Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Nọ Ọghẹnẹ Ọ tẹ rọ Vrẹ No, Kọ Ọ rẹ Kpairoro Vrẹ?

Nọ Ọghẹnẹ Ọ tẹ rọ Vrẹ No, Kọ Ọ rẹ Kpairoro Vrẹ?

Si Kẹle Ọghẹnẹ

Nọ Ọghẹnẹ Ọ tẹ rọ Vrẹ No, Kọ Ọ rẹ Kpairoro Vrẹ?

UYO onọ na họ, Ee. Jihova ọ ya eyaa rọkẹ ahwo nọ a wo aruoriwo riẹ, inọ: “Mẹ rẹ te rehọ umuomu rai vrẹ rai, mẹ gbẹ te kareghẹhọ izieraha rai ofa ha.” (Jerimaya 31:34) Jihova ọ be rọ enẹ kẹ omai imuẹro inọ, ọ tẹ rọ vrẹ erahaizi nọ i kurẹriẹ no, ọ rẹ gbẹ kareghẹhọ izieraha rai ofa ha. Kọ onana o nwani dhesẹ nọ Jihova nọ ọ ma ehrugbakpọ na ọ rẹ sae kareghẹhọ izieraha nọ ọ rọ vrẹ no ho? Eme nọ Izikiẹl o kere i fi obọ họ kẹ omai riẹ epanọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ vrẹ jẹ kpairoro vrẹ.—Se Izikiẹl 18:19-22.

Jihova ọ rọ ẹkwoma Izikiẹl ọruẹaro na whowho ẹdhoguo ọraha nọ o ti te Juda gbe Jerusalẹm. Orẹwho na soso u kiuke ku egagọ Jihova, a tẹ jẹ rọ ozighi da otọ na soso fia. Jihova ọ ruẹaro inọ ahwo Babilọn a te raha Jerusalẹm. Rekọ dede nọ Jihova ọ ta kpahe ọraha nọ o bi ti te orẹwho na, ọ kẹ ahwo na ẹruore. Uvẹ o gbẹ jariẹ nọ ohwo kpobi ọ sae rọ jowọ nọ u je rie; oghẹrẹ owọ nọ ohwo ọ jẹ oye a ti ro gu ei ẹdhọ.—Owọ avọ 19, 20.

Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ohwo o siobọno eyoma je bi ru ewoma? Jihova ọ ta nọ: ‘Ohwo omuomu o te kurẹriẹ no imuomu riẹ nọ o ru o te bi koko ijajẹ mẹ je ru oware nọ ufori gbe onọ u kiete, o re ti whuẹ hẹ, rekọ ọ rẹ te ghinẹ zọ.’ (Owọ avọ 21) Ẹhẹ, Jihova ọ ginẹ gwọlọ ‘rọvrẹ’ ọrahaizi nọ o siobọno umuomu riẹ je kurẹriẹ no eva ze.—Olezi 86:5.

Kọ ẹvẹ kpahe izieraha nọ ohwo na ọ thọ vẹre na? Jihova ọ ta nọ: “A gbẹte kareghẹhọ eware iyoma riẹ nọ o ru hu.” (Owọ avọ 22) Muẹrohọ inọ “a gbẹte kareghẹhọ” izieraha ohwo nọ o kurẹriẹ no na ha. Fikieme onana o jẹ rrọ oware nọ ma re muẹrohọ ziezi?

Evaọ Ebaibol na, orọnikọ ẹme Hibru nọ a fa “kareghẹhọ” na u dhesẹ epanọ ohwo ọ rẹ kareghẹhọ eware nọ e vrẹ no ọvo ho. Obe jọ o ta kpahe ẹme nana inọ: “Evaọ ẹsibuobu, [ẹme yena] u re dhesẹ owojẹ.” Fikiere, re a “kareghẹhọ” oware evaọ ẹvẹrẹ Hibru, o rẹ sai dhesẹ epanọ a rẹ “jowọ.” Fikiere, nọ Jihova ọ ta nọ ọ “gbẹte kareghẹhọ” izieraha ohwo nọ o kurẹriẹ no ho na, ọ be ta nọ ọ gbẹ te jowọ re ọ kẹ ọrahauzi na uye hayo brukpei fiki izieraha anwae riẹ hẹ. *

Eme nọ e rrọ obe Izikiẹl 18:21, 22 i dhesẹ epanọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ vrẹ riẹriẹriẹ, yọ onana u re duobọte omai udu gaga. Nọ Jihova ọ tẹ rọ vrẹ omai no, ọ rẹ gbẹ rọ fiki izieraha yena kẹ omai uye evaọ obaro ho. Ukpoye, ọ rẹ kpairoro vrẹ iruthọ erahaizi nọ i kurẹriẹ. (Aizaya 38:17) O rẹ wọhọ ẹsenọ o voro izieraha eyena kpobi no.—Iruẹru Ikọ Na 3:19.

Fikinọ mai yọ ahwo-akpọ nọ a gba ha, ma gwọlọ ohrọ-oriọ Ọghẹnẹ, keme ma be raha izi kẹse kẹse. (Ahwo Rom 3:23) Rekọ Jihova ọ gwọlọ jomai riẹ inọ, ma te kurẹriẹ no eva ze, ọ rẹ rọ vrẹ omai. Yọ ọ tẹ rọ vrẹ no, ọ rẹ kpairoro vrẹ, koyehọ ọ rẹ gbẹ kẹ omai uye hayo brukpe omai fiki izieraha eyena ha. Eme yena e kẹ omai omosasa gaga. Kọ oma o gbẹ be wọ owhẹ re who si kẹle Ọghẹnẹ nọ ọ vọ avọ ohrọ-oriọ na viere?

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 7 Epọvo na, re a ‘kareghẹhọ izieraha,’ o rẹ sai dhesẹ uye nọ a rẹ kẹ erahaizi.—Jerimaya 14:10.