Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oke Vẹ Jesu O ro Zihe Ruọ Ovie?

Oke Vẹ Jesu O ro Zihe Ruọ Ovie?

Wuhrẹ No Ẹme Ọghẹnẹ Ze

Oke Vẹ Jesu O ro Zihe Ruọ Ovie?

Uzoẹme nana u dhunu te enọ jọ nọ o rẹ sae jọnọ whọ nọ no ẹdẹjọ, u te je dhesẹ oria nọ whọ rẹ sae jọ ruẹ iyo na evaọ Ebaibol ra. O te were Isẹri Jihova re a lele owhẹ ta ẹme kpahe iyo na.

1. Uvie vẹ a ya eyaa riẹ kẹ Jesu?

Ọghẹnẹ ọ ya eyaa inọ ohwo jọ o ti no uyẹ Devidi ovie na ze, nọ ọ te keria agbara uvie Devidi bẹdẹ bẹdẹ. Ohwo yena họ Jesu, yọ enẹna ọ rrọ ovie Uvie Ọghẹnẹ, je bi su evaọ obọ Odhiwu.—Se Olezi 89:4; Luk 1:32, 33.

Okenọ Devidi ọ gbẹ jọ ọmaha, Ọghẹnẹ ọ rọ salọ iẹe re ọ jọ ovie kẹ ahwo riẹ, koyehọ emọ Izrẹl. Nọ Devidi o whu no, Solomọn nọ Jihova ọ salọ, ọ tẹ keria “agbara uvie ỌNOWO” na. (1 Iruẹru-Ivie 28:4, 5; 29:23) Nọ Solomọn o whu no, ivie buobu i su evaọ Jerusalẹm, rekọ ibuobu rai a kie no egagọ Jihova. Evaọ ukuhọ riẹ, Jihova ọ tẹ kuvẹ re egbaẹmo Babilọn e raha Jerusalẹm, je mu ovie nọ o je su evaọ oke yena kpohọ igbo. Onana o via evaọ ukpe 607 B.C.E. Anwọ oke yena ze, uvumọ ovie o gbe no uyẹ Devidi ze nọ o su okpẹwho Jerusalẹm hu.—Se Izikiẹl 21:27.

2. Anwọ okenọ ovie urere o ro su Jerusalẹm evaọ uyẹ Devidi rite okenọ Uvie Ọghẹnẹ u ro muhọ esuo, ẹvẹ u kri te?

Nọ a nwane raha Jerusalẹm no, Jihova ọ tẹ ta kẹ Daniẹl ọruẹaro riẹ inọ ọyomariẹ ọ te rehọ ovie mu evaọ obọ odhiwu nọ isuẹsu riẹ i ti te otọakpọ obonẹ. Oke vẹ esuo riẹ o ro muhọ?—Se Daniẹl 7:13, 14.

Daniẹl ọ fotọ eruẹaruẹ jọ nọ Ọghẹnẹ ọ jọ ta nọ a bru ure ulogbo jọ fihọ otọ, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ re a raha uvie Jerusalẹm muotọ na. Rekọ ọ ta nọ a nyase ehri ure na ba otọ bẹsenọ “asiahrẹ” o rẹ vrẹ, re o wariẹ ta ze. Ebaibol na o dhesẹ inọ “oke” esa gbe ubro i bu te edẹ odu ọvo, egba ivẹ gbe ikpe ezeza (1,260). Fikiere “asiahrẹ” o bu te edẹ idu ivẹ, egba isoi gbe udhe (2,520). (Eviavia 12:6, 14) Evaọ eruẹaruẹ Ebaibol, ẹsibuobu, a rẹ rehọ edẹ dhesẹ ikpe. (Izikiẹl 4:6) Fikiere, no okenọ ovie urere o ro su Jerusalẹm evaọ uyẹ Devidi rite okenọ Uvie Ọghẹnẹ u ro muhọ esuo, o rehọ ikpe idu ivẹ, egba isoi gbe udhe (2,520).—Se Daniẹl 4:10-17.

3. Oke vẹ Jesu o ro zihe ruọ Ovie?

Ọghẹnẹ ọ rehọ Jesu mu Ovie evaọ obọ odhiwu evaọ ukpe 1914, nwanọ ikpe idu ivẹ, egba isoi gbe udhe (2,520), nọ a raha Jerusalẹm no. Oware ọsosuọ nọ Jesu o ru họ, Ẹdhọ avọ idhivẹri riẹ nọ o le no obọ odhiwu ze. (Eviavia 12:7-10) Ahwo-akpọ a ruẹ oware nọ o via na ha, rekọ a be ruẹ ebẹbẹ nọ onana o wha ze. (Eviavia 12:12) Eware nọ e be via anwọ ukpe 1914 ze, i dhesẹ nọ ukpe yena a rọ rehọ Jesu mu Ovie.—Se Matiu 24:14; Luk 21:10, 11, 31.

4. Irere vẹ esuo Jesu o te wha se owhẹ?

Eruẹaruẹ nọ i rugba kpahe esuo Jesu i dhesẹ nọ whọ rẹ sai fievahọ Ẹme Ọghẹnẹ. Kẹle na, Jesu ọ te rehọ ogaga uvie riẹ si uye-oruẹ kpobi notọ kẹ ahwo-akpọ.—Se Olezi 72:8, 12, 13; Daniẹl 2:44.

Re whọ gbẹ riẹ kpahe ẹme nana, rri ẹwẹ-obe avọ 215-218 orọ obe nana, Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ? onọ Isẹri Jihova a kere.

[Omaa Iyẹrẹ-iruo nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]

(Rọkẹ onọ a ruẹrẹhọ ziezi, rri obe na)

Amara Akpe Amara Akpe

607 B.C.E. 1914 C.E.

← ikpe 2,520 →

1000 B.C.E. 1 B.C.E. 1 C.E. 1000 C.E. 2000 C.E.

← ikpe 606.25 →← ikpe 1,913.75 →

A raha Rehọ ekakuletọ ru ikelakele nana: Ọghẹnẹ ọ rehọ

uvie 606.25 Jesu mu Ovie, jẹ kẹe

Jerusalẹm + 1,913.75 ogaga nọ o re ro su

= 2,520 erẹwho na kpobi