Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Uruemu Ovivie Yọ Oka Jọ Orọ Edẹ Urere Na

Uruemu Ovivie Yọ Oka Jọ Orọ Edẹ Urere Na

Uruemu Ovivie Yọ Oka Jọ Orọ Edẹ Urere Na

“Uruemu mai o fo, je kiẹrẹe avọ ababọ afuẹwẹ eva udevie rai.”—1 TẸS. 2:10.

K’UYO ENỌ NANA:

․․․․․

Ẹvẹ uruemu eviẹhọ nọ Dilala, Absalọm, gbe Judas Iskariọt a dhesẹ o rọ rrọ unuovẹvẹ kẹ omai?

․․․․․

Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele oghẹrẹ uruemu nọ Jonatan avọ Pita a dhesẹ evaọ usu rai kugbe amọfa?

․․․․․

Ẹvẹ ma sai ro ru usu mai kugbe ọrivẹ-orọo mai gbe Jihova ga?

1-3. (a) Oka jọ vẹ u dhesẹ nọ ma be rria edẹ urere na, kọ eme onana u kugbe? (b) Enọ esa jọ vẹ ma te k’iyo rai?

DILALA, Absalọm, gbe Judas Iskariọt a wo ọkpọ uruemu ovo jọ. A jọ ahwo nọ a rẹ sai fievahọ họ. Dilala o vivie Samsin Obruoziẹ na, ọzae nọ o you rie; Absalọm o je mi ọsẹ riẹ Devidi uvie dede nọ Devidi ọ gbẹ jọ akpọ; Judas o vivie Jesu Kristi Olori riẹ. Oware nọ aimasa a ru na o wha ẹbẹbẹ se amọfa. Kọ fikieme ma be rọ ta kpahe ikuigbe ahwo nana?

2 Aye jọ nọ o re kere ebe o kele ohwo-ovivie ba usu ebẹbẹ nọ e da otọ fia nẹnẹ. Onana u re gb’omai unu hu. Nọ Jesu ọ jẹ fodẹ eka edẹ “urere akpọ na” ọ ta nọ: ‘Ibuobu i ti vivie ohwohwo.’ (Mat. 24:3, 10) Re a “vivie” ohwo u dhesẹ epanọ “a rẹ rọ edhere eviẹhọ siobọno ohwo kẹ ọwegrẹ.” Uruemu ababọ evaifihọ nọ ahwo a bi dhesẹ nẹnẹ o kẹ imuẹro inọ ma be rria “edẹ urere” wọhọ epanọ Pọl ọ ruẹaro riẹ. Ọ ta nọ ahwo a te jọ ‘ababọ ẹfuọ je wo uruemu ovivie.’ (2 Tim. 3:1, 2, 4) Dede nọ otu nọ i re kere ebe je ru ifimu a rẹ ta ewoma họ iruẹru ovivie evaọ ebe gbe ifimu, evaọ aruakpọ o rẹ da jẹ kẹ uye gaga nọ a te gine vivie ohwo. Avro ọ riẹ hẹ, uruemu yena yọ abọjọ oka orọ edẹ urere na.

3 Eme ma rẹ sai wuhrẹ no Ebaibol ze kpahe ahwo nọ a wo uruemu nọ o kare evaifihọ evaọ oke anwae? Iriruo vẹ erọ ahwo nọ a fievahọ ohwohwo evaọ usu rai ma rẹ sae rọ aro kele? Kọ ono ma re gine fievahọ jẹ daji usu riẹ? Joma ruẹ.

IRIRUO OKE ANWAE NỌ E RRỌ UNUOVẸVẸ K’OMAI

4. Ẹvẹ Dilala o ro vivie Samsin, kọ fikieme oware nọ o ru na u ro yoma gaga?

4 Joma kake ta kpahe Dilala, ohwo eviẹhọ na, aye nọ Samsin obruoziẹ na o you gaga. Samsin ọ jẹ gwọlọ jọ ofẹ idibo Ọghẹnẹ re ọ họre ahwo Filistia. Ẹsejọhọ fikinọ egbaẹmo Filistia isoi jọ a riẹ nọ Dilala o you Samsin no eva ze he, a tẹ ta nọ a te kẹe igho buobu otẹrọnọ o dhesẹ oria nọ ogaga Samsin o rrọ re a sai kpei. Dilala nọ o wo uvou-uthethei na ọ tẹ rọwo, ọ daoma bẹ re ọ riẹ oria nọ ogaga Samsin o rrọ isiasa soso rekọ ọ sae riẹ hẹ. Kẹsena Dilala ọ tẹ jẹ “rehọ ẹme ọta riẹ kpokpo iei gaga kẹdẹ kẹdẹ.” U te ru nọ ‘eva e rọ dha Samsin gaga.’ Uwhremu na, Samsin ọ tẹ ta kẹe nọ a ri bru eto riẹ ẹdẹvo ho, inọ a te bru eto riẹ o re gbe wo ogaga ha. * Nọ ọ riẹ oyena no, Dilala o te bru eto Samsin nọ Samsin o kiẹzẹ awọ riẹ, kẹsena o te viviei kẹ ewegrẹ riẹ re a ru ei oware nọ a gwọlọ. (Ibr. 16:4, 5, 15-21) Oware nọ Dilala o ru na u yoma kẹhẹ. Uvo-uthethei u ru nọ Dilala o ro vivie ọzae nọ o you rie.

5. (a) Eme Absalọm o ru nọ u dhesẹ nọ o kiuke ku Devidi, kọ eme oyena u dhesẹ kpahe iẹe? (b) Ẹvẹ o jọ Devidi oma okenọ Ahitofẹl o zihe ruọ ovivie?

5 Ohwo avivẹ họ Absalọm, ohwo eviẹhọ na. Isiuru rọkẹ ọkwa u ru nọ Absalọm ọ rọ gbaemu inọ o re mi ọsẹ riẹ Devidi uvie. Absalọm o te je ru re ahwo a you rie ẹkwoma ẹtẹzẹ gbe eyaa nọ ọ jẹ ya kẹ ae, jẹ rọ ere “dẹ ahwo Izrẹl kpobi rehọ.” Ọ jẹ gbalae, ọ vẹ viọlọ ae unu wọhọ ẹsenọ o gine wo isiuru kpahe ae gbe ẹgwọlọ rai. (2 Sam. 15:2-6) Absalọm o tube ru nọ Ahitofẹl nọ ọsẹ riẹ o fievahọ o ro kuomagbe ọyomariẹ vivie Devidi. (2 Sam. 15:31) Evaọ Olezi avọ 3 gbe ọrọ avọ 55, Devidi ọ ta kpahe epanọ evivie nana o kẹ riẹ idhọvẹ te. (Ol. 3:1-8; se Olezi 55:12-14.) Ovie nọ Jihova o ro mu nọ Absalọm ọ be rọ fiki uvo-uthei ọkwa mi uvie na u dhesẹ nọ ọ wọso udu-esuo Jihova. (1 Irv. 28:5) Ukuhọ riẹ Absalọm ọ kparobọ evaọ ẹgwa oyoma riẹ hẹ, kẹsena Devidi ọ tẹ ruabọhọ esuo riẹ wọhọ ovie nọ Jihova o ro mu.

6. Ẹvẹ Judas o ro vivie Jesu, kọ ẹvẹ a re se ohwo nọ o vivie omọfa?

6 Obọnana, joma ta kpahe oware nọ Judas Iskariọt ovivie na o ru Kristi. Evaọ etoke Ehaa Ọnyavrẹ urere nọ Jesu o ru kugbe ikọ 12 riẹ, ọ ta kẹ ae nọ: “Uzẹme mẹ ta kẹ owhai, omọvo rai jọ o re ti vivie omẹ.” (Mat. 26:21) Evaọ aso ẹdẹ yena, Jesu ọ ta kẹ Pita, Jemis, gbe Jọn evaọ ọgbọ Getsemane inọ: ‘Rri, ọnọ o vivie omẹ ọ kẹle no.’ Kẹsena Judas avọ otu riẹ a tẹ nya ze ọgbọ na, “ọ tẹ nwane nya bru Jesu, ọ tẹ ta nọ, ‘Do, Owuhrẹ!’ Ọ tẹ viọlọ unu riẹ.” (Mat. 26:46-50; Luk 22:47, 52) Judas o te “vivie azẹ ọhaha” je dhesẹ Kristi kẹ ewegrẹ riẹ. Kọ brigho Judas nọ o you ugho gaga na o ro vivie Jesu? Ewẹ idọlọ-efuafo ọgba gheghe. (Mat. 27:3-5) Anwọ oke yena ze a re ro se ohwo nọ o vivie omọfa Judas, maero nọ ohwo o te vivie ogbẹnyusu riẹ. *

7. Eme ma wuhrẹ no uruemu ahwo nana ze (a) Absalọm avọ Judas gbe (b) Dilala?

7 Eme ma wuhrẹ no iriruo unuovẹvẹ nana ze? Uruemu Absalọm avọ Judas na u si uwhu kpe ai keme a wọso ahwo nọ Jihova o ro mu. (2 Sam. 18:9, 14-17; Iruẹru 1:18-20) Uruemu eviẹhọ gbe uyoyou nọ u no eva ze he o rẹ ziọ ohwo iroro nọ a tẹ kareghẹhọ odẹ na, Dilala. U wuzou gaga re ma whaha uvo-uthei hayo isiuru kẹ ọkwa, keme o rẹ raha usu ohwo kugbe Jihova. Enana yọ uvi iriruo nọ i re fi obọ họ kẹ omai whaha uruemu eviẹhọ kpobi.

RỌ ARO KELE AHWO NỌ A YERI UZUAZỌ EVAIFIHỌ

8, 9. (a) Fikieme Jonatan ọ rọ ya eyaa nọ ọ rẹ tha Devidi uke? (b) Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Jonatan?

8 Ebaibol na ọ ta kpahe ahwo buobu nọ a fievahọ ohwohwo evaọ usu rai. Joma ta kpahe iriruo ivẹ re ma ruẹ oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no oriruo ọvuọvo ze. Ma te kake ta kpahe ọzae jọ nọ ọ daji usu riẹ kugbe Devidi. O gbẹ rrọ oware jọ họ, Jonatan ọmọ ọkpako Sọl ovie na ọ hae te jọ ovie Izrẹl nọ Sọl o te whu no. Jihova ọ salọ Devidi inọ ọye ọ rẹ te jọ ovie Izrẹl nọ Sọl o te whu no. Jonatan ọ rọwokugbe ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta. O rri Devidi wọhọ ohwo nọ o bi lele iei hrowo uvie na ha. Ukpoye, “Jonatan o te yo yei wọhọ oma obọ riẹ” jẹ ya eyaa kẹ Devidi inọ ọ te thae uke. Ọ tubẹ rọ ewu, ọgbọdọ, uzei, gbe umueku riẹ kẹ Devidi, onọ u dhesẹ ọghọ ovie nọ ọ rọ kẹ Devidi. (1 Sam. 18:1-4) Jonatan ọ rọ idhere sa-sa tha Devidi uke, o tube fi uzuazọ riẹ họ ọza ẹdẹjọ nọ ọ jẹ thọ Devidi no obọ Sọl. Jonatan ọ ta kẹ Devidi nọ: “Whọ rẹ te jọ ovie Izrẹl, mẹ vẹ te jọ ethabọ ra.” (1 Sam. 20:30-34; 23:16, 17) Agbẹta, nọ Jonatan o whu, Devidi ọ suole uweri gbe uyoyou nọ o wo kẹe.—2 Sam. 1:17, 26.

9 Jonatan ọ riẹ ohwo nọ ọ rẹ roma kpotọ kẹ. Ọ roma kpotọ kẹ Jihova nọ ọ mai kpehru na jẹ tha Devidi uke wọhọ ohwo nọ Ọghẹnẹ ọ salọ. Epọvo na nẹnẹ, nọ a gbẹ make kẹ omai obọdẹ ewha-iruo jọ evaọ ukoko na ha, ma rẹ rọ unevaze tha inievo nọ a kẹ ewha-iruo uke.—1 Tẹs. 5:12, 13; Hib. 13:17, 24.

10, 11. (a) Fikieme Pita ọ gbẹ rọ nya se Jesu ba ha? (b) Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Pita, kọ eme u fo nọ ma re ru?

10 Emamọ oriruo nọ o kiọkọ nọ ma te ta kpahe họ ọrọ Pita ukọ na, ọnọ ọ ya eyaa nọ ọ rẹ te nya siọ Jesu ba ha. Okenọ Kristi ọ rọ ọtadhesẹ ta kpahe epanọ u wuzou te re a fi ẹrọwọ họ ugboma gbe azẹ riẹ nọ o ti ro dheidhe, ẹme na o gbe ilele riẹ buobu unu gaga, a tẹ nya siẹe ba. (Jọn 6:53-60, 66) Fikiere, Jesu ọ tẹ nọ ikọ 12 riẹ nọ: “Wha rẹ te nya vrẹ re?” Pita họ ohwo nọ ọ kuyo inọ: “Olori, ono ma rẹ nya brẹ? Who wo ẹme uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ; ma rọwo, ma tẹ riẹ nọ, whẹ họ Omamọ na ọrọ Ọghẹnẹ.” (Jọn 6:67-69) Kọ onana u dhesẹ nọ Pita o wo otoriẹ ẹme nọ Jesu ọ ta kpahe uwhu riẹ na totọ? Ẹsejọhọ o wo otoriẹ ẹme na kpobi hi. Ghele na, Pita ọ gba riẹ mu inọ ọ rẹ nya siọ Jesu ba ha.

11 Pita o roro ho inọ ẹme Jesu na ọ gba ha, inọ evaọ obaro Jesu ọ te wariẹ unu. Vievie, Pita nọ o wo omaurokpotọ na o vuhumu inọ Jesu o “wo ẹme uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” Epọvo na, eme ma re ru nọ ma tẹ ruẹ ẹme jọ evaọ ebe ukoko na nọ utu “odibo oruọzewọ” na o kere nọ o rrọ bẹbẹ re ma wo otoriẹ riẹ hayo nọ o rọwokugbe oghẹrẹ nọ ma roro ho? Ma rẹ daoma epanọ ma re ro wo otoriẹ ẹme na ukpenọ ma re rẹro nọ a ti nwene ẹme na evaọ obaro rọwokugbe oware nọ o rrọ omai iroro.—Se Luk 12:42.

WHAHA IRUEMU NỌ E RẸ RAHA USU RA KUGBE ỌRIVẸ-ORỌO RA

12, 13. Ẹvẹ uvẹ o sai ro rovie fihọ kẹ iruemu nọ e rẹ raha usu imava-orọo, kọ fikieme ma sai rọ ta nọ onana yọ ẹkẹ uruemu enọ e kpako no ho?

12 Re a vivie ohwo yọ ekpehre uruemu nọ ma rẹ kuvẹ kẹ hẹ re o raha udhedhẹ gbe okugbe nọ ọ rrọ uviuwou Ileleikristi hayo ukoko na. Fikiere, joma ta kpahe epanọ ma sae rọ bọ usu mai ga kugbe ọrivẹ-orọo mai gbe Ọghẹnẹ.

13 Ẹnwae-obro yọ uruemu eviẹhọ jọ nọ o rẹ raha orọo kuotọ. Ohwo nọ o bruẹnwae ọ raha usu riẹ kugbe ọrivẹ-orọo riẹ, o te bi wo isiuru kpahe omọfa. Ọrivẹ-orọo nọ ọ riẹ onahona ha na ọ vẹ jọ goli, ọkọkora. Kọ ẹvẹ onana o sae rọ via kẹ imava nọ i you ohwohwo vẹre? Ẹsibuobu, oware ọsosuọ nọ o rẹ wha onana ze họ, nọ imava-orọo a gbẹ be riẹ eva ohwohwo ho. Profẹsọ jọ nọ a re se Gabriella Turnaturi ọ ta nọ “otẹrọnọ imava-orọo a rẹ jọ kpekpekpe ẹsejọ, okeofa usu rai u ve godo, onana o rẹ sai rovie uvẹ fihọ kẹ iruemu nọ e rẹ raha usu rai.” Ahwo jọ nọ a tubẹ rrọ orọo kri no, usu rai u godo uwhremu na. Wọhọ oriruo, ọzae jọ nọ ọ kpako te ikpe 50 no, nọ ọ rọo te ikpe 25 no ọ siọ aye riẹ ọ tẹ rehọ aye ọfa nọ o si rie urru. Ahwo jọ a ta nọ ere ahwo nọ a kpako no a re ru. Rekọ, ukpenọ ma sei ẹkẹ uruemu ahwo nọ a kpako no, uzẹme riẹ họ, oyena yọ uruemu uyoma. *

14. (a) Ẹvẹ Jihova o re rri ahwo nọ a siọ erivẹ-orọo rai? (b) Eme Jesu ọ ta kpahe orọo-ofa?

14 Ẹvẹ Jihova o re rri ahwo nọ a siọ erivẹ-orọo rai, ababọ oware nọ Ebaibol ọ ta nọ o rẹ sae lẹliẹ orọo fa? “Orọwo nọ o rẹ hẹriẹ o rẹ dha” Ọghẹnẹ mai eva, yọ ọ whọku enọ e rẹ lahiẹ jẹ se erivẹ-orọo rai. (Se Malakae 2:13-16.) Jesu ọ rọwo kugbe Ọsẹ riẹ nọ o wuhrẹ nọ u fo ho re ohwo ọ siọ ọrivẹ-orọo riẹ gheghe gheghe.—Se Matiu 19:3-6, 9.

15. Ẹvẹ ahwo nọ a rọo no a sae rọ bọ usu orọo rai ga?

15 Ẹvẹ ahwo nọ a rọo no a sae rọ daji usu rai kugbe ọrivẹ-orọo rai? Ebaibol na ọ ta nọ: “Wereva fiki aye [hayo ọzae] nọ whọ rehọ evaọ oke ọmoha,” gbe nnọ “Rehọ evawere ria kugbe aye [hayo ọzae] ra nọ who you.” (Itẹ 5:18; Ọtausi. 9:9) Nọ ọzae-avọ-aye a be kpako na, a rẹ “jọ kpekpekpe,” a re wo iroro evo jẹ jọ kugbe ohwohwo ẹsikpobi. Oyena u dhesẹ nọ a re si kẹle ohwohwo, gaviezọ kẹ ohwohwo, jẹ raha oke kugbe ohwohwo. A rẹ tẹrovi epanọ a re ro ru usu rai kugbe ohwohwo je kugbe Jihova ga ziezi. Re a sai ru ere, imava-orọo a rẹ hai se Ebaibol na kugbe, jọ kugbe evaọ usiuwoma ota, jẹ jọ kugbe evaọ olẹ se Jihova.

DAJI USU RA KUGBE JIHOVA

16, 17. (a) Ẹvẹ ma sae rọ raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ nọ a te si ohwo uviuwou mai no ukoko? (b) Oriruo vẹ u dhesẹ nọ o rẹ sae wha emamọ iyẹrẹ ze nọ ma te siomano ohwo uviuwou mai nọ a si no ukoko wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ ta?

16 Ahwo jọ a rrọ ukoko na nọ a raha izi ilogbo, nọ a whọku “gaga, re a ruẹse dikihẹ ga eva orọwọ na.” (Tait. 1:13) Rọkẹ otujọ, oware nọ a ru u te epanọ a ro si ai no ukoko. Ahwo jọ nọ a whọku a wo erere rono ọwhọkuo na ze, a te zihe ze ukoko na. (Hib. 12:11) Kọ eme ma re ru otẹrọnọ a si omoni hayo ogbẹnyusu mai no ukoko? Abọ Jihova ma rẹ jọ orọnikọ ma rẹ tha ọnọ a si no ukoko na uke he. Jihova o bi rri sọ ma ti koko uzi riẹ nọ o ta nọ ma siomano ohwo kpobi nọ a si no ukoko.—Se 1 Ahwo Kọrint 5:11-13.

17 Joma ta kpahe ewoma jọ nọ o re noi ze nọ ma te siomano omoni mai nọ a si no ukoko wọhọ epanọ Jihova ọ ta. A si uzoge jọ no ukoko yọ o vrẹ ikpe 10 nọ ọ jọ obọ akpọ. Evaọ etoke yena soso, ọsẹgboni gbe inievo-emezae ene riẹ a ‘sioma noi.’ Ẹsejọ ọ jẹ hae gwọlọ kuomagbe iruẹru rai, rekọ u woma gaga inọ ahwo uviuwou riẹ a gba riẹ mu inọ a re ru oware ovo kugbei hi. Nọ o zihe ziọ ukoko na no, ọ ta nọ o jẹ hae dae gaga inọ ahwo uviuwou riẹ a bi kuomagbei hi, maero evaọ aso nọ ọye ọvo ọ rrọ oria. O fibae nọ, o hae jọnọ ahwo uviuwou riẹ a jẹ raha umutho oke kugbei, oyena ọvo dede o hae te kẹe evawere. Rekọ fikinọ a sioma noi riẹriẹriẹ, isiuru nọ ọ rẹ rọ jọ kugbe ai o rrọ usu eware nọ e wọ riẹ ruẹrẹ usu riẹ họ kugbe Jihova. Roro kpahe oriruo nana oke kpobi nọ oma o tẹ be wọ owhẹ gwọlọ thọ uzi Ọghẹnẹ nọ o ta nọ who siomano omoni ra nọ a si no ukoko.

18. Eme họ ọtamuo ra enẹna nọ ma ta kpahe iriruo ahwo nọ a fievahọ ohwohwo evaọ usu rai gbe enọ e raha usu rai kugbe amọfa?

18 Ma be rria akpọ nọ ọ vọ avọ eviẹhọ, nọ usu ahwo o be jọ tọ họ. Ghele na, ma rẹ sae jọ ukoko na ruẹ emamọ iriruo nọ ma rẹ rọ aro kele. Uzuazọ nọ inievo mai nana a bi yeri o rọwo kugbe oria Ebaibol nana nọ o ta nọ: ‘Whai họ isẹi, ere Ọghẹnẹ re, epanọ uruemu mai o fo, je kiẹrẹe avọ ababọ afuẹwẹ eva udevie rai enọ erọwo.’ (1 Tẹs. 2:10) Jọ mai kpobi ma ru usu nọ ma wo kugbe ohwohwo je kugbe Ọghẹnẹ ga ziezi.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 4 Emamọ usu nọ Samsin o wo kugbe Jihova wọhọ Nazarat họ oria nọ ogaga riẹ u je no ze orọnikọ eto riẹ hẹ.

^ edhe-ẹme 6 Fikiere, ẹme na “oviọlọ Judas” u dhesẹ “epanọ a re vivie ohwo.”

^ edhe-ẹme 13 Rọkẹ evuẹ nọ i re fi obọ họ nọ ọrivẹ-orọo ohwo o te bi dhesẹ uruemu nọ o rẹ raha usu orọo, rri uzoẹme na “Akothiho nọ Ọrivẹ-Orọo Ohwo O te bi Yeri Uzuazọ Agbava,” onọ o rrọ Uwou-Eroro ọ June 15, 2010, ẹwẹ-obe avọ 29-32.

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]

Pita ọ gba riẹ mu inọ ọ rẹ nya siọ Jesu ba ha dede nọ amọfa a dhẹ siọ Jesu ba