Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Buɔ Wɔhe Kɛha Yiwalaheremɔ

Yehowa Buɔ Wɔhe Kɛha Yiwalaheremɔ

Yehowa Buɔ Wɔhe Kɛha Yiwalaheremɔ

“Nyɛ . . . ni anyiɛ hemɔkɛyeli nɔ abuɔ nyɛhe yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ naa atoɔ yiwalaheremɔ ni asaa ato ni abaajie kpo yɛ naagbee bei lɛ amli lɛ.”—1 PET. 1:4, 5.

TE OBAAHA HETOO OHA TƐŊŊ?

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ egbala wɔ kɛba anɔkwa jamɔ mli?

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha Yehowa atsɔɔ wɔ gbɛ kɛtsɔ eŋaawoo lɛ nɔ lɛ?

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ewoɔ wɔ hewalɛ?

1, 2. (a) Mɛɛ nɔmimaa wɔyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baaye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa? (b) Te Yehowa le wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ jogbaŋŋ eha tɛŋŋ?

“MƆ NI hiɛɔ mli kɛyawulaa shi lɛ, lɛ aaahere eyiwala.” (Mat. 24:13) Yesu tsɔ nakai wiemɔi lɛ anɔ eha efee faŋŋ kɛha wɔ akɛ, kɛ́ wɔbaaná yibaamɔ beni Nyɔŋmɔ kojoɔ Satan je lɛ, no lɛ esa akɛ wɔhiɛ anɔkwa ni wɔyeɔ lɛ mli kɛyawula shi. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ Yehowa miikpa gbɛ akɛ wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔnilee kɛ hewalɛ baakpee shihilɛ lɛ naa. Biblia lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ: “Anɔkwafo ji Nyɔŋmɔ, mɔ ni haŋ aka nyɛ fe bɔ ni nyɛaanyɛ, shi moŋ ekɛ kaa lɛ nɔŋŋ aaaje gbɛ aha nyɛ ní nyɛje mli hu, koni nyɛnyɛ mli nyɛmɔ.” (1 Kor. 10:13) Mɛni nakai wiemɔi lɛ tsɔɔ?

2 Bɔni afee ni Yehowa akwɛ koni akaka wɔ fe bɔ ni wɔɔnyɛ lɛ, ebaabi ni ele wɔhe nibii fɛɛ, ni nɔ ni fata he hu ji kaai ni wɔkɛkpeɔ, nɔ̃ mɛi ni wɔji, kɛ he ni wɔɔnyɛ wɔkpee shihilɛ ko naa kɛyashi. Ani Nyɔŋmɔ le wɔ jogbaŋŋ kɛmɔ shi? Hɛɛ. Ŋmalɛi lɛ haa wɔnaa akɛ Yehowa le wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛmɔ shi. Ele nibii ni wɔfeɔ daa gbi kɛ wɔsui. Ebaanyɛ ena wɔtsuiiaŋ susumɔi kɛ jwɛŋmɔi po.—Nyɛkanea Lala 139:1-6.

3, 4. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ David niiashikpamɔ lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa jwɛŋɔ aŋkroaŋkroi ahe? (b) Mɛɛ nitsumɔ ko ni sa kadimɔ waa Yehowa tsuɔ ŋmɛnɛ?

3 Ani Nyɔŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ susuɔ adesai ni baa shi lɛ ahe lɛɛlɛŋ? Lalatsɛ David susu sanebimɔ nɛɛ he ni ekɛɛ Yehowa akɛ: “Kɛ́ mikwɛ oŋwɛi lɛ ni ji owaabii anaa nitsumɔi lɛ, nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii ni osaa oto lɛ: Mɛni ji adesa, ní ojwɛŋɔ enɔ?” (Lala 8:4, 5) Ekolɛ niiashikpamɔ ni David diɛŋtsɛ ná lɛ ha ebi sane nɛɛ. Lɛ, ni eji Ishai bihii lɛ ateŋ gbekɛ lɛ, lɛ Yehowa na akɛ eji “etsui naa nuu,” ni eyakpala lɛ ‘kɛjɛ toi asɛɛ koni ebaye lumɔ’ yɛ Israel. (1 Sam. 13:14; 2 Sam. 7:8) Bo lɛ susumɔ bɔ ni David baanu he eha beni eyɔse akɛ jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ le lɛ oblanyo fioo ni ji tookwɛlɔ lɛ tsuiiaŋ susumɔi kɛ jwɛŋmɔi lɛ he okwɛ!

4 Nakai nɔŋŋ wɔnaa kpɛɔ wɔhe waa kɛ́ wɔjwɛŋ bɔ ni Yehowa susuɔ wɔhe akɛ aŋkroaŋkroi lɛ he ŋmɛnɛ. Eebua “jeŋmaji lɛ fɛɛ anii ni jara wa lɛ” anaa eewo anɔkwa jamɔ mli, ni eeye eebua etsuji lɛ koni amɛya nɔ amɛye lɛ anɔkwa. (Hag. 2:7) Bɔni afee ni wɔnu gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔɔ eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa lɛ shishi lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, nyɛhaa wɔsusua gbɛ ni etsɔɔ nɔ egbalaa mɛi kɛbaa anɔkwa jamɔ mli lɛ he.

NYƆŊMƆ NI GBALAA WƆ

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ egbalaa mɛi kɛbaa e-Bi lɛ ŋɔɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

5 Yesu wie akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ aba miŋɔɔ, akɛ ja tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ gbala lɛ dã.” (Yoh. 6:44) Nakai wiemɔi lɛ tsɔɔ akɛ dani mɔ ko baatsɔ Kristo kaselɔ lɛ, ja Nyɔŋmɔ ye ebua lɛ. Mɛɛ gbɛ Yehowa tsɔɔ egbalaa mɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ kɛbaa e-Bi lɛ ŋɔɔ? Etsɔɔ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Paulo kɛ enanemɛi maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ yɔɔ Filipi lɛ, amɛkɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Lidia lɛ kpe ni amɛbɔi sanekpakpa lɛ shiɛmɔ kɛ lɛ hamɔ. Sane ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ kɛɔ akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa] gbele etsui naa, akɛ ebo nii ni Paulo wieɔ lɛ toi.” Hɛɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ ye ebua lɛ ni enu sane lɛ shishi, ni abaptisi lɛ kɛ ewe lɛ fɛɛ.—Bɔf. 16:13-15.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔ egbala wɔ fɛɛ kɛba anɔkwa jamɔ mli?

6 Ani Lidia pɛ ni ná niiashikpamɔ ni tamɔ nakai? Dabi kwraa. Kɛ́ oji Kristofonyo ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ, bo hu Nyɔŋmɔ ni gbala bo kɛba anɔkwa jamɔ mli. Taakɛ wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ na nɔ kpakpa ko yɛ Lidia tsui mli lɛ, nakai nɔŋŋ ena nɔ kpakpa ko yɛ omli. Beni obɔi sanekpakpa lɛ toi boo lɛ, Yehowa tsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eye ebua bo koni onu shishi. (1 Kor. 2:11, 12) Beni obɔ mɔdɛŋ akɛ okɛ nɔ ni okaseɔ lɛ baatsu nii lɛ, ejɔɔ mɔdɛŋ ni obɔɔ akɛ ofee esuɔmɔnaa nii lɛ nɔ. Beni ojɔɔ owala nɔ oha lɛ lɛ, etsui nya. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛjɛ be ni oyi wala gbɛ lɛ nɔ nɛɛ, Yehowa etee nɔ ebu onajifaamɔi fɛɛ he.

7. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ baaye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa lɛ?

7 Yehowa eye ebua wɔ ni wɔkɛ lɛ ebɔi nyiɛmɔ, no hewɔ lɛ ebaaya nɔ eye ebua wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa. Ele akɛ jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔba anɔkwale lɛ mli, ni nakai nɔŋŋ ele akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛŋ wɔya nɔ wɔhi anɔkwale lɛ mli. Beni bɔfo Petro ŋmaa Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛ . . . ni anyiɛ hemɔkɛyeli nɔ abuɔ nyɛhe yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ naa atoɔ yiwalaheremɔ ni asaa ato ni abaajie kpo yɛ naagbee bei lɛ amli lɛ.” (1 Pet. 1:4, 5) Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, nakai wiemɔi lɛ kɔɔ Kristofoi fɛɛ he ŋmɛnɛ, ni esa akɛ wɔná he miishɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ he miihia wɔ fɛɛ bɔni afee ni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa.

NYƆŊMƆ BAANYƐ ABU WƆHE KONI WƆKAKƆ GBƐ FƆŊ KO

8. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ koni wɔkakɔ gbɛ fɔŋ ko lɛ?

8 Shihilɛ mli naagbai kɛ emuu ni wɔyeee lɛ baanyɛ aha wɔhiɛ aje wɔhe nɔ yɛ mumɔŋ, ni ebaanyɛ eha wɔkɔ gbɛ fɔŋ ko ni wɔyɔseee. (Nyɛkanea Galatabii 6:1.) Shihilɛ ko ni David kɛkpe lɛ feɔ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ.

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsĩ David naa koni ekakɔ gbɛ fɔŋ, ni mɛni Yehowa feɔ ehaa wɔ ŋmɛnɛ?

9 Beni Maŋtsɛ Saul gbɔbiɔ David lɛ, David ye ehe nɔ waa bɔni afee ni ekatɔ ehe owele yɛ nakai nɔyelɔ awuŋayelɔ lɛ nɔ. (1 Sam. 24:2-7) Shi no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, David eyayeee ehe nɔ. Nu kɛ niyenii he bahia ewebii lɛ, ni ejɛ heshibaa mli ebi koni enyɛmi Israelnyo ko ni atsɛɔ lɛ Nabal lɛ aye abua lɛ. Beni Nabal kɛ jɛmɔ maje David lɛ, David tsui ba aahu akɛ eyiŋ koni eyatɔ ehe owele yɛ Nabal kɛ ewe lɛ fɛɛ nɔ, ni ehiɛ je ehe nɔ akɛ kɛ́ egbe mɛi ni efeko nɔ ko lɛ ebaaye lá yi sɔ̃ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Kɛ́ jeee Nabal ŋa Abigail ni yaje jɛi yɛ be ni sa mli kulɛ David tɔ̃ tɔ̃mɔ ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa. Beni David yɔse akɛ Yehowa nine yɛ sane lɛ mli lɛ, ekɛɛ Abigail akɛ: “Aaajɔɔ Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni tsuo ni okɛ mi bakpe ŋmɛnɛ nɛɛ; ni aaajɔɔ onilee nɛɛ, ni aaajɔɔ bo diɛŋtsɛ akɛ ŋmɛnɛ otsĩ minaa ni mikaye lá ko yi sɔ̃, ni asaŋ mikɛ minine akatɔ mi diɛŋtsɛ mihe owele!”—1 Sam. 25:9-13, 21, 22, 32, 33.

10 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ mli? Yehowa kɛ Abigail tsu nii kɛtsĩ David naa koni ekakɔ gbɛ fɔŋ ko. Ni efeɔ nakai nɔŋŋ ehaa wɔ ŋmɛnɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ baatsu mɔ ko ni ebatsĩ wɔnaa be mli ni wɔyaakɔ gbɛ fɔŋ ko; aloo ni wɔɔka wɔyiŋ wɔtsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ baatsu shihilɛ ko he nii eha yɛ be ko mli loo nɔ ni ebaaŋmɛ gbɛ ni eba bɔni afee ni ekɛtsu eyiŋtoo he nii. (Jaj. 11:5) Kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa le shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ, ni ebaaye ebua wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa. Ehaa wɔ naashiwoo akɛ: “Magbele ojwɛŋmɔ mli ni matsɔɔo gbɛ ni onyiɛ nɔ; mawoo ŋaa, mihiŋmɛi kã ohe.” (Lala 32:8) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ewoɔ wɔ ŋaa? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná he sɛɛ lɛ? Ni mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa nyiɛ ewebii lɛ ahiɛ ŋmɛnɛ lɛ? Kadimɔ bɔ ni aha nakai sanebimɔi lɛ ahetoo aha yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli.

ŊAAWOO BUƆ WƆHE

11. Te Yehowa le nibii ni yaa nɔ yɛ asafoi ni ewebii lɛ yɔɔ mli lɛ jogbaŋŋ eha tɛŋŋ?

11 Yɛ ninaa ni aŋma yɛ Kpojiemɔ yitso 2 kɛ 3 lɛ mli lɛ, Yesu Kristo ni awo ehiɛ nyam lɛ sara asafoi kpawo ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ. Ninaa lɛ tsɔɔ akɛ jeee shihilɛi ni asafoi lɛ yɔɔ mli lɛ kɛkɛ Kristo na, shi moŋ ena naagbai pɔtɛi komɛi hu. Yɛ shihilɛi komɛi amli po lɛ, etsĩ aŋkroaŋkroi komɛi atã, ni yɛ shihilɛ lɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, ekɛ yijiemɔ loo ŋaawoo ni sa lɛ ha. Mɛni enɛ tsɔɔ? Yɛ ninaa lɛ mlibaa naa lɛ, asafoi kpawo lɛ damɔ shi kɛha Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni hi shi yɛ afi 1914 sɛɛ lɛ, ni yɛ gbɛ ko nɔ lɛ ŋaawoo ni akɛha asafoi kpawo lɛ kɔɔ asafoi fɛɛ ni Nyɔŋmɔ webii yɔɔ mli yɛ jeŋ fɛɛ ŋmɛnɛ lɛ ahe. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ Yehowa miitsɔ e-Bi lɛ nɔ eenyiɛ ewebii lɛ ahiɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná gbɛtsɔɔmɔ ni ekɛhaa lɛ he sɛɛ lɛ?

12. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha Yehowa akudɔ wɔnajifaamɔi lɛ?

12 Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔná gbɛtsɔɔmɔ ni Yehowa jɛɔ suɔmɔ mli ekɛhaa lɛ he sɛɛ ji kɛtsɔ aŋkro nikasemɔ nɔ. Yehowa kɛ Ŋmalɛ naa ŋaawoi babaoo haa wɔ kɛtsɔ woji ni tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kalaa lɛ anɔ. (Mat. 24:45) Kɛlɛ, bɔni afee ni wɔná he sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛkase ni wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii. Aŋkro nikasemɔ ji gbɛ kome ni Yehowa baanyɛ atsɔ nɔ ‘ebu wɔhe koni wɔkatɛrɛ.’ (Yuda 24) Ani okase nɔ ko yɛ wɔwoji lɛ eko mli pɛŋ ni onu he akɛ enɛ lɛ bo aŋma aha? Kpɛlɛmɔ jajemɔ lɛ nɔ akɛ nɔ ni jɛ Yehowa ŋɔɔ. Taakɛ bɔ ni onaanyo ko baafɛle bo koni ekɛtsɛ otoi sɛɛ yɛ sane ko he lɛ, Yehowa baanyɛ ekɛ emumɔ lɛ atsu nii kɛgbala ojwɛŋmɔ kɛya ojeŋba loo onifeemɔ ko ní ebaabi ni ofee tsakemɔi yɛ he lɛ nɔ—ni ekã shi faŋŋ akɛ nakai nɔŋŋ eji yɛ mɛi krokomɛi hu ni tamɔ bo lɛ agbɛfaŋ. Kɛ́ wɔkpɛlɛ gbɛtsɔɔmɔ ni mumɔ lɛ kɛhaa wɔ lɛ nɔ lɛ, wɔhaa Yehowa kudɔɔ wɔnajifaamɔi. (Nyɛkanea Lala 139:23, 24.) Ebaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ wɔɔpɛi bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa yɛ nikasemɔ he lɛ mli.

13. Mɛni hewɔ ebaafee nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ wɔɔpɛi bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhaa yɛ nikasemɔ he lɛ mli lɛ?

13 Kɛ́ wɔfite be babaoo kɛjie wɔhiɛtserɛ lɛ, wɔnaŋ be kɛfee aŋkro nikasemɔ. Nyɛmi nuu ko kɛɛ akɛ: “Ewaaa kwraa akɛ wɔɔku wɔhiɛ wɔshwie aŋkro nikasemɔ nɔ. Amrɔ nɛɛ, hiɛtserɛjiemɔ ebu fe bei fɛɛ ni eho, ni mɛi babaoo nine nyɛɔ eshɛɔ nɔ yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Eyɛ TV, kɔmpiuta, kɛ mobail foŋ nɔ. Eyɛ he fɛɛ he.” Kɛ́ wɔhaaa wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ lɛ, be ni esa akɛ wɔye kɛfee aŋkro nikasemɔ ni mɔɔ shi jogbaŋŋ lɛ nɔ baagbɔ fiofio kɛyashi fɛɛ baatã wɛlɛŋŋ. (Efe. 5:15-17) Ebaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aaabi ehe akɛ: ‘Shii enyiɛ miheɔ be kɛkaseɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi? Ani ja miyaha wiemɔ loo miyɛ nifeemɔ ko dani mikaseɔ nii?’ Kɛ́ nakai ni lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ be ni wɔto kɛha gbɛkɛ weku jamɔ loo aŋkro nikasemɔ lɛ atsu nii kɛtao nilee ni jɛ mumɔŋ ni Yehowa kɛhaa bɔni afee ni ekɛbu wɔhe kɛha yiwalaheremɔ lɛ.—Abɛi 2:1-5.

HEWALƐWOO WAJEƆ WƆ KONI WƆŊMƐ WƆTSUI SHI

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa le bɔ ni wɔnuɔ he wɔhaa?

14 David kɛ jaramɔ shihilɛi babaoo kpe yɛ eshihilɛ mli. (1 Sam. 30:3-6) Wiemɔi ni ejɛ mumɔŋ eŋmala lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa le ehenumɔi. (Nyɛkanea Lala 34:19; 56:9.) Nyɔŋmɔ le bɔ ni wɔ hu wɔnuɔ he wɔhaa lɛ jogbaŋŋ. Kɛ́ ‘wɔtsui kumɔ’ loo ‘wɔmumɔ tswia shi’ lɛ, etsiɔ ebɛŋkɛɔ wɔ. Enɛ diɛŋtsɛ po baanyɛ ashɛje wɔmii taakɛ eji yɛ David gbɛfaŋ lɛ. Elá akɛ: “Mimli aaafili mi ni manya yɛ omɔbɔnalɛ lɛ mli, ejaakɛ okwɛ mimanehulu lɛ, ni ole misusuma hehiamɔ lɛ.” (Lala 31:8) Shi Yehowa feɔ babaoo fe wɔjaramɔ shihilɛi lɛ kɛkɛ ni enaa. Etsɔɔ miishɛjemɔ kɛ ekãawoo nɔ ewajeɔ wɔ. Gbɛ kome ni etsɔɔ nɔ efeɔ enɛ ji, kɛtsɔ Kristofoi akpeei anɔ.

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Asaf niiashikpamɔ lɛ mli?

15 Lalatsɛ Asaf niiashikpamɔ lɛ haa wɔnaa sɛɛnamɔ kome ko ni yɔɔ asafoŋ kpeei ni wɔɔya lɛ he. Jalɛsane ni ayeee ni Asaf jwɛŋ nɔ aahu lɛ ha ebi kɛji sɛɛnamɔ yɛ he akɛ eeesɔmɔ Nyɔŋmɔ. Asaf nijiaŋ je wui waa. Ewie bɔ ni enu he lɛ he akɛ: “Mitsui mli shã mi ni misabai amli tsurɔ mi.” Enɛ ha shwɛ sharao kulɛ ekpa Yehowa sɔɔmɔ. Mɛni ye ebua Asaf ni eŋmɛ pɛpɛɛpɛ ekoŋŋ? Ewie akɛ: “Mitee Mawu hekrɔŋkrɔŋ lɛ.” Beni eyɔɔ jɛmɛ ni efutu Yehowa jálɔi lɛ, esaa ená jwɛŋmɔ ni ja ekoŋŋ. Eyɔse akɛ omanye ni mɛi fɔji lɛ yeɔ lɛ baahi shi be kukuoo ko, ni ákɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ Yehowa baatsu saji ahe nii. (Lala 73:2, 13-22) Wɔ hu wɔnuɔ he nakai nɔŋŋ bei komɛi. Jalɛsane ni ayeee yɛ Satan je lɛ mli lɛ baanyɛ aha wɔnijiaŋ aje wui. Kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ fee ekome yɛ kpeei ashishi lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ miishɛɛ asɔmɔ Yehowa.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔná Hana nɔkwɛmɔnɔ lɛ he sɛɛ?

16 Ni kɛ́ shihilɛ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ haa ewaa kɛhaa bo akɛ oooya kpeei hu? Ekolɛ ohiɛ gboɔ akɛ oooya kpeei akɛni ehe bahia ni okɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko aŋmɛ shi, loo gbeekpamɔ eyabaaa okɛ nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko teŋ lɛ hewɔ. Kɛ́ nakai ni lɛ, ekolɛ Hana nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua bo. (Nyɛkanea 1 Samuel 1:4-8.) Kaimɔ akɛ shihilɛ ko ni yɔɔ amɛweku lɛ mli ni kɔɔ ebienyɛ Penina he lɛ hao lɛ waa. Shihilɛ lɛ mli woɔ wu daa afi, titri lɛ kɛ́ amɛweku lɛ tee koni amɛyashã afɔlei amɛha Yehowa yɛ Shilo lɛ. Sane nɛɛ sũ Hana tsui aahu akɛ “efeɔ lɛ yaafo ni eyeee nii.” Kɛlɛ, ehaaa enɛ atsĩ enaa ni ekayasɔmɔ Yehowa kɛ́ hegbɛ lɛ ba. Yehowa yɔse anɔkwa ni eyeɔ lɛ, ni ejɔɔ lɛ.—1 Sam. 1:11, 20.

17, 18. (a) Mɛɛ gbɛi anɔ wɔnáa hewalɛwoo yɛ asafoŋ kpeei ashishi? (b) Te mlijɔlɛ mli ni Yehowa jɛɔ ekwɛɔ wɔnɔ bɔni afee ni ahere wɔyiwala lɛ haa onuɔ he ohaa tɛŋŋ?

17 Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa ni amɛaadamɔ nɔ amɛkase Hana nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Esa akɛ wɔya kpeei daa. Taakɛ wɔ fɛɛ wɔná mli niiashikpamɔ lɛ, kpeei woɔ wɔ hewalɛ waa. (Heb. 10:24, 25) Suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo yɛ Kristofoi akpeei ashishi lɛ shɛjeɔ wɔmii. Ekolɛ wiemɔ ko ni abaaha loo nɔ ko ni mɔ ko baawie lɛ baata wɔtsuiŋ. Ekolɛ beni wɔkɛ wɔnyɛmi héyelilɔ ko gbaa sane dani aje kpee shishi loo beni akpa sɛɛ lɛ, ebaanyɛ ebo wɔ toi jogbaŋŋ loo eshɛje wɔmii. (Abɛi 15:23; 17:17) Kɛ́ wɔhole wɔgbeei anɔ kɛlá wɔjie Yehowa yi lɛ, ehaa wɔmii shɛɔ wɔhe waa. Be ni “ŋkɔmɔyeli” eha wɔhao lɛ ji be titri ni hewalɛwoo ni wɔnine shɛɔ nɔ yɛ kpeei ashishi lɛ he hiaa wɔ, ni jɛmɛ ji he ni Yehowa kɛ ‘emiishɛjemɔi’ lɛ wajeɔ wɔ ni ewaa wɔ yɛ wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaaya nɔ wɔye lɛ anɔkwa lɛ yɛ.—Lala 94:18, 19.

18 Mlijɔlɛ mli ni wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ jɛɔ ekwɛɔ wɔnɔ lɛ haa wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ shweshweeshwe taakɛ lalatsɛ Asaf nu he lɛ, mɔ ni lá eha Yehowa akɛ: “Ooomɔ mininejurɔ mli, okɛ oŋaawoo lɛ aaatsɔɔ mi gbɛ” lɛ. (Lala 73:23, 24) Kwɛ bɔ ni wɔhiɛ sɔɔ waa akɛ Yehowa buɔ wɔhe kɛha yiwalaheremɔ!

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Bo hu Yehowa egbala bo

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 30]

Nyɔŋmɔ ŋaawoo ní wɔkɛtsuɔ nii lɛ buɔ wɔhe

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

Hewalɛwoo ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ wajeɔ wɔ