ jọ ikpe 13, mẹ tẹ siọ iwuhrẹ na ba riẹriẹriẹ.

Evaọ oke nana, ile-ikporo e daruọ omẹ azẹ no, yọ mẹ ruẹ nọ me wo okẹ ile-esuọ. Nọ mẹ jọ ikpe 15, mẹ jẹ hai kpohọ eria nọ a bi jo ru ehaa, eria idieda, gbe eria efa sa-sa nyai kporo ile ozighi gbe erọ ọfariẹ-ogbe kẹ ahwo. Oma nọ mẹ jẹ hai kugbe egba-ile efa nọ i wo onaa ziezi u ru isiuru nọ me wo kẹ ile ga viere. Onana u ru nọ me ro kpohọ isukulu nọ a re jo wuhrẹ kpahe ile. Nọ mẹ jọ ikpe 20, mẹ tẹ kua kpohọ Santiago, onọ o rrọ okpẹwho-esuo orẹwho na, re mẹ sai wuhrẹ kpahe ile viere. Mẹ jọ obei ruabọhọ ekporo ile ozighi gbe erọ ọfariẹ-ogbe.

Evaọ etoke nana kpobi yọ iroro ọ me fioka ha e da omẹ oma fia. Re iroro yena e sai no omẹ oma, me je lele otu ile-ikporo mẹ da idi vrẹ oma jẹ rehọ imu egaga keme mẹ rehọ e rae wọhọ uviuwou mẹ. Evaọ oke yena, me wo uruemu ọkparesuọ, yọ onana o jẹ hai dhesẹ oma via evaọ ẹgọ mẹ. Mẹ jẹ hai ku iwu ibiebi họ, avọ etuagba mẹ nọ i di fihọ jẹvu jẹvu, eto-uzou mẹ e joma theri te obọ eku mẹ.

Kẹse kẹse uruemu ozighi mẹ o jẹ lẹliẹ omẹ avọ ahwo họre, onọ u ru nọ iporisi e jẹ hai ro mu omẹ. Ẹdẹjọ nọ mẹ da udi ogaga vrẹ oma no, mẹ họre ahwo jọ nọ e rẹ zẹ imu fikinọ a je kpokpo omẹ avọ egbẹnyusu mẹ. Ahwo nana nọ e rẹ zẹ imu na a kpe omẹ yoyoma, te epanọ a rọ kpare agba mẹ.

Rekọ egbẹnyusu ekpekpe mẹ họ enọ i ru oware nọ o mae da omẹ kpaobọ. Ẹdẹjọ, mẹ tẹ ruẹ nọ ogbẹnyusu ọkpekpe mẹ jọ ọ be wọ ọmọtẹ nọ ma gbẹ be nyusu orọo, rekọ egbẹnyusu mẹ nọ e riẹ kpahe onana a ko ẹme na dhere no omẹ. Onana o da omẹ te ẹzi.

Mẹ kua zihe kpohọ okpẹwho Punta Arenas, me te mu ahwo epanọ a re kporo ile họ ewuhrẹ, yọ mẹ jẹ rehọ ekwakwa ikporakporo ro ruiruo. Mẹ avọ otu ile-ikporo mẹ ma ruabọhọ ekporo ile ozighi gbe erọ ọfariẹ. Ẹdẹjọ mẹ nyaku ọmọtẹ jọ nọ o wo erru ziezi nọ a re se Sussan, yọ u kri hi, mẹ aviẹ ma te muhọ ẹria kugbe. Nọ oke o be nyaharo na, Sussan ọ tẹ ruẹ nọ oni riẹ ọ rọwo uwuhrẹ eghẹnẹ esanerọvo na, rekiyọ mẹ rọwo uwuhrẹ yena ha. Fikiere, ọ tẹ nọ omẹ nọ: “Kọ ovẹ họ uzẹme na?” Mẹ vuẹ riẹ nọ, mẹ riẹ inọ uwuhrẹ eghẹnẹ esanerọvo na yọ ọrue rekọ mẹ sai dhesẹ iẹe no Ebaibol ze he. Rekọ mẹ riẹ ahwo nọ a rẹ sai dhesẹ iẹe no Ebaibol ze. Mẹ ta kẹe inọ Isẹri Jihova a rẹ sai dhesẹ uzẹme ẹme nana no Ebaibol ze kẹe. Kẹsena, me te ru oware jọ nọ me ri ru anwọ ikpe buobu nọ e vrẹ hẹ—mẹ lẹ se Ọghẹnẹ re o fi obọ họ kẹ omẹ.

Nọ emedẹ jọ e vrẹ no, mẹ tẹ ruẹ ọzae jọ nọ ọ wọhọ ohwo nọ mẹ riẹ vẹre, fikiere mẹ tẹ nọe sọ ọye yọ omọvo Isẹri Jihova. Dede nọ udu u bru rie fiki oghẹrẹ nọ mẹ jọ, ọ romatotọ k’iyo enọ kpobi nọ mẹ nọ riẹ kpahe oke nọ a rẹ rọ jọ Ọgwa Uvie rai ru ewuhrẹ. Mẹ ruẹ vuhumu inọ Ọghẹnẹ ọ kpahe fihọ olẹ mẹ no. Me kpohọ obọ Ọgwa Uvie rai, mẹ tẹ keria uhie obemu re ahwo a siọ omẹ ba e rri mu. Rekọ fikinọ mẹ jẹ ziọ ewuhrẹ evaọ oke emaha, ahwo buobu a vuhu omẹ. A dede omẹ jẹ gbalọ omẹ họ oma ziezi, onana u ru nọ udu u ro kie omẹ vi. O j’omẹ oma wọhọ nọ me kpozi uwou mẹ no. Nọ mẹ ruẹ ọzae nọ o je wuhrẹ obe kugbe omẹ evaọ okenọ mẹ gbẹ jọ ọmaha, mẹ tẹ ta kẹe re ọ wariẹ mu omẹ họ ewuhrẹ.

EPANỌ EBAIBOL NA U RO NWENE UZUAZỌ MẸ: Ẹdẹjọ, me se obe Itẹ 27:11, onọ o ta nọ: “Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were.” U duobọte omẹ udu nọ mẹ riẹ inọ ohwo-akpọ gheghe ọ rẹ sai ru Ọghẹnẹ nọ ọ ma ehrugbakpọ na eva were. Mẹ ruẹ vuhumu inọ Jihova họ Ọsẹ nọ mẹ be vioja riẹ anwọ oke emaha mẹ ze na.

O jọ isiuru mẹ re me ru Ọsẹ obọ odhiwu mẹ eva were je ru oreva riẹ, rekọ mẹ jọ ọrigbo kẹ imu gbe udi ogaga evaọ ikpe buobu. Obọnana me wo otoriẹ ẹme nọ Jesu ọ ta no evaọ obe Matiu 6:24, onọ o ta nọ “ohwo ọvo ọsai ru iruo kẹ ilori ivẹ hẹ.” Nọ mẹ be daoma re me siobọno iruemu iyoma mẹ na, eme nọ e rrọ 1 Ahwo Kọrint 15:33 nọ o ta nọ “usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi” na i duobọte omẹ udu. Mẹ ruẹ nọ mẹ gbẹ fa usu no egbẹnyusu anwae mẹ hẹ, mẹ te sai siobọno iruemu iyoma mẹ hẹ. Ohrẹ Ebaibol na u re vevẹ: O gwọlọ nọ mẹ rẹ jowọ kpata kpata re me siobọno oware kpobi nọ o be gwọlọ ru omẹ zoruẹ.—Matiu 5:30.

Isiuru egaga nọ me wo kẹ ile i ru rie bẹbẹ kẹ omẹ re mẹ siọ ile ozighi gbe erọ ọfariẹ ba ekporo jẹ gaviezọ kẹ. Rekọ avọ obufihọ inievo ukoko na, mẹ sae whahae riẹriẹriẹ. Me siobọno ẹrehọ imu egaga gbe udi nọ mẹ jẹ da vrẹ oma. Mẹ nware eto ithethei mẹ, nwae etuagba mẹ, je siobọno uruemu iwu ibiebi nọ mẹ jẹ wha. Nọ mẹ vuẹ Sussan, ọmọtẹ nọ mẹ aviẹ ma jẹ gbẹ rria kugbe na, inọ mẹ gwọlọ nware eto itheithei mẹ, ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ riẹ oware nọ o be wọ omẹ ru inwene nana. Ọ ta nọ, “Me bi lele owhẹ kpohọ obọ Ọgwa Uvie na re mẹ riẹ oware nọ o rrọ obei via!” Oware nọ ọ jọ obei ruẹ o were riẹ gaga, fikiere ọ tẹ rọwo nọ a wuhrẹ obe kugbei. Ukuhọ riẹ, mẹ avọ Sussan ma tẹ rọo. Mẹ aviẹ ma họ-ame evaọ ukpe 2008, jẹ rọ ere zihe ruọ Isẹri Jihova. Eva e be were omẹ avọ aye mẹ inọ mẹ wariẹ kuomagbe oni mẹ no be gọ Jihova.

IRERE NỌ ME WO NO: Obọnana, me muọ uvi evawere họ ewo no, jẹ siọ ekpehre egbẹnyusu ba no. Ile e gbẹ be were omẹ, rekọ mẹ be hae salọ emamọ. Mẹ be rọ eware nọ mẹ rọ ẹro ruẹ no fi obọ họ kẹ ahwo uviuwou mẹ gbe amọfa, maero kọ emaha na. Mẹ gwọlọ fi obọ họ kẹ ae vuhumu nọ dede nọ eware buobu nọ e rrọ akpọ na e rẹ sai si ohwo urru, e wọhọ “ezuzu” gheghe.—Ahwo Filipai 3:8.

Mẹ jọ ukoko Ileleikristi na nọ uvi uyoyou gbe udhedhẹ e rrọ na duku uvi egbẹnyusu no. Onọ o mae rro kpobi họ, enẹna, mẹ ruẹ Ọsẹ nọ me si kẹle ziezi no, Jihova.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 14 Uzoẹme na họ “Success Through Perseverance” (Ewoma O re No Ithihakọ Ze), onọ o rrọ uvitha February 1, 2000 (Ọrọ Oyibo), ẹwẹ-obe avọ 4-6.

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

“Fikinọ Jihova o si omẹ bru oma riẹ ze mẹ sai ro zihe ze”