Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Prečo sa Židia tak veľmi zaujímali o svoj rodokmeň?

Rodové záznamy boli dôležité pri určovaní kmeňovej príslušnosti a rodinných vzťahov. Boli tiež potrebné pri rozdeľovaní pôdy a pri určovaní územného dedičstva. Zvlášť dôležitá bola rodová línia sľúbeného Mesiáša. Židia vedeli, že Mesiáš má prísť z rodovej línie Dávida z kmeňa Júdu. (Ján 7:42)

Bola tu aj ďalšia vec. Učenec Joachim Jeremias hovorí: „Keďže úrad kňaza a Lévitu sa dedil... bolo nesmierne dôležité, aby sa zachovala čistota rodovej línie.“ Izraelská žena, ktorá sa vydávala do kňazskej rodiny, musela preukázať svoj rodový pôvod, aby sa zachovala „nezmiešanosť a čistota“ kňazského rodu. Za dní Nehemiáša celé rodiny Lévitov prišli o svoje výsady služby, lebo „hľadali svoj zápis, aby verejne doložili svoj rodokmeň, a nenašiel sa“. (Nehemiáš 7:61–65)

Okrem toho mojžišovský Zákon stanovoval, že „žiaden nemanželský syn“ ani žiaden „Ammónčan ani Moábčan nesmie vojsť do Jehovovho zboru“. (5. Mojžišova 23:2, 3) A preto, dodáva Jeremias, „aby si človek mohol uplatniť akékoľvek občianske práva, musel preukázať, že má čistý rodový pôvod, a tento fakt potvrdzuje náš záver, že... aj obyčajný Izraelita vedel, kto boli jeho priami predkovia a do ktorého z dvanástich kmeňov patrí“.

Ako Židia zostavovali a uchovávali svoje rodokmene?

Evanjelisti Matúš a Lukáš vypracovali podrobný rodokmeň Ježišových predkov. (Matúš 1:1–16; Lukáš 3:23–38) Zachovali sa však aj iné rodopisné záznamy. Napríklad jeden židovský midraš (komentár) o rabínovi menom Hillel, ktorý žil v Ježišovej dobe, uvádza: „V Jeruzaleme sa našiel jeden zvitok s rodokmeňom, v ktorom sa písalo, že Hillel bol potomkom Dávida.“ A Josephus Flavius, židovský historik z prvého storočia, vo svojom diele Život tvrdí, že jeho predkovia boli kňazi a že z matkinej strany má „kráľovskú krv“. Uvádza, že sa to dozvedel z rodokmeňa, ktorý našiel „zaznamenaný v úradných zoznamoch“.

Čo sa týka uchovávania záznamov kňazských rodín, Josephus Flavius vo svojom diele Proti Apiónovi píše, že jeho národ zveril túto úlohu „najlepším mužom“. The Jewish Encyclopedia uvádza: „Zdá sa, že tieto záznamy boli zverené osobitnému úradníkovi a že v Jeruzaleme bol zriadený vyšetrovací súd, ktorý riešil otázky rodokmeňov.“ Židia z nekňazských kmeňov sa dávali zaregistrovať v meste, odkiaľ bol ich otec. (Lukáš 2:1–5) Z takto vzniknutých verejných archívov zrejme čerpali aj pisatelia evanjelií. Zdá sa, že aj jednotlivé rodiny si uchovávali svoje osobné záznamy.