Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Rọ Areghẹ Raha UMUTHO UGHO NỌ WHO WO

Rọ Areghẹ Raha UMUTHO UGHO NỌ WHO WO

Rọ Areghẹ Raha UMUTHO UGHO NỌ WHO WO

EMEZAE ivẹ ọzae jọ nọ a re se Obed o yẹ. Ikpe 10 ọ jọ ehọtẹle ologbo jọ ru iruo evaọ okpẹwho Africa jọ, yọ ugho o nwane jọ ẹbẹbẹ kẹe he. No oke te oke, ọyomariẹ avọ uviuwou riẹ a jẹ hai kpohọ erẹ re a nyae riakpọ kuoma evaọ eria sa-sa nọ e rrọ orẹwho riẹ. Rekọ akpọriọ nana kpobi o kuhọ nọ a si ei no iruo fikinọ ehreki e gbẹ be nyaze ehọtẹle na tere he.

Stephen yọ ọzae nọ o ru iruo bu vrẹ ikpe 22 evaọ ebanke ologbo jọ, te epanọ o ro kpehru te ọkwa ologbo. Irere jọ nọ o wo no iruo nana ze họ, uwou ulogbo nọ a bọ kẹe, omoto ọghaghae nọ a kẹ riẹ, ahwo nọ a rẹ rẹrote uwou riẹ, gbe emamọ isukulu nọ a fi emọ riẹ họ. Okenọ enọ i wuzou ebanke na a ru inwene jọ, a te si ei no iruo. Nọ onana o via, Stephen ọ tẹ ta nọ: “Oware nana nọ o via na o kẹ omẹ avọ uviuwou mẹ idhọvẹ gaga. Mẹ jọ ọkora, avọ iroro inọ u re kẹ omẹ no.”

Iyẹrẹ itienana e rrọ eware ekpokpọ kẹ omai hi. Ekọ nọ e tahaku nẹnẹ, u bi ru nọ ima ahwo buobu nọ a wo iruo nọ e jẹ wha emamọ ugho se ai vẹre a gbe ro wo iruo ho. Ahwo buobu nọ a rọ udu gaga ruẹ iruo, osa nọ a be hwa kẹ ae u tulo ho, ghele na yọ eware e be ghare kẹdẹ kẹdẹ. Makọ orẹwho nọ whọ rrọ u rovie aro hayo u rovie aro ho, erẹwho akpọ na kpobi a rẹriẹ ovao dhe ekọ nọ e dọmu hu.

O Gwọlọ Areghẹ

Otẹrọnọ osa nọ a be hwa omai evaọ iruo mai u bi te omai ru oware ovo ho, hayo nọ a te si omai no iruo, onana o sai fi omai họ awaọruọ. Ginọ uzẹme inọ ma rẹ sae whaha awaọruọ riẹriẹriẹ hẹ. Ghele na, ọzae owareghẹ jọ ọ ta nọ: “Otẹrọnọ udu u no owhẹ awọ [evaọ] oke uye, yọ ogaga ra utuloho.” (Itẹ 24:10) Ukpenọ ma rẹ ruawa evaọ okenọ ekọ i te kie jẹlẹ, u fo re ma ru lele oware nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ tuduhọ omai awọ inọ, ma “koko emamọ areghẹ” họ kẹ oma mai.—Itẹ 2:7.

Dede nọ Ebaibol na o rrọ obe nọ o ta kpahe igho gbe ekiọthuọ họ, ehrẹ nọ ọ kẹ kpahe ugho i fi obọ họ kẹ ima ahwo buobu no evaọ akpọ na soso. Joma ta kpahe ehri-izi jọ nọ Ebaibol na ọ kẹ kpahe ugho.

Roro te ziezi. Roro kpahe eme Jesu nọ e rrọ obe Luk 14:28, nọ o ta nọ: “Whai ọvẹ, ọ rẹ guọlọ nọ ọ rẹ bọ uwou u kpehru, kọ ọ gbẹ keria tao re o kele igho riẹ sọ o wo igho nọ i re te i bọ re?” Re who fi ehri-uzi yena họ iruo, u dhesẹ nọ whọ rẹ m’omaa unuigho nọ whọ gwọlọ raha, jẹ ruẹ nọ whọ raha ba unuigho yena ọvo. Rekọ wọhọ epanọ Obed nọ ma fodẹ evaọ obehru na ọ ta, o rẹ jọ bẹbẹ ẹsejọ re ohwo o ru lele onana. Ọ ta nọ: “Taure a te ti si omẹ no iruo, ma jẹ hae dẹ eware buobu evaọ obọ eki, makọ eware nọ e nwane rrọ oja kẹ omai tere he. Yọ ma jẹ hae m’omaa ugho nọ ma gwọlọ raha ha, keme ugho o jariẹ ziezi nọ ma jẹ rọ dẹ oware kpobi nọ ma gwọlọ.” Whọ tẹ be m’omaa fihotọ re whọ tẹ dẹ, u ti fi obọ họ kẹ owhẹ raha umutho ugho nọ o rrọ owhẹ obọ na fihọ eware nọ i gine wuzou kẹ owhẹ ọvo.

Ru uzuazọ ra lọhọ. O rẹ dina jọ bẹbẹ re ohwo nọ ọ jẹ ruẹ re kiọkọ vẹre o ru uzuazọ riẹ lọhọ, rekọ ere oruo u wuzou gaga. Itẹ jọ evaọ Ebaibol na o ta nọ: “Ohwo owareghẹ ọ ruẹ ese o re siomano.” (Itẹ 22:3) Stephen ọzae nọ ma jọ obehru ta ẹme te nọ o je ru iruo evaọ ebanke na, ọ ta nọ, “Re mẹ sai koko ugho họ obọ, mẹ avọ uviuwou mẹ ma tẹ kwa kpohọ uwou osese mai, onọ ma re bọ abọ riẹ jọ re he. Ma si emọ mai no isukulu nọ a jọ vẹre je fi ai họ isukulu nọ osa riẹ o ghare tere he, rekiyọ a bi wuhrẹ obe ziezi.

Oware jọ nọ o rẹ sai fi obọ họ kẹ uviuwou yeri uzuazọ nọ a yeri notọ ze vẹre he họ, nọ a tẹ be ta iroro via. Austin, ọzae jọ nọ o ru iruo ikpe izii evaọ ebanke ologbo jọ taure a te ti si ei no iruo, ọ ta nọ: “Mẹ avọ aye mẹ ma jẹ hae keria, ma ve kere eware nọ e ginẹ rrọ oja kẹ omai fihotọ. Ma bru ugho nọ ma jẹ hae rọ dẹ emu kpotọ, whaha igho buobu nọ ma jẹ hae raha ro kpohọ erẹ-eriosehọ, jẹ whaha iwu ekpokpọ nọ ma je mu dẹ. Eva e were omẹ gaga inọ uviuwou mẹ a thọ omẹ uke evaọ inwene nana kpobi nọ ma ru na.” Ababọ avro, emọ ra e rẹ sae nwani wo otoriẹ oware nọ o be wha inwene nana kpobi ze he, rekọ whai esẹgbini wha rẹ sai fi obọ họ kẹ ai wo otoriẹ onana.

Jo u no owhẹ eva ze re who ru iruo kpobi nọ whọ ruẹ. Otẹrọnọ iruo ọfisi e reria owhẹ oma no, o sae jọ ẹbẹbẹ kẹ owhẹ re who ru iruo nọ e gwọlọ ẹgba. Austin nọ ma ta ẹme te no na ọ ta nọ: “O jọ bẹbẹ kẹ omẹ nọ me te roro te iruo nọ e gwọlọ ẹgba mi ohwo, keme iruo ọfisi nọ me je ru vẹre evaọ ebanke e rẹria omẹ oma no.” Onana o rẹ nwani gbe omai unu gahrọ họ, nọ ma te roro te oware nọ Ebaibol ọ ta evaọ obe Itẹ 29:25, inọ: “Ozodhẹ ohwo okpahe ẹta.” Who te bi roro ẹsikpobi kpahe eme nọ ahwo a te ta, u re ru ei bẹbẹ kẹ owhẹ re whọ ruẹ ugho rẹrote uviuwou ra. Eme o rẹ sai fi obọ họ kẹ owhẹ fi iroro itieye na kparobọ?

O gwọlọ nọ who dhesẹ ẹzi omaurokpotọ. Nọ a si Obed no iruo no, ohwo nọ aimava a je gbe ru iruo evaọ oria ovona vẹre ọ tẹ rehọ iẹe fihọ iruo evaọ oria riẹ nọ a rẹ jọ ruẹrẹ imoto. Iruo nana o gwọlọ nọ ọ rẹ nya ugbothabọ nyae dẹ eware nọ a rẹ rọ ruẹrẹ imoto. Obed, ọ ta nọ: “Iruo nana e were omẹ vievie he rekọ fikinọ iruo efa e riẹ hẹ, me te bi thihakọ rai. Omaurokpotọ u fi obọ họ kẹ omẹ ru iruo nana ghele, dede nọ osa nọ a be hwa omẹ o kawo vi abọvo abane osa nọ a jẹ hwa kẹ omẹ evaọ iruo ọsosuọ mẹ.” Kọ whọ sai wuhrẹ no oriruo ọzae nana ze?

Wo edẹro. Obe ofeme jọ o fotọ ohwo nọ o wo edẹro inọ, “ọ rẹ wereva jẹ rehọ eware epanọ e rrọ kpobi.” Rekọ o rrọ bẹbẹ re ohwo nọ o wo ẹbẹbẹ ugho ọ rehọ eware enẹ. Rekọ roro kpahe eme nọ Pọl ukọ na ọ ta, ukọ nọ ọ jọ imishọnare jẹ riẹ epanọ o rrọ re ugho o kare ohwo: “Me wuhrẹ nọ eva oghẹrẹ kpobi nọ mẹ rọ [utho nọ me wo] o rẹ domẹro. . . . Mẹ jọ evaọ koware koware gbe eghẹrẹ kpobi wuhrẹ edidi epanọ a rẹ rọ ovao wha ọruẹriọ hayo ọbẹwẹ.”—Ahwo Filipai 4:11, 12.

Eware e rẹ sai woma kẹ omai odẹnotha, rekọ fiki akpọ nọ o bi nwene kẹdẹ kẹdẹ, eware e rẹ sae nya oghẹrẹ nọ ma rẹro ho. Ma rẹ sai wo erere buobu, otẹrọnọ ma fi ohrẹ nọ Pọl ukọ na ọ kẹ họ iruo, inọ: “Erere ologbo ọ ghinẹ rọ kẹ ohwo nọ o bi lele Ọghẹnẹ otẹrọnọ utho oware nọ o woi o rẹ dae ẹro. Rekọ otẹrọnọ ma wo emuore gbe emuẹgọ jọ enana e da omai ẹro.” Orọnikọ Pọl ọ be ta nọ ma moyẹlẹ hẹ, ukpoye ọ be ta nọ u fo ho re ilale omobọ mai e rehọ ẹta egagọ mai kẹ Ọghẹnẹ.—1 Timoti 6:6, 8.

Eware nọ E rẹ Wha Uvi Evawere Se Omai

Orọnikọ efe buobu nọ ma re kokohọ kẹ oma mai hayo akpọ nọ a rẹ re kuoma họ oria nọ uvi evawere u re no ze he. Jesu ọ ta nọ: “Ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio.” Uzẹme riẹ họ, ma re wo evawere nọ ma te bi siobọno eware nọ ma wo ro fi obọ họ kẹ amọfa jẹ tuduhọ ae awọ.—Iruẹru Ikọ Na 20:35.

Jihova Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai ọ riẹ eware kpobi nọ ma ginẹ gwọlọ. Ehrẹ nọ ọ kẹ evaọ Ebaibol na i fi obọ họ kẹ ahwo buobu yeri emamọ uzuazọ no, jẹ rọ ere ru awaọruọ rai kpotọ. Ghele na, orọnikọ idudhe eware e rẹ rọ nwani kiehọ kẹ ohwo nọ o fi ehrẹ Ebaibol họ iruo ho. Rekọ Jesu ọ kẹ ahwọ nọ a be “kake guọlọ uvie [Ọghẹnẹ] gbe [ẹrẹreokie] riẹ” imuẹro inọ, Ọghẹnẹ o ti ru re a sai wo eware nọ a ginẹ gwọlọ evaọ uzuazọ.—Matiu 6:33.