Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Fikieme U Ro Fo Re Ma Rọ Egagọ Jihova Karo?

Fikieme U Ro Fo Re Ma Rọ Egagọ Jihova Karo?

Fikieme U Ro Fo Re Ma Rọ Egagọ Jihova Karo?

“Unu mẹ o rẹ te ta ẹme iruo ẹrẹreokie ra, te iruo ra [oke] kpobi.”—OL. 71:15.

ẸVẸ WHỌ TE K’UYO ENỌ NANA?

Fikieme Noa, Mosis, Jerimaya, gbe Pọl a rọ rehọ egagọ Jihova karo evaọ uzuazọ?

Eme o re fi obọ họ kẹ owhẹ jiroro oghẹrẹ nọ who re yeri uzuazọ ra?

Fikieme whọ rọ gbaemu inọ whọ rẹ rehọ egagọ Jihova karo?

1, 2. (a) Nọ ohwo ọ tẹ roma mudhe kẹ Jihova, eme onana u dhesẹ? (b) Ma te roro kpahe eware nọ Noa, Mosis, Jerimaya, gbe Pọl a rọ karo, eme onana u re fi obọ họ kẹ omai ru?

RE OHWO ọ roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame, yọ oware nọ u wuzou gaga. Onana họ oware nọ o mae rro nọ ohwo o re ru evaọ uzuazọ. O wọhọ ẹsenọ whọ be ta nọ: ‘Jihova, mẹ gwọlọ nọ whọ jọ Olori mẹ evaọ kabọ kabọ uzuazọ mẹ. Mẹ yọ odibo ra. Mẹ gwọlọ nọ who dhesẹ oghẹrẹ nọ mẹ rẹ rehọ oke mẹ ru iruo kẹ omẹ, eware nọ mẹ rẹ rọ karo evaọ uzuazọ, gbe oghẹrẹ nọ mẹ rẹ rehọ igho gbe onaa mẹ ru iruo.’

2 Otẹrọnọ whẹ yọ Oleleikristi nọ ọ roma mudhe no, ona họ oware nọ whọ ya eyaa riẹ kẹ Jihova. Ma yere owhẹ ziezi keme emamọ iroro whọ jẹ na. Otẹrọnọ whọ rehọ Jihova wọhọ Olori ra, ẹvẹ whọ rẹ rehọ oke ra ru iruo? Oriruo nọ Noa, Mosis, Jerimaya, gbe Pọl ukọ na a fihotọ o rẹ sai fi obọ họ k’omai k’uyo onọ yena. Aikpobi a rọ oma kpobi kẹ egagọ Ọghẹnẹ. Enwenọ oghẹrẹ eware evona mai avọ idibo Ọghẹnẹ nana ma rẹriẹ ovao dhe. Nọ ma te roro kpahe eware nọ a rọ karo evaọ uzuazọ u re fi obọ họ kẹ omai kiẹ oghẹrẹ nọ ma be rehọ oke mai ru iruo riwi.

TAURE OWHE NA O TE TI KU

3. Ẹvẹ oke mai nana o rọ wọhọ edẹ Noa?

3 Jesu ọ ta nọ oke nọ ma be rria na o wọhọ edẹ Noa. Ọ ta nọ: “Wọhọ epanọ edẹ Noa e jọ ere ẹtha Ọmọ ohwo ọ rẹ te jọ. . . . A jẹ re, a jẹ da, a jẹ rọwo, a jẹ rehọ kẹ rọwo, rite ẹdẹ nọ Noa ọ ruọ eva okọ na, a riẹ hẹ bẹsenọ ẹvo ọ rọ ze, ọ jẹ rehọ ai kpobi vrẹ.” (Mat. 24:37-39) Ahwo buobu nẹnẹ a be daezọ họ inọ edẹ urere na ma rọ na. A be kezọ kẹ unuovẹvẹ nọ idibo Ọghẹnẹ a be kẹ hẹ. Ahwo buobu a rẹ tubẹ rehọ eme na jijehwẹ nọ whọ tẹ ta kẹ ae inọ Ọghẹnẹ o ti ru oware jọ kpahe uyerakpọ onana, wọhọ epanọ ahwo a je ru evaọ edẹ Noa. (2 Pita 3:3-7) Dede nọ Noa ọ jẹ rria akpọ oyoma yena, ẹvẹ ọ rẹhọ oke riẹ ru iruo?

4. Nọ Jihova ọ ta kẹ Noa nọ jọ o ku okọ, ẹvẹ ọ rehọ oke riẹ ru iruo, kọ fikieme?

4 Nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Noa inọ ọ be te raha akpọ na gbe nnọ jọ o ku okọ, Noa o te gine ku okọ nọ o ro siwi ahwo gbe erao. (Emu. 6:13, 14, 22) Noa ọ tẹ jẹ ta kẹ ahwo kpahe oware nọ Jihova o bi ti ru kẹle. Pita ukọ na o se rie “ọvuẹovuẹ ẹrẹreokie” onọ u dhesẹ nọ Noa ọ jẹ daoma fi obọ họ kẹ ahwo riẹ epanọ oware nọ o rrọ obaro tha o gbẹdẹ te. (Se 2 Pita 2:5.) Kọ who roro nọ o hae jọ oware areghẹ re Noa avọ uviuwou riẹ a tẹrovi ekiọthuọ, ru eware nọ a sai ro woma vi amọfa, hayo koko eware akpọriọ họ kẹ omarai? Vievie. Fikinọ a riẹ oware nọ o rọ obaro tha, a siomano ilale yena kpobi.

IRORO NỌ ỌMỌ-OVIE IJIPTI Ọ JẸ

5, 6. (a) Eme eware nọ a wuhrẹ Mosis evaọ Ijipti e hai ti fi obọ họ kẹe ru? (b) Fikieme Mosis ọ rọ kpairoro vrẹ eware kpobi nọ ọ hai ti wo evaọ Ijipti?

5 Joma ta kpahe oriruo Mosis. Ọ whẹro evaọ uwou ovie Ijipti keme ọmọtẹ Fẹro ọ yọrọ e riẹ wọhọ ọmọ obọriẹ. A wuhrẹ Mosis “ereghẹ ahwo Ijipti kpobi.” (Iruẹru 7:22; Ọny. 2:9, 10) A wuhrẹ i rie ereghẹ nana re ọ ruẹsi ru iruo evaọ uwou Fẹro. Ọ hae jọ ohwo nọ a riodẹ evaọ ogaga-esuo yena, yọ onana o hae ti ru ei reakpọ kuoma je wo orro gaga. Kọ eware nana e jọ Mosis oja?

6 Fiki oghẹrẹ nọ ọsẹgboni riẹ a wuhrẹ i rie evaọ okenọ ọ gbẹ jọ ọmaha, u muẹro inọ Mosis ọ riẹ kpahe eyaa nọ Jihova ọ ya kẹ esẹ-ode riẹ Abraham, Aiziki, gbe Jekọp. Mosis o fi ẹrọwọ họ eyaa yena. Ababọ avro o roro didi kpahe obaro akpọ riẹ gbe usu riẹ kugbe Jihova. Fikiere nọ oke u te re ọ salọ sọ ọ rẹ jọ ọmọ-ovie Ijipti hayo jọ igbo nọ emọ Izrẹl a jọ, eme o ru? Mosis ọ tẹ salọ nọ “o re kuomagbe emọ Ọghẹnẹ ruẹ uye vi ikpenọ o re kuomagbe usu eva-ewerọ uzioraha.” (Se Ahwo Hibru 11:24-26.) Uwhremu na, o te lele ọkpọvio Jihova kpahe oghẹrẹ nọ o re yeri uzuazọ riẹ. (Ọny. 3:2, 6-10) Fikieme Mosis o ro ru ere? Fikinọ o fievahọ eyaa Ọghẹnẹ. Ọ riẹ nọ oware kpobi nọ ọ jọ Ijipti wo o te tọ họ. Evaọ uzẹme, Ọghẹnẹ ọ rehọ iye ikpe te orẹwho yena onọ o raha eware kpobi nọ a rẹroso. Eme mai idibo Jihova ma rẹ sai wuhrẹ no onana ze? Ukpenọ ma rẹ tẹrovi utee akpọ hayo eware nọ e rẹ wha omawere se omai, egagọ Jihova ma rẹ rọ karo.

JERIMAYA Ọ RIẸ OWARE NỌ O BE THA

7. Ẹvẹ oware nọ Jerimaya ọ rẹriẹ ovao dhe o rọ wọhọ omai?

7 Omọfa nọ ọ rehọ egagọ Jihova karo họ Jerimaya ọruẹaro na. Jihova ọ rehọ Jerimaya mu ọruẹaro re o whowho ẹdhoguo Jihova kẹ ahwo Jerusalẹm gbe Juda nọ a jẹ gọ edhọ. Jerimaya ọ jẹ rria edẹ urere evaọ oke yena. (Jeri. 23:19, 20) Ọ riẹ vevẹ inọ oke nọ ọ jẹ rria na o kẹle ekuhọ no.

8, 9. (a) Fikieme u ro fo re a kpọ iroro Barọk vi? (b) Eme ma re wo họ iroro nọ ma tẹ be ma omaa?

8 Eme Jerimaya o ru hu fiki oware nọ ọ riẹ vevẹ? Orọnikọ ọ jẹ daoma ru epanọ akpọ riẹ o re ro woma ha evaọ uyerakpọ yena nọ o kẹle ẹraha no na. U dhesẹ areghẹ hẹ re o ru oware utioye. Dede na, Barọk okere-obe Jerimaya o rri eware ere he evaọ oke ọsosuọ. Fikiere Ọghẹnẹ ọ tẹ rọ ẹkwoma Jerimaya ta kẹ Barọk inọ: “Ri, oware nọ mẹ bọ nọ me bi kporo fihọ otọ, jegbe onọ mẹ kọ me bi vi no otọ—oyena họ, otọ na ososo. Kọ whọ be gwọlọ ikpeware kẹ oma ra? Whọ gwọlọ ae he; keme, ri, mẹ be te raha ahwo kpobi, . . . mẹ rẹ te kẹ owhẹ uzuazọ ra wọhọ owhae nọ a wha ohwo nọ o no ẹmo ze eva oria kpobi nọ whọ rẹ te nya.”—Jeri. 45:4, 5.

9 Ma riẹ “ikpeware” nọ Barọk ọ jẹ gwọlọ họ. * Rekọ ma riẹ inọ e jọ eware nọ e rẹ tọ họ, eware nọ a raha kufiẹ evaọ okenọ ahwo Babilọn a raha Jerusalẹm evaọ ukpe 607 taure Kristi ọ tẹ te ze. Eme ma wuhrẹ no oyena ze? O thọ họ re ma ma omaa jọ re ma sai wo eware nọ ma ginẹ gwọlọ evaọ uzuazọ. (Itẹ 6:6-11) Rekọ o te jọ oware nọ o kare areghẹ re ma rehọ oke gbe ẹgba mai kpobi ro le eware nọ e te tọ họ. Ginọ uzẹme inọ ukoko Jihova o be ma omaa kpahe epanọ a sae rọ bọ Egwa Uvie, iwou ogha gbe ebabọ efa sa-sa. Ebabọ enana i wo ohẹriẹ no eware akpọ keme ẹjiroro nọ a be rọ bọ ae họ re e wha iruo Uvie na haro. Fikiere u fo re idibo Jihova a rọ iruo Uvie na karo nọ a tẹ be ma omaa rai. Kọ u gine mu owhẹ ẹro inọ whọ be ‘kake guọlọ uvie Jihova gbe ẹrẹreokie riẹ’?—Mat. 6:33.

‘ME KELE I RAI WỌHỌ

EWARE UZUAHỌ’

10, 11. (a) Eme Pọl ọ jẹ rehọ ẹgba riẹ kpobi le taure o te ti kurẹriẹ? (b) Fikieme Pọl o ro nwene iroro?

10 Obọnana joma ta kpahe oriruo Pọl. Taure Pọl o te ti kurẹriẹ, ahwo a je roro nọ ọ te jọ ohwo ologbo evaọ akpọ na. O wuhrẹ izi ahwo Ju evaọ otọ owuhrẹ nọ a riẹ gaga. Ozerẹ okpehru ahwo Ju ọ kẹ riẹ obe udu. Yọ o je wo ẹnyaharo gaga evaọ egagọ ahwo Ju vi ibe riẹ kpobi evaọ oke yena. (Iruẹru 9:1, 2; 22:3; 26:10; Gal. 1:13, 14) Ghele na, Pọl o nwene iroro riẹ nọ ọ te riẹ inọ Jihova ọ gbẹ jẹ orẹwho Ju rehọ họ.

11 Pọl o te ti vuhumu inọ re ohwo ọ jọ ohwo ologbo evaọ orẹwho Ju u fioka ha evaọ aro Jihova; yọ ilale itieye na e te tọ họ. (Mat. 24:2) Pọl nọ ọ jọ ohwo Farisi vẹre na, ọ tẹ ta uwhremu na inọ otoriẹ okpokpọ nọ o wo kpahe ẹjiroro Ọghẹnẹ gbe usiuwoma ota na họ eware nọ e mae ghare kẹe, o te je rri eware nọ o je roro nọ i wuzou vẹre wọhọ “eware uzuahọ.” Pọl o te no egagọ ahwo Ju jẹ nyasiọ eware nọ o je le ba, ọ tẹ rọ oke riẹ kpobi jẹ ta usiuwoma na.—Se Ahwo Filipai 3:4-8, 15; Iruẹru 9:15.

KIẸ EWARE NỌ WHỌ RỌ KARO RIWI

12. Eme Jesu ọ tẹrovi nọ ọ họ-ame no?

12 Noa, Mosis, Jerimaya, Pọl gbe amọfa buobu, a rehọ enwenọ oke gbe ẹgba rai kpobi ru iruo Jihova. Ahwo nana a fi emamọ oriruo h’otọ kẹ omai. Dede na, oriruo Jesu họ onọ o mai woma nọ idibo Jihova a rẹ rọ aro kele. (1 Pita 2:21) Nọ Jesu ọ họ-ame no, ọ tẹ rọ uzuazọ riẹ kpobi kẹ iruo usiuwoma ota na gbe oruaro orọkẹ Jihova. Uzẹme riẹ họ, Oleleikristi kpobi nọ ọ rehọ Jihova inọ ọye họ Olori riẹ ọ rẹ rọ egagọ Jihova karo evaọ uzuazọ riẹ. Kọ ere o rrọ k’owhẹ? Kọ ẹvẹ ma sae rọ rehọ egagọ Ọghẹnẹ karo ma ve je ru eware efa nọ e r’oja evaọ uzuazọ?—Se Olezi 71:15; 145:2.

13, 14. (a) Eme a be tuduhọ idibo Jihova kpobi awọ inọ jọ a ru? (b) Oghẹrẹ oghọghọ vẹ idibo Ọghẹnẹ a rẹ sai wo?

13 Anwọ ikpe buobu ze na, ukoko Jihova o be tuduhọ Ileleikristi awọ re a lẹ se Jihova re o fi obọ họ kẹ ae ru iruo ọkobaro. Rekọ fiki eware jọ, idibo Jihova jọ a rẹ sae raha euwa 70 ta usiuwoma k’amara k’amara ha. Jọ onana o kẹ ae uye he. (1 Tim. 5:8) Kọ whẹ omara? Ginọ uzẹme inọ whọ sai ru iruo ọkobaro vievie he?

14 Dai roro kpahe oghọghọ nọ idibo Ọghẹnẹ buobu a wo evaọ ezi Emu Owọwọ orọ ukpe nana. Evaọ amara Asa, a ru ọruẹrẹfihotọ nọ inievo a sae rọ salọ sọ a re ru ọkobaro obufihọ orọ euwa 30 hayo 50 evaọ usiuwoma ota. (Ol. 110:3) Inievo buobu a ru iruo ọkobaro obufihọ na, yọ onana o wha oghọghọ se ikoko buobu. Kọ whọ gbẹ ruẹrẹ oke ra họ re whọ sai wo oghọghọ utiona n’oke t’oke? Nọ odibo Jihova o te ru iruo ọkobaro, eva e rẹ were iẹe evaọ urere ẹdẹ kpobi, ọ rẹ sae ta nọ, “Jihova, me ru onọ mẹ sae ru kpobi nẹnẹ evaọ egagọ ra.”

15. Didi utee izoge Ileleikristi a re fihọ kẹ omarai nọ a tẹ gbẹ rrọ isukulu?

15 Otẹrọnọ whọ joma nwrotọ no isukulu no, ẹsejọhọ oma ra o ga ziezi yọ eware i ri bu owhẹ abọ tere he. Kọ whọ sai roro kpahe iruo ọkobaro no? Ababọ avro, iticha ra a re roro nọ akpọ o ti woma kẹ owhẹ nọ who te kpohọ isukulu ikpehru je le itee ilogbo evaọ akpọ na. Iticha itieye na a fievahọ efe gbe ekwakwa akpọ nana nọ a be te raha no kẹle na. Rekọ, otẹrọnọ whọ rọ egagọ Ọghẹnẹ karo, yọ who bi ru oware nọ u wuzou nọ o rẹ tọ. Yọ oyena u dhesẹ nọ whọ be rọ aro kele oriruo ọgbagba nọ Jesu o fihotọ. Emamọ iroro itieye nọ whọ jẹ na e te kẹ owhẹ evawere. O te thọ owhẹ. Onana u ti je dhesẹ nọ whọ gba riẹ mu inọ who re koko eyaa omauromudhe ra kẹ Jihova.—Mat. 6:19-21; 1 Tim. 6:9-12.

16, 17. Enọ vẹ ma rẹ sae nọ omamai kpahe iruo gbe ilale efa?

16 Idibo Jihova buobu nẹnẹ a be rọ euwa buobu ru iruo re a ruẹse rẹrote iviuwou rai. Rekọ inievo jọ a be rọ oke rai kpobi ro le eware nọ a nwane gwọlọ tere he. (1 Tim. 6:8). Ahwo nọ a bi ku eware evaọ akpọ na a be lẹliẹ omai roro nọ ma gbẹ dẹ okwakwa okpokpọ kpobi nọ u kie ze he, kiyọ ma ri mu akpọ họ họ. Rekọ uvi Ileleikristi a rẹ kuvẹ hẹ re akpọ Setan ọ ta kẹ ae oware nọ a rẹ rọ karo. (1 Jọn 2:15-17) Rọkẹ enọ i no iruo egọmeti hayo ekọmpene no fikinọ a kpako no, a rẹ ruẹ oware nọ u woma tei hi re a rọ oke rai ru iruo ọkobaro, be rọ egagọ Jihova karo.

17 Idibo Jihova kpobi nọ e roma mudhe jẹ họ-ame no a rẹ sae nọ omarai inọ: Eme mẹ ginẹ rọ karo evaọ uzuazọ? Kọ iruo Uvie na họ oware ọsosuọ evaọ uzuazọ mẹ? Kọ mẹ be rọ aro kele Jesu dhesẹ ẹzi omolahiẹ? Kọ me bi ru lele ohrẹ Jesu inọ mẹ rọ kpahe ithihi riẹ oke kpobi? Kọ mẹ sae rehọ oke no eware efa ze re mẹ sae raha oke ziezi evaọ iruo usiuwoma ota na gbe iruẹru efa evaọ ukoko na? O tẹ make rọnọ mẹ sai ru iruo ọkobaro hayo iruo efa evaọ ukoko na enẹna ha, kọ mẹ be daoma mẹ kpobi evaọ ukoko na?

“IRORO TE IRUO”

18, 19. Eme whọ rẹ sae lẹ kpahe, kọ fikieme olẹ utioye o rẹ rọ were Jihova?

18 A rẹ ruẹ unu gbiku ọwhọ nọ idibo Ọghẹnẹ a wo ho. Rekọ oma o rẹ wọ inievo jọ họ re a ru iruo ọkobaro yọ ejọ i re roro nọ a te he o tẹ make rọnọ a wo uvẹ nọ a hae ro ru ei. (Ọny. 4:10; Jeri. 1:6) Kọ eme a re ru? Kọ u gbe woma re a lẹ kpahe iẹe? Ee. Pọl ọ ta kẹ ibe Ileleikristi riẹ inọ Jihova “ọrọ eva rai ru iruo . . . eva iroro te iruo rọ kẹ awere ezi riẹ.” (Fil. 2:13) Otẹrọnọ oma o be wọ owhẹ re who ru iruo ọkobaro ho, lẹ se Jihova re o fi iroro hayo isiuru na họ owhẹ oma gbe ẹgba nọ who re ro ru iruo na.—2 Pita 3:9, 11.

19 Noa, Mosis, Jerimaya, Pọl, gbe Jesu yọ ahwo nọ a roma kẹ iruo Ọghẹnẹ. A rehọ oke gbe ẹgba rai whowho ẹme ẹdhoguo Jihova. A kuvẹ hẹ re oware ofa o rehọ iroro rai. Urere uyerakpọ nana o kẹle no; fikiere, mai kpobi nọ ma roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ no ma rẹ daoma mai kpobi re ma hae rọ aro kele idibo Ọghẹnẹ nana nọ i fi emamọ oriruo h’otọ na. (Mat. 24:42; 2 Tim. 2:15) Nọ ma te bi ru ere, ma ti ru eva were Jihova je wo eghale riẹ.—Se Malakae 3:10.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 9 Rri obe na God’s Word for Us Through Jeremiah, ẹwẹ-obe avọ 104-106.

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 21]

Ahwo a kezọ kẹ unuovẹvẹ Noa ha

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]

Kọ whọ romatotọ roro kpahe epanọ whọ sai ro ru iruo ọkobaro no?