Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Rreunión ojejapóva káda áño

Aty ohechaukáva ojeikoha peteĩ ñeʼẽme ha umi mbaʼe ojejapótava

Aty ohechaukáva ojeikoha peteĩ ñeʼẽme ha umi mbaʼe ojejapótava

PE KORPORASIÓN Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania káda áño ojapo peteĩ rreunión ha katuete ojekuaase mbaʼérepa oñeñeʼẽta upépe. Upeichaite oiko pe rreunión anuál número 127 ojejapovaʼekue sábado 1 de octubre de 2011 Salón de Asambléape, oĩva Nueva Jérseype (Estados Unidos). Upe rreuniónpe ijaty heta tetãygua.

Ermáno Gerrit Lösch, oĩva Kuérpo Governántepe, oguerohory ha omomaitei enterovépe. Upépe ijatýkuri 85 tetãygua rupi, ha omomanduʼa chupekuéra enterove testígo de Jehová oikógui peteĩ ñeʼẽme, oñeñeʼẽ porãha hesekuéra ha oñemombaʼeguasu Jehovápe. Añetehápe umi diskúrso rupive ojehechauka porã Jehová siervokuéra opa tetãygua oikoha peteĩ ñeʼẽme.

NOTÍSIA PORÃ OÚVA MÉXICOGUI

Oñepyrũvo ko rreunión ojehechauka añetehápe ojeikoha peteĩ ñeʼẽme Jehová puévlope. Ermáno Baltasar Perla, oservíva Betel oĩva Méxicope, oporandu mbohapy ermáno oservívape avei upe sukursálpe mbaʼépa ojehupyty oñembotývo umi 6 sukursál oĩva América Centrálpe ha oñembohasa México poguýpe. Koʼã ermáno omombeʼu família Betélpe oĩha koʼág̃a ermáno opa tetãygua, orekóva diferénte kostúmbre ha oñomokyreʼỹveha hikuái. Jaʼe porãsérõ g̃uarã haʼete voi Jehová oipeʼapáva umi frontéra ha ojapo chugui peteĩ tetãntema.

Ojejapo tekotevẽva ani hag̃ua ermanokuéra oikóva umi tetãme oñeñandu haʼeño ha mombyry Jehová organisasióngui. Upearã, enterove kongregasión oguereko peteĩ korréo elektróniko isegúrova, ikatu hag̃uáicha umi oĩva mombyryvehápe jepe oñekomunika sukursál ndive.

YVYRYRÝI OIKOVAʼEKUE JAPÓNPE

Ermáno James Linton, oservíva sukursál oĩva Japónpe, omombeʼu mbaʼépa ojapo umi yvyryrýi ha tsunami oikovaʼekue marzo 2011-pe. Upérõ heta ermánogui omano ihénte ha oñehundipa chuguikuéra ikosakuéra. Heta testígo de Jehová oikóva mombyry upe lugárgui, oikuaveʼẽ 3.100 óga ha heta veíkulo oñepytyvõ hag̃ua umi ermánope. Umi Komite Rrehionál de Konstruksión omondo heta voluntário omyatyrõ hag̃ua umi ermáno róga. Oho 1.700 rasa ermáno oipytyvõ hag̃ua tekotevẽhápe, ha oĩ avei 575 ermáno omyatyrõva umi Salón del Reino, umi ermáno apytépe oĩ peteĩ grúpo ohóva Estados Unídosgui.

Primeroite, la Biblia rupive oñepytyvõ umi ohasa asy ha oñeñandu vaívape. Upearã 400 rasa ansiáno oĩvaʼekue oho hag̃uáicha umi lugár oñekotevẽhápe. Ha Kuérpo Governánte ojepyʼapýgui umi ermáno ohasa asývare, omondo mokõi superintendénte de sóna omokyreʼỹ hag̃ua chupekuéra. Avei tuichaiterei ombopyʼaguapy ermanokuérape umi mensáhe mborayhúpe oguerahaukáva chupekuéra umi ermáno opa tetãygua.

UMI TRIVUNÁL ODESIDI ÑANDE FAVÓRPE

Umi oĩva ko atýpe ojapysaka porã ermáno Stephen Hardy (oservíva sukursál oĩva Gran Bretáñape) ha ambue ermánore omombeʼúvo mbaʼéichapa umi trivunál odesidi ñande favórpe. Pe goviérno francés ojerurékuri umi testígo de Jehovápe 58 millones de euros (82 millones de dólares) opaga hag̃ua impuésto. Upe káso oñesolusiona pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos odesidívo testígo de Jehová favórpe ha heʼi pe goviérno Franciapegua ndojapói hague pe artíkulo 9 oĩva Convenio Européope, upépe ohechauka porã enterove orekoha derécho osegívo peteĩ rrelihión. Pe dokuménto ohechaukáva pe trivunál odesidiha ñande favórpe heʼi: “Oĩramo norrekonoseséiva peteĩ rrelihión, omosarambiséva, ha oñeʼẽ vaíva hese ohechaukahína ndojapoiha artíkulo 9 oĩva Convenio Européope”. Koʼápe ohechauka porã mbaʼérepa umi testígo de Jehová ogueraha ko káso pe trivunálpe.

Pe Tribunal Europeo odesidi avei testígo de Jehová Armeniaygua favórpe. Áño 1965 guive pe Tribunal Europeo opensákuri pe Convenio Europeo nopermitiriha peteĩ tapicha odesidi ijeheguínte ndojapóivo pe servísio militár. Péro pe Gran Sala, térã pe omandavéva Tribunal Européope heʼi pe Convenio Europeo opermitiha peteĩ tapicha odesidi “ndojapóivo pe servísio militár ohechauka porãramo mbaʼérepa ikonsiénsia nopermitíri chupe ojapo upéva”. Ko ojedesidíva ohechauka Armenia, Azerbaiyán ha Turquíape ndaikatuiha ojejopy avavépe ojapo hag̃ua pe servísio militár.

OÑEMOPUʼÃVÉTA ÓTRO EDIFÍSIO

Ermáno Guy Pierce, oĩva Kuérpo Governántepe ojapo peteĩ diskúrso ha heʼi enterovénte oĩva upépe oimevaʼerãha oikuaase mbaʼépa umi traváho ojejapóva Nueva Yórkpe. Peteĩ vidéo rupive ohechauka mbaʼéichapa oho hese umi traváho Wallkill ha Páttersonpe, ha omombeʼu ojejogua hague yvy Warwick ha Tuxedo, Nueva Yórkpe. Wállkillpe ojejapohína peteĩ edifísio orekótava 300 koty, ha ojekalkula ojejapopataha áño 2014-pe.

Pe 100 ektárea yvy ojejoguavaʼekuépe oĩva Wárwickpe oñepensa oñemopuʼãvo edifísio. Ermáno Pierce heʼi: “Ndoroikuaái ningo mbaʼépa Jehová heʼi upévare, péro roñepyrũma roprepara ikatu hag̃uáicha ojeguerova upépe testígo de Jehová ofisína sentrál”. Pe 20 ektárea yvy ojejoguavaʼekue Tuxédope, opytáva 10 kilómetro nórte gotyo Wárwickgui, oñepensa ojeporúvo oñemoĩ hag̃ua umi mákina ha opa mbaʼe ojeporútava oñemopuʼã hag̃ua umi edifísio. Ermáno Pierce heʼive: “Rokonsegi vove permíso romopuʼã hag̃ua umi edifísio, ropensa 4 áñope ojejapopatamaha. Upe rire ikatútama rovende umi edifísio oĩva Brooklynpe”.

Upéi pe ermáno oporandu: “¿Heʼisépa upéva Kuérpo Governántepe g̃uarã pe jehasa asy guasu ndoumoʼãiha gueteri?”. Haʼete voi ombohovái: “¡Nahániri! Iporãitereíta katu oúramo pe jehasa asy guasu ha ojoko koʼã tembiapo”.

PEÑEÑANGAREKÓKE PE LEÓN POCHÝGUI

Ermáno Stephen Lett, oĩva Kuérpo Governántepe oñeʼẽ 1 Pedro 5:8-pe heʼívare. Upépe heʼi: “Peikokuaákena ha peñeñangareko. Pe Aña ndaijaʼéiva penderehe oikohína león pochýicha pende jerére ha oheka mávapepa hoʼúta”. Ko ermáno omyesakã mbaʼérepa opyta porã Pedro ombojoja Satanáspe pe león rehe.

Pór ehémplo, pe león imbarete ha ipyaʼeteve ñandehegui, ha Satanás upéicha avei. Upévare, ani ñapensa ñaneaño ñandepuʼakataha hese. Ñaikotevẽ ningo Jehová ñanepytyvõ (Isa. 40:31). Peteĩ mymba oimoʼãʼỹetére ojagarráma chupe pe león, upéicha avei ñaimoʼãʼỹetére Satanás ikatu ñandereity iñuhãme. Peteĩ león noponderái ojuka hag̃ua umi guasu térã umi mymbaraʼy okévape, upéicha avei Satanás ipyʼahatã ha hiʼãiterei chupe ñanerundi. Pe león ojagarráramo peteĩ mymba ohuga vaipaite hese ha amo ipahápe ndajaikuaavéima mbaʼe animálpa. Upéicha avei umi hoʼáva Satanás ñuhãme sapyʼánte “opyta vaive” yma oikuaa mboyvérõ guarégui la Biblia omboʼéva (2 Ped. 2:20). Upéicharõ ñañemoĩ mbarete vaʼerã hese jajapóvo umi mbaʼe ñaaprendéva Ñandejára Ñeʼẽgui (1 Ped. 5:9).

ÑAMOMBAʼÉKENA ÑANDE LUGÁR JEHOVÁ RÓGAPE

Ermáno Samuel Herd oĩva Kuérpo Governántepe heʼi peteĩ diskúrsope: “Enterove ningo jareko ñande lugár Jehová rógape”. Añetehápe enterove kristiáno oreko ilugár Ñandejára ‘rógape’, térã iñorganisasiónpe. Jesús sakrifísio rupive Jehová omeʼẽ ñandéve oportunida ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe. Upéva ningo tuichaiterei mbaʼe ñandéve g̃uarã ha akóinte ñamombaʼevaʼerã. Davídpe hiʼãiterei vaʼekue oiko Jehová ‘róga guasúpe oikove aja pukukue’, ha ñandéve hiʼãiterei avei upéva (Sal. 27:4, ÑÑB).

Ermáno Herd olee Salmo 92:12-14 ha oporandu: “¿Mbaʼépa omeʼẽ Jehová ikatu hag̃uáicha ‘ñandepoty’?”. Upéi omyesakã: ‘Peteĩ plánta ipoty hag̃ua ningo oikotevẽ kuarahy, y ha oñeñangareko hese, upéicha avei iñorganisasión rupive Jehová omeʼẽ ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva jasegi hag̃ua ñañakãrapuʼã iservísiope. Upévare, jaagradese ha ñamombaʼevaʼerã ikatu haguére jaiko Jehová rógape opa árare ha ndahaʼéi sapyʼaitemínte”.

UMI KRISTIÁNO AÑETEGUA OMOMBAʼE ÑANDEJÁRA ÑEʼẼ

Ermáno David Splane oĩva Kuérpo Governántepe, omombeʼu umi kristiáno añetegua ymaite guive omombaʼeha Ñandejára Ñeʼẽ. Síglo primérope upéva rupive osolusionavaʼekue hikuái pe provléma sirkunsisión rehegua (Hech. 15:16, 17). Péro síglo segúndope oĩma umi heʼíva ijehe kristianoha ostudiáva pe filosofía griéga, omombaʼeve yvypóra omboʼéva ha omboyke Ñandejára Ñeʼẽ. Tiémpo riremínte oĩma avei omombaʼevéva umi mburuvicha Romaygua ha paʼikuéra heʼíva, ha okambia la Biblia omboʼéva. Upéicha oñepyrũ omboʼe hikuái heta mbaʼe noĩporãiva.

Ermáno Splane omombeʼu peteĩ ehémplo rupive Jesús heʼi hague akóinte oĩtaha ko yvy ape ári kristiáno unhído odefendéva Ñandejára Ñeʼẽ omboʼéva (Mat. 13:24-30). Ndajaikuaaporãiramo jepe máva mávapa umíva, jahechakuaa oĩ hague heta tapicha ohechaukáva umi iglésia omboʼe ha ojapóva noĩriha la Bíbliape. Umíva apytépe oĩvaʼekue arzobispo Agobardo de Lyon síglo 9-pe; Pedro de Bruys, Enrique de Lausana ha Valdès (térã Valdo) síglo 12-pe; John Wyclef síglo 14-pe; William Tyndale síglo 16-pe, Henry Grew ha George Storrs síglo 19-pe. Koʼág̃a avei umi testígo de Jehová osegi omombaʼe la Biblia ha ohechakuaa upéva omopyendaha pe añetegua. Upévare Kuérpo Governánte odesidi téysto áño 2012-pe g̃uarã Juan 17:17, heʼíva: “Ne ñeʼẽ ningo pe añetegua”.

ESKUÉLA OÑEMBOKATUPYRY HAG̃UA ERMANOKUÉRAPE

Ermáno Anthony Morris oĩva Kuérpo Governántepe, omombeʼu pe kámbio oĩva umi misionéro ha prekursór espesiál servísiope. Septiembre 2012 guive oĩtama tetã ojejapotahápe Eskuéla Vívlika umi Omendávape G̃uarã. Octubre 2011 guive, oho Eskuéla de Galaádpe umi misionéro ndohóiva gueteri ko eskuélape, prekursór espesiál, superintendénte ha vetelíta. Koʼã ermáno upe rire omombarete ha omokyreʼỹta Jehová siervokuérape pe sukursál guive térã oservívo superintendénte de sirkuíto, distríto térã umi puévlo hetavehápe hénte, ikatu hag̃uáicha omokyreʼỹ ermanokuérape opredika hag̃ua.

Oñemondovéta avei prekursór espesiál omoñepyrũ hag̃ua predikasión umi lugár mombyryvehápe. Koʼág̃a oĩ Eskuéla Vívlika umi Kuimbaʼe Soltérope G̃uarã ha Eskuéla Vívlika umi Omendávape G̃uarã. Enero 2012 guive umi ohovaʼekue koʼã eskuélape ojeporavohína oñemondo hag̃ua prekursór espesiálramo peteĩ tiémpore opredika hag̃ua umi lugár mombyryvehápe. Ñepyrũrã oñemondohína chupekuéra un áño térã ikatu voi tres áño peve. Ha umi ohupytývape heta mbaʼe porã ikatúta oñenombra osegi hag̃ua prekursór espesiálramo.

Iporãiterei ningo pe aty ojejapovaʼekue 2011-pe. Jajerure Jehovápe tovendesi umi mbaʼe ojejapótava ojepredikave ha ojeiko hag̃ua peteĩ ñeʼẽme iñorganisasiónpe. Péicha ojeguerohory ha oñemombaʼeguasúta chupe.

[Taʼanga ha informasión oĩva páhina 18-pe]

ERMÁNA IGUÁPAVA JEHOVÁ SERVÍSIOPE

Ko rreuniónpe oñeñemongeta avei umi ermáno oĩvaʼekue Kuérpo Governántepe rembirekore ndive. Umi nueve apytégui oñeñemongeta koʼã cinco ermánandi: Marina Sydlik, Edith Suiter, Melita Jaracz, Melba Barry ha Sydney Barber. Haʼekuéra omombeʼu mbaʼéichapa oikuaa ypy Jehovápe ha oñepyrũ oiporupaite itiémpo iservísiope. Imanduʼa avei hikuái umi mbaʼe porã ohasavaʼekuére, mbaʼépa oguerohoryvevaʼekue iménare ha mbaʼe vendisiónpa ohupyty hikuái oñondive. Oñeñemongetapa rire koʼã ermána ndive, ojepurahéi kántiko 86 hérava “Fieles siervas de Dios”. Upéva opokoiterei enterove oĩvare upe rreuniónpe.

[Taʼanga]

Yvate oĩ: Daniel ha Marina Sydlik; Grant ha Edith Suiter; Theodore ha Melita Jaracz

Iguýpe katu: Lloyd ha Melba Barry; Carey ha Sydney Barber

[Mápa oĩva páhina 16-pe]

(Emaña pe kuatiañeʼẽre rehecha hag̃ua osẽ hagueichaite ko párte)

Seis sukursál opytáva sukursál Mexicopegua poguýpe

MÉXICO

GUATEMALA

HONDURAS

EL SALVADOR

NICARAGUA

COSTA RICA

PANAMÁ

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 17]

Péicha ojejaposehína testígo de Jehová ofisína sentrál Wárwickpe (Nueva York)