Skip to content

Skip to table of contents

Husik Jeová atu lori ita ba liberdade neʼebé loos

Husik Jeová atu lori ita ba liberdade neʼebé loos

Husik Jeová atu lori ita ba liberdade neʼebé loos

“Hateke didiʼak ba ukun-fuan loloos neʼebé soi ema.”—TGO 1:25.

ITA BELE HATÁN?

Ukun-fuan saida mak halo ema sai livre? Ida-neʼe lori diʼak ba sé?

Atu hetan liberdade neʼebé loos, ita presiza halo saida deʼit?

Liberdade oinsá mak ema neʼebé nafatin halo tuir Jeová sei hetan iha futuru?

1, 2. (a) Ohin loron ema sente oinsá kona-ba liberdade? Tanbasá? (b) Jeová nia atan sira iha esperansa saida?

ITA moris iha loron ikus sira neʼebé ema barak sai kaan-teen, halo violénsia, no la halo tuir lei. (2 Tim 3:1-5) Tan neʼe, governu sira presiza halo lei barak liután, aumenta polísia sira, tau kámera iha fatin oioin. Iha rai balu, ema barak tau ema seguransa atu hein sira-nia uma, aumenta xave, ka haleʼu sira-nia uma ho arame neʼebé uza eletrisidade. Ema barak mós la sai husi uma iha kalan no la husik sira-nia oan laʼo mesak iha liʼur. Sin, ida-neʼe halo ema sente katak sira la iha liberdade no situasaun neʼe sai aat ba beibeik.

2 Iha jardín Eden, Satanás halo Adão ho Eva fiar katak hodi livre husi Jeová nia ukun, sira sei iha liberdade neʼebé loos. Maibé, buat neʼebé akontese husi tempu neʼebá toʼo ohin loron hatudu katak Satanás mak bosok! Realidade mak kuandu ema la halo tuir Maromak nia ukun-fuan, sira hetan terus barak. No situasaun aat neʼe mós kona Jeová nia atan sira. Maski nuneʼe, ita iha esperansa katak iha futuru ema sei sai livre husi situasaun atan ba sala no hetan liberdade “nuʼudar Maromak nia oan” hodi sai “ema neʼebé laʼós atan”. (Rom 8:21) Tuir loloos, Jeová prepara daudauk ninia atan sira atu hetan liberdade neʼe. Oinsá mak nia halo nuneʼe?

3. Jeová fó ukun-fuan saida ba ninia atan sira? Ita sei koʼalia kona-ba pergunta saida?

3 Tuir livru Tiago, Jeová prepara ninia atan sira atu hetan liberdade hodi fó “ukun-fuan loloos neʼebé soi ema”. (Lee Tiago 1:25.) Tradusaun Bíblia seluk tradús liafuan neʼe nuʼudar “ukun-fuan neʼebé halo ema livre” (The New English Bible). Maibé, kuandu ema hanoin kona-ba “ukun-fuan”, baibain sira la hanoin kona-ba liberdade, maibé kona-ba buat neʼebé hanetik ema. Entaun, “ukun-fuan loloos” neʼebé halo ema sai livre mak saida? No oinsá mak ukun-fuan neʼe halo ita livre?

UKUN-FUAN NEʼEBÉ HALO EMA LIVRE

4. Saida mak “ukun-fuan loloos” neʼebé halo ema livre? Ida-neʼe lori diʼak ba sé?

4 “Ukun-fuan loloos” neʼebé halo ema livre, ida-neʼe laʼós Moisés nia Ukun-Fuan. Maromak fó Moisés nia Ukun-Fuan atu halo ema Israel rekoñese katak sira ema sala-naʼin no Kristu mak kumpre Ukun-Fuan neʼe. (Mt 5:17; Gal 3:19) Entaun, Tiago koʼalia kona-ba ukun-fuan saida? Nia koʼalia kona-ba “Kristu nia ukun-fuan”, neʼebé mós bolu “ukun-fuan liberdade nian”. (Gal 6:2; Tgo 2:12) Tuir loloos, “ukun-fuan loloos” neʼe inklui buat hotu neʼebé Jeová hakarak ita atu halo. No ida-neʼe lori diʼak ba ema kristaun kose-mina sira no mós ba “bibi seluk”.—Joao 10:16.

5. Tanbasá mak “ukun-fuan loloos” la susar ba ema atu halo tuir?

5 La hanesan ho lei sira neʼebé ema halo iha nasaun oioin, “ukun-fuan loloos” la susar ba ema atu komprende no halo tuir. (1 Joao 5:3) Jesus hatete: “Haʼu-nia ukun mamar, haʼu-nia naha kmaan.” (Mt 11:29, 30) No mós, “ukun-fuan loloos” la iha lista naruk neʼebé hatodan ema, tanba Maromak halo ukun-fuan neʼe ho domin no hakerek iha ema nia fuan-laran, laʼós iha fatuk belar.—Lee Ebreu 8:6, 10.

OINSÁ MAK “UKUN-FUAN LOLOOS” HALO ITA SAI LIVRE?

6, 7. Ita sente oinsá kona-ba Jeová nia lei sira? Ukun-fuan liberdade nian halo saida mai ita?

6 Lei sira neʼebé Jeová halo sempre lori buat diʼak ba ema no proteje sira. Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba lei siénsia nian oioin neʼebé kontrola kriasaun. Lei sira-neʼe la hanehan ita, maibé lori diʼak ba ita-nia moris. Tan neʼe, ita hafolin lei sira-neʼe. Nuneʼe mós ho buat neʼebé Jeová haruka ita atu halo tuir, neʼebé fó sai iha Kristu nia “ukun-fuan loloos”, ida-neʼe lori diʼak ba ita rasik nia moris.

7 Maromak fó ukun-fuan liberdade nian laʼós deʼit atu proteje ita. Ukun-fuan neʼe mós halo ita moris kontente no iha tempu neʼebé hanesan la hanetik ema seluk nia direitu no liberdade. Maibé atu ita moris kontente no sente livre, ita-nia hakarak tenkesér hanesan ho Maromak nia hakarak. Tan neʼe, ita presiza haburas hakarak neʼebé loos hodi aprende atu hadomi buat neʼebé Jeová hadomi no odi buat neʼebé nia odi. Ukun-fuan liberdade nian ajuda ita atu halo nuneʼe.—Amós 5:15.

8, 9. Oinsá mak halo tuir ukun-fuan liberdade nian lori diʼak ba ema neʼebé halo tuir? Fó toʼok ezemplu.

8 Tanba ita hotu sala-naʼin, susar ba ita atu kontrola ita-nia hakarak isin nian. Maibé, kuandu ita halo tuir ukun-fuan liberdade nian ho laran-metin, ida-neʼe halo ita sente livre. Porezemplu, mane ida naran Jay, uluk nia ema neʼebé fumadór. Kuandu nia komesa estuda Bíblia, nia hatene katak Maromak la simu ema neʼebé fuma. Tan neʼe, nia presiza halo desizaun. Nia kontinua nuʼudar atan ba hakarak isin nian hodi fuma nafatin ka halo tuir Jeová? Nia foti desizaun atu serbí Maromak, no maski susar tebes ba nia, maibé nia konsege husik duni toman aat neʼe. Oinsá mak nia sente kona-ba husik fuma? Nia hatete katak nia kontente tebes no “sente livre”.

9 Liuhusi ninia esperiénsia rasik, Jay aprende katak liberdade mundu aat neʼe nian husik ema atu halo tuir sira-nia hakarak isin nian, maibé tuir loloos, ida-neʼe halo ema sai atan ba sala. Maibé, ema neʼebé halo tuir Maromak nia ukun-fuan liberdade nian, sira husik Maromak nia espíritu santu mak lori sira, tan neʼe, sira hetan liberdade hodi iha “moris no dame”. (Rom 8:5, 6) Husi neʼebé mak Jay hetan forsa atu husik ninia toman aat? Forsa neʼe mai husi Maromak, laʼós husi ninia an rasik. Atu hetan forsa neʼe, nia estuda Bíblia beibeik, halo orasaun hodi husu espíritu santu nia ajuda, no simu ajuda husi irmaun-irmán sira iha kongregasaun. Buat sira-neʼe ajuda nia no mós ita hotu atu hetan liberdade neʼebé loos. Mai ita haree oinsá.

HATEKE DIDIʼAK BA MAROMAK NIA LIAFUAN

10. “Hateke didiʼak” ba Maromak nia ukun-fuan katak sá?

10 Tiago 1:25 hatete katak “ema neʼebé hateke didiʼak ba ukun-fuan loloos neʼebé soi ema” no “tau duni nia laran” hodi “halo tuir duni”, sira “sei hetan Maromak nia bensa”. Liafuan gregu neʼebé tradús nuʼudar “hateke didiʼak” katak hakruʼuk atu haree buat ruma ho didiʼak. Ema neʼebé halo nuneʼe presiza hakaʼas an. Tan neʼe, se ita hakarak husik ukun-fuan liberdade nian atu book ita-nia neon no laran, ita presiza hakaʼas an beibeik atu estuda didiʼak Bíblia no hanoin kleʼan kona-ba buat neʼebé ita lee.—1 Tim 4:15.

11, 12. (a) Jesus nia liafuan saida mak hatudu katak ita presiza moris tuir lia-loos? (b) Ita hotu, liuliu joven sira, presiza sees husi perigu saida?

11 Iha tempu hanesan, ita mós presiza duni atu tau Maromak nia Liafuan iha ita-nia laran no hakaʼas an atu moris tuir lia-loos. Jesus mós hatete ba ema neʼebé tau fiar ba nia hodi dehan: “Imi hela nafatin karik iha haʼu-nia liafuan, imi sei sai haʼu-nia eskolante loloos; no imi sei hatene lia-loos, no lia-loos sei halo imi la atan ona.” (Joao 8:31, 32) Tuir livru ida, liafuan “hatene” neʼebé temi iha versíkulu neʼe mós iha arti katak “hafolin buat neʼebé hatene tiha ona”. Tan neʼe, ita bele hatete katak ita “hatene lia-loos” kuandu ita moris tuir lia-loos neʼe. Se ita halo nuneʼe, “Maromak nia liafuan” sei “serbisu” iha ita-nia laran, no ida-neʼe ajuda ita atu kontinua hadiʼa ita-nia hahalok hodi haleno ita-nia Aman nia hahalok.—1 Tes 2:13.

12 Entaun, husu ba ita-nia an: ‘Haʼu hatene duni lia-loos ka lae? Haʼu moris tuir lia-loos ka lae? Ka haʼu hakarak nafatin “liberdade” mundu neʼe nian?’ Irmán ida neʼebé boot iha lia-loos, nia konta ninia esperiénsia kona-ba tempu joven. Kuandu nia sei joven, nia fiar ba Jeová maibé la hakaʼas an atu koñese didiʼak Jeová. Nia hatete: “Uluk, haʼu la odi buat neʼebé Jeová odi. Haʼu hanoin katak Jeová la interese ba buat neʼebé haʼu halo. No haʼu mós la husu ninia ajuda kuandu hasoru susar ruma. Haʼu sadere deʼit ba haʼu-nia matenek rasik, maski tuir loloos haʼu la hatene buat ida.” Irmán neʼe rekoñese katak ninia hanoin mak sala no halo mudansa barak iha ninia moris. Ikusmai, nia komesa serbí nuʼudar pioneiru regulár.

ESPÍRITU SANTU AJUDA ITA SAI LIVRE

13. Oinsá mak Maromak nia espíritu santu ajuda ita atu sai livre?

13 Iha 2 Korinto 3:17 hatete: “Iha neʼebé Naʼi [Jeová] nia espíritu hela, iha neʼebá mós ema laʼós tan atan.” Oinsá mak espíritu santu ajuda ita atu sai livre? Hodi ajuda ita atu haburas hahalok hanesan “domin, ksolok, dame, pasiénsia, laran-diʼak, hahalok diʼak, fiar, laran-maus no kontrola an”. (Gal 5:22, 23, MF) Situasaun iha mundu aat neʼe hatudu ho klaru katak ema la bele iha liberdade neʼebé loos se sira la iha hahalok diʼak hanesan neʼe, liuliu se la iha domin. Kuandu apóstolu Paulo hakerek kona-ba hahalok sira-neʼe, nia hatete: “La iha ukun-fuan neʼebé bele hasoru buat sira-neʼe.” Liafuan neʼe katak sá? Neʼe katak la iha ukun-fuan ida neʼebé hanetik hahalok neʼebé espíritu santu lori mai. (Gal 5:18) Sin, Jeová hakarak atu ita kontinua haburas hahalok sira-neʼe no hatudu hahalok sira-neʼe ba nafatin.

14. Iha dalan saida deʼit mak mundu nia espíritu halo ema sai atan?

14 Ema sira neʼebé mundu neʼe nia espíritu mak kontrola no neʼebé halo tuir deʼit sira-nia hakarak isin nian, karik sira hanoin katak sira livre. (Lee 2 Pedro 2:18, 19.) Maibé tuir loloos, sira la iha liberdade. Porezemplu, governu sira tenke halo lei barak hodi hanetik ema atu labele halo hahalok aat. Kona-ba neʼe, apóstolu Paulo hatete: “Iha ukun-fuan laʼós ba ema diʼak sira, maibé ba ema maksalak no ema aat sira.” (1 Tim 1:9, 10) Ema sira-neʼe mós atan ba sala tanba sira husik “hakarak aat no [sira] rasik nia hanoin aat mak ukun” sira. (Ef 2:1-3) Ita bele kompara ema sira-neʼe nia situasaun ho ular neʼebé tama ba botir neʼebé iha bani-been maibé la bele sai fali tanba belit iha bani-been laran. Hanesan neʼe mós ho ema neʼebé moris tuir sira-nia hakarak aat rasik, ikusmai sira sai atan ba sala.—Tgo 1:14, 15.

LIVRE IHA KONGRESAUN LARAN

15, 16. Hodi tuir reuniaun iha kongregasaun lori buat diʼak saida deʼit mai ita? Liberdade oinsá mak ita bele hetan iha kongregasaun laran?

15 Sai parte iha kongregasaun kristaun, ida-neʼe laʼós hanesan hola parte iha grupu desportu nian ka halimar nian. Ita tama ba kongregasaun tanba Jeová mak dada ita. (Joao 6:44) Tanbasá mak Jeová hili ita? Nia hili ita tanba nia haree ita nuʼudar ema neʼebé diʼak? Karik ita hatete: “Lae!” Se nuneʼe, Maromak haree saida? Nia haree katak ita-nia laran prontu atu halo tuir ninia ukun-fuan no matadalan sira. Husi tempu neʼebé ita estuda no tuir reuniaun iha kongregasaun, Jeová tau matan ba ita hodi hanorin ninia Liafuan, halo ita sai livre husi relijiaun falsu nia hanorin oioin, no hanorin ita atu hatudu hahalok diʼak hanesan Kristu. (Lee Efeso 4:22-24.) Rezultadu mak ita hetan oportunidade espesiál atu sai parte husi grupu ida deʼit iha mundu neʼe, neʼebé iha liberdade neʼebé loos.—Tgo 2:12.

16 Hanoin toʼok, kuandu ita hamutuk ho ema neʼebé hadomi Jeová ho laran, ita sente taʼuk ka lae? Porezemplu, kuandu ita koʼalia hela ho irmaun-irmán sira iha Reuniaun-Fatin, ita sente taʼuk ka lae katak ema sei foti ita-nia sasán? Lae duni! Ita sente seguru no livre. Entaun, ita sente hanesan neʼe kuandu ita hamutuk ho ema neʼebé laʼós ita-nia irmaun-irmán sira ka lae? Lae! Maibé liberdade neʼebé ita hetan ohin loron iha Jeová nia povu nia leet, ida-neʼe ajuda ita atu hatene oinsá ita sei haksolok ho liberdade neʼebé ita sei hetan iha futuru.

LIBERDADE NUʼUDAR MAROMAK NIA OAN

17. Oinsá mak ema sei hetan liberdade kuandu Maromak “sei hatudu” ninia oan sira?

17 Apóstolu Paulo hakerek kona-ba liberdade neʼebé aban bainrua Jeová sei fó ba ninia atan sira iha mundu, hodi dehan: “Mundu tomak hein manamanas tempu wainhira sei hatudu Maromak nia oan sira.” Depois nia mós hatete: “Mundu neʼe sei sai husi situasaun atan nian neʼebé sei dodok, hodi halo parte, nuʼudar Maromak nia oan, iha ema neʼebé laʼós atan nia kmanek.” (Rom 8:19-21) Iha eskritura neʼe, liafuan “mundu” mak kona-ba ema neʼebé iha esperansa atu moris ba nafatin iha mundu, no sira sei hetan bensaun kuandu Maromak “sei hatudu” ninia oan kose-mina sira. Tempu neʼe sei komesa kuandu ema kose-mina sira serbisu hamutuk ho Kristu atu halakon ema aat hotu no fó salvasaun ba ema-lubun boot hodi lori sira atu tama ba mundu foun.—Apok 7:9, 14.

18. Ema neʼebé halo tuir Maromak sei sai livre husi buat saida deʼit? Ikusliu liberdade oinsá mak ema sei hetan?

18 Iha tempu neʼebá, ema sei haksolok ho liberdade ida neʼebé espesiál tebes, neʼe mak sai livre husi Satanás no anju aat sira. (Apok 20:1-3) Ida-neʼe halo ita sente kmaan duni! Tuirmai, sira naʼin-144.000 neʼebé serbí nuʼudar liurai no amlulik sei kontinua ajuda ema hotu liuhusi Jesus nia sakrifísiu hodi neineik-neineik halo ema sai livre husi sala no situasaun nuʼudar sala-naʼin. (Apok 5:9, 10) Depois neʼe, Jeová sei husik Satanás atu koko ema ba dala ikus, no sira neʼebé hatudu laran-metin sei hetan liberdade iha dalan neʼebé perfeitu, neʼebé tuir Jeová nia hakarak husi tempu uluk kedas. Sin, sira sei hetan liberdade neʼebé kmanek tebes nuʼudar “Maromak nia oan”. Hanoin toʼok! Ita sei la sente susar atu halo tuir Jeová nia hakarak. Ita sei iha isin, neon, no laran neʼebé perfeitu, no ita sei hatudu hahalok neʼebé haleno Maromak nia hahalok iha dalan neʼebé kompletu.

19. Atu bele hetan liberdade nuʼudar Maromak nia oan, ita presiza kontinua halo saida deʼit?

19 Ita hakarak hetan liberdade nuʼudar Maromak nia oan ka lae? Se hakarak, ita presiza kontinua hakaʼas an atu husik “ukun-fuan loloos” book ita-nia neon no laran. Tan neʼe, mai ita estuda Bíblia ho didiʼak. Moris tuir lia-loos. Halo orasaun hodi husu espíritu santu. Simu ai-han espirituál neʼebé Jeová fó ba ita liuhusi kongregasaun kristaun. Keta husik Satanás lohi ita, hanesan nia halo ba Eva, hodi hanoin katak halo tuir Maromak nia matadalan halo ema la livre. Maski Diabu iha matenek atu lohi ema, maibé ita bele manán nia, tanba ita hatene oinsá Satanás book ema atu halo tuir ninia hakarak. Ita sei estuda kona-ba neʼe iha lisaun tuirmai.—2 Kor 2:11.

[Pergunta estudu nian]

[Dezeñu iha pájina 9]

Haʼu hakarak nafatin “liberdade” mundu neʼe nian ka lae?

[Dezeñu iha pájina 9]

Haʼu moris tuir lia-loos ka lae?