List z Írska

Moje najkrajšie prázdniny!

„POTREBUJEŠ na chvíľu zmenu, aby si stále nemyslela na skúšky,“ povedali mi rodičia. „Čo keby sme šli do Írska navštíviť tvoju sesternicu a jej manžela a zvestovať tam ľuďom, ktorí zriedkakedy počujú o dobrom posolstve o Kráľovstve?“

Podľa mňa to nebol dobrý nápad. Okrem toho, že som sa mala učiť na skúšky, bála som sa cesty, lebo ešte nikdy som nebola mimo Anglicka ani som necestovala lietadlom. Ako sa ja, aktívne sedemnásťročné dievča, ktoré žije na predmestí rušného Londýna, prispôsobím pomalému životnému tempu v malom mestečku v juhozápadnom cípe Írska?

No ako sa ukázalo, vôbec som sa nemusela obávať. Od chvíle, keď naše lietadlo pristálo v Írsku, som bola očarená. Keďže sme sa však vydali na cestu skoro ráno, zaspala som krátko nato, ako som nasadla do auta. Z času na čas som sa zobudila, aby som sa pozrela na tú drsnú, ale nádhernú krajinu, ktorá sa vynárala spoza kamenných múrikov lemujúcich úzke cesty.

Podvečer sme dorazili do mestečka Skibbereen a strávili sme príjemný, duchovne osviežujúci večer s jednou rodinou, ktorá sa presťahovala do Írska, aby tu pomohla so zvestovaním posolstva o Kráľovstve. Hrali sme biblické hry. Každý si z vrecúška vytiahol papierik s menom nejakej biblickej postavy a formou pantomímy zahral nejaký príbeh, ktorý súvisel s tou postavou. Ostatní mali hádať, kto to je.

Nasledujúci deň sme sa s rodičmi, mladším bratom, mojou sesternicou s manželom a ešte s jednou rodinou preplavili trajektom na maličký ostrov Heir, kde žije menej než 30 ľudí. Ježiš predsa povedal, že dobré posolstvo sa musí zvestovať po celej obývanej zemi. Ten deň sme strávili tak, že sme sa s tamojšími priateľskými a pohostinnými ľuďmi rozprávali o povzbudzujúcich myšlienkach z Biblie a obdivovali sme úžasnú, nedotknutú krajinu.

Na jasnej modrej oblohe žiarilo slnko. Vzduch bol naplnený jemnou sladkou kokosovou vôňou, ktorá vanula zo záplavy jasnožltých kvetov kríka známeho ako útesovec európsky. Močaristý stred ostrova bol vystlaný kobercom jarných kvetov. Piesčité pláže viedli k skalnatým útesom, kde hniezdili kormorány a suly so svojimi mláďatami. Kam len oko dovidelo, všade naokolo boli malé ostrovčeky, mnohé z nich neobývané. Žasli sme nad dokonalým súladom, ktorý sa zračí v Jehovovom stvorení.

V skibbereenskom zbore Jehovových svedkov som si našla veľa nových priateľov a vyskúšala som veci, ktoré som nikdy predtým nerobila. Veľmi sa mi páčilo kajakovanie. Nie je nič  krajšie, ako vidieť pobrežie Írska z kajaka! Chceli sme si nachytať ryby na večeru, ale tulene, ktoré sa k nám pridali, sa vždy dostali k rybe skôr ako my. Vymysleli sme si vlastné plážové hry a vyskúšala som aj írske tance.

Nejaký čas sme venovali aj tomu, aby sme sa dozvedeli niečo o mestečku Skibbereen. Keď v 40. rokoch 19. storočia postihla Írsko neúroda zemiakov, toto mesto a jeho okolie bolo jednou z najviac postihnutých oblastí. Tisíce ľudí zomrelo od hladu a asi 9 000 obetí bolo pochovaných v spoločnom hrobe. Je utešujúce vedieť, že čoskoro pod vládou Božieho Kráľovstva ľudia už nikdy nebudú hladovať a mnohí, ktorí tak tragicky zomreli, budú privedení späť k životu na rajskej zemi.

Miestni svedkovia majú veľký zvestovateľský obvod. Spolu s nimi sme išli za ľuďmi, ku ktorým sa tak často nedostanú. Po úzkej strmej ceste sme autom zišli k domom na okraji útesu, z ktorého je výhľad na Írske more. A opäť sme sa stretli s priateľskými a prívetivými ľuďmi. Tak ako na ostrove Heir, aj tu sme vždy v úvode spomenuli, že sme na dovolenke a časť z nej využívame na to, aby sme druhým rozprávali o povzbudzujúcom posolstve z Biblie.

Moja mama sa rozprávala s jednou ženou a tá si rada zobrala naše časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Keď sme ju o niekoľko dní opäť stretli, povedala nám, že si časopisy prečítala a páčili sa jej.

Naliehala: „Prosím, príďte za mnou opäť, aby sme sa porozprávali, a doneste mi nejaké ďalšie časopisy.“ Povedali sme jej, že už odchádzame domov, ale že pošleme niekoho, aby ju navštívil.

Odpovedala: „Ale ak niekedy zasa prídete, prosím, zastavte sa u mňa. Íri majú dobrú pamäť na tváre!“

Posledný deň našej dovolenky sme strávili na pláži spolu s bratmi a sestrami z miestneho zboru. Urobili sme si ohnisko z kameňov a naplaveného dreva a upiekli sme si slávky, ktoré sme nazbierali medzi skalami obmývanými krištáľovo čistou morskou vodou. Ja, mestské dievča, som si naplno vychutnávala tento zážitok!

Ako teda hodnotím ten týždeň v Írsku? Boli to moje najkrajšie prázdniny! Nielenže to bolo ohromne zábavné, ale bolo to aj veľmi uspokojujúce, lebo som robila niečo, čo sa páči Jehovovi a prináša mu chválu. Je pre mňa potešením slúžiť nášmu Bohu! A keď máte rodinu a skvelých priateľov, ktorí to cítia rovnako a s ktorými môžete spolupracovať, zažívate ešte väčšiu radosť. Keď som prišla domov, ďakovala som Jehovovi za to, že mi dal toľko milujúcich, duchovne zmýšľajúcich priateľov, a za nádherné spomienky, ktoré si budem navždy uchovávať ako poklad.

[Prameň ilustrácie na strane 25]

An Post, Ireland