Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Sunsum Nwuanzanwuanza Ne A Wolole Bɛ” A

“Sunsum Nwuanzanwuanza Ne A Wolole Bɛ” A

“Sunsum Nwuanzanwuanza Ne A Wolole Bɛ” A

“Nyamenle kpɔmanvolɛma edwɛkɛ kpɔkɛ ko biala mɔɔ bɛhanle la ɛnvi sonla. Sunsum Nwuanzanwuanza ne a wolole bɛ manle bɛhanle zɔhane edwɛkɛ ne mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ ne la a.”—2 PITA 1:21.

DWENLEDWENLE EDWƐKƐ ƐHYE MƆ ANWO

Kɛzi bɛluale sunsum nwuanzanwuanza ne azo bɛvale Nyamenle Edwɛkɛ ne bɛmanle Baebolo kɛlɛvoma ne ɛ?

Ninyɛne mɔɔ ɔkile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle la bie a le boni?

Duzu a ɛbahola wɔayɛ ye alehyenlɛ biala amaa anyezɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Nyamenle Edwɛkɛ ne la ayɛ kpole a?

1. Duzu ati a yɛhyia Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ bɛvale ye sunsum ne a bɛhɛlɛle la ɛ?

NIENWU a yɛvi yɛrale a? Duzu ati a yɛwɔ ɛke a? Nienwu a yɛlɛkɔ a? Duzu ati a ewiade ne le zɛhae ɛ? Saa yɛwu a nienwu a yɛkɔ a? Menli mɔɔ wɔ ewiade ye la biza edwɛkɛ ɛhye mɔ. Saa yɛnlɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ bɛvale ye sunsum ne a bɛhɛlɛle la a, anrɛɛ kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia edwɛkɛ ɛhye mɔ nee edwɛkɛ gyɛne mɔɔ ɔhyia la anwo mualɛ ɛ? Saa tɛ Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza ne a, anrɛɛ kyesɛ yɛsɔ ninyɛne yɛnea na yeazukoa debie yɛavi nu. Na saa ninyɛne mɔɔ yɛbazɔ yɛanlea la anu a yɛbazukoa debie yɛavi a, asoo anrɛɛ yɛbahola yɛade nganeɛ mɔɔ edwɛndolɛnli ne dele wɔ ‘Gyihova mɛla ne’ anwo la bie ɛlɛ ɔ?—Bɛgenga Edwɛndolɛ 19:7.

2. Duzu a bamaa yɛabu Baebolo ne kɛ ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ vi Nyamenle a?

2 Mɔɔ yɛ alɔbɔlɛ la a le kɛ ɛnɛ, bie mɔ ɛnlɛ Baebolo ne anu nɔhalɛ ne anwo ɛlɔlɛ kɛ alumua ne la. (Fa to Yekile 2:4 anwo.) Bɛnyɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la bieko. (Aye. 30:21) Ɔnle kɛ ɛhye bie to yɛ ɛlɛ. Ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye die Baebolo ne nee ye ngilehilelɛ ne mɔ anwo dahuu. Baebolo ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ anwo hyia mɔɔ vi yɛ Bɔvolɛ ne ɛkɛ a. (Gye. 1:17) Duzu a baboa yɛ amaa yɛahile anyezɔlɛ kpole yɛamaa “Nyamenle Edwɛkɛ ne” a? Kyesɛ yɛdwenledwenle adenle mɔɔ Baebolo kɛlɛvoma ne luale zo hɛlɛle Ngɛlɛlera ne la anwo. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛmaa daselɛ dɔɔnwo ne mɔɔ ɔkile kɛ bɛvale sunsum ne a bɛhɛlɛle la tɛnla yɛ adwenle nu. Saa yɛyɛ ɛhye a ɔbamaa yɛagenga Nyamenle Edwɛkɛ ne dahuu na yɛava nuhua folɛdulɛ ne yɛali gyima.—Hib. 4:12.

KƐZI ‘SUNSUM NWUANZANWUANZA NE WOLOLE BƐ Ɛ?’

3. Edwɛkɛ “Sunsum Nwuanzanwuanza ne a wolole” ngapezoma nee Baebolo kɛlɛvoma ne a abo kile duzu?

3 Menli 40 bie a vale ɛvolɛ mɔɔ bo 1,610 la hɛlɛle Baebolo ne a. Bɛbɔle ɔ bo wɔ 1513 K.Y.M., yɛɛ bɛwiele 98 Y.M. “Sunsum Nwuanzanwuanza ne a wolole” menli ɛhye mɔ mɔɔ bie mɔ le ngapezoma la a. (Bɛgenga 2 Pita 1:20, 21.) Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “wolole” bɛ wɔ ɛke la kola kile kɛ “ɛfi ɛleka mɔɔ ɛwɔ la wɔahɔ ɛleka fofolɛ,” na eza “bɛkola bɛkile ɔ bo wɔ ndenle ngakyile zo kɛ: ɛtu debie bo, ɛye ɛ nwo wɔavi ɛleka, awie fi ɛleka mɔɔ ɔwɔ la.” * Bɛvale bɛlile gyima wɔ Gyima ne 27:15 bɛhanle ɛlɛne mɔɔ anwoma kpale ye vile adenle mɔɔ ɔlua zo la azo ɔhɔle ɛleka fofolɛ la anwo edwɛkɛ. Mɔɔ edwɛkɛ “Sunsum Nwuanzanwuanza ne a wolole” ngapezoma nee Baebolo kɛlɛvoma abo kile la a le kɛ, Nyamenle luale ye gyimayɛlɛ tumi ne azo ɔ nee bɛ lile ngitanwo, ɔboale bɛ, na ɔhilele bɛ adenle. Yemɔti, tɛ bɛ edwɛkɛ yɛɛ bɛhɛlɛle a, emomu, Nyamenle mumua ne edwɛkɛ ɔ. Ɔdwu mekɛ ne bie a ngapezoma nee kɛlɛvoma ɛhye mɔ mɔɔ sunsum ne wɔ bɛ nwo zo bɔbɔ la ɛnde mɔɔ bɛlɛka anzɛɛ bɛlɛkɛlɛ la abo. (Dan. 12:8, 9) Yemɔti ‘bɛvale Nyamenle sunsum a bɛhɛlɛle Nyamenle Edwɛkɛ ne a,’ sonla nzuzulɛ biala ɛnle nu.—2 Tem. 3:16.

4-6. Ndenle boni mɔ a Gyihova luale zo hanle ye edwɛkɛ ne hilele Baebolo kɛlɛvoma ne a? Maa ndonwo.

4 Noko, kɛzi Nyamenle luale ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo vale ye edwɛkɛ ne manle Baebolo kɛlɛvoma ne ɛ? Asoo ɔhanle edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛkɛlɛ la ɔhilele bɛ anzɛɛ ɔmanle bɛnwunle ye adwenle na bɛvale bɛdabɛ mumua ne bɛ edwɛkɛ agbɔkɛ bɛhɛlɛle? Maa yɛzuzu kɛzi gyima kpanyinli bie bahɛlɛ kɛlata la anwo. Saa ɔkpondɛ kɛ edwɛkɛ agbɔkɛ bie mɔ mɔɔ anwo hyia la ba kɛlata ne anu a, ɔdaye mumua ne ɔkɛlɛ anzɛɛ ɔbobɔ ɔkile ye kɛlɛhɛlɛvolɛ ne. Kɛlɛhɛlɛvolɛ ne kɛlɛ edwɛkɛ ne na gyima kpanyinli ne fa ɔ sa wula ɔ bo. Wɔ mekɛ bie mɔ noko anu, ɔka adwenle titile mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la, na kɛlɛhɛlɛvolɛ ne akpa edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ ɔbava yeahɛlɛ kɛlata ne la. Saa ɔwie a, gyima kpanyinli ne kenga kɛlata ne nea, na saa ɔwɔ kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ wɔ nu a ɔfa ɔmaa kɛlɛhɛlɛvolɛ ne ɔmaa ɔyɛ. Ɛhye mɔ amuala wie a, gyima kpanyinli ne fa ɔ sa wula kɛlata ne abo na kɛlata ne yɛ ye ɛdeɛ.

5 Zɔhane ala a ‘Nyamenle mumua ne vale ɔ sa ɛrɛlɛsɛka’ hɛlɛle Baebolo ne foa bie a. (Ade. 31:18) Saa ɔhyia kɛ bɛfa edwɛkɛ agbɔkɛ bie mɔ bɛdi gyima a, Gyihova bobɔ maa bɛkɛlɛ. Kɛ neazo la, yɛkenga ye wɔ Adendulɛ 34:27 kɛ: “[Gyihova] zele Mosisi kɛ, ‘Kɛlɛ edwɛkɛ ɛhye, ɔluakɛ edwɛkɛ ɛhye azo a mebalua me nee wɔ nee Yizilayɛma akyekye ngyekyeleɛ ɛhye a.’” Bieko, Gyihova hanle hilele Gyɛlɛmaya kɛ: “Kɛlɛ edwɛkɛ mɔɔ . . . meha mehile wɔ la amuala wɔ buluku nu.”—Gyɛ. 30:2.

6 Noko akee, fane dɔɔnwo ne ala, kɛ anrɛɛ ɔbava edwɛkɛ agbɔkɛ fɔɔnwo bie mɔ yeamaa bɛ la, ɔdua nwanwane adenle zo ɔfa ye nzuzulɛ ɔwula Baebolo kɛlɛvoma ne ahonle nee bɛ adwenle nu na ɔmaa bɛkpa edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ fɛta la bɛkɛlɛ. Nolobɔvo ne 12:10 ka kɛ: “Nolobɔvo ne bɔle mɔdenle kɛ ɔkpondɛ edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ yɛ fɛ la na edwɛkɛ ne mɔɔ ɔhɛlɛle la le nɔhalɛ.” Edwɛkpa kɛlɛvolɛ Luku noko hanle kɛ: “Menleɛnlea ninyɛne ɛhye mɔ anu boɛ, ɔvi bɛ mɔlebɛbo . . . ɔle kpalɛ kɛ menwɔhɛlɛ ye fɔɔnwo ne.” (Luku 1:3) Nyamenle sunsum ne nleanle kɛ bɛnrɛva sonla sinlidɔlɛ bɛnrɛzɛkye ye edwɛkɛ ne.

7. Adenle boni azo a Baebolo ne mɔɔ Nyamenle manle menli a hɛlɛle la da ye nrɛlɛbɛ ali ɛ?

7 Baebolo ne mɔɔ Nyamenle manle menli a hɛlɛle la da ye nrɛlɛbɛ kpole ne ali. Edwɛkɛ agbɔkɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle la maa yɛnwu nganeɛdelɛ noko mɔɔ wɔ nu la. Na saa Gyihova manle anwumabɔvolɛma a hɛlɛle noko ɛ? Asoo anrɛɛ bɛbahola bɛala nganeɛ mɔɔ menli te mɔɔ bie a le ɛzulolɛ, alɔbɔlɛlilɛ, nee bɛsanudolɛ la ali ɔ? Nyamenle vale anyelielɛ lale ye edwɛkɛ ne ali wɔ ndenle ngakyile mɔɔ ɔbaha sonla nganeɛdelɛ la azo, ɔlua menli mɔɔ tɔ sinli mɔɔ ɔmanle bɛ adenle bɛkpale edwɛkɛ agbɔkɛ bɛhilehilele adwenle mɔɔ sunsum nwuanzanwuanza ne manle bɛnyianle anu la azo!

DASELƐ MƆƆ WƆ ƐKƐ

8. Duzu ati a yɛbahola yɛaha kɛ Baebolo ne ɛnle kɛ ɛzonlenlɛ nu mbuluku mɔɔ ɛha la ɛ?

8 Daselɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ a. Ɔboa yɛ ɔmaa yɛnwu nɔhalɛ Nyamenle ne. Baebolo ne ɛnle kɛ ɛzonlenlɛ nu mbuluku mɔɔ ɛha la. Kɛ neazo la, Hindu ɛzonlenlɛ nu mbuluku ne ka ninyɛne mɔɔ bɛyɛ ye wɔ ɛzonlenlɛ ne anu, bɛ ngilehilelɛ, nwɔra, nee ɛbɛlabɔlɛ nwo mɛla nwo edwɛkɛ. Buddha ɛzonlenlɛ nu mbuluku ne ko ka mɛla mɔɔ ɔwɔ kɛ menli mɔɔ ɛdu bɛ nwo ɛmaa zɔhane ɛzonlenlɛ ne di zo la anwo edwɛkɛ. Ko noko kilehile Buddha ɛzonlenlɛ ne anu ngilehilelɛ ne mɔ anu. Mɔɔ tɔ zo nsa la le Buddha ngilehilelɛ. Buddha anga kɛ ɔdaye mumua ne ɔle nyamenle, yɛɛ Nyamenle anwo edwɛkɛ ekyi bie ala a ɔhanle a. Ninyɛne mɔɔ zile dɛba ne, ɛbɛlabɔlɛ nwo mɛla, ngonyia ɛyelɛ, yɛɛ edwɛne a wɔ Konfusio ɛzonlenlɛ nu mbuluku ne mɔ anu a. Yɛɛ Ngɛnlamoma buluku nwuanzanwuanza ne noko kilehile kɛ Nyamenle kokye a wɔ ɛkɛ a na ɔze ninyɛne mɔɔ bara kenlebie la, noko Nyamenle duma Gyihova ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu apenle dɔɔnwo la ɛnle nu.

9, 10. Duzu a Baebolo ne maa yɛnwu ye wɔ Nyamenle anwo a?

9 Ɔnva nwo kɛ ɛzonlenlɛ nu mbuluku ɛnga Nyamenle anwo edwɛkɛ dɔɔnwo bɔbɔ la, Baebolo ne maa yɛnwu Gyihova Nyamenle nee ye gyima mɔɔ ɔlɛyɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Ɔboa yɛ ɔmaa yɛnwu ye subane ngakyile ne mɔ. Baebolo ne ka Nyamenle anwo edwɛkɛ kɛ ɔle ninyɛne kɔsɔɔti azo tumivolɛ, ɔle nrɛlɛbɛvolɛ nee Nyamenle mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ. (Dwɔn 3:16; 1 Dwɔn 4:19.) Baebolo ne eza ka kɛ: “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.” (Gyi. 10:34, 35) Nɔhalɛ nu, Baebolo ne mɔɔ yɛ sa ɛha ye la di nɔhalɛ ɛhye anwo daselɛ. Menli mɔɔ sukoa aneɛ nwo debie la ka kɛ aneɛ kɛyɛ 6,700 a bɛka ye wɔ ewiade amuala a, na nuhua 100 ɛdeɛ asɛɛ menli mɔɔ wɔ ewiade ye anu la ɛya ngyɛnu 90 ka ye kpalɛ. Noko bɛhile Baebolo ne kɔsɔɔti anzɛɛ ye foa bie abo bɛhɔ aneɛ mɔɔ bo 2,400 la anu. Asɛɛ menli mɔɔ wɔ ewiade ye amuala la lɛ Baebolo ne bie.

10 Gyisɛse hanle kɛ: “Egya yɛ gyima kenle biala, yemɔti ɔwɔ kɛ medame noko meyɛ gyima.” (Dwɔn 5:17) ‘Ɔvi tete mɔɔ kɔdwu mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la Gyihova le Nyamenle.’ Yemɔti dwenle ninyɛne mɔɔ ɔbahola yeayɛ la anwo nea! (Edw. 90:2) Baebolo ne angome a maa yɛnwu ninyɛne mɔɔ Nyamenle yɛle ye dɛba ne nee mɔɔ ɔlɛyɛ ye kɛkala nee mɔɔ ɔbayɛ ye kenlebie la a. Eza Ngɛlɛlera ne maa yɛnwu mɔɔ ɔkulo nee mɔɔ ɔngulo nee kɛ ɔkɛyɛ na yɛahwe yɛabikye ye la. (Gye. 4:8) Ɔnle kɛ yɛmaa ninyɛne bie mɔ mɔɔ yɛkulo anzɛɛ ɔgyegye yɛ la twe yɛ fi ɔ nwo.

11. Nrɛlɛbɛ kpole mɔɔ yɛfa yɛ nwo yɛto zo a ɔyɛ boɛ la boni a wɔ Baebolo ne anu a?

11 Nrɛlɛbɛ kpole mɔɔ ɔwɔ Baebolo ne anu mɔɔ yɛfa yɛ nwo yɛto zo a ɔyɛ boɛ la maa yɛnwu ye kɛ buluku ne vi Awie mɔɔ ze nrɛlɛbɛ tɛla sonla la ɛkɛ. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Nwane a ze Nyamenle ati anu a? Nwane a kola tu ye folɛ a?” (1 Kɔl. 2:16) Edwɛkɛ ɛhye gyi kpuyia mɔɔ ngapezonli Ayezaya bizale ye mekɛ zo amra la azo: ‘Nwane a ɛhile Gyihova Sunsum ne adenle, anzɛɛ ɛyɛ ɔ nwo Gyihova folɛtuvo ɛhilehile ye a?’ (Aye. 40:13) Nɔhalɛ nu, awie biala ɛnle ɛkɛ. Ɔnyɛ nwanwane kɛ agyalɛ, ngakula, anyelielɛ ninyɛne, agɔnwolɛvalɛ, gyimayɛlɛ, nɔhalɛlilɛ, nee ɛbɛlabɔlɛ nwo folɛdulɛ mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la azo lɛ nvasoɛ kpole kpalɛ a! Baebolo ne ɛndu folɛ ɛtane. Noko akee, alesama nrɛlɛbɛ ɛngola ɛmmaa bɛnyɛ mɔɔ ɔbaboa bɛ la dahuu. (Gyɛ. 10:23) Bɛneɛnlea bɛ folɛdulɛ nu dahuu na saa bɛnwu sinlidɔlɛ bie wɔ nu a bɛyɛ ye boɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Menli adwenle . . . le kɛ ɛnwomenle.”—Edw. 94:11.

12. Mɔdenle boni a menli bɔle kɛ bɛsɛkye Baebolo ne mɔɔ bɛangola a?

12 Debie bieko mɔɔ di daselɛ kɛ nɔhalɛ Nyamenle ne a le Baebolo ne Kɛlɛvolɛ la a le mɔdenle mɔɔ bɛbɔle kɛ bɛsɛkye ye la. Wɔ ɛvolɛ 168 K.Y.M., Selea Belemgbunli Antiochus IV bɔle mɔdenle kɛ ɔ sa baha mbuluku mɔɔ Mɛla ne wɔ nu la yeayela ye. Wulomu Maanle Belemgbunli Diocletian lile mɛla wɔ ɛvolɛ 303 Y.M. kɛ bɛbubu ɛleka mɔɔ Keleseɛnema yɛ bɛ ayia ne mɔ la na bɛyela bɛ Ngɛlɛlera ne mɔ. Nyɛleɛ ɛhye hɔle zo ɛvolɛ kɛyɛ bulu. Ɔvi ɛvoya 11 ne, pope ne mɔ ɛzi Baebolo ne anu edwɛkɛ ne mɔɔ bɛka la adenle yɛɛ bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛnrɛmaa bɛnrɛhile Ngɛlɛlera ne abo bɛnrɛhɔ aneɛ mɔɔ koahweabanema te ɔ bo la anu. Ɔnva nwo mɔdenle ɛhye mɔɔ Seetan nee ye menli ne ɛbɔ la, bɛangola bɛanzɛkye Baebolo ne toonwo yeradwu ɛnɛ. Gyihova ammaa awie biala anzɛkye ye ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ yeva yemaa alesama la.

DASELƐ MƆƆ ƐBOA MENLI DƆƆNWO

13. Ninyɛne mɔɔ ɔkile kɛ bɛluale sunsum ne azo a bɛhɛlɛle Baebolo ne la bie a le boni?

13 Daselɛ gyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔkile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle a. Nuhua edwɛkɛ ne mɔ yia, abɔdeɛ nwo edwɛkɛ mɔɔ ɔka la le nɔhalɛ, ye ngapezo ne mɔ ɛra nu, yɛɛ ye kɛlɛvoma hanle nɔhalɛ dahuu. Bieko, Baebolo ne lɛ tumi kola maa menli kakyi bɛ subane, tetedwɛkɛ mɔɔ wɔ nu la le nɔhalɛ, yɛɛ ɔmaa yɛnyia kpuyia mɔɔ bɛwɔ ɛdendɛkpunli 1 ne anu la anwo mualɛ mɔɔ fɛta. Bɛmaa yɛzuzu ninyɛne mɔɔ boale bie mɔ ɔmanle bɛliele bɛlile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle la anwo.

14-16. (a) Duzu a manle Kɛnlamonli bie, Hindunli bie, nee awie mɔɔ ɛnee ɔngola ɔnnwu ye saa Nyamenle wɔ ɛkɛ la liele lile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle ɛ? (b) Daselɛ mɔɔ ɔkile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle la boni a ɛbava wɔali gyima wɔ daselɛlilɛ nu a?

14 Bɛtetele Anwar * kɛ Kɛnlamonli wɔ Middle East maanle bie anu. Mekɛ mɔɔ ɔhɔdɛnlanle America Sɔlɔ maanle bie anu ekyii la, Gyihova Alasevolɛ hɔle ye ɛkɛ. Anwar ka kɛ, “Wɔ zɔhane mekɛ ne ɛnee menlɛ Keleseɛne ɛzonlenlɛ ne mɔ anwo adwenle kpalɛ. Ɛhye le zɔ ɔlua mogya dɔɔnwo ne mɔɔ mendele kɛ menli mɔɔ fɛlɛ bɛ nwo Keleseɛnema ɛha ɛgua la ati. Noko akee, kɛmɔ mele awie mɔɔ fedevede edwɛkɛ nu la ati, menkponlenle zo kɛ bɛ nee me ɛrazukoa Baebolo ne.” Yeangyɛ, Anwar ziale hɔle ye sua zo na yeande Alasevolɛ ne mɔ anwo edwɛkɛ bieko. Ɛvolɛ ekyi pɛle nu la, ɔdule ɔhɔle Europe na ɔdoale ye Baebolo ɛzukoalɛ ne azo. Ɔka kɛ: “Baebolo ngapezo mɔɔ ɛra nu, debie ko mɔɔ Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza ne amuala ka nwolɛ edwɛkɛ, Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ ɛntia bɛ nwo, nee ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ Gyihova azonvolɛ avinli la, manle menliele menlile kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ.” Bɛzɔnenle Anwar wɔ 1998.

15 Asha ɛli ɛvolɛ 16, ye abusua ne wɔ Hindu ɛzonlenlɛ nu. Ɔse: “Mekɛ mɔɔ mekɛhɔ ɛzonlenlɛ sua ne anu anzɛɛ melɛyia ngyegyelɛ la ala a meyɛ asɔne a, noko meandwenle Nyamenle anwo ɛlɛ wɔ mekɛ mɔɔ ninyɛne ɛlɛkɔ boɛ la.” Ɔtoa zo kɛ: “Noko akee, mekɛ mɔɔ Gyihova Alasevolɛ rale me ɛkɛ la, menyɛle nzenzaleɛ kpole kpalɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu.” Asha zukoale Baebolo ne na Nyamenle rayɛle ɔ Gɔnwo. Duzu a manle ɔliele ɔlile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle a? Ɔkilehile nu kɛ: “Baebolo ne buale kpuyia biala mɔɔ membizale la. Ɔboale me ɔmanle menyianle Nyamenle anu diedi, ɔnva nwo kɛ meangoto ananze wɔ ɛzonlenlɛ sua nu la.”

16 Bɛtetele Paula kɛ Katɔleknli, noko mekɛ mɔɔ ɔyɛle kpanyinli la, ɛnee ɔngola ɔnnwu ye saa Nyamenle wɔ ɛkɛ a. Akee edwɛkɛ bie zile. Ɔka kɛ: “Menyiale me gɔnwo bie mɔɔ ɛnee menwunle ye la ɛhyɛ la. Ɛnee ɔle hippie [anzɛɛ, rasta]. Mekɛ mɔɔ menwunle kɛ yehakyi—yepepɛ ye enrinli ne na ɔ nye ɛlie la—membizale ye kɛ ‘Kɛzi ɔrale ye ɛ, nienwu a ɛnee ɛwɔ a?’ Ɔhanle kɛ ɛnee ɔ nee Gyihova Alasevolɛ sukoa Baebolo ne, na ɔbɔle ɔ bo ɔlile me daselɛ.” Mekɛ mɔɔ sonla ɛhye mɔɔ ɛnee ɔngola ɔnnwu ye saa Nyamenle wɔ ɛkɛ la nwunle tumi mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu nɔhalɛ ne anu la, ɔ nye liele Baebolo edwɛkɛ ne anwo, na ɔliele ɔdole nu kɛ ɔvi Nyamenle.

“WƆ EDWƐKƐ NE LE KƐNLANEƐ MAA ME”

17. Saa yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne alehyenlɛ biala na yɛdwenledwenle nwo a duzu a yɛbanyia a?

17 Baebolo ne le ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma mɔɔ Gyihova ɛlua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo yeva yemaa yɛ a. Maa ɛ nye ɛlie nwo na kenga ye dahuu, na ɔbamaa ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye nee ye Kɛlɛvolɛ ne la ayɛ kpole. (Edw. 1:1, 2) Fa asɔneyɛlɛ bɔ ye ɛgengalɛ biala abo, na maa Nyamenle sunsum ne ɛhile wɔ adenle. (Luku 11:13) Nyamenle nzuzulɛ a wɔ Baebolo ne anu a, yemɔti saa ɛkɔ zo ɛdwenledwenle edwɛkɛ mɔɔ wɔ nu la anwo a, ɛbahola wɔadwenle kɛ Nyamenle la.

18. Duzu ati a ɛkulo kɛ ɛkɔ zo ɛsukoa Baebolo ne ɛ?

18 Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔazukoa nɔhalɛ ne la, bɔ mɔdenle kɛ ɛbava wɔali gyima. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 119:105.) Dua Ngɛlɛlera ne azo neɛnlea ɛ nwo nu kɛmɔ ɛfa neanleɛ ɛnea ɛ nyunlu la. Saa ɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzenzaleɛ bie a, yɛ. (Gye. 1:23-25) Fa Nyamenle Edwɛkɛ ne di gyima kɛ konle dadeɛ fa bɔ wɔ diedi ne anwo bane na fa ye adalɛ ngilehilelɛ fi menli mɔɔ bɛlɛ bɛ nwo aze la ahonle nu. (Ɛfɛ. 6:17) Mekɛ mɔɔ ɛlɛyɛ zɔ la, maa ɛ nye ɛlie kɛ “Sunsum Nwuanzanwuanza ne a wolole” menli mɔɔ hɛlɛle Baebolo ne mɔɔ bie le ngapezoma la a.

[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ ne mɔ]

^ ɛden. 3 A Greek-English Lexicon of the New Testament and Other Early Christian Literature.

^ ɛden. 14 Bɛhakyi menli ne bie mɔ aluma.

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Edwɛkɛ mɔɔ bɛkpa wɔ mukelɛ 32]

Kenga Baebolo ne dahuu, na ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye Kɛlɛvolɛ ne la bayɛ kpole

[Nvoninli wɔ mukelɛ 29]

Kɛlata le ahenle mɔɔ ɔ sa wɔ ɔ bo la ɛdeɛ