Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Yɛfa Gyihova Ɛzonlenlɛ Yɛdumua Ɛ?

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Yɛfa Gyihova Ɛzonlenlɛ Yɛdumua Ɛ?

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Yɛfa Gyihova Ɛzonlenlɛ Yɛdumua Ɛ?

“Mebabɔ wɔ tenleneyɛlɛ, nee wɔ ngoanelielɛ ne nolo alehyenlɛ biala.”—EDW. 71:15.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

Ninyɛne boni mɔ a ɛnee nwolɛ hyia Nowa, Mosisi, Gyɛlɛmaya, nee Pɔɔlo wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a?

Neɛnleanu boni a bamaa wɔanwu kɛzi ɛbɔ wɔ ɛbɛla la ɛ?

Duzu ati a wɔsika ɛ bo kɛ ɛbava Gyihova ɛzonlenlɛ wɔalumua ɛ?

1, 2. (a) Awie yila ɔ nwo zo maa Gyihova a duzu a ɔkile a? (b) Yɛsuzu ninyɛne mɔɔ Nowa, Mosisi, Gyɛlɛmaya, nee Pɔɔlo yɛle la anwo a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?

SAA ɛyila ɛ nwo zo na ɛmaa bɛsɔne wɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ a, ɛnee wɔdu agyakɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ la. Ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila wɔamaa Nyamenle la a le kpɔkɛ mɔɔ nwolɛ hyia tɛla biala mɔɔ ɛbahola wɔazi a. Ɔle kɛ ɛlɛka kɛ: ‘Gyihova, mekpondɛ kɛ ɛyɛ me Menle wɔ debie biala mɔɔ mebayɛ la anu. Mele wɔ sonvolɛ. Mekpondɛ kɛ ɛkile me kɛzi ɔwɔ kɛ mefa me mekɛ medi gyima, ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ mefa medumua, nee mɔɔ ɔwɔ kɛ mefa me ezukoa nee me ɛlolɛ ahyɛlɛdeɛ meyɛ la.’

2 Saa ɛle Keleseɛnenli mɔɔ wɔyila ɛ nwo zo a, ɛhye a le ɛwɔkɛ mɔɔ wɔbɔ Gyihova a. Ɔwɔ kɛ yɛkanvo wɔ wɔ wɔ kpɔkɛzilɛ ne anwo; ɔluakɛ ɔle debie kpalɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu a. Noko akee, kɛzi Gyihova mɔɔ ɛdie ye wɔado nu kɛ ɛ Menle la ɔwɔ kɛ ka kɛzi ɛfa wɔ mekɛ ɛdi gyima la ɛ? Neazo mɔɔ Nowa, Mosisi, Gyɛlɛmaya, nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo yɛle la bahola aboa yeamaa yɛabua kpuyia ɛhye. Bɛ nuhua biala vile ye ɛkɛla muala nu zonlenle Gyihova. Yɛ tɛnlabelɛ ne le kɛ bɛ ɛdeɛ ne la. Kpɔkɛ mɔɔ bɛzile ye wɔ ninyɛne mɔɔ bɛlile ɔ nzi titile anwo la, bahola aboa yɛ yeamaa yɛanleɛnlea kɛzi yɛfa yɛ mekɛ yɛdi gyima la anu.—Mat. 28:19, 20; 2 Tem. 3:1.

KOLAA NA AZUYILƐ NE ARA LA

3. Kɛzi yɛ mekɛ ye le kɛ Nowa mekɛ zo ɛ?

3 Gyisɛse hanle kɛ yɛ mekɛ ye bayɛ kɛ Nowa mekɛ zo. Ɔhanle kɛ: “Sonla Ra ne ɛralɛ mekɛ ne bayɛ kɛ mɔɔ zile Nowa mekɛ zo la. Kɛmɔ azuyilɛ kpole ne bara na menli lile, nlonle, agyalɛ liele ebia hɔkpulale kenle mɔɔ Nowa vole ye ɛlɛne ne anu, na bɛannwu mɔɔ ɛlɛba arazi la toonwo azuyilɛ kpole ne ravale bɛ muala la.” (Mat. 24:37-39) Ɔnva nwo mekɛ mɔɔ yɛwɔ nu la, menli dɔɔnwo yɛ mɔɔ bɛkulo la. Bɛndie kɔkɔ ne mɔɔ Nyamenle azonvolɛ bɔ la. Menli dɔɔnwo si yɛ amgbu bɔbɔ kɛ Nyamenle ɛnrɛva ɔ nwo ɛnrɛlie alesama edwɛkɛ nu kɛmɔ bɛyɛle ye wɔ Nowa mekɛ zo la. (2 Pita 3:3-7) Noko akee, duzu a Nowa vale ye mekɛ yɛle wɔ zɔhane tɛnlabelɛ ɛtane ne anu a?

4. Mekɛ mɔɔ Gyihova manle Nowa gyima la, kɛzi Nowa vale ye mekɛ lile gyima ɛ, na duzu ati ɔ?

4 Nyamenle hanle mɔɔ ɔkulo kɛ ɔyɛ la ɔhilele Nowa na ɔmanle ye gyima kɛ ɔyɛ. Nowa bobɔle ɛlɛne mɔɔ ɔbava yealie menli nee nane ngoane la. (Mɔl. 6:13, 14, 22) Eza Nowa bɔle ndɛnebualɛ ne mɔɔ ɛnee Gyihova ɛlɛfa ara la nolo. Pita hanle kɛ Nowa bɔle “pɛlepɛlelilɛ nwo nolo.” Ɛhye kile kɛ Nowa manle ye mekɛ zo amra nwunle anyebolo mɔɔ ɛnee wɔ bɛ tɛnlabelɛ ne anu la. (Bɛgenga 2 Pita 2:5.) Ɛsuzu kɛ anrɛɛ nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ Nowa nee ye abusua ne kɛbɔ mɔdenle kɛ bɛyɛ gyima dɔɔnwo amaa bɛadɛla bɛ gɔnwo mɔ, anzɛɛ bɛanyia asetɛnla kpalɛ ɔ? Kyɛkyɛ! Kɛmɔ ɛnee bɛze mɔɔ la bɛ nyunlu la ati, bɛhoatile ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ twehwe adwenle la.

MƆƆ YIGYIBITI BELEMGBUNLI ARA NRENYA BIE KPALE LA

5, 6. (a) Ɔda ali kɛ ngilehilelɛ mɔɔ Mosisi nyianle la ɛnee ɛlɛsiezie ye amaa duzu? (b) Duzu ati a Mosisi kpole nwolɛ adenle mɔɔ ɔnyianle ye wɔ Yigyibiti la ɛ?

5 Bɛmaa yɛnlea Mosisi neazo ne noko. Bɛtetele ye wɔ Yigyibiti belemgbunli sua nu kɛ Falo ara raalɛ ne ara. Kɛ belemgbunli ra la, bɛhilehilele ye “Yigyibiti nrɛlɛbɛ nee ye amaamuo ne amuala.” (Gyi. 7:22; Ade. 2:9, 10) Ɔda ali kɛ ɛnee ngilehilelɛ ɛhye baziezie ye yeamaa yeayɛ gyima wɔ Falo awuke ne anu. Anrɛɛ ɔbahola yealie duma wɔ arane mɔɔ ɛnee lɛ tumi kpole wɔ zɔhane mekɛ ne la anu, ɔ nwo adɔ ye, yeanyia nwolɛ adenle ngakyile, nee anyelielɛ ninyɛne dɔɔnwo. Noko asoo anyelielɛ mɔɔ ninyɛne ɛhye mɔ maa bɛnyia la yɛɛ ɛnee Mosisi kpondɛ a?

6 Ɔlua ndetelɛ mɔɔ ye awovolɛ vale manle ye wɔ ye ngakula nu la ati, ɔbahola yeara ye kɛ ɛnee Mosisi ze ɛwɔkɛ mɔɔ Gyihova bɔle ɔ nlenya mɔ Ebileham, Ayezeke, nee Gyekɔbo la. Mosisi liele zɔhane ɛwɔkɛ ne mɔ lile. Bie a ɔdwenlenle ye kenlebie nee nɔhalɛ mɔɔ ɔbali yeamaa Gyihova la anwo kpalɛ. Yemɔti mekɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ ɔkpa kɛ ɔbayɛ Yigyibiti belemgbunli ne ara anzɛɛ Yizilayɛnli mɔɔ ɔle akɛlɛ la, kpɔkɛ boni a ɔzile a? Mosisi hulole “kɛ ɔ nee Nyamenle menli ne kɛli nyane tɛla kɛ ɔ nye kɛlie ɛtane nwo mekɛ ekyi bie a.” (Bɛgenga Hibuluma 11:24-26.) Nzinlii, ɔlile Gyihova adehilelɛ mɔɔ fane kɛzi ɔwɔ kɛ ɔbɔ ye ɛbɛla nwo la azo. (Ade. 3:2, 6-10) Duzu ati a Mosisi yɛle zɔ ɛ? Ɔluakɛ ɔliele Nyamenle ɛwɔkɛ ne mɔ ɔlile. Ɔnwunle kɛ ɔnlɛ anyelazo biala wɔ Yigyibiti. Nɔhalɛ nu, yeangyɛ Nyamenle vale ngyegyelɛ bulu zɛkyele maanle zɔhane. Wɔnwu debie mɔɔ menli mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova ɛnɛ la bahola azukoa avi edwɛkɛ ɛhye anu la ɔ? Kɛ anrɛɛ yɛbava yɛ adwenle yɛazie gyima anzɛɛ ewiade ye anu anyelielɛ ninyɛne zo la, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie Gyihova nee ye ɛzonlenlɛ zo.

ƐNEE GYƐLƐMAYA ZE MƆƆ ƐLƐBA LA

7. Kɛzi Gyɛlɛmaya tɛnlabelɛ ne le kɛ yɛ ɛdeɛ ne ɛ?

7 Awie bieko mɔɔ ɔvale Gyihova ɛzonlenlɛ lumuale la a le ngapezonli Gyɛlɛmaya. Gyihova manle ye ngapezonli Gyɛlɛmaya bɔle ye ndɛnebualɛ nolo hilele Gyɛlusalɛmma nee Dwudama mɔɔ ɛnee ɛkpɔkye la. Wɔ adenle bie azo, Gyɛlɛmaya dɛnlanle aze wɔ “awieleɛ mekɛ nu.” (Gyɛ. 23:19, 20, NW) Ɛnee ɔze ye wienyi kɛ ninyɛne mɔɔ ɛnee ɛlɛkɔ zo wɔ ye mekɛ zo la ɛnrɛdɛnla ɛkɛ dahuu.

8, 9. (a) Duzu ati a ɛnee ɔwɔ kɛ Bɛlɛke kakyi ye adwenle ɛ? (b) Saa yɛlɛyɛ ngyehyɛleɛ a duzu a ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔtɛnla yɛ adwenle nu a?

8 Duzu a vile Gyɛlɛmaya anwodozo ne anu rale a? Yeamkpondɛ ninyɛne mɔɔ baboa ye kenlebie la wɔ zɔhane mekɛ ne. Wɔnwu nrɛlɛbɛ mɔɔ wɔ nu kɛ ɔyɛle zɔ la ɔ? Noko akee, Gyɛlɛmaya kɛlɛhɛlɛvolɛ Bɛlɛke ande ɛhye abo kpalɛ wɔ mekɛ bie anu. Yemɔti Nyamenle manle Gyɛlɛmaya zele ye kɛlɛhɛlɛvolɛ ne kɛ: “Nea, melɛbubu mɔɔ mezi la meagua, yɛɛ mɔɔ melua la, melɛtudu meagua. Mebayɛ ɛhye wɔ aleɛabo ɛleka biala. Na wɔmɔ, ɛkpondɛ ninyɛne mgbole ɔ? Mmakpondɛ bɛ bo zo, ɔluakɛ nea, melɛmaa munzule ado menli kɔsɔɔti, na wɔmɔ, ɛleka biala mɔɔ ɛkɛhɔ la ɛlɛ ngoane.”—Gyɛ. 45:4, 5.

9 Yɛnrɛhola yɛnrɛnwu “ninyɛne mgbole” holɛ mɔɔ ɛnee Bɛlɛke ɛlɛkpondɛ la. * Noko, yɛze kɛ, ɛnee bɛle ninyɛne mɔɔ anyelazo ɛnle nu, ninyɛne mɔɔ saa Babelɔnma sɛkye Gyɛlusalɛm wɔ ɛvolɛ 607 K.Y.M. a, ɔnrɛli agyinla la. Asoo ɛnwu ɛzukoalɛdeɛ bie wɔ ɛhye anu? Amaa yɛanyia ninyɛne mɔɔ yɛhyia nwo la, ɔwɔ kɛ yɛyɛ yɛ kenlebie asetɛnla nwo ngyehyɛleɛ. (Mrɛ. 6:6-11) Noko nrɛlɛbɛ boni a wɔ nu kɛ yɛbazɛkye yɛ mekɛ nee yɛ anwosesebɛ wɔ ninyɛne mɔɔ ɛngyɛ na yeazɛkye la anwo a? Nɔhalɛ nu, Gyihova ahyehyɛdeɛ ne kɔ zo yɛ Belemgbunlililɛ Asalo fofolɛ, ɔfese ngakyile, nee teokelase gyimalilɛ dɔɔnwo anwo ngyehyɛleɛ. Noko akee, anyelazo wɔ ɛkɛ maa ninyɛne ɛhye mɔ ɔluakɛ bɛmaa Belemgbunlililɛ ne gyimalilɛ kɔ ɔ nyunlu. Yemɔti, ɔbayɛ kpalɛ kɛ Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la kɔsɔɔti, bɛava ninyɛne zɛhae mɔ mɔɔ anwo hyia la bɛalumua wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ bɛ ngyehyɛleɛ la. Asoo bɛlɛdi edwɛkɛ “bɛlumua bɛkpondɛ belemgbunlililɛ ne nee [Gyihova] tenleneyɛlɛ” ne azo?—Mat. 6:33, NW.

“MEBU BƐ KƐ FOVOLƐ ZO EWULA”

10, 11. (a) Kolaa na Pɔɔlo ayɛ Keleseɛnenli la, duzu a ɛnee ɔbɔ nwolɛ mɔdenle a? (b) Duzu ati a Pɔɔlo bodane hakyile bɔkɔɔ ɛ?

10 Mɔɔ li awieleɛ la, bɛmaa yɛzuzu Pɔɔlo neazo ne anwo. Kolaa na yearayɛ Keleseɛnenli la, ɛnee Pɔɔlo lɛ nwolɛ adenle mɔɔ ɔzɔho kɛ ɔbamaa yeawie ye boɛ la. Ɛnee yezukoa Dwuuma mɛla ne yɛvi kilehilevolɛma mɔɔ liele duma wɔ zɔhane mekɛ ne anu la ko ɛkɛ. Dwuuma ɛsɔfo kpanyinli ne manle ye tumi. Ɛnee ɔlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ ne anu yeadɛla ye mekɛ zo amra dɔɔnwo. (Gyi. 9:1, 2; 22:3; 26:10; Gal. 1:13, 14) Noko akee, mekɛ mɔɔ Pɔɔlo nwunle kɛ Gyihova nyilalɛ ɛnle Dwuuma maanle ne azo bieko la, ɔhakyile ye adwenle.

11 Pɔɔlo nwunle kɛ nvasoɛ ɛnle gyima mɔɔ ɔbayɛ ye wɔ Dwuuma ngyehyɛleɛ ne anu la azo wɔ Gyihova anyunlu; ɛnee anyelazo biala ɛnle nu. (Mat. 24:2) Sonla ɛhye mɔɔ ɛnee le Falasiinli la hanle bɔbɔ kɛ saa ɔfa mɔɔ ɛnee ɔsuzu kɛ nwolɛ hyia la ɔto ndelebɛbo fofolɛ ne mɔɔ yɛnyia ye wɔ Nyamenle bodane ne mɔ anwo nee nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia ye wɔ Keleseɛne ɛzonlenlɛ gyima ne anu la anwo a, ɔle kɛ “fovolɛ zo ewula la.” Pɔɔlo kpole ninyɛne mɔɔ ɛnee ɔli ɔ nzi wɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ ne anu la, na ɔvale ye ngoane mekɛ mɔɔ ɛnee ɛha la ɔbɔle edwɛkpa ne nolo.—Bɛgenga Felepaema 3:4-8, 15; Gyi. 9:15.

NEƐNLEA MƆƆ GYI Ɛ NYE ZO LA ANU

12. Gyima boni a Gyisɛse yɛle wɔ ye ɛzɔnenlɛ ne anzi a?

12 Nowa, Mosisi, Gyɛlɛmaya, Pɔɔlo, nee awie mɔ gyɛne vale bɛ mekɛ nee bɛ anwosesebɛ dɔɔnwo yɛle teokelase ninyɛne. Bɛyɛle neazo kpalɛ bɛmanle yɛ. Nɔhalɛ nu, Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la kɔsɔɔti anu kpole kpalɛ a le Gyisɛse. (1 Pita 2:21) Wɔ Gyisɛse ɛzɔnenlɛ ne anzi, ɔvale ye ngoane mekɛ mɔɔ ɛnee ɛha ye wɔ azɛlɛ ye azo la ɔbɔle edwɛkpa ne nolo na ɔwulale Gyihova anyunlunyia. Mɔɔ yɛkola yɛka ye wɔ Keleseɛnenli mɔɔ bu Gyihova kɛ ɔ Menle anwo la a le kɛ ɔwɔ kɛ ɔmaa Ye ɛzonlenlɛ dumua wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu. Asoo ɛyɛ ye zɔ? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava teokelase bodane yɛazie yɛ nye zo na mekɛ ko ne ala yɛanyia nwonane afoa nu ninyɛne mɔɔ yɛhyia nwo la ɛ?—Bɛgenga Edwɛndolɛ 71:15; 145:2.

13, 14. (a) Duzu a bɛlɛmaa Keleseɛnema mɔɔ ɛyila bɛ nwo zo la kɔsɔɔti anwosesebɛ kɛ bɛzuzu nwo a? (b) Ahunlundwolɛ boni a Nyamenle menli kola nyia a?

13 Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛmaa Keleseɛnema anwosesebɛ fane dɔɔnwo kɛ bɛva asɔneyɛlɛ bɛzuzu nwolɛ saa bɛbahola bɛayɛ adekpakyelɛ a. Ɔlua ninyɛne bie mɔ ati, Gyihova nɔhalɛ azonvolɛ bie mɔ ɛngola ɛnva dɔnehwele 70 ɛnga edwɛkɛ ne siane biala. Ɔnle kɛ bɛmaa ɛhye gyegye bɛ. (1 Tem. 5:8) Na ɛdawɔ noko ɛ? Ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ adekpakyelɛnli fee ɔ?

14 Kakye anyelielɛ mɔɔ Nyamenle menli ne dɔɔnwo nyianle ye wɔ 2012 Ngakyelɛlilɛ mekɛ ne anu la. Wɔ March anu, bɛyɛle ngyehyɛleɛ titile bɛmanle adekpakyelɛ boavolɛma vale dɔnehwele 30 anzɛɛ 50 hɔle daselɛlilɛ. (Edw. 110:3) Menli mgbe dɔɔnwo vale bɛ nwo wulale adekpakyelɛ boavolɛ gyima ne anu, na asafo dɔɔnwo nyianle anyelielɛ molozo. Asoo ɛbahola wɔatoto wɔ ninyɛne boɛ amaa wɔanyia anyelielɛ ɛhye fane dɔɔnwo ɔ? Kenle ko biala kɔ ye awieleɛ a, Keleseɛnema mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la fa ahunlundwolɛ ka kɛ, “Gyihova, menyɛle mɔɔ mebahola biala la wɔ wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu.”

15. Adwenle boni a ɔwɔ kɛ Keleseɛnenli kakula nyia ye wɔ ewiade nwomazukoalɛ nwo a?

15 Saa ɔka ekyii ɛwie sukulu mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛkɔ la a, bie a ɛbanwu kɛ ɛlɛ anwosesebɛ yɛɛ ɛnlɛ ɛzonlelilɛ dɔɔnwo. Asoo wɔzuzu nwolɛ kpalɛ kɛ ɛbava ɛ nwo wɔawula dahuu adekpakyelɛ gyima ne anu? Akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ ne ɛhɔ zo ɛzi ngakula adua kɛ bɛhɔ sukulu ekyi amaa bɛahola bɛanlea bɛ nwo na bɛava bɛ nwo bɛawula dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu. Menli mɔɔ tu sukuluma folɛ la lɛ diedi kɛ ɔhyia kpalɛ kɛ sonla bazukoa nwoma kpole na yeakpondɛ gyima kpole yeayɛ. Bɛ rɛle wɔ ɛbɛlabɔlɛ nee ezukoa nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ menli ɛyɛ mɔɔ bɛbazɛkye ye la anu. Noko, saa ɛfa teokelase bodane ɛsie ɛ nye zo a, ɛbapele wɔadwu bodane mɔɔ fɛta mɔɔ ɔbadɛnla ɛkɛ dahuu la anwo. Na ɛnee ɛlɛdi Gyisɛse neazo kɛnlɛma ne anzi. Kpɔkɛzilɛ ɛhye mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la bamaa ɛ nye alie. Ɔbabɔ ɛ nwo bane. Na ɔbahile kɛ wɔsika ɛ bo kɛ ɛbadɛnla aze wɔamaa ɔ nee ɛ nwo zo mɔɔ wɔyila wɔmaa Gyihova la ayia.—Mat. 6:19-21; 1 Tem. 6:9-12.

16, 17. Kpuyia boni mɔ a yɛbahola yɛabiza ye wɔ ewiade gyima nee ninyɛne gyɛne mɔɔ yɛyɛ la anwo a?

16 Ɛnɛ, Nyamenle azonvolɛ bie mɔ fa dɔnehwele dɔɔnwo yɛ gyima amaa bɛ mbusua anyia ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwo la. Noko, bie mɔ yɛ gyima maa ɔbo zo. (1 Tem. 6:8) Gualilɛma ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ bɛmaa yɛalie yɛali kɛ ɔwɔ kɛ yɛnyia ninyɛne fofolɛ mɔɔ bɛyɛ la bie kolaa na yɛ nwo adɔ yɛ. Noko, nɔhalɛ Keleseɛnema ɛngulo kɛ Seetan ewiade ne a bahile bɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la a. (1 Dwɔn 2:15-17) Duzu a le kpalɛ tɛla kɛ menli mɔɔ ɛhɔ pɛnhyɛne la bɛava bɛ nwo awula adekpakyelɛ gyima ne anu na bɛava Gyihova ɛzonlenlɛ bɛalumua bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a?

17 Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la kɔsɔɔti bahola abiza bɛ nwo kɛ: Duzu a le me bodane titile wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a? Asoo melɛfa Belemgbunlililɛ ne mealumua? Mesukoa Gyisɛse anwofamaa subane ne ɔ? Asoo medi Gyisɛse folɛ ne mɔɔ ɔdule kɛ yɛdoa ɔ bo zo dahuu la azo? Mebahola meayɛ ngyehyɛleɛ meava me mekɛ ne dɔɔnwo meayɛ Belemgbunlililɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anzɛɛ teokelase gyima dɔɔnwo ɔ? Saa me tɛnlabelɛ ne ɛmmaa mengola menyɛ dɔɔnwo bɔbɔ a, asoo melɛkɔ zo meala anwofamaa subane ali?

“AMAA BƐANYIA ƐHULOLƐ NA BƐAHOLA BƐAYƐ”

18, 19. Duzu a ɛbahola wɔayɛ nwolɛ asɔne a, na duzu ati a Gyihova anye balie nwo a?

18 Saa yɛnwu mɔdenle mɔɔ Nyamenle menli bɔ ye ɛnɛ la a ɔmaa yɛ nye die. Noko akee, bie mɔ mɔɔ bɛ tɛnlabelɛ bahola amaa bɛayɛ adekpakyelɛ la ɛnyɛ, ɔluakɛ bɛnde nganeɛ biala wɔ nwo anzɛɛ bɛsuzu kɛ bɛnfɛta. (Ade. 4:10; Gyɛ. 1:6) Asoo kɛ ɛte nganeɛ la ɛne? Ɛnlie ɛnli kɛ ɛhye le edwɛkɛ kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ nwolɛ asɔne ɔ? Ɔle zɔ. Pɔɔlo hanle kɛ Gyihova kulo kɛ ɔboa yɛ ɔmaa ‘yɛnyia ɛhulolɛ na yɛyɛ.’ (Fel. 2:13) Yemɔti saa ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbayɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu a, sɛlɛ Gyihova maa ɔmaa ɛnyia ɛhulolɛ nee anwosesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo la.—2 Pita 3:9, 11.

19 Nowa, Mosisi, Gyɛlɛmaya, Pɔɔlo nee Gyisɛse dule bɛ nwo manle Nyamenle. Bɛvale bɛ mekɛ nee bɛ anwosesebɛ bɛbɔle Gyihova kɔkɔbɔlɛ ne nolo. Bɛammaa debie biala andwehwe bɛ adwenle wɔ bɛ gyima ne anwo. Ewiade ɛhye awieleɛ ne ɛbikye kpalɛ; yemɔti ɔwɔ kɛ yɛ kɔsɔɔti mɔɔ yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa Nyamenle la bɔ mɔdenle kpalɛ kɛ yɛbazukoa menli ɛhye mɔ mɔɔ yɛle neazo kɛnlɛma wɔ Ngɛlɛlera ne anu la. (Mat. 24:42; 2 Tem. 2:15) Saa yɛsukoa bɛ neazo ne a, yɛbamaa Gyihova anye alie na yeayila yɛ.—Bɛgenga Malakae 3:10.

[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ]

^ ɛden. 9 Nea God’s Word for Us Through Jeremiah, (Nyamenle Edwɛkɛ Mɔɔ Gyɛlɛmaya Ɛha Ɛhile Yɛ) mukelɛ 104-106.

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli wɔ mukelɛ 22]

Bɛandie Nowa kɔkɔbɔlɛ ne

[Nvoninli wɔ mukelɛ 25]

Wɔzuzu nwolɛ kpalɛ kɛ ɛbava ɛ nwo wɔawula dahuu adekpakyelɛ gyima ne anu ɔ?