Jehova nám pomáha, aby sme boli zachránení

„Ste chránení Božou mocou prostredníctvom viery na záchranu, ktorá je pripravená, aby bola zjavená v poslednom čase.“ ​(1. PETRA 1:5)

AKO BY SI ODPOVEDAL?

Ako nás Jehova priťahuje k pravému uctievaniu?

Ako umožníme Jehovovi, aby nás viedol svojimi radami?

Ako nám Jehova poskytuje povzbudenie?

1., 2. a) Čo nás uisťuje o tom, že Boh nám pomôže, aby sme zostali rýdzi? b) Nakoľko Jehova pozná každého z nás?

„KTO vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Mat. 24:13) Týmito slovami Ježiš jasne ukázal, že ak máme byť zachovaní nažive, keď bude Boh vykonávať rozsudok nad Satanovým svetom, musíme zostať rýdzi až do konca. Ale Jehova od nás neočakáva, že vytrváme vďaka vlastnej múdrosti alebo sile. V Biblii nachádzame toto uistenie: „Boh je verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať.“ ​(1. Kor. 10:13) Čo tieto slová naznačujú?

² Ak má Jehova zaistiť, aby sme neboli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť, musí o nás vedieť všetko. Musí vedieť, aké ťažkosti znášame, akej sme povahy, koľko zvládneme a ďalšie veci. Naozaj nás pozná tak dobre? Áno. Z Písma je zrejmé, že Jehova každého z nás dôverne pozná. Vie, čo každý deň robíme a aké máme zvyky. Dokonca dokáže rozoznávať myšlienky a úmysly nášho srdca. (Prečítajte Žalm 139:1–6.)

3., 4. a) Ako Dávidova skúsenosť dokazuje, že Jehova venuje pozornosť jednotlivcom? b) Aké pozoruhodné dielo dnes Jehova dovršuje?

³ Zdá sa ti myšlienka, že Boh sa takto zaujíma o obyčajných ľudí, nepravdepodobná? Žalmista Dávid sa zaoberal touto otázkou a povedal Jehovovi: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli?“ ​(Žalm 8:3, 4) Dávida možno priviedla k tejto otázke vlastná skúsenosť. Práve v ňom, najmladšom Izaiho synovi, Jehova našiel „muža príjemného svojmu srdcu“  a „vzal [ho] z pastviny od stáda, aby... sa stal vodcom“ nad Izraelom. (1. Sam. 13:14; 2. Sam. 7:8) Predstav si, ako sa Dávid musel cítiť, keď si uvedomil, že Stvoriteľ vesmíru venoval pozornosť tomu, nad čím on, obyčajný pastierik, v súkromí rozjímal!

⁴ Keď hĺbame nad tým, ako sa Jehova zaujíma o nás osobne, vyvoláva to v nás rovnaký úžas. Zhromažďuje k pravému uctievaniu „žiadúce veci všetkých národov“ a pomáha svojim služobníkom, aby zostali rýdzi. (Hag. 2:7) Aby sme lepšie pochopili, ako nám Jehova pomáha zachovať rýdzosť, pouvažujme najprv o tom, ako priťahuje ľudí k pravému uctievaniu.

BOH NÁS PRITIAHOL

5. Ako Jehova priťahuje ľudí k svojmu Synovi? Uveď príklad.

⁵ Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:44) Z týchto slov vyplýva, že ak sa máme stať Kristovými učeníkmi, musí nám pomôcť Boh. Ako Jehova priťahuje ľudí podobných ovciam k svojmu Synovi? Zvestovaním dobrého posolstva a pôsobením svätého ducha. Napríklad Pavol a ďalší misionári, ktorí s ním slúžili, stretli vo Filipi istú ženu a začali jej zvestovať dobré posolstvo. Volala sa Lýdia. Záznam inšpirovaný Bohom uvádza: „Jehova otvoril dokorán jej srdce, aby venovala pozornosť tomu, o čom hovoril Pavol.“ Áno, Boh jej poskytol svojho ducha, aby pochopila význam posolstva, čo viedlo k tomu, že bola aj so svojou domácnosťou pokrstená. (Sk. 16:13–15)

6. Ako nás Boh pritiahol k pravému uctievaniu?

⁶ Je Lýdiina skúsenosť ojedinelá? Vôbec nie. Aj teba, kresťana, ktorý sa oddal Bohu, pritiahol k pravému uctievaniu náš nebeský Otec. Tak ako videl niečo cenné v Lýdiinom srdci, videl niečo dobré aj v tebe. Keď si začal počúvať dobré posolstvo, Jehova ti svojím svätým duchom pomohol pochopiť jeho zmysel. (1. Kor. 2:11, 12) Keď si sa usiloval uplatňovať, čo si sa učil, požehnal tvoju snahu konať jeho vôľu. Keď si mu oddal svoj život, jeho srdce sa radovalo. Teda od chvíle, ako si sa vydal cestou života, Jehova ťa sprevádza na každom kroku.

7. Ako vieme, že Boh nám pomôže, aby sme mu zostali verní?

⁷ Keď nám Jehova pomohol začať mu slúžiť, nenechal nás potom odkázaných samých na seba, aby sme si sami poradili, ako mu zostať verní. Vie, že tak ako by sme pravdu nespoznali bez jeho pomoci, ani v pravde by sme nezostali bez jeho pomoci. Apoštol Peter v liste pomazaným kresťanom napísal: „Ste chránení Božou mocou prostredníctvom viery na záchranu, ktorá je pripravená, aby bola zjavená v poslednom čase.“ ​(1. Petra 1:5) Tieto slová sa v princípe týkajú všetkých kresťanov a mali by zaujímať každého z nás. Prečo? Lebo všetci potrebujeme pomoc od Boha, aby sme mu zostali verní.

 POMÁHA NÁM VYHNÚŤ SA CHYBNÉMU KROKU

8. Prečo si musíme dávať pozor, aby sme neurobili chybný krok?

⁸ Rôzne tlaky v živote a naša vlastná nedokonalosť môžu viesť k tomu, že prestaneme byť zameraní na duchovné veci. Tak sa dostaneme do nebezpečenstva, že urobíme chybný krok a ani si to neuvedomíme. (Prečítajte Galaťanom 6:1.) To ukazuje jedna príhoda z Dávidovho života.

9., 10. Ako Jehova pomohol Dávidovi vyhnúť sa chybnému kroku a čo robí pre nás?

⁹ Dávid prejavil pozoruhodnú zdržanlivosť, keď sa nepomstil žiarlivému kráľovi Saulovi, ktorý ho prenasledoval. (1. Sam. 24:2–7) Ale krátko nato sa pre svoju nedokonalosť takmer dal strhnúť k nesprávnemu konaniu. Potreboval jedlo pre svojich mužov, a tak úctivo požiadal o pomoc Izraelitu Nábala. Keď Nábal počastoval Dávidových mužov urážkami, rozzúrený Dávid sa rozhodol pomstiť na všetkých mužoch Nábalovej domácnosti, pričom si neuvedomil, že zabitím nevinných ľudí by na seba uvalil vinu krvi. Pred touto katastrofálnou chybou Dávida uchránil len včasný zásah Nábalovej manželky Abigail. Dávid v tejto záležitosti rozoznal Jehovovu ruku a Abigail povedal: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! A buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou a aby som si nespôsobil záchranu vlastnou rukou.“ ​(1. Sam. 25:9–13, 21, 22, 32, 33)

¹⁰ Čo sa z tohto príbehu učíme? Jehova prostredníctvom Abigail pomohol Dávidovi vyhnúť sa chybnému kroku. Niečo podobné robí aj pre nás. Samozrejme, nemali by sme čakať, že Boh zakaždým pošle niekoho, aby nám zabránil urobiť chybu. Nemôžeme tiež vedieť, aké konkrétne kroky Jehova podnikne v určitej situácii alebo čo pripustí pri napĺňaní svojho predsavzatia. (Kaz. 11:5) No môžeme si byť istí, že pozná našu situáciu a pomôže nám, aby sme mu zostali verní. Uisťuje nás: „Spôsobím, aby si mal pochopenie, a budem ťa poučovať o ceste, po ktorej by si mal ísť. Ja budem radiť s okom upreným na teba.“ ​(Žalm 32:8) Ako nám Jehova radí? Kedy budeme mať z jeho rád úžitok? A na základe čoho si môžeme byť istí, že dnes vedie svoj ľud? Pozrime sa, ako na tieto otázky odpovedá kniha Zjavenie.

CHRÁNI NÁS RADAMI

11. Nakoľko presne Jehova vie, čo sa deje v zboroch jeho ľudu?

¹¹ Vo videní zaznamenanom v Zjavení v 2. a 3. kapitole oslávený Ježiš Kristus skúma sedem zborov v Malej Ázii. Z videnia je zjavné, že Kristus vidí nielen všeobecné trendy, ale aj konkrétne situácie. Niekedy sa dokonca zmieňuje o jednotlivcoch a v každom prípade dáva v závislosti od situácie pochvalu alebo radu. Čo sa z toho dozvedáme? Sedem zborov v tomto videní predstavuje pomazaných kresťanov po roku 1914 a rady, ktoré tieto zbory dostali, sa v zásade týkajú všetkých zborov Božieho ľudu, ktoré sú dnes na zemi. Teda opodstatnene môžeme prísť k záveru, že Jehova aktívne vedie svoj ľud prostredníctvom svojho Syna. Ako môžeme mať z tohto vedenia úžitok?

12. Ako umožníme Jehovovi, aby viedol naše kroky?

¹² Jeden spôsob, ako načerpať úžitok z Jehovovho láskyplného usmerňovania, je mať osobné štúdium. Jehova nám  v publikáciách od verného a rozvážneho otroka poskytuje veľa biblických rád. (Mat. 24:45) Ale ak z nich máme mať úžitok, musíme si nájsť čas na to, aby sme tieto publikácie študovali a to, čo sa dozvieme, uplatňovali. Osobné štúdium je jeden z prostriedkov, ktorými nás Jehova ‚ochraňuje pred potkýnaním‘. (Júda 24) Stalo sa ti už, že si pri štúdiu našej literatúry narazil na niečo, o čom si si povedal, že bolo napísané priamo pre teba? Pozeraj sa na to tak, akoby ťa naprával priamo Jehova. Tak ako priateľ môže na niečo upriamiť našu pozornosť, aj Jehova môže prostredníctvom svojho ducha upriamiť našu pozornosť na niečo, v čom sa potrebujeme zlepšiť, či už sa to týka nášho konania, alebo našej osobnosti. Ak budeme vnímaví na to, ako nás vedie duch, dovolíme Jehovovi, aby viedol naše kroky. (Prečítajte Žalm 139:23, 24.) Preto bude dobré, keď preskúmame svoje študijné návyky.

13. Prečo je rozumné preskúmať svoje študijné návyky?

¹³ Keby sme sa priveľa venovali zábave, nezostalo by nám dosť času na osobné štúdium. Istý brat uvádza takýto postreh: „Je veľmi ľahké nechať si ujsť osobné štúdium. Zábava je dnes dostupnejšia a lacnejšia ako kedykoľvek predtým. Je k dispozícii v televízii, počítači i telefóne. Sme ňou obklopení.“ Ak si nedáme pozor, čas na dôkladné osobné štúdium sa môže postupne skracovať, až napokon nebudeme študovať vôbec. (Ef. 5:15–17) Preto bude dobré, keď si každý z nás položí otázky: ‚Ako často si nájdem čas na to, aby som sa zahĺbil do štúdia Božieho Slova? Je to iba vtedy, keď mám prednášku alebo nejaký bod na zhromaždení?‘ Ak áno, možno by si mohol lepšie využiť večer vyhradený na rodinné uctievanie alebo na osobné štúdium a dolovať duchovnú múdrosť, ktorou nám Jehova pomáha, aby sme boli zachránení. (Prísl. 2:1–5)

POSKYTUJE NÁM POVZBUDENIE

14. Ako z Písma vidieť, že Jehova venuje pozornosť našim pocitom?

¹⁴ Dávid zažil veľa tiesnivých situácií. (1. Sam. 30:3–6) Zo slov, ktoré napísal pod Božou inšpiráciou, vidieť, že Jehova poznal jeho pocity. (Prečítajte Žalm 34:18; 56:8.) Boh pozná aj naše pocity. Keď máme ‚zlomené srdce‘ alebo sme „zdrvení na duchu“, približuje sa k nám. Už len to nás môže do istej miery utešiť, tak ako to utešilo Dávida. Spieval: „Ja budem mať radosť a budem plesať v tvojej milujúcej láskavosti, v tom, že si uvidel moje trápenie; vedel si o tiesni mojej duše.“ ​(Žalm 31:7) Ale Jehova robí viac ako len to, že si všíma našu tieseň. Poskytuje nám útechu a povzbudenie. Jeden prostriedok, cez ktorý to robí, sú kresťanské zhromaždenia.

15. Čo sa učíme z Asafovej skúsenosti?

¹⁵ To, aký úžitok prináša účasť na zhromaždeniach, vykresľuje skúsenosť žalmistu Asafa. Keď sa zameral na nespravodlivosť, ktorá bola vôkol neho, začal pochybovať o hodnote služby Bohu.  Jeho znechutenie rástlo. Svoje pocity opísal slovami: „Moje srdce totiž zatrpklo a v obličkách som cítil ostrú bolesť.“ Viedlo to k tomu, že takmer prestal slúžiť Jehovovi. Čo mu pomohlo znova nadobudnúť vyrovnanosť? Jeho pohľad sa nenapravil, až kým „nevošiel do veľkolepej Božej svätyne“. Tam, medzi ďalšími ctiteľmi Jehovu, sa dokázal pozrieť na veci zo správneho uhla. Uvedomil si, že úspech zlých ľudí je len dočasný a že Jehova sa nepochybne postará o nápravu. (Žalm 73:2, 13–22) V našom prípade je to podobné. Stres z toho, že v tomto Satanovom svete zažívame nespravodlivosť, nás môže sužovať. Ale spoločnosť bratov a sestier nás občerstvuje a pomáha nám nestratiť radosť zo služby Jehovovi.

16. Aké poučenie môžeme načerpať z Anninho príkladu?

¹⁶ Ale čo ak je pre teba ťažké chodiť na zhromaždenia, lebo si v zbore zažil niečo nepríjemné? Možno si sa musel vzdať určitej služobnej výsady a si z toho v rozpakoch alebo si sa nezhodol s nejakým bratom či sestrou. V takom prípade ti môže pomôcť príklad Anny. (Prečítajte 1. Samuelovu 1:4–8.) Spomeň si, že ju veľmi sužovalo to, čo jej spôsobovala manželská sokyňa Peninna. Situácia sa každý rok vyhrotila vtedy, keď celá rodina išla do Šíla predložiť obete Jehovovi. Anny sa zmocňovala taká tieseň, že „plakávala a nejedla“. No to jej nezabránilo, aby využívala tieto príležitosti na uctievanie Jehovu. Jehova videl jej vernosť a požehnal ju. (1. Sam. 1:11, 20)

17., 18. a) Akými spôsobmi dostávame na zborových zhromaždeniach povzbudenie? b) Čo cítiš, keď uvažuješ o tom, ako sa o nás Jehova nežne stará?

¹⁷ Dnešní kresťania majú dobrý dôvod napodobňovať Annin príklad. Musíme sa pravidelne zúčastňovať na zhromaždeniach. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že na zhromaždeniach dostávame životne dôležité povzbudenie. (Hebr. 10:24, 25) Cítime lásku spolukresťanov a to nám dodáva útechu. Na naše srdce môže zapôsobiť nejaká jednoduchá myšlienka z prednášky alebo z komentára. Pred zhromaždením alebo po ňom si nás spoluveriaci môže vypočuť alebo utešiť láskavými slovami. (Prísl. 15:23; 17:17) Nášho ducha povznesie aj to, keď pri piesni pozdvihneme svoj hlas k chvále Jehovu. Najmä vo chvíľach, keď nás trápia ‚znepokojujúce myšlienky‘, potrebujeme povzbudenie, ktorého zdrojom sú zhromaždenia, lebo tam nás Jehova podporuje ‚prejavmi útechy‘ a posilňuje nás v odhodlaní zostať mu verní. (Žalm 94:18, 19)

¹⁸ Náš Boh sa o nás nežne stará, takže sa cítime v bezpečí tak ako žalmista Asaf, ktorý Jehovovi spieval: „Chytil si moju pravicu. Svojou radou ma povedieš.“ ​(Žalm 73:23, 24) Sme veľmi vďační, že Jehova nám pomáha, aby sme boli zachránení.

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 28]

Aj teba pritiahol Jehova

[Obrázky na strane 30]

Keď uplatňujeme Božie rady, chráni nás to

[Obrázok na strane 31]

Jehova nám pomáha tak, že nám poskytuje povzbudenie